Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. apríl 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 3T/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716010036
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Harmóci

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7716010036.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce - samosudca JUDr. Slavomír Harmóci, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

13.4.2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. nar. XX.X.XXXX v Michalovciach, trvale bytom R. okr. Michalovce, bez pracovného pomeru

u z n á v a sa v i n n ý m
- z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.,
- z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.,

p r e t o že

v presne nezistenom čase začiatkom mesiaca jún 2015, došli k objektu poľného hnojiska spoločne so
Y. nachádzajúceho sa na parcele registra M. v katastrálnom území obce L., odkiaľ za pomoci nakladača
DH 112 uvoľnili a nachystali 38 ks panelov z nájazdu hnojiska o rozmeroch d/š/h/, 300cm/100cm/15cm,
pričom na ďalší deň sa k hnojisku vrátili a nachystané panely za pomoci nakladača DH 112 naložili a

odviezli a to tak, že Y. na svojom nákladnom vozidle Renault odviezol k sebe domov 8 ks panelov a
Ing. H. nechal odviezť celkovo 30 ks panelov do lesnej škôlky patriacej N., kde si nachystali ďalších 46
ks panelov, ktoré už ale neodviezli, čím týmto svojím konaním pre majiteľa hnojiska firmu C., spôsobili
škodu, ktorá bola vyčíslená na základe odborného vyjadrenia č. 496/2015 spoločnosťou JHS, s.r.o.
Martin tak, že na odcudzených paneloch spôsobili škodu vo výške 5.239,29 EUR a poškodením poľného
hnojiska škodu vo výške 1.111,824 EUR,
t e d a

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak väčšiu škodu,
- poškodil cudziu vec a spôsobil na cudzom majetku väčšiu škodu,

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák.,
§ 41 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 ( šesť ) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 15 ( pätnásť ) mesiacov.
Podľa § 285 písm. b/ Tr. por. súd obžalovaného Y. okr. Michalovce,
spod skutku obžaloby kvalifikovaný ako prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 212 ods.
1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a prečin poškodzovania cudzej veci formou spolupáchateľstva podľa § 20,
§ 245 ods. 1, ods. 2 Tr.zák., na tom skutkovom základe, že
v presne nezistenom čase začiatkom mesiaca jún 2015, došli k objektu poľného hnojiska

nachádzajúceho sa na parcele registra M. katastrálnom území obce L. odkiaľ za pomoci nakladača DH
112 uvoľnili a nachystali 38 ks panelov z nájazdu hnojiska o rozmeroch d/š/h/, 300cm/100cm/15cm,pričom na ďalší deň sa k hnojisku vrátili a nachystané panely za pomoci nakladača DH 112 naložili
a odviezli a to tak, že Y. na svojom nákladnom vozidle Renault odviezol k sebe domov 8 ks panelov
a Ing. H. nechal odviezť celkovo 30 ks panelov do lesnej škôlky patriacej Urbárskemu spoločenstvu

Sliepkovce, kde si nachystali ďalších 46 ks panelov, ktoré už ale neodviezli, čím týmto svojím konaním
pre majiteľa hnojiska firmu C., spôsobili škodu, ktorá bola vyčíslená na základe odborného vyjadrenia č.
496/2015 spoločnosťou JHS, s.r.o. Martin tak, že na odcudzených paneloch spôsobili škodu vo výške
5.239,29 EUR a poškodením poľného hnojiska škodu vo výške 1.111,824 EUR,
o s l o b o d z u j e

nakoľko skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú spoločnosť C.8 s nárokom na náhradu škody odkazuje na
civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 2.2.2016 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce obžalobu na Ing. H. pre prečin krádeže
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák. a prečin poškodzovania cudzej veci
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 245 ods. 1, 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaní Ing. H. vykonali vyhlásenie v zmysle ust. § 257 ods. 1 písm. a/ Tr.
por. o tom, že sú nevinní.

