Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/216/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313201490
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8313201490.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Spoločenstvo vlastníkov bytov na Ul. D.. R. č. XXX, so
sídlom v H., na Ul. D. R. č. XXX, proti žalovanému Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, na
Ul. Metodovej č. 8, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Humenné zo dňa 28.03.2014 č.k.17C/36/13 - 113 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť a to
strešnú plochu budovy obytného domu na Ul. D.. R. o celkovej výmere cca 35 m2, súp. č. XXX,
postaveného na parc. č. 1 346/135 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 450 m2 zapísaného na LV
č. XXXX, k.ú. H. a odovzdať ju žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zrušil vecné
bremeno zapísané na LV č. XXXX, k. ú. H. v prospech žalovaného a to v rozsahu ustanovenia § 66

ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, t.j. oprávnenia zriaďovať a
prevádzkovať verejné siete a stavať vedenia na cudzej nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX dňa
05.12.2012. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalobcovi vo výške 454,61 Eur.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalobca sa v prebiehajúcom
konaní domáha vypratania svojej nehnuteľnosti a to strešnej plochy budovy obytného domu, kde

má žalovaný umiestnené technické zariadenia systémov antén a káblových trás pre fungovanie siete
mobilných telefónov GSM a zároveň zrušenia vecného bremena zapísaného v prospech žalovaného
v rozsahu ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a) Zákona o elektronických komunikáciách, t.j. oprávnenia
zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti. Pôvodným titulom
na užívanie nehnuteľnosti žalobcu pre žalovaného bola zmluva o nájme uzatvorená medzi právnymi
predchodcami účastníkov. Dňa 28.11.2011 v súlade s ustanovením § 4 zmluvy o nájme ukončil žalobca

platnosť zmluvy o nájme a oznámil to žalovanému. Žalovaný ukončenie zmluvy akceptoval listom zo dňa
13.12.2011, ale týmto listom zároveň oznámil, že v rozsahu zákonných opatrení v záujme zachovania
kontinuity poskytovania verejnej siete disponuje titulom užívať predmetnú nehnuteľnosť a po uplynutí
výpovednej doby nevyprace nehnuteľnosť, ale využije zákonné právo k cudzej nehnuteľnosti. Vecné
bremeno v prospech žalovaného bolo zapísané na LV č. XXXX, k.ú. H. záznamom dňa 05.12.2012.

Základnýrámecvlastníckehoprávajevnašomprávnomporiadkuuvedenývčlánku20ÚstavySR.Podľa
ods.4tohtoustanoveniajevyvlastnenie,akoajobmedzenievlastníckehoprávamožnéibavnevyhnutnej
miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Ustanovenie článku 20
ods. 4 Ústavy SR predpokladá existenciu zákona, na základe ktorého je možné uskutočniť vyvlastnenie,
alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Ústavný súd SR sa v konaní vedenom pod sp. zn. PL.ÚS
19/09 zaoberal problematikou článku 20 ods. 4 Ústavy SR a pri posudzovaní konfliktu verejného záujmu

zo súkromným záujmom poukázal na svoj ustálený právny názor, podľa ktorého rovnováha verejného
a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určenie primeranosti obmedzenia každého základnéhopráva aslobody.Tentoprávnynázorsadotýkavšetkýchzákladnýchaprávaslobôdupravenýchvdruhej
hlave ústavy ako aj ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej
zmluvy, t.j. aj základného práva na ochranu vlastníctva podľa článku 20 a práva na pokojné užívanie

majetku podľa článku 1 dodatkového protokolu. V ďalšom Ústavný súd SR konštatoval, že verejný
záujem nemožno chápať ani aritmeticky, ani automaticky. Ako rozhodol vo svojom rozhodnutí Ústavný
súd ČR ( I. ÚS 198/95, PL. ÚS 24/04 ), verejný záujme nie je vždy totožný so záujmom kolektívnym.
Verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý možno označiť ako všeobecne prospešný záujem
a je predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o určitej otázke.

