Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. marec 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Cpr/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111229448
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6111229448.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

navrhovateľa FITTICH ALARM spol. s r.o., so sídlom Banská Bystrica, Zvolenská cesta 14, IČO: 00
634 743, v konaní zastúpeného JUDr. Dušanom Paulíkom, advokátom, Advokátska kancelária Banská
Bystrica, Kukučínova 18, proti odporcovi D. P., F.. XX. XX. XXXX, T. T. T., J., H. J. XXXX/XX, v konaní
zastúpený JUDr. Danielom Šintajom, advokátom, Advokátska kancelária Majerská cesta 96, Banská
Bystrica, o zaplatenie 4 999,18 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 4 999,18 Eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania
od 09. 12. 2011 až do zaplatenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 4 062,10 Eur, a to vo
výške 1 499,68 Eur na účet predchádzajúceho právneho zástupcu navrhovateľa PhDr. Mgr. Petra
Rosputinského, PhD. advokáta, vedený v Tatra banka, a.s., číslo účtu: O.: J. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, vo výške 2 262,92 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený v Tatra banka, a.s., číslo
účtu: O.: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a vo výške 299,50 Eur na účet navrhovateľa vedený v Tatra
banka, a.s., číslo účtu: IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľpodanýmnávrhom,doručenýmsúdudňa14.12.2011,žiadalsúd,abyvosvojomrozhodnutí
zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 4 999,18 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody.
Odporca s návrhom vyjadril nesúhlas.

Súd vo veci vykonal dokazovanie Pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi konania dňa XX.
XX. XXXX, z ktorej zistil, že odporca nastúpil u navrhovateľa ako zamestnanec od 01. 01. 1993 ako
vedúci výrobného úseku.

Následne pracovná zmluva bola doplnená dodatkami zo dňa XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX, XX. XX.
XXXX, XX. XX. XXXX, ktorá obsahovala dodatok najmä vo vzťahu k mzde odporcu, resp. dohoda o
zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX zakotvila zmenu čo sa týka druhu práce, resp. funkcie,
na ktorej odporca pracoval a to riaditeľ spoločnosti - konateľ.

V priebehu konania nebol medzi účastníkmi spor o to, že odporca u navrhovateľa bol v pracovno-

právnom pomere, pričom sporná zostala otázka len skončenia pracovného pomeru odporcu u
navrhovateľa, ktorá je predmetom iného súdneho konania.Súd ďalej vykonal dokazovanie faktúrou č. XXXXXXX, ktorú adresoval JUDr. Miloš Baranec, advokát,
navrhovateľovi a fakturoval ňou paušálnu odmenu podľa dodatku č. 1 k zmluve o právnej pomoci zo dňa
01. 08. 2005, pričom predmetom tejto faktúry je suma 87 631,94 Eur. Faktúra bola vyhotovená dňa 14.

01. 2011, s dátumom splatnosti dňa 22. 01. 2011. Z prezenčnej pečiatky navrhovateľa vyplýva, že táto
bola prijatá navrhovateľom dňa 07. 03. 2011 pod poradovým číslom XXX/XX.

Súd ďalej vykonal dokazovanie upomienkou, ktorú adresoval JUDr. Miloš Baranec, advokát,
navrhovateľovi dňa 13. 04. 2011 a upomienka sa týkala neuhradenej faktúry č. XXXXXXX s dátumom

vystavenia dňa 14. 01. 2011, s lehotou splatnosti 22. 01. 2011 na sumu 87 631,94 Eur. Z uvedenej
upomienky je zrejmé, že suma 50 000,-- Eur bola uhradená a neuhradená časť je vo výške 37 631,94
Eur. Z prezenčnej pečiatky navrhovateľa vyplýva, že táto bola prevzatá navrhovateľom dňa 18. 04. 2011
a zapísaná pod poradovým číslom XXX/XX.

Súd ďalej vo veci vykonal dokazovanie pokusom o zmier, ktorý adresoval JUDr. Miloš Baranec, advokát,

navrhovateľovi listami zo dňa 18. 04. 2011, 21. 06. 2011 a 07. 09. 2011, v ktorom sa domáha úhrady
neuhradenej časti splatnej faktúry č. XXXXXXX, pričom tieto výzvy boli doručené navrhovateľovi, o čom
svedčí prezenčná pečiatka ich doručenia a z uvedených výziev je zrejmé, že v prípade, že nedôjde k
úhrade žiadanej dlžnej sumy, bude JUDr. Miloš Baranec nútený ďalej vo veci pokračovať právnou resp.
súdnou a exekučnou cestou.

Súd vo veci vykonal ďalej Notárskou zápisnicou F. X/XXXX, F. XXXX/XXXX, F. XXXX/XXXX W. C.
XX. XX. XXXX, z ktorej zistil, že notár JUDr. Michal Capek so sídlom Notárskeho úradu v Brezne sa
uvedeného dňa dostavil do Advokátskej kancelárie JUDr. Miloša Baranca, advokáta so sídlom v Banskej
Bystrici, na základe ktorého požiadal o spísanie právneho úkonu. Jednalo sa o právny úkon medzi

obchodnouspoločnosťouFITTICHALARMspol.sr.o.sosídlomBanskáBystrica,vzastúpeníkonateľom
Jaroslavom Kútikom a JUDr. Milošom Barancom, advokátom so sídlom Banská Bystrica. Z notárskej
zápisnice vyplýva, že notár osvedčil uznanie dlhu (záväzku) dlžníka voči veriteľovi a súhlas dlžníka
s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice v exekučnom konaní. Z notárskej zápisnice je zrejmé, že
spoločnosť FITTICH ALARM spol. s r.o. ako dlžník a osoba povinná má dlh (záväzok) voči veriteľovi

osobe oprávnenej JUDr. Milošovi Barancovi, advokátovi so sídlom v Banskej Bystrici vo výške 86 901,68
Eur.

Z notárskej zápisnice je ďalej zrejmé, že účastníci tohto právneho úkonu konštatujú, že uvedený dlh je po
lehote splatnosti, ktorá uplynula dňom 22. 01. 2011, pričom veriteľ do dňa spísania notárskej zápisnice

ani len čiastočne neuhradil uvedený dlh a je v omeškaní so zaplatením svojho dlhu (záväzku) voči
veriteľovi.

Účastník právneho úkonu obchodná spoločnosť FITTICH ALARM spol. s r.o. ako dlžník a osoba povinná
prehlasuje, že v plnom rozsahu si je vedomá svojej povinnosti uhradiť veriteľovi svoj dlh (záväzok), ktorý

je špecifikovaný v tejto notárskej zápisnici, ktorý uznáva čo do dôvodu, výšky a zároveň vyhlasuje, že
výslovne súhlasí s tým, aby v prípade nesplnenia jeho dlhu (záväzku), t. j. neuhradenia dlhu (záväzku)
dlžníka voči veriteľovi v celom rozsahu vo vyššie uvedenej dohodnutej náhradnej lehote splatnosti, a to
najneskôr v lehote do 31. 03. 2011 sa stala táto notárska zápisnica vykonateľným (exekučným titulom)
pre exekúciu vyššie špecifikovaného dlhu (záväzku) podľa ustanovení Exekučného poriadku.

Súd ďalej vo veci vykonal dokazovanie faktúrou č. X/XXXX, ktorou JUDr. Michal Capek, notár so sídlom
v Brezne fakturoval navrhovateľovi sumu 461,81 Eur za poskytnutie právnych služieb, a to spísanie
notárskej zápisnice, vyhlásenie dlžníka o uznaní dlhu (záväzku voči veriteľovi) a o súhlase dlžníka s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice v exekučnom konaní dňa 27. 01. 2011 s lehotou splatnosti 31.

01. 2011. Uvedená faktúra podľa prezenčnej pečiatky navrhovateľa bola doručená dňa 28. 01. 2011.
Z predloženej faktúry súd ďalej zistil, že v spodnej časti tejto faktúry je ručným písmom napísané P.S.
Elmont.

Z listu adresovaného JUDr. Denisou Regináčovou Mihalovou, súdnou exekútorkou so sídlom

Exekútorského úradu Košice súd zistil, že táto adresovala navrhovateľovi upovedomenie o začatí
exekúcie v konaní pod číslom konania L. XXX/XXXX-XX C. XX. XX. XXXX. Predmetom exekúcie je
pohľadávka na základe exekučného titulu a to Notárskej zápisnice č. F. X/XXXX, F. XXXX/XXXX, F.
XXXX/XXXX zo dňa 27. 01. 2011, ktorý vydal Notársky úrad JUDr. Michala Capeka a v súlade spoverením na vykonanie exekúcie, ktoré vydal Okresný súd Banská Bystrica číslo XXXX*XXXXXX dňa
XX. XX. XXXX. Predmetom vymáhaného nároku bola istina vo výške 36 901,68 Eur, trov právneho
zastúpenia pri exekúcii 530,88 Eur a trovy exekúcie pri upustení od vykonania exekúcie vo výške

4 468,30 Eur. Z uvedeného upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že oprávnený je JUDr. Miloš
Baranec zastúpený JUDr. Danielom Šintajom, advokátom so sídlom Banská Bystrica a povinný je
FITTICH ALARM spol. s r.o. so sídlom Banská Bystrica.

Uvedené upovedomenie o začatí exekúcie podľa prezenčnej pečiatky navrhovateľa bolo doručené dňa

09. 11. 2011.