Obžalovaný Ing. H. v rámci svojej výpovede uviedol, že skutok z ktorého je obžalovaný sa stal tak,
ako je uvedené v obžalobe. Priznal, že spoločne s obžalovaným P. vzali cestné panely, avšak nie s

úmyslom ich ukradnúť. Obžalovaný podotkol, že predtým sa dostatočne informoval ohľadne pozemkov
na ktorých sa panely nachádzali a zisťoval vlastníka hnojiska, ktoré sa tam nachádzalo. K hnojisku však
nič nezistil, keďže nebolo zapísané v katastri nehnuteľnosti, pričom si vyžiadal aj list vlastníctva č. XXXX
katastrálne územie L. týkajúce sa parcely O. na ktorej boli uvedené panely umiestnené, pričom zistil, že
jeden z členov ich urbariátu a to H. je spoluvlastník tohto pozemku. Z tohto dôvodu sa s H. dohodol, že

si z uvedeného hnojiska zoberie adekvátnu časť panelov rovnajúcu sa veľkosti jeho spoluvlastníckemu
podielu a to s jeho vedomím. Tieto panely však obžalovaný nechcel pre seba, ale pre urbariát - lesné
spoločenstvo a na tento účel ich skutočne aj použil. Jednalo sa o 30 panelov, ktoré boli odvezené do
lesného spoločenstva a ďalších 8 si vzal P. ako úhradu za prácu, ktorú pre obžalovaného vykonal.
Obžalovaný upresnil, že panely do lesnej škôlky odviezol V. a pomáhali mu H.. V závere výpovede

podotkol, že uvedené poľné hnojisko je čiernou stavbou, bez vlastníka. Toto určite nepatrí spoločnosti
C. teda tejto spoločnosti nebola spôsobená žiadna škoda. Poukázal na predloženú kúpno-predajnú
zmluvu, ktorou mala spoločnosť C. kúpiť uvedené poľné hnojisko dňa 10.1.1999. V danom čase však
táto spoločnosť ešte neexistovala, preto po poukázaní na uvedený nedostatok bola v tomto konaní
predložená nová zmluva s dátumom 10.10.1999, kde podľa názoru obžalovaného došlo jednoznačne k

sfalšovaniu zmluvy a jej antidatovaniu. K osobe obžalovaného P. ďalej uviedol, že tento na jeho žiadosť
mu pomáhal vyberať panely, keďže mal potrebnú techniku, kde za dohodnutú prácu sa mu odmenil tým,
že mu umožnil odviezť 8 panelov. V závere výpovede sa obžalovaný vyjadril aj k ďalším 46 panelom,
ktoré tri boli pripravené k odvozu a mal ich v úmysle rovnako odviezť, avšak na uvedené miesto došiel
starosta obce Budkovce, ktorý ich upozornil, že ak nemajú potrebné doklady k týmto panelom, nemajú

tam čo robiť, preto s ich odvozom prestali a panely nechali na uvedenom mieste.

Obžalovaný Y. v rámci svojej výpovede poprel spáchanie žalovanej trestnej činnosti. Uviedol, že pre R.
iba vykonal prácu o ktorú bol požiadaný a nič neukradol.

Z dôvodov rozporov vo výpovedi obžalovaného Y. bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania
v ktorej uviedol, že niekedy začiatkom mesiaca jún 2015 ho oslovil Ing. R. s tým, že má vybavené
panely pre N. a potrebuje ich naložiť. Keďže jeho otec vlastní nakladač typu DH 112, súhlasil s uvedenou
žiadosťou a veril obžalovanému R., že panely sú vybavené u správcu konkurznej podstaty. Z tohto
dôvoduspoločnesoR.odišlikhnojisku,kdenanakladačipracovalJT.atentovyťahovalpanelyznájazdu

hnojiska a tieto ukladal na kopy. Takto bolo nachystaných asi 40 kusov panelov. Ďalší deň sa opäťvrátili k hnojisku, kde obžalovaný na nákladnom vozidle zn. Renault si odviezol 8 kusov panelov ako
odmenu sľúbenú R. za vykonanú prácu, ktoré uložil u seba na dvore. Ostatné panely boli odvážané
traktoromcelkovovpočte32kusov.PočasichodvozuH.prichystaltaktoďalších46kusovpanelovavšak

na uvedené miesto v tom čase došiel starosta obce Z. ktorý žiadal od R. potvrdenie resp. povolenie k
rozoberaniu hnojiska a keďže tento pri sebe žiadne nemal od ďalších prác sa upustilo.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok JUDr. E., ktorý uviedol, že je konkurzným správcom
J. kde v súvislosti s vykonávaným konkurzom zistil veľké problémy s evidenciou vlastníctva a jeho

