Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/335/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206941
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4213206941.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní před sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou v právnej veci žalobcu :

CD Consulting, s.r.o. Nagano Office Center K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3 Česká republika,
IČO: 26 429 705, v konaní zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o. Grösslingova 4 Bratislava IČO: 36 864
421 proti žalovanému : T. K. bytom S. N. F. Č.. XXX/XX , o zaplatenie zmenkovej sumy 1120,87 Euro ,
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne a zákonného úroku , takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.120,87 euro za čas
od 4.8.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e .
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.3.2013 žalobca súdu doručil tlačivo A - návrh na uplatnenie pohľadávky (vzor je prílohou
nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 8614/2007 z 11.1.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu) žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie zmenkovej sumy 1120,87 Euro, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 4.8.2010 do
zaplatenia , ako aj 6% ročného úroku od 14.10.2010 do zaplatenia , na tom skutkovom základe, že ako
indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 5.2.2010. Indosovaná
zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do

textu zmenky bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového
veriteľa zmenkovú sumu 1120,87 Euro spolu s 0,25% denným úrokom z tejto sumy za čas od 4.8.2010
do zaplatenia. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, pričom žalovaný doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu. Keďže zmenková suma je
opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Žalobca v priebehu konania pred otvorením pojednávania podaním doručeným súdu dňa 23.12.2015
vzal návrh na začatie konania v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne späť. Súd

vzhľadom na právne účinné čiastočné späťvzatie žaloby konanie o zaplatenie uplatneného zmenkového
úrokuvovýške0,19%dennekonanie zastavilpodľa§-u96ods.1OSP.Ostatnýuplatnenýnárokžalobcu
súd posúdil nasledovne:
Súd v predmetnej veci považoval za potrebné nariadiť pojednávanie za tým účelom, aby zistil charakter
vlastného právneho vzťahu remitenta a žalovaného . Súd vo veciach v ktorých sa uplatňuje právo
zo zmenky alebo šeku je povinný ( vzhľadom na novelu Občianskeho súdneho poriadku vykonanú
zákonom č. 438/2015 ) zistiť, či zmenka bola vydaná na zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľského

vzťahu , či v tomto konkrétnom právnom vzťahu sú také skutočnosti, ktoré tvoria základ pre prípadne
námietky odporcu proti zmenke . Súd zdôrazňuje , že nariadením pojednávania , súd dal žalobcovi
zároveň možnosť , aby preukázal, že právny vzťah, z ktorého sa predmetné právo uplatňuje nie
je spotrebiteľským vzťahom. Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že vyše uvedenénariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007 ani v súčasnosti platný OSP , súdu neukladá
povinnosť odôvodniť uznesenie, ktorým súd pojednávanie nariaďuje.
Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalobcu nemohol, pretože na pojednávanie sa nedostavil.

Jeho právny zástupca svoju neúčasť elektronicky ospravedlnil súhlasil však s pojednávaním v jeho
neprítomnosti za tú podmienku, že v prípade ak žalovaný nebude súhlasiť so žalobou, žiadal
pojednávanie odročiť. Súd toto podanie právneho zástupcu žalobcu nepovažoval za žiadosť o
odročenie pojednávania , pretože nie je v súlade s ust. §-u 119 OSP . Toto ustanovenie OSP nepozná
pojem podmieneného súhlasu s pojednávaním bez účasti účastníka. Účastník má právo sa rozhodnúť,

či sa pojednávania ( na ktoré bol zákonným spôsobom predvolaný ) zúčastní . Ak sa rozhodne
nezúčastniť sa pojednávania , má možnosť požiadať o odročenie pojednávania aj to len pri splnení
procesných podmienok podľa § 119 OSP, avšak toto ustanovenie OSP za dôležitý dôvod na odročenie
pojednávania nepovažuje nesúhlas protistrany so žalobou.
Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil , svoju neúčast neospravedlnil a nepožiadal z dôležitého
dôvodu o odročenie pojednávania.