Z uvedeného upovedomenia o začatí exekúcie potom vyplýva, že povinný, t. j. navrhovateľ v tomto
konaní, bol vyzvaný na uspokojenie pohľadávky oprávneného s príslušenstvom a trovami exekúcie v
celkovej výške 41 900,86 Eur, resp. aby vzniesol námietky proti exekúcii.

Súd mal za preukázané, že navrhovateľ takto exekučným spôsobom vymáhanú sumu zaplatil na účet
súdnej exekútorky, o čom svedčí príkaz udelený banke dňa XX. XX. XXXX na sumu 14 000,-- Eur a
príkazom banke z toho istého dňa na sumu 27 900,86 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ o tom
dlžnúsumu,ktorábolapredmetomexekučnéhokonaniavovýške41900,86Euruhradildňa11.11.2011.

Navrhovateľ vo svojom návrhu potom uviedol, že dňa 10. 11. 2011 (správne dňa 09. 11. 2011) mu
na základe doručeného upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré sa viedlo pred Exekútorským úradom
JUDr. Denisy Regináčovej Mihalovej, pod sp. zn. L. XXX/XXXX dozvedel, že odporca dňa 27. 01. 2011
podpísal Notársku zápisnicu pod sp. zn. F. X/XXXX, F. XXXX/XXXX, F. XXXX/XXXX, ktorou došlo k
osvedčeniu a uznaniu dlhu (záväzku dlžníka) vo výške 86 901,68 Eur voči veriteľovi JUDr. Milošovi

Barancovi, advokátovi. Zároveň v tejto notárskej zápisnici bol vyslovený súhlas dlžníka s vykonateľnou
takejto notárskej zápisnice v exekučnom konaní.

Odporca však notársku zápisnicu navrhovateľovi nikdy nedoručil, ani ju neodovzdal a vyhotovenie
notárskej zápisnice ani neoznámil Valnému zhromaždeniu navrhovateľa, ani ďalším dvom spoločníkom

navrhovateľa, resp. konateľovi navrhovateľa O.. B. P.. Takáto notárska zápisnica zo strany odporcu
nebola zaevidovaná do došlej pošty navrhovateľa a ani nebola uložená do registratúrnych dokumentov
navrhovateľa. Odporca konal v tejto súvislosti nielen ako bývalý konateľ navrhovateľa, ale aj ako
bývalý zamestnanec navrhovateľa. Keďže navrhovateľ nemal vedomosť o existencii takejto notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, potom čo mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, zaplatil

nielen vymáhanú istinu vo výške 36 901,68 Eur, ale aj trovy exekúcie vo výške 4 468,30 Eur a trovy
oprávneného vo výške 530,88 Eur. Navrhovateľ uviedol, že keby mal vedomosť o existencii notárskej
zápisniceakoexekučnéhotitulu,vrámciktorejbybolvymáhanýnárokJUDr.MilošaBarancavovýške36
901,68 Eur, tento by bol uhradil a neboli by vznikli trovy exekúcie a trovy oprávneného v rámci exekúcie,
ktoré musel uhradiť.

Na základe uvedeného potom navrhovateľ tvrdil, že takýmto konaním odporcu mu vznikla škoda v
dôsledku úhrady trov exekúcie a trov oprávneného v rámci exekúcie celkovo vo výške 4 999,18 Eur.

Zároveň navrhovateľ zdôvodnil zodpovednosť odporcu za uvedenú škodu jednak v zmysle ustanovenia

§ 135 ods.1 Obchodného zákonníka, § 135a ods.1 Obchodného zákonníka a taktiež ustanovenia
Zákonníka práce v § 178 a nasledujúcich. Navrhovateľ tvrdil, že odporca porušil povinnosť vykonávať
pôsobnosť konateľa s odbornou starostlivosťou a povinnosť konať ako konateľ v súlade so záujmami
spoločnosti, teda navrhovateľa a všetkých spoločníkov navrhovateľa. Porušil taktiež svoju všeobecnú
prevenčnú povinnosť zamestnanca počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku a súčasne

si nesplnil svoju osobitnú oznamovaciu povinnosť a osobitnú povinnosť zakročiť proti hroziacej škode.

Vzhľadom na uvedené potom je tu daná zodpovednosť odporcu ako zamestnanca v zmysle ustanovenia
§ 179 a nasledujúcich Zákonníka práce.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že existencia notárskej zápisnice nevyplývala ani z komunikácie, ktorá
prebiehala medzi JUDr. Milošom Barancom a navrhovateľom, ktoré tento zasielal navrhovateľovi vo
forme upomienok ohľadne uhradenia dlžnej sumy. V rámci takýchto výziev zo strany JUDr. Miloša
Baranca nikdy nebolo uvedené, že svojho nároku sa domáha aj na podklade notárskej zápisnice akoexekučného titulu. V svojich výzvach nazvaných ako pokus o zmier uvádza, že bude pokračovať v
prípade neuhradenia dlžnej sumy súdnou a exekučnou cestou. Z uvedeného navrhovateľ mal za to,
že JUDr. Miloš Baranec nedisponuje žiadnym exekučným titulom voči navrhovateľovi, aj keď o takúto

dispozíciu sa zrejme bude snažiť podaním žaloby voči navrhovateľovi na súde, čo aj urobil žalobou v
nasledujúcom období.

Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že podľa jeho názoru v čase spísania notárskej zápisnice nenastala
podmienka vzniku nároku JUDr. Miloša Baranca, advokáta na paušálnu odmenu a nezačala plynúť 30-

dňová lehota uvedená v dodatku splatnosti, na základe ktorej by mohol požadovať sumu vo výške 86
901,68 Eur. Zároveň navrhovateľ poukázal na to, že takáto faktúra zo strany JUDr. Miloša Baranca č.
XXXXXXX na sumu 87 631,94 Eur je práve v rozpore s dodatkom k zmluve o poskytovaní služieb.
Navrhovateľ zároveň poukázal na to, že JUDr. Miloš Baranec, advokát nedoručil faktúru č. XXXXXXX
navrhovateľovi štandardným spôsobom, avšak túto faktúru odovzdal odporcovi, ktorý ju neodovzdal
navrhovateľovi, ponechal si ju u seba a doručil ju navrhovateľovi až dňa 07. 03. 2011, čo preukazuje

otlačok pečiatky došlej pošty navrhovateľa na danej faktúre. Zároveň poukázal na to, že odporca dňa
XX. XX. XXXX zaplatil sumu 50 000,-- Eur, pričom takúto sumu uhradil na účet tretej osoby, čo odôvodnil
chybnou informáciou ohľadne bankového spojenia s JUDr. Milošom Barancom. V rámci konania sa
vyjadril aj O.. B. P., konateľ navrhovateľa, ktorý uviedol, že niekedy v priebehu novembra roku 2011 zistil,
že majú zablokované dva firemné účty, pričom v Slovenskej sporiteľni zistili číslo exekučného konania,

na základe ktorého bola takáto blokácia vykonaná s tým, že kontaktoval ich advokáta, ktorý ho neskôr
informoval o tom, že existuje notárska zápisnica, na základe ktorej je takáto exekúcia vedená. Uviedol,
že sa pýtal ľudí v spoločnosti, či majú vedomosť o takejto notárskej zápisnici a taktiež konkrétne aj
odporcu, avšak bolo mu odpovedané, že o takejto notárskej zápisnici nevedia. Na základe porady s
právnym zástupcom došlo k úhrade sumy, ktorá bola predmetom exekúcie.

Konateľnavrhovateľaďalejuviedol,žejepravdou,žeJUDr.MilošBaranechokontaktovalajtelefonickým
spôsobom s tým, že on sám vedel, že bola zaplatená suma 50 000,-- Eur, pričom ten zvyšok,
ktorý predstavoval asi 36 000,-- Eur nebol zaplatený. Konateľ navrhovateľa vo svojej výpovedi
uviedol, že spoločnosť navrhovateľa nebola pripravená plniť takýto záväzok, pretože podľa ich názoru

takáto odmena nebola v poriadku. Okolnosť neuznania takejto pohľadávky a neochotu ju uhradiť
bola oznámená aj JUDr. Milošovi Barancovi. Konateľ navrhovateľa uviedol, že v spoločnosti existuje
organizačný poriadok, ktorý opravuje obeh ukladania a prijímanie listín adresovaných navrhovateľom
podľa povahy týchto písomností a tieto sú rozdeľované jednak na technické, právne, kde sa ukladajú
napríklad zmluvy a tie listiny, ktoré sú pre spoločnosť zásadné, samozrejme eviduje aj osobne v tom

zmysle, že vie kde sú tieto uložené a kto ich má na starosti. Odporca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uviedol, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí, pričom tvrdenia uvádzané navrhovateľom sa
nezakladajú na pravde. Uviedol, že v snahe zabezpečiť pre spoločnosť čas potrebný na uhradenie
predmetného záväzku sa snažil dojednať prijateľnejšie podmienky napríklad oddialením platby, resp.
prijatím splátkového kalendára voči dlhu, ktorý mala spoločnosť voči JUDr. Milošovi Barancovi.