preukazovaním. Ako konkurzný správca sa o majetok družstva zaujímal a pojal ho do konkurznej
podstaty. Vtedy ho oslovila spoločnosť FITO, ktorú zastupoval pán R. a pán E., kde mu začali predkladať
fiktívne doklady, ktorými preukazovali vlastníctvo jednotlivých majetkov, ktoré mal zahrnuté v konkurznej
podstate. Vzhľadom k týmto skutočnostiam ich vyzval, aby si svoje vlastnícke právo uplatnili určovacou
žalobou na súde, avšak žiadne konanie pred súdom neprebehlo, nakoľko ak aj bola podaná žaloba, táto
spoločnosť nezaplatila súdny poplatok. Rovnako to prebiehalo aj so spoločnosťou C., ktorú zastupoval

pán E., ktorý sa taktiež domáhal vlastníctva rôznych majetkov, ktoré boli zahrnuté v konkurznej podstate,
avšak hodnoverným spôsobom nevedel preukázať ich vlastníctvo. Ani v tomto prípade žiadne konanie
pred súdom neprebehlo, až na jedno konanie, ktoré sa týkalo majetku v katastri obce R., avšak toto ako
konkurzný správca vyhral. Svedok k poľnému hnojisku na parcele O. uviedol, že k tomuto sa nemôže
jednoznačne vyjadriť, keďže ako konkurzný správca o tejto stavbe nemal žiadnu vedomosť a nemá

vedomosť ani o vlastníctve tejto stavby.

Svedok E. v rámci svojej výpovede uviedol, že v uvedenom čase mal telefonát od pána C., ktorý mu ako
starostovi obce oznámil, že v katastri obce sa rozkráda majetok a to panely. Z tohto dôvodu sa rozhodol
pozrieť na uvedené miesto, kde zbadal R. na nakladači. V danom čase tam iba stáli, nič nerobili, avšak

keď sa ich opýtal, čo robia, títo mu oznámili, že R. má k všetkému povolenie od správcu konkurznej
podstaty, preto si berú panely. Keďže svedok vedel, že panely nepatria obci a nemal dôvod to riešiť, nič
k tomu nehovoril. Žiadne doklady mu však predložené neboli.

Svedok E.o svojej výpovedi pred súdom uviedol, že v uvedenom čase si všimol, že niekto povyberal

panely, ktoré boli poukladané na kope, čo oznámil starostovi obce, keďže sa domnieval, že ak sa tieto
panely vyberajú, môžu sa použiť v prospech obce. Osobne pri ich vyberaní nikoho nevidel. O tejto
skutočnosti taktiež chcel informovať pána E. keďže sa domnieval, že uvedené hnojisko patrí spoločnosti
C. ktorú zastupuje E..

Na hlavnom pojednávaní bol taktiež vypočutý svedok V. ktorý uviedol, že v uvedenom čase sa po obci
rozprávalo, že spoločnosť Veľkovýkrmňa ošípaných končí a rozpredáva sa jej majetok. Vtedy sa stretol
aj so R., kde sa bavili o lesnej škôlke, ktorá patrí urbariátu, pričom sa zhodli, že by v nej bolo potrebné
spevniť cestu. Vtedy si uvedomili, že pri tejto spoločnosti je hnojisko a panelová cesta, teda, že tieto
panely je možné odviezť. On sám nič v tomto smere neorganizoval, kde po určitom čase mu R. oznámil,

že panely sú prichystané a povyberané, kde je potrebné ich iba previezť. Z tohto dôvodu, svedok došiel
traktorom a panely odviezol. Jednalo sa zhruba o 30 panelov.