Vzhľadom na to, že súd nezistil žiaden zákonný dôvod na odročenie pojednávania , vo veci nariadené
pojednávanie uskutočnil bez prítomnosti účastníkov a právneho zástupcu žalobcu.
Súd vykonal dokazovanie , oboznámením obsahu listín založených v spise a to výpisu z príslušného
registra žalobcu , kópie zmenky a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Žalobca je obchodná spoločnosť registrovaná v obchodnímrejstříku v Českej republike. Žalovaný dňa

5.2.2010 vystavil vlastnú zmenku obsahom ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení
na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 1120,87 Euro a zmenkový úrok 0,25% denne od
4.8.2010. Predmetná zmenka bola žalovaným vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami
„bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia
bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť

POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na rad žalobcu . Listina má znaky vzorového tlačiva, do
ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, jeho
podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú
v listine uvedené odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.
Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007 z 11.7.2007, ktorým

sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. sa toto nariadenie uplatňuje
v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo
tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2.000 Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov.
Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo

nečinnosť pri výkone štátnej moci.
Podľa čl. 3 ods. 1 citovaného nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor,
v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom
štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.
Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je

písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to
požiada niektorá zo strán.
Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“) (Náležitosti zmenky)
vlastná zmenka obsahuje 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené
v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj

zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum
a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Podľa Čl. I § 5 ods. 1 ZZŠ (Úroky) v zmenke splatnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže
vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa Čl. I § 5 ods. 2 ZZŠ (Úroky) úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí

úroková doložka za nenapísanú.
Podľa Čl. I § 5 ods. 3 ZZŠ (Úroky) úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa Čl. I § 33 ods. 1 ZZŠ (Doba splatnosti) zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní,
na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.
Podľa Čl. I § 33 ods. 2 ZZŠ (Doba splatnosti) zmenky s iným časom splatnosti alebo s postupnou

splatnosťou sú neplatné.
Podľa Čl. I. § 11 ods. 1 ZZŠ (Prevod) každú zmenku, aj keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).Podľa Čl. I. § 11 ods. 3 ZZŠ (Prevod), zmenku možno indosovať (previesť rubopisom) aj na zmenečníka,
či už prijal zmenku alebo nie, na vystaviteľa alebo na každú inú osobu zmenečne zaviazanú. Tieto osoby
môžu zmenku ďalej indosovať.

Podľa Čl. I. § 12 ods. 1 ZZŠ (Indosamenty podmienené, dielčie a na majiteľa) indosament musí byť
bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, na ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú.
Podľa Čl. I. § 13 ods. 1 ZZŠ (Náležitosti, blankoindosamenty) indosament treba napísať na zmenku
alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).
Podľa Čl. I. § 14 ods. 1 ZZŠ (Prevodné účinky) indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa Čl. I. § 20 ods. 1 ZZŠ (Podrubopis) indosament po splatnosti zmenky má rovnaké účinky ako
indosament pred splatnosťou. Ak bola však zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo
uplynutí lehoty k protestu, má indosament len účinky obyčajného postupu.
Podľa Čl. I. § 20 ods. 2 ZZŠ (Podrubopis) pokiaľ nie je preukázaný opak, má sa za to, že nedatovaný
indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu.
Podľa Článku I. § 17 ods. 1 ZZŠ kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa

zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť
zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.
Podľa Článku I. § 17 ods. 2 ZZŠv konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky

sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by
ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa Čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ (Prvý postih) majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ
nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa

sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny
percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene alebo
zániku ich práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. §-u 6 zákona č.258/2001 Z.z. súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej

osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.

vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.
Podľa § 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo
zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce

skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje
nepretržitýmradomindosamentov,skutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahujehoprávnychpredchodcov
so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z
nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k
žalobe aj táto zmluva.

Podľa § 79 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky
alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 372y ods. 1 Občianskeho súdneho pozadku ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, na konania
začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona.
Podľa § 120 ods. 1 OSP , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.Podľa § 153 ods. 1 OSP, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Vzhľadom na to, že v tomto konaní sa uplatňuje právo zo zmenky, súd predovšetkým zisťoval, či
predložená zmenka je platná a či z nej pre vystaviteľa mohla vzniknúť povinnosť , ktorá zakladá
uplatnené právo navrhovateľa . Zmenka je bezpodmienečný záväzok zmenkového dlžníka zaplatiť
majiteľovi zmenky v určitý deň a na určitom mieste určitú peňažnú čiastku. Zmenky z právneho
hľadiska sú u nás upravené v Zmenkovom a šekovom zákone (zákon č. 191/950 Zb.), ktorý vychádza

zo ženevských zmenkových a šekových dohôd. Zmenkový zákon vlastnú zmenku zakotvuje ako
platobný prísľub, ktorým sa vystaviteľ zaväzuje, že zaplatí v určitej lehote určitú peňažnú sumu veriteľovi
(remitentovi). V právnej teórii je blankozmenka definovaná ako listina s neúplným obsahom, ktorá
bola vystavená s tým, že bude dodatočne doplnená na úplnú zmenku a na ktorej doplnenie udelil
zhotoviteľ nadobúdateľovi vyplňovacie právo. Prípadne ako listina, ktorá je zámerne - podľa „dohody“,
vystavená v neúplnej podobe preto, aby sa po neskoršom doplnení inou osobou než tou, ktorá túto