Odporca uviedol, že nie je pravdou, že by spoločnosť navrhovateľa o takomto dlhu resp. o notárskej
zápisnici nemala vedomosť. O týchto okolnostiach bol informovaný konateľ spoločnosti O.. B. P.,
pričom spoločnosť obdržala aj faktúru od JUDr. Michala Capeka č. X/XX na zaplatenie sumy 461,81
Eur, predmetom ktorej bola fakturácia za spísanie uvedenej notárskej zápisnice. Takáto faktúra bola

riadne zaúčtovaná v účtovníctve navrhovateľa a následne uhradená, čo bolo aj zohľadnené v daňovom
priznaní o DPH. Odporca uviedol, že postupoval obvyklým spôsobom, keď predmetnú faktúru dal do
účtovníctva spoločnosti a notársku zápisnicu, ktoré vyhotovenie bolo fakturované, založil v spoločnosti
a s týmito skutočnosťami bol riadne oboznámený aj druhý konateľ. V skutočnosti o tom, že spoločnosť
navrhovateľavedelaosvojomzáväzkuvočiJUDr.MilošoviBarancovivyplývaajzvýziev,ktoréadresoval

tento navrhovateľovi na zaplatenie takejto pohľadávky svojimi listami zo dňa 18. 04. 2011, 20. 04. 2011,
27. 06. 2011, pričom posledný pokus o zmier bol vykonaný dňa 12. 09. 2011.

Odporca osobne vo svojej výpovedi uviedol, že faktúru od JUDr. Capeka spolu s jej prílohou, ktoré
predstavovala notárska zápisnica, odovzdal na zaregistrovanie na základe registratúrneho poriadku

pracovníčkesekretariátu,resp.jehoasistentkep.E.,pričomfaktúrabolariadnezaúčtovanávúčtovníctve
a notársku zápisnicu v podstate vložil do spisov spoločnosti, ktoré sa týkali JUDr. Baranca. Odporca
uviedol, že on osobne hovoril s Ing. Krištofičom v tom zmysle, že túto sumu treba zaplatiť, pretože môže
dôjsť k prípadnej exekúcii. Odporca osobne vo svojej výpovedi uviedol, že prvotné listiny a v danomprípade sa jednalo o faktúru od JUDr. Capeka, obsahuje pečiatku a táto sa už nedávala na prílohy
tak, ako to bolo v tomto prípade, kedy takouto prílohou bola notárska zápisnica. Zvykom bolo, že celá
došlá pošta spoločnosti sa odovzdávala p. E.. Odporca osobne vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že

faktúra, ktorá bola od JUDr. Miloša Baranca zo dňa 14. 01. 2011, mu bola doručená niekedy v januári
roku 2011. Túto faktúru mal u seba a niekedy začiatkom februára roku 2011 ju mala u seba O.. R. s
tým, že jej dal pokyn v tom zmysle, že ju má zaúčtovať len vtedy, keď jej to výslovne nariadi, pričom
mal v úmysle teda vyjednávať s JUDr. Milošom Barancom ohľadne lepších platobných podmienok,
pretože na účte spoločnosti nebolo dostatok finančných prostriedkov. Následne toho 07. 03. 2011 jej

dal príkaz, aby takáto faktúra bola zaúčtovaná. Uviedol, že nevie sa vyjadriť k tej otázke, či dal pokyn
O.. R. zaúčtovať aj záväzok vyplývajúci z notárskej zápisnice, pretože aj po podpise takejto notárskej
zápisnice sa snažil vyjednať lepšie platobné podmienky a v takom prípade by bolo možné notársku
zápisnicu zrušiť. Uviedol, že uvedené listiny teda faktúra od JUDr. Capeka a notárska zápisnica nebola
nijakým spôsobom zopnutá, zošitá, spomenul si na to, že notárska zápisnica bola zaviazaná farebným
motúzom a táto bola zapečatená. Tak isto poprel tú skutočnosť, že by dal pokyn O.. R. v tom zmysle,

aby na faktúru od JUDr. Capeka v spodnej časti vyznačila, že táto sa týka spoločnosti P.S.Elmont.

Súd ďalej vykonal dokazovanie fotokópiou knihy došlej pošty navrhovateľa, z ktorej zistil, že dňa 28. 01.
2011 bola od JUDr. Michala Capeka doručená faktúra č. 7/11 s poznámkou notárske služby so sumou
461,81 Eur.

Súd taktiež vykonal dokazovanie Čestným prehlásením zo dňa 11. 11. 2011, podpísané O.. B. P., O.. Ľ.
R.O., O.. Ľ. P. I. J. E., z ktorého je zrejmé, že títo podpísaní zamestnanci spoločnosti navrhovateľa čestne
prehlasujú, že notárska zápisnica F. XXXX/XXXX napísaná JUDr. Michalom Capekom dňa 27. 01. 2011
nikdy nebola prijatá správcom registratúry ako došlá pošta na zaevidovanie a osvedčená registratúrnou

pečiatkou spoločnosti a z tohto dôvodu sa nenachádza v registratúrnych dokumentoch spoločnosti.

Súd vo veci vypočul ako svedkyňu Ľ. R., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že u navrhovateľa pracuje ako
účtovníčka od 01. 10. 2005. Uviedla, že bola riadená priamo odporcom ako riaditeľom spoločnosti. Medzi
jej pracovnú náplň patrilo najmä účtovanie faktúr, vypracovanie účtovných závierok, mzdovej agendy a

daňovej agendy. Uviedla, že faktúry jej boli predkladané tak, že potom čo došli do spoločnosti, tieto boli
zaevidované pracovníčkou na sekretariáte riaditeľa a všetci zainteresovaní zamestnanci majú miesto,
kde sa im ukladá agenda, teda listy, ktoré prichádzajú a tak isto aj ona mala takúto priehradku, kde jej
boli vkladané faktúry s tým, že sa stalo aj to, že odporca priamo vložil faktúru do takejto jej priehradky.
Pokiaľ zistila, že takáto nie je zaevidovaná, predložila ju pracovníčke sekretariátu, aby ju zaevidovala a

následne vložila späť do jej poličky. Uviedla ďalej, že pokiaľ jej bola predložená k nahliadnutiu faktúra
od JUDr. Michala Capeka, notára, tak na túto si spomína v tom zmysle, že k nej nebola pripojená žiadna
príloha, jej podpis sa tam nenachádza, je tam len dátum, kedy bola zaúčtovaná. Pokiaľ je tam poznámka
v dolnej časti napísané P.S.Elmont, túto poznámku tam napísala ona, pretože sa išla spýtať odporcu,
čoho sa táto faktúra týka a právne veci riešil odporca spolu s právnikom a následne jej povedal, že sa to

týka spoločnosti P.S.Elmont, avšak nijaké doklady jej neukázal. Uviedla ďalej, že právne veci alebo také
veci, ktoré sa týkali rozdelenia zisku, zápisnice z valných zhromaždení, mal odporca u seba. Svedkyňa
ďalej uviedla, že pokiaľ mala nejakú pochybnosť alebo nevedela s niektorou listinou naložiť, išla za
odporcom, on jej to vysvetlil alebo ukázal takéto listiny, ktoré si ona odkontrolovala. V tomto prípade
však jej žiadnu listinu neukázal, teda takú, ktorá by sa týkala spoločnosti P.S.Elmont.

Svedkyňa ďalej uviedla, že tou pracovníčkou, ktorá spracovávala poštu u navrhovateľa je p. E. a faktúru
od JUDr. Capeka mala v poličke, nepamätala si na tú okolnosť, či táto už bola zaevidovaná v došlej
pošte. Ona sama nemala právomoc nariadiť uhradenie faktúry, na toto vždy potrebovala pokyn alebo
podpiskonateľa.AjnatejtofaktúreodJUDr.Capekajenadruhejstranevlastnelikvidačnýlistfaktúry,kde

je schválenie vyjadrené podpisom odporcu. Nevedela sa vyjadriť k okolnostiam, či na týchto faktúrach
sa vyznačuje aj príloha, v čase kedy táto pošta dôjde spoločnosti. Uviedla, že nevie povedať, či mala
vedomosť, že existuje nejaká notárska zápisnica pred tým, než takáto exekúcia voči navrhovateľovi bola
vedená. Takúto vedomosť ona sama nemala a nemala vedomosť ani o tom, že by jej takáto notárska
zápisnica bola odovzdaná. O takýchto okolnostiach sa dozvedela až v čase, kedy boli zablokované

bankové účty.

Svedkyňa sa ďalej vyjadrila k faktúre od JUDr. Miloša Baranca, pričom uviedla, že túto jej doniesol do
kancelárie odporca s tým, aby ju založila, avšak nezaevidovala ani nezúčtovala do toho času, pokiaľon jej nepovie ako ďalej. V priebehu asi týždňa jej odporca povedal, aby takúto faktúru zaevidovala a
vložila do účtovníctva.

