Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/89/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312205608
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2312205608.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Máriom KARAFFOM v právnej veci

žalobcu: T. J., B.. XX.X.XXXX, X. X., L. X zastúpený advokátom Mgr. Marcelom Drgonom so sídlom v
Bratislave, Jesenského č. 2 proti žalovanému: A + Z Rišňovský, Halász s.r.o. so sídlom Veľké Úľany
737, IČO: 31411665 zastúpený T. Ň., B.. XX.X.XXXX, X. X., T. X, o vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 2.144 euro s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.144 euro spolu s úrokom 9,25% ročne z čiastky 1.606,04
euro od 11.11.2011 do zaplatenia, s úrokom 9% ročne zo sumy 401,51 euro od 2.4.2012 do zaplatenia,
s úrokom 8,75% ročne zo sumy 136,45 euro od 2.10.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo

výške 420 euro a trovy právneho zastúpenia vo výške 1325,03 euro k rukám právneho zástupcu žalobcu,
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca svojou žalobou došlou na súd 9.3.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 2.144 euro s príslušenstvom a k náhrade trov konania vzhľadom
na to, že žalobca na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.9.2011 nadobudol pozemky na liste vlastníctva
č. XXXX katastrálne územie P. Ú. parcela č. XXXX/X; XXXX/X, pričom časť uvedených parciel bez
právneho dôvodu užíva žalovaný, pričom za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu neplatí žiaden
nájom. Okrem toho žalobca nadobudol dňa 26.8.2011 zmluvou o postúpení pohľadávok pohľadávku

voči žalovanému na úhradu dlžného nájomného za užívanie predmetných pozemkov, ktorú evidoval
predchádzajúci vlastník ako postupca voči žalovanému.

Žalovaný nepopieral, že užíva časť pozemku vo vlastníctve žalobcu a že na tomto pozemku má
postavené kancelárie, sklady, výrobné haly, prístupové komunikácie a bol ochotný za užívanie žalobcovi
platiť, avšak nie sumu podľa znaleckého posudku, ale sumu v zmysle zákona č. 504/2003 Z.z. a vyhlášky
č. 38/2005 Z.z. vzhľadom na to, že na pozemku sa prevádzkuje poľnohospodárska výroba, resp. činnosť

súvisiaca s poľnohospodárstvom a ročné nájomné by malo činiť 79,35 euro.

Žalovaný namietal, že v konaní nebolo preukázané, či v čase uzavretia nájomnej zmluvy v roku 2005
pozemok mal neznámeho vlastníka. Žalovaný žiadal, aby súd zabezpečil list vlastníctva z roku 2005
kde by bolo uvedené, či pozemok mal neznámeho vlastníka a teda či Slovenský pozemkový fond mal
oprávnenie s pozemkom disponovať.

Žalovaný uviedol, že nikdy netvrdil, že sa jedná o ornú pôdu, ktorá sa využíva ako orná pôda ale tvrdí, že
zákon 504/2003 v § 1 ods. 2 vyjadruje fikciu použitú tohto zákona aj na pozemky zastavané stavbami,
ktoré slúžia na poľnohospodársku výrobu. Žalovaný namietal pasívnu legitimáciu a v prípade, že by bol
pasívne legitimovaný bol ochotný plniť len tak ako by sa jednalo o ornú pôdu.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, Rozhodnutím Správy katastra R.I. P.
XXXX/XXXX, výmerom Osídlovacieho úradu pre Slovensko číslo XX/XXX-XXX/XXXX, rozhodnutím o

dedičstve po Š. Š. U.. Z.. J. XXX/XX, osvedčením o dedičstve po H. Š. U.. Z.. J. XXX/XX, J., výpisom z
pozemnoknižných vložiek, identifikáciou parciel, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa XX.X.XXXX,
výpisom z obchodného registra žalovaného, ponukou žalobcu na odkúpenie pozemkov, výzvou na
úhradu dlžného nájomného, znaleckým posudkom Ing. Františka Orsága ako aj ostatným na vec sa
vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

OsídlovacíúradpreSlovenskovBratislavevdohodesPovereníctvompoľnohospodárstvaapozemkovej
reformy v Bratislave podľa zákona zo dňa 11. Júla 1947 čís. 148 Sb o opatreniach k prevedeniu
československo-maďarskej dohody o výmene obyvateľstva a vládneho nariadenia zo dňa 19.3.1948
vydal dňa 27. Júna 1949 Výmer o prídele do vlastníctva pre Š.O. Š. H. T. H. G.. U. na nehnuteľnosti
okrem iného parc. č. XXXX/X; XXXX/. Pôvodnými vlastníkmi predmetných nehnuteľností boli R. Š. a P.