listinu vystavuje, stala zmenkou úplnou. Podstatnou podmienkou bianko zmenky teda je skutočnosť,
že neúplnosť zmenky nevyplýva z opomenutia, ale k jej vystaveniu dochádza zámerne s tým, že jej
neskoršie vyplnenie sa predpokladá. Zámer vydať bianko zmenku sa prejavuje v existencii dohody
uzavretejmedziodovzdávajúcimapreberajúcim,ktorýjeoprávnenýnazákladedohodyzmenkudoplniť.
Obsahom dohody je určenie vyplňovacieho práva t. j. dohoda o tom, ktoré chýbajúce náležitosti zmenky

sa majú doplniť a za akých podmienok resp. určujúcich skutočností. Dohoda o vyplňovacom práve teda
záväzne určuje , akým spôsobom, v akom rozsahu a podľa akých kritérií má byť chýbajúci obsah zmenky
v budúcnosti doplnený. Vznik vyplňovacieho práva na základe iných právnych skutočností než zmluvy je
pojmovo vylúčený. Vyplňovacie právo nie je právom zmenkovej povahy a ZZŠ ho osobitne neupravuje.
Jeho režim podlieha všeobecnej právnej úprave obsiahnutej v OZ ktorý je pre zmenkové právo lex

generalis. Zo znenia § 10 ZZŠ vyplýva , že vyplňovacie oprávnenie musí byť predmetom dohody a až
uzavretím dohody o vyplňovacom oprávnení toto právo relevantne vzniká. Vzhľadom na vyše uvedené
treba mať za to, že o platnej dohode o vyplňovacom práve možno hovoriť iba v tom prípade ak takáto
dohoda spĺňa a všetky náležitosti právneho úkonu podľa §-u 37 ods. 1 OZ ( právny úkon sa
musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný ) . Právny úkon je určitý len

vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.
Preukázanie vzniku platného vyplňovacieho práva a oprávnenia remitenta doplniť žalovaným vystavenú
vlastnú blankozmenku, bolo povinnosťou žalobcu , ktorý si uplatňuje právo zo zmenky , pretože je to
predpoklad vzniku platnej zmenky.
V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Dôkazná povinnosť účastníka v sporovom

konaní zahrňuje jeho povinnosť tvrdenia a povinnosť preukázať svoje tvrdenia . Následky spojené
s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania , ktorý tieto
povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení
je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť
označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka

konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté
o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej
aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre
rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Podľa ust. §-u 79 ods. 3 OSP v znení účinnom od 23.12.2015 je žalobca v konaní, v ktorom sa
uplatňuje proti žalovanému nárok zo zmenky, ktorý je fyzickou osobou, povinný opísať aj rozhodujúce
skutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahusožalovaným,akoajskutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahu
jeho právnych predchodcov so žalovaným. Ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky proti
žalovanému , ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Napriek tomu,

že súdu v tomto spore poučovacia povinnosť nevznikla, pretože žalobca je zastúpený advokátom, súd
súčasne s predvolaním právneho zástupcu žalobcu upozornil na túto dôkaznú povinnosť žalobcu .
Žalobca svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, súdu nepredložil úverovú zmluvu a okrem predloženia
zmenky žiaden dôkaz ani neoznačil ani nepredložil. Súd zdôrazňuje, že v záujme dodržania zásad
ochrany spotrebiteľa OSP v znení účinnom od 23.12.2015 ukladá súdu povinnosť skúmať, či v rámci

uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom, a zaviedol tiež nové
povinnosti účastníka konania v konaní, v ktorom sa uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za
účelom zistenia, či neide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. Povinnosťou účastníka
konania je nielen povinnosť tvrdiť, ale aj povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Žalobca si svoju povinnosťdoplniť žalobu a to opísaním skutočnosti týkajúcich sa vlastného vzťahu resp. pôvodného veriteľa
pohľadávky so žalovaným , a zároveň preukázať, že zmenka bola vyplnená veriteľom v súlade s
platnou právnou úpravou na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu, nesplnil. Procesným dôsledkom

nesplnenia dôkaznej povinnosti je , že súd žalobu ( v časti ,v ktorej tá nebola vzatá späť ) zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 142 ods.1 OSP a v konaní úspešnému žalovanému náhradu
trov konania nepriznal, pretože ich nevyčíslil a ani ich náhradu si neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.