S poukazom na závery uvedených nálezov súd prvého stupňa s ohľadom na ustanovenie § 66 zákona
č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách mal za to, že obmedzenie vlastníckeho práva podľa
citovaného zákona je porušením ústavných podmienok obmedzenia vlastníckeho práva. Žalovaný v
súlade s ustanovením § 66 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Zákona o elektronických komunikáciách podal
návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností. Zápis tohto vecného bremena bol vykonaný v

súlade s ustanovením § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona, podľa ktorého práva k nehnuteľnostiam, ktoré
sa zapisujú do katastra a medzi ktoré patria aj vecné bremená, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo
zákona sa zapisujú do katastra záznamom. V zmysle § 35 ods. 2 písm. c) Katastrálneho zákona je k
návrhu na záznam potrebné pripojiť verejnú listinu, alebo inú listinu potvrdzujúcu právo k nehnuteľnosti.
Z vykonávacej vyhlášky ku Katastrálnemu zákonu č. 461/2009 Z.z. konkrétne z ustanovenia § 28 ods.

1 písm. c), ale vyplýva, že spôsobilým na zápis záznamom pri právach k cudzím veciam je už samotný
návrh. Účastníkom zápisu vecného bremena žalobca nebol.

Verejný záujem je právny pojem, ktorý nie je pojmom legálne definovaným, pretože vyjadruje okamžitosť
stavu záujmu a ich vzájomnú hierarchiu. Z toho vyplýva, že verejný záujem je časovo a miestne

premennýstavapretosamusíposudzovaťlenvkonkrétnejsituáciivkonkrétnommieste avkonkrétnom
čase. Rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určovanie primeranosti
obmedzenia každého základného práva a slobody ( nález Ústavného súdu SR vydaný vo veci PL. ÚS
7/96 ). V náleze vo veci PL. ÚS 11/96 Ústavný súd SR konštatoval, že verejný záujem je využívanie
majetku na verejnoprospešné ciele a je dôvodom pre obmedzenie vlastníckeho práva prostredníctvom

obmedzenia vlastníckeho práva alebo jeho vyvlastnenia. Vo výroku uznesenia pléna Ústavného súdu
SR vo veci PL. ÚS 11/95 sa uvádza, že pojem verejného záujmu je právne vymedziteľný len vo vzťahu
ku konkrétnemu základnému právu alebo slobode. Ak účel zamýšľaný obmedzením práva vlastniť je
možné dosiahnuť prostriedkami, ktoré zasahujú miernejšie do ústavou chráneného vlastníckeho práva,
ak verejný záujem je nadriadený a objektivizovaný voči záujmu vlastníka, podmienku verejného záujmu

možno považovať za splnenú.

Právny poriadok Slovenskej republiky definuje vecné bremeno ako právo niekoho iného než vlastníka
veci, ktoré obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Vecné
bremena zriaďované zákonom takýto charakter majú aj keď ich režim nie je celkom totožný s režimom

zmluvných vecných bremien, pretože sa riadi špeciálnou právnou úpravou upravujúcou činnosti, k
realizácii ktorých vznikli.

V danom prípade žalovaný využíva vecné bremeno viaznuce k nehnuteľnosti žalobcu titulom
ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. Žalovaný využíva strechu bytového

domu za účelom uloženia technických zariadení na šírenie signálu a poskytuje verejnú sieť. Subjektmi
právneho vzťahu z vecného bremena môžu byť tak fyzické, ako aj právnické osoby. Pri tom na
jednej strane vystupuje subjekt k povinnosti zaťažený vecným bremenom a na strane druhej subjekt
oprávnenia, v prospech ktorého obmedzenie pôsobí. Náklady súvisiace so zachovaním a opravami
užívanej veci sa hradia podľa dohody účastníkov vzťahu z vecného bremena. Ak takej dohody niet, tak

oprávnený z vecného bremena znáša tieto náklady primerane, najmä so zreteľom na spôsobom tohto
užívania. Vlastník veci sa na týchto nákladoch podieľa primerane, ak aj on vec používa.

Pri osadení zariadenia vysielača, antény, alebo iného zariadenia je nutné brať v úvahu aj právo vlastníka
pri starostlivosti o stav strechy bytového domu, prípadne jej rekonštrukciu. Rozsah tohto obmedzenia

napriek faktu, že je zákonné, poškodzuje právo vlastníka nehnuteľností. V danom prípade nesporne
ide o hrubý nepomer oprávnení žalovaného na ťarchu vlastníka, teda žalobcu. Žalovaný predmet
vecného bremena užíva v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou. Vecné bremeno vzniklo na
základe osobitného zákona, kedy sa umožňuje subjektu povinnému z vecného bremena domáhať sajednorazovej náhrady za obmedzenie užívania. Takéto právo žalovanému vzniklo účinnosťou zákona
č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách dňom 01.09.2012. Uplatnením takéhoto nároku
však nedochádza k vyriešeniu situácie žalobcu s opravou strechy. V konaní je nesporne preukázaná