Súd vo veci vypočul ďalej ako svedkyňu J. E., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že u navrhovateľa
pracuje od roku 1996 ako asistentka konateľa, pričom do jej pracovnej náplne patria aj činnosti ako je
evidencia registratúry, vedenie pokladne a podobne. Uviedla, že evidencia registratúry spočíva v tom,
že zapisuje došlú a odoslanú poštu smerujúcu teda k spoločnosti alebo von zo spoločnosti a zároveň
uchovávanie takýchto listín a archivácia. Uviedla, že zapisovanie došlej pošty prebieha tým spôsobom,

že všetky listiny, ktoré prichádzajú poštou, resp. sú jej odovzdávané osobne zapisuje do knihy došlej
pošty. Uviedla, že pokiaľ sa týka doručenia faktúry od JUDr. Capeka, toto sa stalo niekedy v roku 2011,
takúto faktúru zaevidovala do došlej pošty a následne ju odovzdala O.. R. na ďalšie spracovanie do
účtovníctva. Uviedla, že si už presne nepamätá na odstup času, či takáto faktúra prišla poštou alebo jej
ju osobne odovzdal odporca. Uviedla, že si nespomína, či faktúra pokiaľ by aj prišla poštou obsahovala
nejaký sprievodný list. Tak isto uviedla, že nevie či jej bola odovzdaná osobne od odporcu s nejakým

komentárom v tom zmysle, že o čo sa jedná. Na tieto okolnosti si už svedkyňa nespomínala. Uviedla,
že všetky listiny musia prejsť registráciou tak ako ju popísala a všetky listiny až po zaregistrovaní sa
odovzdávajú konkrétnemu zamestnancovi, napr. v prípade O.. R. to sú faktúry. Uviedla, že prílohy pokiaľ
sú priložené k faktúre, tieto sa nezapisujú do knihy došlej pošty, skutočnosť o tom, že prílohou takejto
faktúry a o existencii notárskej zápisnice nemala vedomosť v období pred októbrom alebo novembrom

roku 2011. O takejto sa dozvedela až v čase, kedy exekúcia prebiehala. Uviedla, že jej odpoveď je
záporná na otázku, či jej dal teda odporca do ruky notársku zápisnicu, ktorá sa týkala tohto exekučného
titulu. K takémuto vyjadreniu dochádza z toho dôvodu, že všetky písomnosti teda sú ňou registrované a
pokiaľ takáto notárska zápisnica nie je zaregistrovaná, vychádza z toho, že oficiálne v spoločnosti by sa
nemala nachádzať. Uviedla, že určite môžu existovať aj také dokumenty, o ktorých ona nevedela v rámci

spoločnosti, avšak pokiaľ by prílohou napríklad takejto faktúry bol nejaký závažný právny dokument, tak
určite by takýto právny dokument zaregistrovala, aj keď pripustila možnosť, že ku všetkým dokumentom
ona prístup nemala, pretože nie je konateľkou spoločnosti a takáto okolnosť jej nie je zrejmá. Uviedla
na záver, že nevidela a nevie potvrdiť, či takáto notárska zápisnica sa nachádzala na inom mieste v
rámci spoločnosti.

Za takejto skutkovej a právnej situácie potom súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 178 Zákonníka práce
a nasledujúcich, pričom návrhu navrhovateľa vyhovel v plnom rozsahu.

Na odvolanie odporcu vo veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici svojím uznesením zo dňa 24.

02. 2015 pod č. k. 14CoPr/4/2014-220.

Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

Z odôvodnenia tohto rozhodnutia a zároveň vysloveného právneho názoru Krajského súdu v Banskej
Bystrici vyplýva, že z vykonaného dokazovaniu je nesporné, že navrhovateľ voči odporcovi domáha
náhrady škody v sume 4999,18 Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že odporca dňa 27. 01. 2011
podpísal Notársku zápisnicu pod sp. zn. F. X/XXXX, F. XXXX/XXXX, F. XXXX/XXXX o osvedčení o
uznaní dlhu vo výške 86 901, 68 Eur proti veriteľovi JUDr. Milošovi Barancovi. Tak isto je nesporné, že

odporca v čase spisovania notárskej zápisnice o uznaní dlhu dlžníka voči veriteľovi a o súhlase dlžníka
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v exekučnom konaní zo dňa 27. 01. 2011 pracoval ako konateľ
obchodnej spoločnosti navrhovateľa.

Krajský súd vyslovil názor, že na zodpovednosť konateľa obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným

sa viaže ustanovenie Obchodného zákonníka, a to § 135a Obchodného zákonníka. Vychádzajúc
z ustanovenia § 757 Obchodného zákonníka zodpovednosť konateľov obchodnej spoločnosti sa
spravuje všeobecnými ustanoveniami zodpovednosti za škodu (§ 373 a nasl. Obchodného zákonníka).
Všeobecné ustanovenia sa však na zodpovednosť konateľov za škodu použijú iba v rozsahu, v akom
dopĺňajú osobitnú úpravu zodpovednosti vymedzenú v § 135a Obchodného zákonníka. Z uvedených

citovaných ustanovení vyplýva, že povinnosť vykonávať pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v
súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov treba v súvislosti so zodpovednosťou
konateľov za škodu chápať ako kumulatívne vymedzenú povinnosť. Aby konateľ mohol byť v dobrej
viere, že koná v záujme spoločnosti, musí totiž najskôr vynaložiť primerané úsilie na to, aby záujmyspoločnosti spoznal a vychádzajúc z tohto poznania potom s odbornou starostlivosťou posúdil, ako má
konať. Z uvedeného vyplýva, že konateľ nebude zodpovedať za škodu, iba za predpokladu, že konal
nielen s odbornou starostlivosťou, ale súčasne aj v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Ak sú

obe podmienky konanie s odbornou starostlivosťou a konanie v dobrej viere splnené súčasne, dôkazné
bremeno spočíva na konateľovi a zodpovednosť za škodu nevznikne.

Z uvedeného Krajský súd v Banskej Bystrici potom uvádzal, že predmetom konania malo byť skúmanie
otázky zodpovednosti odporcu ako konateľa obchodnej spoločnosti, ktorý predmetný právny úkon vo

vzťahu k spoločnosti urobil, a to z pohľadu ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka. Použitie
ustanovení § 178 ods. 1 a 2, § 179 ods. 1 a 2, § 181 ods. 1, § 186 ods. 1 a 2 Zákonníka práce v danej veci
nebolo preto dôvodné, pretože v danom prípade prichádza do úvahy zodpovednosť podľa § 135a ods.
1 a 2 Obchodného zákonníka. Úlohou okresného súdu potom zostalo zohľadniť a podľa toho posúdiť,
či v danom prípade je zodpovednosť odporcu ako konateľa spoločnosti navrhovateľa daná v zmysle
ustanovenia - 135a Obchodného zákonníka, ktorý je špeciálnym ustanovením a upravuje zodpovednosť

konateľov obchodnej spoločnosti za porušenie povinnosti konateľov a prípadné zbavenie sa tejto
zodpovednosti. Krajský súd v Banskej Bystrici nariadil vykonať dokazovanie z hľadiska posúdenia
ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka, a to z toho pohľadu, či odporca konal nielen s odbornou
starostlivosťou, ale súčasne aj v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Pretože len v takom prípade
by nebola daná zodpovednosť za škodu, ktorú si navrhovateľ od odporcu uplatňuje.

Na základe takéhoto právneho názoru odvolacieho súdu v zmysle § 226 OSP, ktorý je pre okresný súd
záväzný, súd vykonal vo veci ďalšie dokazovanie a to výsluchom svedka JUDr. Miloša Baranca, ktorý vo
svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že k veci vypovedať ako svedok bude, avšak k otázkam, ktoré
spadajú resp. podliehajú mlčanlivosti jeho ako advokáta, vypovedať nebude.

Vo svojej výpovedi svedok uviedol, že rokovania o jeho odmeňovaní v spoločnosti navrhovateľa začali
niekedy v roku 2005, kedy on rokoval s majoritným spoločníkom a bolo dohodnuté jeho odmeňovanie
na dvoch princípoch, jednak za bežnú agendu pracovnoprávnu, obchodnoprávnu, spracovanie zmlúv a
podobne, kde mal dohodnutú odmenu 15 000,-- Sk mesačne a k uvedenému bola aj podpísaná zmluva o

právnej pomoci v roku 2005. Zároveň však predmetom jeho právnej pomoci pre spoločnosť navrhovateľa
bola jedna kauza, ktorú však nemenoval z dôvodu, že táto spadá pod advokátske tajomstvo, avšak
táto sa dala považovať za dosť ťažkú a ústne bola vtedy dohodnutá odmena za jej riešenie vo výške
200 000 švajčiarskych frankov. Takáto odmena mu bola s majoritným spoločníkom dvakrát ústne medzi
štyrmi očami aj potvrdená. Svedok vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že postupom času mu začalo

záležať na tom, aby mal aj túto osobitnú odmenu zachytenú písomne, nakoľko mala byť relevantným
aj z pohľadu advokátskych predpisov, čo sa stalo v roku 2008, kedy bol spísaný dodatok medzi ním a
spoločnosťou navrhovateľa. Oproti predchádzajúcej ústnej dohode bol však rozšírený tento predmet na
viacero káuz a taktiež odmena bola znížená na 2 200 000,-- Sk. Uviedol, že s týmto súhlasil a došlo
teda k uzavretiu zmluvy a k naplneniu podmienok z dodatku č. 1 koncom roka 2010, kedy krajský súd

v jednom z týchto sporov rozhodol v odvolacom konaní. On následne vystavil faktúru, ktorej splatnosť
však uplynula márne a vzhľadom na spory medzi spoločníkmi, ktoré sa začali objavovať, začal mať
pochybnosti o tom, či takáto odmena mu bude riadne vyplatená a tak požadoval jej zabezpečenie formou
notárskej zápisnice o uznaní dlhu a súhlasil s vykonateľnosťou. Uviedol, že bol presvedčený, že takúto
použiť nikdy nebude musieť a jednalo sa len o akési zabezpečenie jeho nároku. Uviedol, že došlo aj k

čiastočnému plneniu z tejto osobitnej odmeny vo výške 50 000,-- Eur, avšak so zvyšnou časťou nastal
dlhodobý problém. Uviedol, že z kancelárie posielal pokusy o zmier, ktoré však neviedli k úhrade a keďže
bol nejaký dlhší čas po splatnosti danej exekučnou notárskou zápisnicou, kontaktoval nového konateľa
O.. P., kedy medzičasom bol konateľ D. P. odvolaný z funkcie. Uviedol, že dvakrát s ním telefonicky
rozprával, prvýkrát v podstate reagoval tým spôsobom, že si tú notársku zápisnicu musia ešte nejakým

spôsobom rozanalyzovať, že v nej vidia nedostatky a že celkový jeho nárok nepovažujú za oprávnený.
Druhý rozhovor bol vedený v agresívnejšom tóne s tým, že môže poslať exekútora do firmy, a že proti
nemu použijú všetky právne prostriedky. Uviedol, že svoj nárok považuje za absolútne nesporný, pričom
dohoda o takejto odmene sa kreovala tri roky, kým bola daná do písomnej podoby.