G.. T.. Š. Š. zomrel XX.X.XXXX o pod číslom J. XXX/XX Štátne notárstvo v R. prejednávalo po ňom
dedičstvo. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu parc. č. XXXX/X; XXXX/, po Š. Š. nadobudol vtedy
maloletý T. Š., B.. X.XX.XXXX. Pod číslom konania J. XXX/XX, J. XXX/XX bolo prejednávané dedičstvo
po neb. H. Š. G.. U. zomrelej XX.XX.XXXX. Jediným dedičom po nej bol T. Š. , B.. X.XX.XXXX, ktorý
okrem iného nadobudol nehnuteľnosti zapísané vo vložke XXXX L.. Č.. XXXX/X H. L.. Č.. XXXX/X.

Ako to vyplýva z Rozhodnutia Správy katastra R. zo dňa 19.9.2011 v konaní P. XXXX/XXXX bol povolený
vklad vlastníctva v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX L. Č..
XXXX/X H. XXXX/X v katastrálnom území P. Ú.. Žalobca nadobudol dňa 26.8.2011 zmluvou o postúpení
pohľadávky pohľadávku voči žalovanému na úhradu dlžného nájomného za užívanie predmetných

pozemkov, ktorú evidoval T. Š. ako predchádzajúci vlastník pozemku voči žalovanému.

Na pojednávaní dňa 13.9.2012 právni zástupcovia účastníkov konania zhodne prehlásili, že medzi
spornými stranami nie je sporné, že žalovaný užíva nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu, pričom nie je
sporné taktiež to, že ju užíval za obdobie, za ktoré si uplatňuje nájom.

Žalovaný vstúpil do užívania nehnuteľnosti na základe nájomnej zmluvy č. X-XXXX-XX kde ako
prenajímateľ vystupoval Slovenský pozemkový fond a ako nájomca žalovaný. Predmetom nájmu boli
poľnohospodárske pozemky v okrese R. katastrálne územie P. Ú. o celkovej výmere XX,XXXX ha.
Presnášpecifikáciapozemkovmalabyťuvedenávpríloheč.1,ktorátvoríneoddeliteľnúsúčasťnájomnej

zmluvy. Ani v prílohe č. 1 k nájomnej zmluve nie je uvedená špecifikácia - identifikácia pozemkov a teda
nie je jasné aké pozemky sa prenajímajú, a preto možno konštatovať, že predmetná nájomná zmluva
je absolútne neplatný právny úkon.
V dodatku č. 2 zmluvy je uvedené, že zmluva sa uzatvára na určitý čas a to od 1.11.2010 do 31.10.2015.
Pôvodná nájomná zmluva bola uzavretá na obdobie od 1.1.2005 do 31.10.2010.

Taktiež dodatok č. 2 k zmluve je nutné považovať za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu vyššie
uvedeného ako je nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť. V tejto absolútne neplatnej zmluve bolo
uvedené, že ak dôjde k preukázaniu vlastníctva k prenajatým pozemkom tak dochádza k skončeniu
nájmu. Pôvodne zrejme Slovenský pozemkový fond prenajímal pozemky neznámych vlastníkov, pričom

neskôr došlo k preukázaniu vlastníctva.

Vo veci bol vyhotovený znalecký posudok Ing. Františkom Orságom, znalcom v odbore stavebníctvo a
pozemné stavby ako aj odhad hodnoty nehnuteľností. Zo znaleckého posudku vyplýva, že časť pozemku
parc. č. XXXX/X, ktorú užíva žalovaný predstavuje výmeru XXXX T.X.

V zmysle § 1 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov v znení neskorších predpisov sa pre účel zákona /t.j. pri prenájme
pozemkov/ za poľnohospodársku pôdu považujú aj pozemky zastavané stavbami vybudovanými do
24.6.1991 a slúžia na poľnohospodárske účely. Ide o areály bývalých poľnohospodárskych podnikov,

ale napr. aj o silážne jamy vybudované v danom období. Výška nájmu je vecou dohody nájomcu a
prenajímateľa. Zákon z dôvodu zaručenia a povinnosti uhrádzať nájom určil minimálnu výšku, ktorá činí
1% z hodnoty pozemku. V uvedených prípadoch hodnota pozemku vychádza z Vyhlášky Ministerstva
pôdohospodárstva SR č. 38/2005 Z.z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účelypozemkových úprav podľa bonitovanej pôdnoekologickej jednotky pozemku. Aj v prípade určenia výšky
nájmu znalcom, musí znalec zohľadniť podmienky dané zákonom. Pri odpredaji, resp. kúpe pozemkov
zákon neupravuje (nereguluje) cenu pozemkov v hore uvedených prípadoch. Cena pozemku sa určí

dohodou a ak k dohode nedôjde môže ten, kto má záujem požiadať súd o vysporiadanie pozemku pod
stavbou.