Svedok Ing. E. v rámci svojej výpovede uviedol, že o odvoze panelov sa dozvedel od C. ktorý mu
zatelefonoval a rovnako mu telefonoval aj starosta Z.. Na základe týchto informácií došiel na miesto

samé, kde stretol nakladač DH, ktorý viedol H. a následne za ním na menšom nákladnom vozidle šiel
P.. Keď sa pri nich pristavil a opýtal sa ich čo tam robia, P. mu iba odvetil, aby sa nestaral. Z tohto
dôvodu svedok pokračoval k poľnému hnojisku, kde zistil, že z násypu poľného hnojiska boli odstránené
cestné panely v celkovom množstve približne 105 kusov. Následne zbadal celkovo 3 kopy poukladaných
panelov v množstve 41 kusov, ktoré boli pripravené k odvozu. Počas troch až štyroch ďalších dní značná

časť týchto panelov bola odvezená a na mieste zostali iba 4 kusy. Podotkol, že uvedené panely boli
súčasťoupoľnéhohnojiska,nakoľkopodpanelmibolanepriepustnáfólia,zčohojezrejmé,žepanelyboli
súčasťou tejto stavby. Čo sa týka páchateľov, ktorí uvedené panely povyberali a odviezli, svedok uviedol,
že týmito boli obžalovaní P.. Osobne ich uvedený deň videl, ani nie 100 m od tohto hnojiska, kde pri nich
bol aj nakladač DH, ktorý bol prispôsobený na zdvíhanie a odstránenie týchto panelov. Zároveň si všimol,

že tieto panely boli po ich odvoze uložené aj na dvore P. ktoré si následne poukladal na dvore a zasypal
štrkovou drvou. K vlastníctvu poľného hnojiska svedok uviedol, že vlastníkom hnojiska bola spoločnosť
Y. ktorej bol okrem iných aj on sám konateľom. Na upresnenie uviedol, že uvedené poľné hnojisko začala
budovať spoločnosť Mäsoprodukta, kde na uvedenom mieste podnikalo aj družstvo PD Budkovce.Následne tieto spoločnosti splynuli ich zlúčením, kde PD Budkovce sa stali vlastníkom aj rozostavanej
stavbypoľnéhohnojiska,ktoráneboladokončenáaninijakoskolaudovaná. Následnevzniklaspoločnosť
Agrospol a to z bývalých členov družstva PD Budkovce, kde pre vytvorenie C.o forme družstva došlo

k prevodu vlastníckeho práva majetku družstva PD Budkovce na Agrospol, keďže nedochádzalo k
vyplateniu obchodných podielov jednotlivých členov družstva. Takýmto spôsobom prešlo aj vlastnícke
právo k poľnému hnojisku z PD Budkovce na Agrospol. Časom vzniklo deväť samostatných spoločnosti
s.r.o., ktoré vzájomne kooperovali a neboli si konkurenciou, kde medzi inými takto vznikla aj spoločnosť
VOŠ s.r.o.,ktorásastaralaajo12.000ošípaných.Medzitýmitospoločnosťamidochádzalokvzájomným

zápočtom za služby a práce, ktoré si navzájom poskytovali, ako aj za navzájom dodávané produkty.
Počas fungovania týchto spoločností vznikla aj ďalšia spoločnosť C., ktorá pre spoločnosť Y. dodávala
okrem iného aj obilie, pričom aj medzi týmito spoločnosťami dochádzalo k častým zápočtom za dodané
obilie. Takto na základe záujmu spoločnosti C. došlo aj k podpisu kúpnej zmluvy k rozostavanej
stavbe poľného hnojiska, pričom k finančnému plneniu nedošlo, nakoľko bolo všetko riešené vo forme
vzájomných zápočtov, keďže spoločnosť Y. dlhovala spoločnosti C. peniaze za dodávku obilia. Takýmto

spôsobom došlo k prevodu vlastníckeho práva zo spoločnosti Y.. na spoločnosť C. ktorá si uplatňuje v
tomto konaní aj nárok na náhradu škody. K predloženej kúpnej zmluve svedok uviedol, že k uvedenej
zmluve došlo k chybnému uvedeniu dátumu, ktorý bol uvedený ako 10.1.1999, avšak k podpisu tejto
zmluvy došlo dňa 10.10.1999.

Svedok E. v rámci svojej výpovede uviedol, že uvedený deň obsluhoval bager P. a vyberal ním podľa
pokynov P. panely v celkovom počte asi 20 kusov.