Na otázku sudcu svedok vo svojej výpovedi uviedol, že čo sa týka oznámenia Ing. Krištofičovi o tom, že
disponuje notárskou zápisnicou, svedok uviedol, že s touto skutočnosťou oboznámil a vysvetlil mu aj to,
že v prípade takéhoto dokumentu nie je potrebné už ďalšie súdne konanie a rovno príde exekútor. Z jeho
jednania mal pocit, že o tejto zápisnici určite vie, pretože konštatoval, že tam videl nejaké nedostatky,s ktorými sa bude musieť ešte zaoberať. Na ďalšiu otázku uviedol, že takáto notárska zápisnica bola
vyhotovená po vzájomnej dohode jeho a vtedajšieho konateľa navrhovateľa. Na ďalšie otázky svedok
odpovedal tým spôsobom, že pokusy o zmier, ktoré boli adresované z jeho kancelárie navrhovateľovi

boli napísané podľa vzoru, ktorý vykonávala administratívna asistentka a text, ktorý obsahovali nejakým
spôsobom podrobne neriešil. Uviedol, že sa jednalo o akýsi typizovaný dokument. Zároveň na ďalšiu
otázku svedok uviedol, že dátum splatnosti tak ako bol uvedený v notárskej zápisnici zrejme navrhol p.
P., avšak pre neho to nebolo nejaké rozhodujúce, pretože on bol ochotný čakať.

Súd vo veci ďalej vypočul ako svedka O.. B. P., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že bol konateľom
necelé tri roky od roku 2011 do októbra resp. novembra roku 2013. K veci ďalej uviedol, že potom čo mu
ekonómka oznámila, že majú zablokované účty exekútorom, preveroval túto situáciu v banke a následne
to už vybavoval právnik z firmy, ktorý po určitom čase doručil exekučný príkaz. Uviedol, že pokiaľ je reč
o listine a myslí tým asi notársku zápisnicu nie je advokát a nevie presne označiť, sa spytoval p. P., ktorý
v podstate bol vo firme od počiatku, či o takejto listine vie, a tento mu povedal, že o tom vedomosť nemá.

Potom čo získal túto notársku zápisnicu a videl tam jeho meno, spytoval sa ho, či si teda nepamätá,
že takú listinu podpísal, pričom on mu na to odpovedal, že má krátkodobé výpadky pamäti a že z tohto
dôvodu mu to nepovedal. Uviedol, že uznáva to, že telefonicky hovoril s JUDr. Barancom jeden alebo
dvakrát s tým, že nepadlo ani slovo o notárskej zápisnici, o exekúcii, kedy tento len žiadal v podstate
zaplatiť finančné prostriedky, čomu však on dôvodil, že v súčasnej dobe firma nemá dostatok finančných

prostriedkov na takúto úhradu. Svedok vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že do 11. 03. 2011 pokiaľ sa
týka vedenia spoločnosti v podstate všetko vykonával p. P., zmluvy, podpisoval veci a on v podstate
len pozeral akým spôsobom firma funguje. Uviedol, že v tomto období s p. P. normálne komunikovali,
pričom on sám nezasahoval do jeho vedenia. Teda nevedel uviesť, či bola nejaká povinnosť ho o niečom
informovať. Uviedol ďalej, že on sa len zaujímal ako firma funguje, rozprávali sa o problémoch firmy a

podobne. Uviedol, že on keď už hovoril s JUDr. Barancom, tak v podstate už vedel o tej pohľadávke,
ktorá je predmetom vymáhania a vznikla z nejakej zmluvy a k nej faktúre, pričom tejto sa on nedostal
a na ďalšie podrobnosti si nespomenul. Uviedol, že on mal prístup k archívom, k listinám spoločnosti v
tom zmysle, že pokiaľ si on sám nejaký dokument vypýtal, tak takýto mu bol predložený, nie že by teda
sám fyzicky prechádzal archívy, skrine, či trezory a takýmto spôsobom dokumenty vyhľadával. Uviedol,

že sa niekoľkokrát pýtal zainteresovaných pracovníkov na notársku zápisnicu, pričom títo uviedli, že o
tejto nevedia.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi resp. vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že odporca nekonal v záujme navrhovateľa a ani s odbornou starostlivosťou, a

to ani pri spisovaní notárskej zápisnice pod sp. zn. F. X/XXXX, F. XXXX/XXXX, F. XXXX/XXXX, ktorá
sa týkala osvedčenia o uznaní dlhu, záväzku dlžníka vo výške 86 901,68 Eur voči veriteľovi JUDr.
Milošovi Barancovi a o súhlase dlžníka s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice v exekučnom konaní.
Túto notársku zápisnicu zatajil pred ďalším konateľom navrhovateľa, spoločníkmi navrhovateľa a tak
isto aj pred zamestnancami navrhovateľa, túto nikdy nedoručil a ani neodovzdal a nezaevidoval do

došlejpoštynavrhovateľaaaninotárskuzápisnicuneuložildoregistratúrnychdokumentovnavrhovateľa.
Uviedol ďalej, že na tvrdenie odporcu o tom, že sa snažil zabezpečiť pre spoločnosť časť na uhradenie
predmetnéhozáväzku,uviedol,žesumapodľanotárskejzápisniceteda86901,68Eurpredstavujesumu
osobitnej paušálnej odmeny za riešenie štyroch súdnych sporov navrhovateľa, ktorú odmenu dohodol
25. 01. 2008 dodatkom č. 1 k zmluve o právnej pomoci zo dňa 01. 08. 2005, popri ďalšej mesačnej

paušálnej odmene JUDr. Miloša Baranca vo výške 15 000,-- Sk na základe zmluvy o právnej pomoci
zo dňa 01. 08. 2005. Osobitná paušálna odmena mala byť podľa dodatku splatná do 30 dní odo dňa, v
ktorom nadobudnú právoplatnosť rozhodnutia vo veci samej v troch z vyššie uvedených štyroch súdnych
sporov.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že tretí súdny spor od právoplatnosti skončenia, ktorého sa mala podľa
dodatku odvíjať splatnosť osobitne paušálnej odmeny vo výške 86 901,68 Eur, predstavovalo súdne
konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 7C/87/2007 a Krajským súdom
v Banskej Bystrici pod sp. zn. 43Cob/238/2010. Rozhodnutia v tomto súdnom konaní sa stali
právoplatnými dňa 28. 01. 2011, t. j. jeden deň potom čo odporca podpísal notársku zápisnicu.

Z uvedeného je zrejmé, že odporca podpísal notársku zápisnicu v čase, kedy dokonca nenastala ešte
ani podmienka vzniku nároku JUDr. Miloša Baranca na osobitnú paušálnu odmenu, t. j. existencia troch
právoplatne skončených súdnych sporov a nezačala plynúť 30-dňová lehota, ktorá bola dodatkom akolehota splatnosti na zaplatenie danej sumy vo výške 86 901,68 Eur. Podľa dodatku k tejto zmluve
teda osobitná odmena bola splatná až dňa 28. 02. 2011 a teda v deň podpisu notárskej zápisnice
teda 27. 01. 2011 nebolo potrebné nič „odďaľovať“. Skutočnosť o tom, že rozhodnutie Okresného súdu

Banská Bystrica pod sp.zn. 7C/87/2007-258 z 21. 05. 2010 a prvej strany rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici pod sp. zn. 43Cob/238/2010 z 21. 12. 2010 s vyznačenou doložkou právoplatnosti
a vykonateľnosti navrhovateľ preukázal fotokópiami týchto rozhodnutí, z ktorých právoplatnosť je
vyznačená.