Plocha o výmere 1587 m2 je zastavanou plochou. Rozhodujúcim a smerodajným pre vplyv na výšku
nájomného a hodnotu pozemku má územný plán obce. Predmetná lokalita, v ktorej je pozemok je mimo

zastavaného územia obce a je určená územným plánom ako plocha priemyselnej výroby a skladov.

Vzhľadom na umiestnenie nehnuteľnosti, prístupnosť, orientácia na svetové strany, jeho dispozičné,
architektonické riešenie, stavebno-technický stav, všeobecná hodnota stanovená metódou polohovej
diferenciácie objektívne vystihuje všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností v danom mieste a
čase pri jej prípadnom poctivom predaji v bežnom obchodnom styku. Hodnota pozemku v užívaní

žalovaného bola stanovená sumou 24.408,06 euro. Nájom za 1 m2 bol určený sumou 0,506 euro a
ročný nájom činí 803,02 euro čo znalec zaokrúhlil na 800 euro.

V priebehu konania žalobca zmenil svoj petit žaloby čo súd pripustil na pojednávaní dňa 25.2.2014.

Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa§458ods.1,ods.2Občianskehozákonníka,musísavydaťvšetkočosanadobudlobezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada. Z predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky neho,
pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

Bezdôvodné obohatenie je záväzkovým vzťahom medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým na
úkor koho sa niekto obohatil. V prípade bezdôvodného obohatenia ide o predmet plnenia, ktorý sa má
vydať tomu, na úkor koho bolo získané.

Pasívna legitimácia je to stav vyplývajúci z hmotného práva na základe ktorého je niekto nositeľom
povinností. V danom prípade je aktívne legitimovaným vlastník pozemku a pasívne legitimovaným je
ten, kto pozemok užíva, čiže žalovaný.

Z dokazovania taktiež jednoznačne vyplynulo, že pozemky na ktorých má žalovaný postavené

priemyselné budovy mali vždy známeho vlastníka a že Slovenský pozemkový fond nemal oprávnenie
tieto pozemky prenajímať. Keď tak činil konal v rozpore so zákonom. Platí zásada, že nikto nemôže
preniesť na niekoho viac práv ako má sám.

Sám žalovaný vedel, že sa nejedná o pozemky neznámych vlastníkov nakoľko z listiny datovanej

5.12.2009 adresovanej T. Š. ho žiadal o odkúpenie pozemkov čo činil prostredníctvom Realitnej
kancelárie Y.. T.. Žalobca k spisu pripojil aj list vlastníctva z 3.3.2010 z ktorého vyplýva, že na liste
vlastníctva bol ako vlastník zapísaný T. Š..

Zmluva s Pozemkovým fondom bola uzavretá v roku 2005 a druhá zmluva bola uzavretá v roku 2010. V

roku 2010 žalovaný nepopierateľne vedel, že vlastníkom pozemkov je T. Š.. Žalobca si však bezdôvodné
obohatenie uplatňuje od roku 2011.Čosatýkaotázky,čiideoornúpôdualeboniejetunutnékonštatovať,žepozemkyvovlastníctvežalobcu
ktoré užíva žalovaný nie sú ornou pôdou a nie je to ani medzi účastníkmi konania sporné. Na pozemkoch
je postavená budova a časť pozemkov je vyasfaltovaná. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní

uviedol, že v budove a ani na vyasfaltovanom dvore sa nepestujú poľnohospodárske plodiny takže sa
nejedná o poľnohospodársku pôdu.

Údaje katastra nehnuteľnosti sú hodnoverným dokladom tým sa nepreukáže opak. Aj keď v katastri
sú pozemky na ktorých je budova a vyasfaltovaný dvor vedené ako orná pôda tak v konaní bol

preukázaný opak ktorý je nespochybniteľný. Pozemok vo vlastníctve žalobcu ktorý užíva žalovaný nie
je poľnohospodárskym pozemkom.

Pri posudzovaní či ide o ornú pôdu ako je nehnuteľnosť uvedená v katastri súd vychádzal aj z
interpretačných pravidiel uvedených v Nálezoch ústavného súdu.

Súdmusínielenrešpektovaťprávo,alejehovýkladaaplikáciamusísmerovaťkspravodlivémuvýsledku.
Inými slovami, právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych
predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého
záujmu chráneného príslušnou normou (citované z nálezu Ústavného súdu SR č. 2221/07 z 19.3.2008).
V materiálnom právnom štáte nejde len o dodržiavanie práva bez ďalšieho, ale predovšetkým o