Svedok MVDr. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že poľné hnojisko začala stavať spoločnosť Y. spoločný
poľnohospodársky podnik Budkovce. Táto spoločnosť bol pričlenená rozhodnutím strany k spoločnosti

AD. Budkovce, ktorého v danom čase bol predsedom. Následne z tejto spoločnosti vznikla spoločnosť
C., na ktorú sa z Agrokombinátu previedli nejaké majetky. Vlastníkom hnojiska bol C., kde svedok nemal
vedomosť o tom, aby sa toto hnojisko prevádzalo na inú spoločnosť. Pripustil však, že za spoločnosť
Agrokombinát mohli konať aj iné osoby ako on ako predseda a teda mohlo sa stať, že hnojisko bolo
prevedené bez jeho vedomia. Jednou z týchto osôb bol aj p. A.s. V závere výpovede dodal, že bol

aj členom predstavenstva spoločnosti Y., kde nemá vedomosť, aby obilie tejto spoločnosti dodávala aj
spoločnosť Agromaš. Upresnil, že v danom čase nebol oprávnený konať v mene tejto spoločnosti.

Svedok H. v rámci svojej výpovede uviedol, že poľné hnojisko bolo vybudované na skladovanie
maštaľnéhohnojaatotobolomajetkomspoločnostiVOŠs.r.o.,ktorejboltaktiežkonateľom.Poukončení

chovuošípanýchsahnojiskostalonadbytočnýmaboloodpredanénazákladekúpnejzmluvyspoločnosti
C.. To, či došlo k zaplateniu kúpnej ceny alebo sa jednalo o započítanie pohľadávok svedok uviesť
nevedel. V závere výpovede svedok uviedol, že uvedené poľné hnojisko využívala aj spoločnosť
Veľkovýkrmňa a.s. a to zrejme na základe zmlúv uzavretých so spoločnosťou C., kde vzhľadom na
odstup času svedok podrobnosti o tomto vzťahu uviesť nevedel.

Súd vykonal ďalšie dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to zápisnicou o obhliadke miesta
činu s fotodokumentáciou a náčrtom, zápisnicou o obhliadke miesta nájdenia veci s fotodokumentáciou
a náčrtom, odborným vyjadrením k určeniu hodnoty panelov, kúpnou zmluvou, výpisom z katastrálnej
mapy, výpisom z katastra nehnuteľností, výpismi z obchodných registrov spoločnosti Y. Veľkovýkrmňa

a.s. Budkovce, PD Agrokombinát Budkovce v likvidácii, H. a.s. L.e, nájomnými zmluvami a vyčíslením
škody.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou a náčrtom ako aj zo zápisnice o obhliadke
miesta nájdenia veci s fotodokumentáciou a náčrtom je zrejmé, kde došlo k spáchaniu skutku, ako

aj množstvo odcudzených panelov a miesto ich nájdenia. Z odborného vyjadrenia k určeniu hodnoty
odcudzených panelov je zrejmé, že hodnota povyberaných 84 kusov panelov vrátane DPH predstavuje
sumu 5.239,29 eur a hodnota stavebných prác poškodenia poľného hnojiska demontovaním 84 kusov
panelov predstavuje sumu 1.111,824 eur. Z predloženej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 10.10.1999
medzi spoločnosťami Y.. Budkovce a C. Trebišov je zrejmé, že na základe tejto zmluvy došlo k

prevodu vlastníckeho práva k poľnému hnojisku nachádzajúcom sa na parcele registra C 3105/13
v katastrálnom území Budkovce, obec Budkovce, okr. Michalovce, vedenom v katastri nehnuteľnosti
v celkovej výmere 9.491 m2 ako zastavané plochy a nádvoria, kde kúpna cena bola stanovená na
sumu 3,300.000,- Sk. Z dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 10.1.2000 súd zistil,že medzi spoločnosťami Y.s. Trebišov došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok a záväzkov
v celkovej výške 3,300.000,- Sk, kde pohľadávkou spoločnosti VOŠ s.r.o. bola hodnota poľného
hnojiska vo výške 3,300.000,-Sk a pohľadávkou C.. Trebišov hodnota dodanej pšenice, kovových

konštrukcií a oceľových plechov v celkovej hodnote 3,300.000,-Sk. Z predložených nájomných zmlúv
uzavretých medzi spoločnosťou Agromaš a.s. a H. súd zistil, že na základe uvedených nájomných
zmlúv bola spoločnosť C.právnená užívať poľnohospodársku pôdu nachádzajúcich sa na parcelách
špecifikovaných v jednotlivých nájomných zmluvách. Napokon z výpisov z obchodného registra k
uvedeným spoločnostiam súd zistil právnu formu týchto spoločností, ako aj osoby oprávnené konať v

mene týchto spoločností.