Navrhovateľ teda uviedol, že konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným je povinný kontrolovať
správnosť, dôvodnosť a opodstatnenosť daňových dokladov vystavovaných na ťarchu spoločnosti s
ručením obmedzeným, v mene ktorej koná a nie sa spoliehať na čestnosť či správnosť postupu iných
osôb. Vyjadrenie o tom, že plne dôveroval JUDr. Milošovi Barancovi, že ním vystavená faktúra č.
XXXXXXX na sumu 87 631,94 Eur je vystavená správne a podľa tohto spôsobu postupoval. Takéto
vyjadrenie odporcu je nepochybne a potrebné posúdiť tak, že odporca nepostupoval s odbornou

starostlivosťou, ale práve naopak. Odporca samotný svojím menom podpisoval dodatok a teda obsah
dodatku k zmluve o právnej pomoci mu bol dobre známy. Skutočnosť si nepreveril, či už JUDr. Miloš
Baranec bol vôbec oprávnený vystaviť faktúru na túto osobitnú odmenu. Navrhovateľ ďalej uviedol,
že táto skutočnosť sama o sebe je ťažko uveriteľná, pričom je neuveriteľné, akým spôsobom odporca
postupoval s odbornou starostlivosťou, keď v predmetnej faktúre bolo na mieste 30-dňovej splatnosti

dojednanej podľa dodatku len 8-dňová splatnosť takejto faktúry. Vzhľadom k tejto skutočnosti mal
odporca takúto faktúru vrátiť ako predčasnú a súčasne nesprávne vystavenú, čo však odporca neurobil
a túto akceptoval a navyše k nej dobrovoľne zriadil exekučný titul. Uviedol ďalej, že vzhľadom na značnú
finančnú záťaž, ktorá predstavovala takáto faktúra, mal alebo mohol danú skutočnosť konzultovať alebo
predložiť aj druhému konateľovi s tým, že malo dôjsť k akémusi spoločnému stanovisku o ďalšom

postupe. Navrhovateľ uviedol, že odporca postupoval nie v záujme navrhovateľa a nie s odbornou
starostlivosťou, o čom svedčia nasledujúce okolnosti. Uviedol, že JUDr. Miloš Baranec vystavil faktúru
č. XXXXXXX na sumu 87 631,94 Eur v rozpore s dodatkom už 14. 01. 2011, hoci tak podľa dodatku
mohol urobiť najskôr dňa 28. 01. 2011, čo odporca nechal bez povšimnutia. Táto faktúra bola vystavená
na vyššie uvedenú sumu v rozpore s dodatkom, so splatnosťou iba 8 dní, teda do 22. 01. 2011, hoci

správna splatnosť mala byť uvedená do 28. 02. 2011, čo odporca tak isto ponechal bez povšimnutia.
JUDr. Miloš Baranec uvedenú faktúru nedoručil navrhovateľovi štandardným spôsobom tak, ako celé
roky doručoval mesačné faktúry na mesačnú odmenu prostredníctvom pošty, ale túto faktúru odovzdal
osobne odporcovi. Túto faktúru odporca do 22. 01. 2011 neodovzdal navrhovateľovi, ale ponechal si ju
u seba. Táto faktúra bola doručená až dňa 07. 03. 2011, čo je preukázané odtlačkom pečiatky došlej

pošty navrhovateľa na danej faktúre. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca zaplatil dňa 14. 03. 2011
teda v čase, keď bol valným zhromaždením navrhovateľa odvolaný z funkcie konateľa, hoci neskôr sa
neukázalo, že neplatne, čo však odporca v tom čase nemohol vedieť menom navrhovateľa na účet H.
C. z účtu navrhovateľa, vedené v tej istej banke, sumu 50 000,-- Eur, k čomu malo údajne dôjsť na
základe chybnej informácie o bankovom spojení a vyššie uvedený prevod označil JUDr. Miloš Baranec,

advokát, odporca menom navrhovateľa a H. C. za pomýlenú platbu, čo je podľa názoru navrhovateľa
neuveriteľné, pretože dlhé roky poukazoval odmenu JUDr. Miloša Baranca na číslo jeho bankového
účtu, pričom je nepravdepodobné, že niekto oznámi nesprávne číslo svojho účtu ak očakáva niekoľko
desaťtisícovú platbu, pričom sa predtým nikdy v takomto údaji nepomýlil, pričom faktúra zo dňa 14. 01.
2011 obsahovala správne číslo účtu JUDr. Miloša Baranca.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že notársku zápisnicu
podpísal v snahe zabezpečiť pre spoločnosť časť pre uhradenie predmetného záväzku. Iným svojím
tvrdením však odporca sa usvedčuje z nepravdivosti citovaného výroku, keďže z emailovej správy zo
dňa 21. 11. 2011, ktorá bola adresovaná niekoľkým zamestnancom navrhovateľa uviedol, že notárska

zápisnica bola spísaná na základe obavy JUDr. Miloša Baranca z uhradenia oprávnených záväzkov,
ktoré voči nemu navrhovateľ mal. Odporca svojimi vlastnými slovami teda uviedol pravý dôvod spísania
notárskej zápisnice, pričom teda nešlo o záujem navrhovateľa, ale o záujem JUDr. Miloša Baranca,
advokáta. Poukázal taktiež na to, že z notárskej zápisnice teda nevyplýva žiadny odklad platby či
oddialenie platby, či resp. prijatie splátkového kalendára. Vo vzťahu k oddialeniu platby možno uviesť

iba toľko, že došlo k oddialeniu platby z 28. 02. 2011 ako zo správneho dátumu splatnosti podľa dodatku
na deň 31. 03. 2011, t. j. išlo o oddialenie platby o 31 dní. Navrhovateľ považoval dodatok až do
právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 43Cob/246/2012 zo dňa 04. 04.
2013 za neplatný právny úkon a za taký ho aj považoval vtedajší druhý konateľ navrhovateľa O.. B. P.ako to vyplýva z jeho výpovedí na pojednávaní zo dňa 22. 05. 2012, pričom túto skutočnosť potvrdil aj
na pojednávaní zo dňa 09. 02. 2016.

Navrhovateľ teda uviedol, že druhý konateľ navrhovateľa O.. B. P. nevedel pred 10. 11. 2011 o notárskej
zápisnici. Zároveň z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca notársku zápisnicu nezaložil
spoločnosti a nezaložil ju do spisu spoločnosti tak ako toto tvrdil. Z tohto dôvodu teda navrhovateľ
nemal vedomosť o existencii notárskej zápisnice a to ani zo svojej komunikácie s JUDr. Milošom
Barancom.Navrhovateľtedatvrdil,žeodporcanemoholkonaťvžiadnomprípadevdobrejvierevzáujme

navrhovateľa, keď podpísal menom navrhovateľa notársku zápisnicu, hoci dlh navrhovateľa v danom
čase ešte neexistoval, existenciu notárskej zápisnice pred konateľom navrhovateľa a zamestnancami
navrhovateľa zatajoval a konal vo veci úhrad platieb podľa dodatku a faktúry č. XXXXXXX zo dňa 14.
01. 2011 zjavne v rozpore so záujmami navrhovateľa a len v záujme JUDr. Miloša Baranca.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že v danom konaní je potrebné skúmať, či sú dané

všetky predpoklady pre zodpovednosť za vzniknutú škodu, teda porušenie právnej povinnosť, príčinnú
súvislosť a vzniknutú škodu. Uviedol, že v priebehu súdneho konania vyplynulo, že dňa 22. 12. 2010
bol na Krajskom súde v Banskej Bystrici ukončený tretí spor, v ktorom JUDr. Baranec zastupoval
navrhovateľa, a ktorého skončenie pre priznanie odmeny predpokladal dodatok č. 1 k zmluve o právnej
pomoci. Jednalo sa o rozhodnutie súdu druhého stupňa, voči ktorému nebolo možno podať odvolanie,

pričom túto informáciu žalovanému JUDr. Baranec oznámil. Vzájomné vzťahy odporcu a JUDr. Baranca
boli založené na vzájomnej dôvere a s prihliadnutím na to, že JUDr. Baranec bol dlhoročným právnikom
spoločnosti, kedy oznámil odporcovi ako konateľovi spoločnosti, že tretie súdne konanie bolo ukončené
a voči nemu sa nedá odvolať, vystavuje spoločnosti faktúru v zmysle dodatku č. 1. Odporca teda
vzhľadom na doterajšiu spoluprácu a vzájomnú dôveru nemal dôvod pochybovať o oprávnenosti tohto

kroku a z pohľadu odporcu ako osoby bez právneho vzdelania oznámenie právnika spoločnosti o
ukončení súdneho sporu, chápal ako tvrdenie, ktoré zakladá právo na vyplatenie odmeny a o ktorom
nebolo dôvodné pochybovať. Odporca ako konateľ spoločnosti v dobrej viere, že to bude v prospech
spoločnosti, oslovil JUDr. Baranca so žiadosťou o odklad resp. splatnosť, resp. splátky takejto faktúry,
s čím JUDr. Baranec súhlasil, avšak na zabezpečenie svojho záväzku požadoval uznanie dlhu s

exekučnou vykonateľnosťou. Nejednalo sa o žiadne neštandardný zabezpečovací prostriedok a nešlo
ani o úkon smerujúci v prospech odporcu. Odporca teda tvrdil, že podpísaním notárskej zápisnice o
uznanídlhuvtomtoprípade,keďdlhvyplývalzplatneuzatvorenýchzmlúvavystavenejfaktúry,ktoréboli
uzatvorené v dávnej minulosti, sa jednalo o vzťah medzi dlhoročne spolupracujúcimi subjektmi, kedy ich
vzťah bol založený na vzájomnej dôvere, pričom takýto postup nemožno považovať za neštandardný,

resp. v rozpore s povinnosťami konateľa v zmysle § 135a Obchodného zákonníka. Uviedol ďalej, že
nebolo povinnosťou oznamovať úkony konateľa, spoločníka spoločnosti, resp. že by každý úkon mal byť
prerokovaný na zvolanom valnom zhromaždení. Odporca ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania
vyplýva, že nový konateľ mal vedomosť ešte pred exekučným konaním o notárskej zápisnici, v ktorom
bola určená nová lehota splatnosti dlhu. Obrana v zmysle, že takáto notárska zápisnica sa nenachádzala

varchívochnavrhovateľa,niejepravdivá,pokiaľIng.Krištofičnapojednávanívosvojejvýpovedipotvrdil,
že ho JUDr. Baranec telefonicky informoval o následkoch neuhradenia jeho záväzku, pričom tento
svedok vo svojej výpovedi potvrdil, že nemal prístup k dokumentom, ktoré boli v úschove v trezoroch
spoločnosti ako aj v archívoch spoločnosti a o neexistencii predmetnej notárskej zápisnici mal len
sprostredkované informácie od svojich podriadených, pričom sám túto zápisnicu nikdy osobne nahľadal.