nerovnováha verejného a súkromného záujmu. Žalovaný môže využiť pre svoje technické zariadenia aj
iné nehnuteľnosti v meste H., tak ako to uvádza žalobca a pokračovať tak v šírení signálu a poskytovaní
verejnej siete. Žalobca naopak nemá inú možnosť, ako žiadať o zrušenie vecného bremena. Bez
odstránenia technického zariadenia patriaceho žalovanému nemôže v plnej miere užívať a zveľaďovať
svoj majetok ústavou chránený. Súd prvého stupňa preto žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť
tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Ako dôvod uviedol, že v ustanovení článku 144 ods. 3 Ústavy SR je uvedené, že ak sa súd

domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis odporuje zákonu, konanie preruší a podá návrh na
začatie konania pred Ústavným súdom. Nález Ústavného súdu SR je preň, i pre ostané súdy záväzný.
V prejednávanom prípade neexistuje nález Ústavného súdu SR, ktorým by bolo určené, že ustanovenie
§ 66 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách je v rozpore s Ústavou SR. Podľa článku
125 Ústavy SR o súlade zákonov u ústavou rozhoduje Ústavný súd. Ustanovenie § 109 ods. 1 O.s.p.

zase ukladá súdu povinnosť konanie prerušiť, ak súd pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že
všeobecnezáväznýprávnypredpis,ktorýsatýkavecijevrozporesústavou.Súdprvéhostupňakonanie
neprerušil a neobrátil sa s návrhom na ústavný súd hoci vyslovil právny názor, že ustanovenie § 66 ods.
1 zákona č. 351/2011 Z.z. je porušením ústavných podmienok.

Žalovaný je dobromyseľný a má za to, že nehnuteľnosť žalobcu obmedzuje na základe zákona titulom
zákonného vecného bremena. Skutočnosť, ktorý subjekt podal žiadosť na záznam vecného bremena
do katastra nehnuteľností je bez právneho významu, pretože vecné bremeno vzniklo priamo zo zákona
a jeho zápis v katastri nehnuteľnosti má len deklaratívny a nie konštitutívny charakter. Zápis do katastra
nehnuteľnosti bol vykonaný v súlade s ustanovením § 35 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., podľa ktorého

je možné vykonať záznam aj bez návrhu alebo na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby. Z obsahu
uvedeného ustanovenia vyplýva, že zápis vecného bremena možno vykonať aj bez súhlasu vlastníka
nehnuteľností.

Vypratanie nehnuteľnosti žalobcu by znamenalo úplne ukončenie prevádzky siete pre významnú časť

mesta, preťaženie všetkých ostatných základových staníc, stratu signálu GSM/UMTS pre koncových
zákazníkov a ukončenie poskytovania hlasovej služby, zrušenie dovolateľnosti na tiesňové linky,
lokalizácie a plnenie ostatných zákonných povinnosti žalovaným. V prípade vypratania nehnuteľnosti
žalobcu by hrozilo riziko vzniku škodu na životoch a na zdraví ľudí, ktorí službu poskytovanú žalovaným
využívajú. Premiestnenie základovej stanice nie je možné bez obmedzenia inej nehnuteľnosti. Žiadna

alternatíva na poskytovanie siete a služieb nie je technická možná so zachovaním súčasného pokrytia,
kvality a kontinuity siete a služieb. Žalovaný predložil do spisu mapy pokrytia, ktoré preukazujú verejný
záujem siete a služieb, avšak s týmto dôkazom sa súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nevyrovnal.

Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods.
2 O.s.p. a zistil, že odvolanie je opodstatnené.

V danom prípade ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia obmedzenie vlastníckeho práva podľa
§ 66 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronickým komunikáciách je porušením ústavných podmienok
obmedzenia vlastníckeho práva. Ak súd prvého stupňa k takémuto záveru dospel, nemohol vo veci ďalej
pokračovať. Ústava SR v článku 125 dáva oprávnenie rozhodovať o súlade zákonov s ústavou a s
ústavnými zákonmi iba ústavnému súdu. Vychádzajúc z uvedeného ak sudca pri svojej rozhodovacej