Po vyhodnotení takto vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne súd dospel k záveru,
že obžalovaný Ing. H. svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa §
212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa
§ 245 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. tak po stránke objektívnej ako aj subjektívnej nakoľko si prisvojil cudziu

vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak väčšiu škodu a poškodil cudziu vec, čím na cudzom majetku
spôsobil väčšiu škodu, ktorá v zmysle ust. § 125 ods. 1 Tr. zák. predstavuje sumu 2.660,- €.

Obžalovaný IX.e zo spáchania vyššie uvedenej trestnej činnosti usvedčovaný okrem vlastného

čiastočného doznania najmä výpoveďou spoluobžalovaného Y. ktorý rovnako potvrdil, že spoločne s
A. vybrali a následne odviezli panely z nájazdu poľného hnojiska. Tieto skutočnosti rovnako potvrdil aj
svedok E. ktorý na základe ich pokynov obsluhoval bager patriaci obžalovanému P. a týmto vyberal
panely z poľného hnojiska. Nepriamo tieto skutočnosti potvrdili aj svedkovia E., ktorí potvrdili, že z
poľného hnojiska boli povyberané a následne odvezené panely a to do objektu lesnej škôlky, ako aj

na dvor obžalovaného P.. Napokon tieto skutočnosti vo svojej výpovedi potvrdil aj svedok A., ktorý po
získaní informácie o rozkrádaní poľného hnojiska túto skutočnosť preveril, kde na uvedenom mieste
zbadal nakladač DH, ktorý viedol H. a menšie nákladné vozidlo v ktorom sa nachádzal P. avšak v tom
čase žiadne panely neodvážali. Pri kontrole hnojiska takto zistil povyberaných 105 kusov panelov, ktoré
bolipripravenékodvozu.Obžalovanýjerovnakousvedčovanýajlistinnýmidôkazmiatokúpnouzmluvou

zo dňa 10.10.1999 uzavretou medzi spoločnosťou Y. a.s. o odpredaji poľného hnojiska, dohodou o
započítaní medzi týmito spoločnosťami zo dňa 10.1.2000, výpisom z katastrálnej mapy a výpisom
z katastra nehnuteľností k pozemku nachádzajúcom sa na parcele registra M. katastrálnom území
Budkovce o celkovej výmere 9.491 m2, evidovanú ako zastavené plochy a nádvoria, kde z týchto je
zrejmé, že uvedené poľné hnojisko je vlastníctvom spoločnosti Agromaš a.s., a obžalovaný A. nemal

žiaden súhlas ani iný právny nárok na vyberanie a následný odvoz uvedených panelov z poľného
hnojiska. Tieto skutočnosti o vlastníckom práve spoločnosti Agromaš a.s. Trebišov k poľnému hnojisku
potvrdil aj svedok H. ktorý v danom čase bol taktiež konateľom spoločnosti Y.. Tento potvrdil, že na
základe uvedenej kúpno-predajnej zmluvy, ktorú rovnako podpísal ako konateľ tejto spoločnosti, došlo k
prevodu vlastníckeho práva k poľnému hnojisku zo spoločnosti Y. na spoločnosť Agromaš a.s. Trebišov.

Rovnako potvrdil vykonávanie zápočtov za dodávané obilie a iné tovary.