Uviedol ďalej, že dôvodom pre nezaplatenie uvedenej faktúry bolo to, že na strane navrhovateľa
existovali finančné problémy, a len z dôvodu na strane navrhovateľa nedošlo k úhrade splatnej
pohľadávky, pričom tento si ju musel vymáhať prostredníctvom exekúcie. Teda jednoznačným dôvodom
pre vznik škody na strane navrhovateľa bolo nekonanie samotného navrhovateľa v osobe jeho konateľa
vo veci úhrady záväzky voči JUDr. Barancovi. Vzhľadom k tomu, že neboli naplnené všetky podmienky

pre vznik škody tak, aby mohol byť odporca považovaný za zodpovedného za vznik tejto škody, žiadal
návrh navrhovateľa zamietnuť.

Po poučení podľa § 120 ods.4 OSP účastníci zhodne uviedli, že nemajú vo veci žiadne ďalšie návrhy
na dokazovanie.

Podľa § 135a ods.1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s
odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú
povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmeturozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie
tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej
spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých

spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

Podľa § 135a ods.2 Obchodného zákonníka, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej
pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä
sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore

s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

Podľa § 135a ods.3 Obchodného zákonníka, konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že
postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme
spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali
uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s

právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na
vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti,
ak ich konanie dozorná rada schválila.

Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov v súlade s

vysloveným záväzným právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici uvádza, že povinnosť
výkonu pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej
spoločníkov treba v súvislosti so zodpovednosťou konateľov za škodu chápať ako kumulatívne
vymedzenú povinnosť. Aby konateľ mohol byť v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, musí totiž
najskôr vynaložiť primerané úsilie na to, aby záujmy spoločnosti spoznal a vychádzajúc z tohto poznania

potom s odbornou starostlivosťou posúdil, ako má konať.
Z uvedeného vyplýva, že konateľ nebude zodpovedať za škodu, iba za predpokladu, že konal nielen
s odbornou starostlivosťou, ale súčasne aj v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Ak sú obe
podmienky konanie s odbornou starostlivosťou a konanie v dobrej viere splnené súčasne, dôkazné
bremeno spočíva na konateľovi a zodpovednosť za škodu nevznikne.

Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že odporca v čase výkonu funkcie
konateľa spísal s JUDr. Milošom Barancom osvedčenie o uznaní dlhu (záväzku ako dlžníka vo výške 86
901,68 Eur, kde JUDr. Miloš Baranec vystupoval ako veriteľ a zároveň vyjadril súhlas s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice v exekučnom konaní, pričom takémuto právnemu úkonu došlo dňa 27. 01. 2011

formou notárskej zápisnice napísanej prostredníctvom notára JUDr. Michala Capeka pod č. F. X/XXXX,
F. XXXX/XXXX, F. XXXX/XXXX.

Uvedená zápisnica obsahuje osvedčenie o uznaní dlhu, ktorý mal vzniknúť JUDr. Milošovi Barancovi,
advokátovi pri poskytovaní advokátskych služieb navrhovateľovi v celkovom rozsahu 86 901,68 Eur.

Na základe takejto spísanej notárskej zápisnice potom oprávnený požadoval o vykonanie exekúcie na
Exekútorskom úrade JUDr. Denisy Reginačovej Mihalovej so sídlom Exekútorského úradu v Košiciach
pod č. EX XXX/XXXX-XX, kde vymáhaný nárok predstavoval sumu 36 901,68 Eur, trovy oprávneného
na účelné vymáhanie nároku vo výške 530,88 Eur a trovy exekúcie v prípade upustenia od vykonania

exekúcie vo výške 4 468,30 Eur. Exekučným titulom mala byť práve už spomínaná notárska zápisnica.

Na základe uvedeného exekučného konania potom navrhovateľ uhradil sumu 41 900,86 Eur. Súd mal
za preukázané, že trovy konania exekúcie oprávneného a trovy exekútora spolu predstavovali sumu 4
999,18 Eur, t. j. žalovanú sumu.

Súd v prejednávanej veci má za to, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania skutočnosti o tom, že
navrhovateľ disponoval s notárskou zápisnicou bolo na strane odporcu, pričom túto skutočnosť odporca
jednoznačným spôsobom nepreukázal. V konaní teda nebolo preukázané, že v čase rozhodnom mal
navrhovateľ k dispozícii notársku zápisnicu, ktorá bola riadne zaregistrovaná v rámci interných predpisov

navrhovateľa tak, aby tento podľa nej v prípade, že by ju k dispozícii mal, mohol podľa nej postupovať.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že napriek tvrdeniam odporcu, sa tvrdenia o tom, že takáto
notárska zápisnica bola k dispozícii navrhovateľa, kedy ju riadne odovzdal spolu aj s faktúrou, nebolo vrámci konania preukázané a nebola preukázaná ani z výpovedí svedkov. Naopak skutočnosť o tom, že
takouto notárskou zápisnicou navrhovateľ nedisponoval, bola vyvrátená výpoveďami svedkov O.. R. I.
J. E.. Skutočnosť, že takáto notárska zápisnica k dispozícii navrhovateľovi v rozhodnom období nebola

je preukázané aj fotokópiou z knihy došlej pošty, z ktorej je zrejmé len to, že spoločnosti bola doručená
faktúra od JUDr. Michala Capeka, notára.

Skutočnosťou o tom, že nie všetky listiny smerujúce navrhovateľovi boli vždy riadne a včas
zaregistrované svedčí aj to, pričom túto skutočnosť potvrdil aj sám odporca, že pokiaľ JUDr. Miloš

Baranecfakturovalzaprávneslužbynavrhovateľovifaktúrousvojupohľadávku,tútoodporcasiponechal
u seba bez toho, aby ju predložil na zaregistrovanie a na zaregistrovanie takéhoto dokumentu bola
navrhovateľovi predložená až po takmer dvoch mesiacoch.

Odporca teda žiadnym z dôkazných prostriedkov, ktoré boli ako dôkazy vykonané v konaní pred súdom,
nepreukázal, že notársku zápisnicu, ktorú spísal o právnom úkone s JUDr. Milošom Barancom, v

skutočnosti aj navrhovateľovi doručil.

V tejto súvislosti súd musí konštatovať, povinnosť konateľa pri výkone svojej pôsobnosti a jeho
zodpovednosti za prípadnú škodu pri výkone funkcie je povinnosť konať teda s odbornou starostlivosťou
a v súlade so záujmami spoločnosti, pričom takúto povinnosť je potrebné chápať ako kumulatívne

vymedzenú povinnosť. Aby konateľ mohol byť v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, musí
vynaložiť primerané úsilie na to, aby takéto záujmy spoločnosti spoznal a vychádzajúc z takéhoto
poznania potom s odbornou starostlivosťou posúdil ako má konať.

Súd v danej veci konštatuje, že odporca sa takýmto postupom v prejednávanej veci neriadil a na jeho

strane došlo potom k porušeniu povinností vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a
v súlade so záujmami spoločnosti. Súd má za to, že odporca napriek svojej povinnosti zaobstarať si
pri rozhodovaní všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, toto nevykonal a preto
potom odporca nemohol konať s odbornou starostlivosťou.