činnosti dospel k záveru, že zákon, ktorý má aplikovať nie je v súlade s ústavou alebo s ústavným
zákonom, nemôže tento rozpor sám rozhodnúť, pretože o tomto rozpore môže rozhodovať výlučne len
ústavný súd. Kým ústavný súd nerozhodne o rozpore zákona s ústavou, je sudca viazaný platným a
účinným zákonom. Ak sa sudca domnieva, že zákon, ktorý má aplikovať v konkrétnom prípade je vrozpore s ústavou, umožňuje mu ústava obrátiť sa v zmysle článku 130 ods. 1 písm. d) na ústavný súd
s návrhom, aby ústavný súd začal konanie o nesúlade príslušného zákona s ústavou alebo s ústavným
zákonom.Dorozhodnutiaústavnéhosúdu,súdprerušíkonanie.Viazanosťsúdurozhodnutímústavného

súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou priamo vyplýva z ustanovenia § 135 ods.
1 O.s.p. Takúto otázku nie je oprávnený riešiť ani ako otázku predbežnú, a preto mu Občiansky súdny
poriadok v ustanovení § 109 ods. 1 písm. b) ukladá povinnosť konanie prerušiť. Prečo v prejednávanej
veci konanie prerušené nebolo z odôvodnenia rozhodnutia sa zistiť nedá.

Z odôvodnenia rozhodnutia sa taktiež nedá zistiť, aké dôsledky boli vyvodené zo skutočnosti, podľa
ktorej účastníkom zápisu vecného bremena na LV č. XXXX, k.ú. H. nebol žalobca ako vlastník
nehnuteľností. Záznamom v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. sa do katastra
zapisujú práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona. Medzi takéto práva
patria aj vecné bremená. Ustanovenie § 35 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. umožňuje správe katastra
vykonať záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby. Možnosť podania

návrhu na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľnosti zo strany žalovaného pritom priamo vyplýva
z ustanovenia § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z.

Z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť ani to, na základe akých skutočností a dôkazov bola
preukázaná nerovnováha verejného a súkromného záujmu. V odôvodnení rozhodnutia sa len stručne

uvádza možnosť umiestnenia technického zariadenia žalovaného aj na iné nehnuteľnosti v meste H..
Nie je zrejmé o aké iné nehnuteľnosti má isť a či pri týchto iných nehnuteľnostiach tiež nevznikne
potreba zriadenia vecného bremena v prospech žalovaného. Rovnako nie sú známe ani náklady,
ktoré vzniknú v súvislosti s premiestnením technického zariadenia na inú nehnuteľnosť. Len právo
vlastníka pri spravodlivosti o stav strechy bytového domu, prípadne o jej rekonštrukciu nemôže byť

bez ďalšieho dôvodom vedúcim k odstráneniu technického zariadenia žalovaného zo strechy bytového
domu. V odôvodnení rozhodnutia absentuje akýkoľvek údaj o tom, aký je stav strechy bytového domu,
či tento stav vylučuje ďalšie využívanie strechy žalovaným, akým spôsobom má byť vykonaná oprava
alebo rekonštrukcia strechy, či túto opravu alebo rekonštrukciu je možné vykonať až po odstránení
technických zariadení žalovaného, prípadne či vykonanie opravy alebo rekonštrukcie strechy je možné

bez odstránenia technického zariadenia žalovaného.

Obsahovénáležitostirozsudkuurčujeustanovenie§157O.s.p.Ichsprávnosťaúplnosťjepredpokladom
vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či rozhodnutie je preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť
len z jeho odôvodnenia.

V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ ( žalobca ) domáhal a z akých dôvodov, ako sa k veci vyjadril
odporca ( žalovaný ), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so zákonným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom,

ktorý záväzne určuje ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozsudok je
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti

svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v
ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými sa úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
o veci samej.

Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní

riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo k nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) a
ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V ňom bude úlohou súdu prvého
stupňa podrobne odôvodniť svoje rozhodnutie vo vzťahu k tomu, prečo konanie po zistení porušenia

ústavných podmienok obmedzenia vlastníckeho práva ustanovením § 66 zákona č. 351/2011 Z.z. o
elektronickýchkomunikáciáchneboloprerušené,akýdôsledokmalaneúčasťžalobcuprizápisevecného
bremena do katastra nehnuteľnosti záznamom na tento zápis a či na strane žalovaného existuje alebo
neexistujeverejnýzáujemnaponechanítechnickéhozariadeniananehnuteľnostivovlastníctvežalobcu.

Prvostupňový súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.