V rámci hodnotenia dôkazov sa súd zaoberal aj obranou obžalovaného, ktorý síce priznal, že spoločne
s P. panely z poľného hnojiska vybrali a následne v celkovom množstve 32 kusov odviezli do lesnej
škôlkya8kusovnadvorrodinnéhodomuobžalovanéhoP.akoodmenuzavykonanúprácuzapožičaným

strojom - nakladačom DH, kde však poprel, aby panely odcudzil, teda, aby ich zobral s úmyslom ich
ukradnúť. Podotkol, že panely resp. poľné hnojisko nie je vo vlastníctve poškodenej spoločnosti C.. a
vlastníctvo poľného hnojiska nie je možné zistiť. Obžalovaný zároveň uviedol, že podľa jeho názoru
patrilo poľné hnojisko vlastníkom parciel na ktorých sa nachádzalo, kde podľa listu vlastníctva č. XXXX,
katastrálne územie Budkovce je spoluvlastníkom uvedenej parcely O. aj jeden z členov urbariátu a to

H. preto po dohode s ním z poľného hnojiska bolo odvezených iba toľko panelov, ktoré sa rovnajú jeho
spoluvlastníckemu podielu. Obžalovaný rovnako uviedol, že predložená kúpno-predajná zmluva bola
antidatovaná a sfalšovaná, nakoľko v tomto konaní bola predložená najprv s dátumom jej podpisu dňa
10.1.1999 a až následne po jeho upozornení s dňom podpisu 10.10.1999.

Uvedená obrana obžalovaného je podľa názoru súdu účelová a plne vyvrátená vyššie uvedenými
dôkazmi. Je zrejmé a preukázané, že vlastníkom poľného hnojiska na základe kúpno-predajnej zmluvy
medzi spoločnosťami Y. a.s. zo dňa 10.10.1999, sa stala spoločnosť Agromaš a.s. a obžalovaný nemal
a nemá súhlas vlastníka a ani iný právny titul k odstraňovaniu, vyberaniu a odvozu panelov z poľnéhohnojiska. Je teda zrejmé, že obžalovaný takto konal svojvoľne a svojím konaním sa zmocnil cudzej veci
a spôsobil tak škodu poškodenej spoločnosti C. Zároveň okrem odcudzenia panelov svojím konaním
spôsobil aj ďalšiu škodu poškodením stavby poľného hnojiska, kde výška takto spôsobenej škody je

zrejmá z vyššie uvedeného odborného vyjadrenia a presahuje väčšiu škodu v zmysle ust. § 125 ods.
1 Tr. zák.. K antidatovaniu a sfalšovaniu zmluvy súd zaujal rovnaké stanovisko o účelovej a ničím
nepodloženej obrane, nakoľko v danom konaní súdu nebola predložená žiadna iná zmluva s dátumom
jej uzavretia dňa 10.1.2000 a aj vyžiadaný originál zmluvy je rovnakého dátumu a to dňa 10.10.1999,
teda zodpovedá predloženej úradne overenej kópii zmluvy.

Obžalovaný Ing. H. je z miesta bydliska hodnotený kladne a doposiaľ súdne trestaný nebol.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na osobu
obžalovaného, na ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. a dospel k záveru, že účel trestu bude dosiahnutý uložením
úhrnného trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v

trvaní15mesiacov.Priukladanítohtotrestusúdzohľadnilpomerpoľahčujúcichapriťažujúcichokolností,
kde ako poľahčujúcu okolnosť na strane obžalovaného súd hodnotil jeho doterajší bezúhonný život,
pričom ako priťažujúcu okolnosť súd u obžalovaného hodnotil spáchanie viacerých trestných činov.
Vzhľadomnarovnosťpoľahčujúcichapriťažujúcichokolnostísúdukladalobžalovanémutrestvzákonom
stanovenej trestnej sadzbe. Takto uložený trest je podľa názoru súdu zákonný, primeraný a spravodlivý,

kde postačí na nápravu obžalovaného, aby si uvedomil následky svojho konania a v budúcnosti sa
obdobného konania nedopúšťal. Zároveň takýto trest plní aj generálnu prevenciu a dostatočne odradí
aj prípadných ďalších páchateľov podobnej trestnej činnosti od jej spáchania.

V rámci hodnotenia vykonaných dôkazov však súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo

jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybnosti preukázané, aby aj obžalovaný Y. svojím konaním naplnil
všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 212 ods. 1,
ods. 3 písm. a/ Tr.zák. a prečinu poškodzovania cudzej veci formou spolupáchateľstva podľa § 20, §
245 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. tak ako je mu to kladené za vinu v podanej obžalobe.