Takýto záver prijal súd na základe vykonaného dokazovania o tom, že v súlade s právnym názorom
tak, ako ho vyslovil aj navrhovateľ vyplýva, že osobitná paušálna odmena, ktorá bola dohodnutá v
zmysle dodatku č. 1 zo dňa XX. XX. XXXX bola splatná do 30 dní odo dňa, v ktorom nadobudne
právoplatnosť rozhodnutie vo veci samej z troch vyššie uvedených štyroch súdnych sporov. Medzi
účastníkmi konania nebolo sporné, že tretí súdny spor, od ktorého právoplatnosti sa odvíjala splatnosť

osobitnej paušálnej odmeny vo výške 86 901,68 Eur, predstavovalo súdne konanie vedené pred
Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 7C/87/2007 a následne Krajského súdu v Banskej
Bystrici pod sp. zn. 43Cob/238/2010. Takéto rozhodnutie sa stalo právoplatným až dňa 28. 01. 2011.
Teda jeden deň po tom, čo odporca podpísal notársku zápisnicu. Podľa dodatku mala byť predmetná
osobitná odmena splatná až dňom 28. 02. 2011 a teda v čase 27. 01. 2011 teda v čase, kedy bola

spísaná notárska zápisnica dlh navrhovateľa voči svojmu právnemu zástupcovi ešte splatný nebol.
Teda odporca v danom prípade pokiaľ JUDr. Miloš Baranec vystavil faktúru č. XXXXXXX na sumu 87
631,94 Eur, nepostupoval s odbornou starostlivosťou, pretože jeho povinnosťou bolo najmä kontrolovať
správnosť, odôvodnenosť a opodstatnenosť daňových dokladov, ktoré boli vystavované ako záväzky
spoločnosti, v mene ktorej konal a nemohol sa spoľahnúť len na čestnosť či správnosť postupu, resp.

dovtedajšiu spoluprácu či vzájomnú dôveru medzi právnym zástupcom navrhovateľa a spoločnosťou
resp. konateľom spoločnosti navrhovateľa, v ktorej v tom rozhodnom období vykonával odporca funkciu
konateľa. Odporca nepreveril skutočnosti o tom, či právny zástupca navrhovateľa v tomto rozhodnom
období bol vôbec oprávnený vystaviť faktúru na sumu, ktorá predstavovala 86 901,68 Eur, pričom na
miesto 30-dňovej splatnosti tak ako bolo v dodatku č. 1 k zmluve o právnej pomoci zo dňa 01. 08. 2005,

bola dohodnutá 30-dňová splatnosť, pričom z faktúry vyplýva, že táto splatnosť je len 8-dňová. Odporca
túto faktúru neodovzdal navrhovateľovi a ponechal si ju u seba, pričom ju do dispozícii navrhovateľa
dal až po odstupe takmer dvoch mesiacov, t. j. 07. 03. 2011. Z vykonaného dokazovania vyplynulo to,
že dôvodom pre spísanie notárskej zápisnice, čo napokon potvrdil aj JUDr. Miloš Baranec vo svojej
výpovedi bola jeho obava o to, či dôjde k úhrade jeho záväzkov voči navrhovateľovi, potom čo boli

splnené dohodnuté podmienky. Pokiaľ si aj odporca takýto názor osvojil pravým dôvodom teda pre
spísanie notárskej zápisnice bol záujem JUDr. Miloša Baranca, advokáta navrhovateľa a nie v záujme
navrhovateľa.Teda v čase rozhodnom nebol dôvod tak ako to tvrdil odporca, odďaľovať nejakú platbu v čase
podpísania notárskej zápisnice pokiaľ táto pohľadávka ešte nebola ani splatná. Súd teda konštatuje, že
odporcanemoholbyťvdobrejviere,pretožekebybolvdobrejviere,žekonávzáujmespoločnosti,musel

by vynaložiť teda primerané úsilie, aby záujmy tejto spoločnosti spoznal, čo v danom prípade sa nestalo,
keď bezdôvodným spôsobom sa spoliehal na názor taký, aký prezentoval JUDr. Miloš Baranec ohľadne
jednak ukončenia tretieho právneho sporu, na základe ktorého bol viazaný na odmenu na základe
dodatku č. 1 k zmluve o právnej pomoci a teda takéto jeho poznanie potom nevychádzalo z odbornej
starostlivosti ako má v danej veci konať. Odporca mal teda povinnosť riadne a včas všetky listiny,

ktoré mohli mať dopad na chod spoločnosti a peňažné záväzky spoločnosti riadne a v čase predložiť
spoločnosti, čo však neurobil, mal vynaložiť primerané úsilie na to, aby takéto záujmy spoločnosti
v súvislosti s vyplatením odmeny právnemu zástupcovi navrhovateľa spoznal, v takom prípade by
bolo možné konštatovať, že koná v dobrej viere, vychádzajúc z tohto poznania potom s odbornou
starostlivosťou posúdil ako má v danom prípade konať. Všetky tieto povinnosti na strane odporcu
absentovali a súd teda konštatuje, že došlo k porušeniu právnej povinnosti ustanovenej v § 135a ods.1

Obchodného zákonníka.

Z uvedeného potom súd ďalej konštatuje, že z takéhoto záveru vyplýva aj príčinná súvislosť medzi
porušením takejto právnej povinnosti zo strany odporcu a vznikom škody, ktorá fakticky vznikla tým, že
navrhovateľ preukázal, že okrem pohľadávky, ktorú mienil v prípadnom inom súdnom konaní rozporovať,

uhradil aj trovy exekúcie a trovy oprávneného vo výške 4 999,18 Eur, ktoré by inak vynaložiť nemusel
pokiaľ by mal včas vedomosť o tom, že existuje notárska zápisnica zo dňa 27. 01. 2011, ktorá osvedčuje
uznanie dlhu záväzku navrhovateľa voči veriteľovi, t. j. JUDr. Milošovi Barancovi. Len teda zavineným
správaním odporcu došlo k tomu, že takýto právny dokument nebol zaregistrovaný v rámci zaužívaných
postupov upravených internými predpismi navrhovateľa a tento riadne a včas pokiaľ by mal o nich

vedomosť mohol v zmysle záveru notárskej zápisnice postupovať.

Súd mal teda za to, že nárok navrhovateľa v danom prípade je dôvodný po splnení všetkých základných
predpokladov pre uplatnenie náhrady škody od odporcu a preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel.
Odporca teda porušil právnu povinnosť ustanovenú v zmysle § 135a Obchodného zákonníka a v priamej

príčinnej súvislosti zavinil vznik škody, keď nepostupoval v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti,
keďže nevynaložil primerané úsilie, aby takéto záujmy spoločnosti spoznal a teda nemohol konať s
odbornou starostlivosťou.

Súd zároveň priznal navrhovateľovi právo aj na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods.1 Občianskeho

zákonníka, kedy odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu vzhľadom k tomu, že výzva
na zaplatenie požadovanej náhrady škody bola odporcovi doručená dňa 05. 12. 2011 s tým, že túto mal
dobrovoľne uhradiť v lehote 3 dní od doručenia takejto výzvy. Omeškanie odporcu potom nastalo dňom
09. 12. 2011. Výšku úroku z omeškania súd priznal v zmysle § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

Súd rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods.1 OSP tak, že navrhovateľovi ako
účastníkovi v spore úspešnému, priznal právo na náhradu trov konania voči odporcovi, ktorý úspešný
v konaní nebol a právo na náhradu trov konania nemal. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 299,50 Eur a trov právneho zastúpenia a to jednak právneho zastúpenia
predchádzajúcimprávnymzástupcomPhDr.Mgr.PetromRosputinským,PhD.atozatietoúkonyprávnej

služby: príprava a prevzatie zastúpenia 170,97 Eur + DPH, spolu 205,16 Eur, písomné podanie na súd
žaloby 14. 12. 2011 170,97 Eur + DPH, spolu 205,16 Eur, písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa
15. 03. 2012 170,97 Eur + DPH, spolu 205,16 Eur, účasť na pojednávaní dňa 20. 03. 2012 170,97 Eur
+ DPH, spolu 205,16 Eur, písomné podanie na súd - stanovisko zo dňa 21. 05. 2012 170,97 Eur + DPH,
spolu 205,16 Eur, účasť na pojednávaní dňa 22. 05. 2012 170,97 Eur + DPH, spolu 205,16 Eur, účasť

na pojednávaní dňa 22. 11. 2012 170,97 Eur + DPH, spolu 205,16 Eur, 2 x režijný paušál po 7,41 Eur
za rok 2011, 5 x po 7,63 Eur za rok 2012, spolu 52,97 Eur + DPH, spolu 63,56 Eur.
Ďalšia náhrada trov právneho zastúpenia pozostáva z úkonov právnej služby vykonaných právnym
zástupcom JUDr. Dušanom Paulíkom, a to účasť na pojednávaní dňa 09. 05. 2013 170,97 Eur + DPH,
spolu 205,16 Eur, účasť na pojednávaní dňa 17. 09. 2013 170,97 Eur + DPH, spolu 205,16 Eur, účasť na

pojednávaní dňa 14. 11. 2013 170,97 Eur + DPH, spolu 205,16 Eur, účasť na pojednávaní dňa 16. 01.
2014 170,97 Eur + DPH, spolu 205,16 Eur, písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 28. 04. 2014
170,97 Eur + DPH, spolu 205,16 Eur, vyjadrenie zo dňa 15. 06. 2015 170,97 Eur + DPH, spolu 205,16
Eur, účasť na pojednávaní dňa 15. 10. 2015 170,97 Eur + DPH, spolu 205,16 Eur, písomné podaniena súd zo dňa 04. 02. 2016 k vykonanému dôkazu výsluchu svedka 85,49 Eur, spolu s DPH 102,59
Eur, účasť na pojednávaní dňa 09. 02. 2016 170,97 Eur + DPH, spolu 205,16 Eur, písomné podanie na
súd zo dňa 10. 03. 2016 170,97 Eur + DPH, spolu 205,16 Eur, účasť na pojednávaní dňa 22. 03. 2016

170,97 Eur + DPH, spolu 205,16 Eur + 3 x režijný paušál po 7,81 Eur v roku 2013, 2 x po 8,04 Eur v
roku 2014, 2 x po 8,39 Eur v roku 2015 a 4 x po 8,58 Eur v roku 2016, spolu 90,61 Eur + DPH, spolu
108,73 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 3 762,60 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.
233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.