dodržiavanie takých pravidiel správania, ktoré sú v súlade s hodnotami, na ktorých je právny poriadok
vybudovaný. Právo je spoločenský normatívny systém, ktorého účelom je rozumné usporiadanie
vzťahov medzi členmi spoločnosti. Už z tejto základnej funkcie práva vyplýva, že riešenia, ktoré sa
požiadavke rozumného usporiadania vzťahov priečia, sú neprijateľné. Súdu jednoznačne prislúcha, aby
sazaoberalotázkou,čimechanickáaplikáciazákonanemôžepriniesťabsurdnédôsledkyavprípade,že

tomu tak je, aby takouto interpretáciou pomocou redukcie „add absurdum“ odmietol a aby zvolil výklad,
ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý.
Z vykonaného dokazovania bolo nesporne zistené a účastníkmi konania potvrdené, že žalobca, ktorý
mal vo vlastníctve nehnuteľnosti boli tieto nehnuteľnosti užívané žalovaným a to bez právneho dôvodu.
Za uvedené nehnuteľnosti, ktoré žalovaný užíval žalobcovi nič neplatil. V danom prípade z dokazovania

vyplynula tá skutočnosť, že sporným v danom konaní je len výška odplaty za užívanie nehnuteľnosti na
čom sa účastníci konania nevedeli dohodnúť. Na základe toho súd v konaní nechal vypracovať znalecký
posudok,vktoromznalecnatopovolanýurčilcenu zaužívanienehnuteľnostíatútocenusúdvrozsudku
priznal žalobcovi.

Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri poľnohospodárskych pozemkoch sa nájomné platí
polročne pozadu od 1. apríla do 1. októbra.

Žalobca má nárok na 2 polrok roku 2009 vo výške 401,51 euro.
V rokoch 2010 a 2011 má žalobca nárok za každý polrok vo výške 401,51 euro. Za 1 polrok 2012 má

žalobca nárok na alikvótnu čiastku vo výške 136,45 euro. K námietke žalovaného, že treba postupovať
v zmysle zák. č. 504/2003 Z.z. a vyhlášky č. 38/2005 vzhľadom na to, že žalovaný na pozemku žalobcu
prevádzkuje poľnohospodársku výrobku treba uviesť, že to tak nie je, nakoľko na tomto pozemku sú
kancelárie, sklady, výrobné haly a je tu prístupová komunikácia. Žalovaný sa zaoberá potravinárskym
priemyslom.Vyplývatoajzpredmetujehopodnikania,keďvobchodnomregistriakopredmetpodnikania

má uvedené: konzervovanie ovocia a zeleniny, balenie sušeného ovocia a zeleniny, obchodná činnosť,
poskytovanie služieb, spracovanie a konzervovanie, výroba chuťových prísad, kúpa a predaj tovaru,
ubytovacie služby skladovanie, prenájom hnuteľných vecí.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného záväzku, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ktorých výšku ustanovuje vykonávací
predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87 Z.z. je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

V súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal žalobcovi ako úspešnému účastníkovi v konaní
náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku 129 euro a znalečného 291 euro
a z trov právneho zastúpenia. Právny zástupca žalobcu učinil tieto úkony právnej služby:
1. prevzatie veci a príprava zastúpenia2. návrh na začatie konanie - podanie žaloby
3. 13.9.2012 - zastupovanie na pojednávaní
4. 25.2.2013 - účasť na miestnom zisťovaní súdnym znalcom

5. vyjadrenie k záverom znaleckého posudku na výzvu súdu
6. 25.2.2014 - účasť na pojednávaní.
Každý úkon má hodnotu 91,29 euro a tak úkony advokáta spolu činia 547,74 euro. Za každý úkon je
nutné pripočítať režijný paušál a to 3 x 7,63 euro; 1 x 7,81 euro; 2 x 8,04 euro.
Cestovné 2 x Bratislava - Galanta a späť a 1 x Bratislava - Veľké Úľany a späť má hodnotu 101,76 euro.

Náhrada za stratu času za 12 polhodín má hodnotu 156,48 euro.

Úkony advokáta po rozsudku súd 1. stupňa zo dňa 18.3.2014:
19.5.2014 - vyjadrenie žalobcu k odvolaniu 91,29 euro
20.8.2015 - zastupovanie na pojednávaní 91,29 euro
28.1.2016 - zastupovanie na pojednávaní 91,29 euro

spolu 273,87 euro
1 x režijný paušál 8,04 euro
1x režijný paušál 8,39 euro
1x režijný paušál 8,58 euro
Spolu úkony z režijným paušálom činia 290,30 euro.

Cestovné Bratislava - Galanta a späť v dňoch 20.8.2015 a 28.1.2016 má hodnotu 68,85 euro.
Náhrada straty času za deň 20.8.2015 a 28.1.2016, keď každý deň činila strata času 4 polhodinky po
13,98 euro resp. 14,30 euro je spolu 113,12 euro.
Trovy právneho zastúpenia po 18.3.2014 činia 472,27 euro.
Celkom trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 1325,03 euro.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15
dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t. z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.