K tomuto záveru súd dospel najmä s prihliadnutím k výpovedi samotného obžalovaného Y. a
spoluobžalovaného Ing. H., ktorí v podstate zhodne uviedli, že po vzájomnej dohode z poľného hnojiska
nachádzajúcom sa na parcele registra M. uvoľnili a prichystali k odvozu celkovo 38 kusov panelov, ktoré
napokon aj odviezli a to 30 kusov do lesnej škôlky patriacej N. a 8 kusov do dvora rodinného domu Y. a
následne si takto prichystali k odvozu ďalších 46 kusov panelov, ktoré však už odvezené neboli. Obaja

zároveň uviedli, že Y. si mal 8 kusov panelov odviezť ako odmenu za vykonanú prácu jeho nakladačom
DH za pomoci ktorého sa tieto panely vyberali a nakladali. Obžalovaný P. podotkol, že uvedenú prácu a
stroj poskytol po uistení sa obžalovaným R. že tento má vybavené všetky potrebné doklady v súvislosti s
odvozom panelov z poľného hnojiska. Rovnako obžalovaný R. zhodne uviedol, že P.i oznámil, že všetky
povolenia k odvozu panelov má vybavené.

S prihliadnutím na uvedené je nutné konštatovať, že konanie obžalovaného Y. nemôže napĺňať všetky
znaky skutkových podstát žalovaných trestných činov, nakoľko v jeho konaní absentuje subjektívna
stránka skutkovej podstaty či už prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák. alebo prečinu
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, 2 Tr. zák., teda úmyselné zavinenie. Súd má za to, že

vykonanými dôkazmi nebolo preukázané, aby obžalovaný Y. takto konal s úmyslom prisvojiť si cudziu
vec a takto sa jej zmocniť, resp. poškodiť cudziu vec a spôsobiť na cudzom majetku škodu.
Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že obžalovaný Y. mal takto konať po dohode s obžalovaným A.
po uistení sa o legálnosti takéhoto konania a panely získal na základe dohody s obžalovaným A.
ako odmenu za uskutočnené práce zapožičaným strojom DH. Absentuje akýkoľvek dôkaz, ktorý by

preukazoval, že obžalovaný P. mal minimálne vedomosť o tom, že obžalovaný A. nemá k dispozícii
žiadne relevantné povolenie k nakladaniu s uvedenými panelmi a teda, že tento bol minimálne
uzrozumený s možnými následkami takéhoto konania, teda aby konal aspoň vo forme nepriameho
úmyslu.

Keďže úmysel obžalovaného Y. nie je možné vyvodiť zo žiadneho z vykonaných dôkazov súd s
poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má za to, že v rámci vykonaného dokazovania nebolo
jednoznačneabezakýchkoľvekpochybnostípreukázané,abysaobžalovanýY.dopustilvyššieuvedenej
trestnejčinnostitak,akojetoobžalovanémukladenézavinuvpodanejobžalobe.Pretosúdpridôslednejaplikácii jednej zo základných zásad trestného konania „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v
prospech obžalovaného, kedy je potrebné všetky pochybnosti, ktoré podľa názoru súdu nie je možné
ďalej odstrániť vykonaním akéhokoľvek dôkazu, hodnotiť v prospech obžalovaného, preto v zmysle

ustanovenia § 285 písm. b/Tr. por. súd obžalovaného Y.a spod skutku obžaloby pre spolupáchateľstvo
prečinu krádeže podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a spolupáchateľstvo prečinu
poškodzovania cudzej veci podľa § 20, § 245 ods. 1, ods. 2 Tr. oslobodil, nakoľko skutok nie je trestným
činom.

V trestnom konaní si poškodená spoločnosť C. uplatnila nárok na náhradu škody, ktorý riadne a včas
vyčíslila. Vzhľadom na skutočnosť, že časť panelov vybratých z poľného hnojiska nebolo odcudzených a
odvezených, ale tieto mohli byť opätovne použité na svoj pôvodný účel, bude potrebné zisťovať skutočnú
škodu, ktorá tejto spoločnosti konaním obžalovaného A. vznikla a teda zistiť aj náklady na uvedenie
poľnéhohnojiskadopôvodnéhostavu.Zisťovanietýchtoskutočnýchnákladovvšakvčaserozhodovania
súdu nebolo známe, preto súd poškodenú spoločnosť s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný

proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti

takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké

chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá
odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd
odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou
oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže

vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.