Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. marec 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 10C/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618200574
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gibaľová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6618200574.1

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v spore žalobcu: ANGUS BIO FARMA s.r.o. so sídlom Praha 75, 985 11 Halič,
IČO: 35 696 354, zast.: JUDr. Róbert Gombala, advokát, so sídlom P. Rádayho 14/A, 984 01 Lučenec
proti žalovanému: Poľovnícky spolok Hubert Praha so sídlom Praha 1, 985 11 Halič, IČO: 42 397 383,
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia s a z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 06.02.2018 domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia. Uviedol, že na základe vlastníckeho práva, resp. na základe uzavretých nájomných zmlúv
obhospodarujepozemky,ktorésanachádzajúvkatastrálnomúzemíobceV.,pričomsajednáopozemky,

ktoré sú vedené Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom ako katastrálne parcely registra „C“
č. XX/X, XX/X XX/X, XX, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X,
XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/
XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/X,

XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/
X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X,
XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/
X, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX,

XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, L./X, 12XX/X, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/

X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. Všetky tieto pozemky sú trvalé trávne porasty
a lesné pozemky, ktoré sú ako pasienky vhodné a aj žalobcom určené na chov hovädzieho dobytka
a žalobca má tieto pozemky v prírode ohradené elektrickými oplôtkami (pod oplôtkami sa rozumejú
drevené agátové koly umiestnené v teréne, na ktorých sú upevnené izolátory, ktorými prebiehajú dva
oceľovédrôtyslúžiaceakoelektrickýoplôtokpocelomobvode).Uvedenépozemkysúzároveňzaradené

do uznaného spoločného poľovného revíru V., v ktorom je v súčasnosti v zmysle rozhodnutia Okresného
úradu Lučenec pozemkového a lesného odboru č. OU-LC-PLO-2016/005012-2 zo dňa 01.06.2016poverený vykonávaním ochrany poľovníctva a zabezpečením starostlivosti o zver žalovaný. Spoločný
poľovný revír V. bol uznaný rozhodnutím pôvodného Obvodného lesného úradu v Lučenci č. 2006/00107
zo dňa 20.07.2006.

2. Žalobca je obchodná spoločnosť založená na podnikanie, ktorá sa zaoberá v rámci svojho
podnikania poľnohospodárskou činnosťou a v rámci tejto činnosti hlavne farmovým chovom hovädzieho
dobytka. Žalobca je jediným hospodárom, ktorý v katastri obce V. vykonáva poľnohospodársku činnosť
ako nástupca po predchádzajúcom obhospodarovateľovi, ktorý prevzal hospodárenie po pôvodnom

poľnohospodárskomdružstve,ktorépôsobilovobciV.,pričomstrediskozrekonštruoval.Výmeratrvalých
trávnych porastov a ornej pôdy je v spoločnej výmere cca 564,50 ha. Rozhodnutím obce V. o vyrubení
dane z nehnuteľnosti bola žalobcovi za rok 2017 vyrubená daň z ním vlastnených, resp. užívaných
nehnuteľností - trvalých trávnych porastov a ornej pôdy za takmer identickú výmeru cca 563,80 ha.
Žalobca v súčasnosti chová 280 kusov hovädzieho dobytka plemena Aberdeen Angus a Highland,
ktoré plemená sú určené na celoročný voľný chov na pasienkoch formou oplôtkového farmového

chovu. Žalobca využíva na farmový chov hovädzieho dobytku práve vyššie uvedené pozemky, ktoré
sú ohradené elektrickými oplôtkami, na ktorých sa hovädzí dobytok žalobcu a tiež jeho zamestnanci
denne pohybujú pri kontrole oplôtkov a dobytka. Počas celého roka sa hovädzí dobytok úplne voľne
pohybuje po pozemkoch počas 24 hodín denne bez ustajnenia. Na pozemkoch sa zdržiavajú trvale
zamestnanci žalobcu - pastieri, ktorí dozerajú na dobytok a za týmto účelom majú na pozemkoch

umiestnenú mobilnú maringotku, v ktorej sa nachádzajú aj v nočných hodinách a zabezpečujú stráženie
a dohľad nad dobytom. Zamestnanci k dobytku dochádzajú pešo, resp. na koňoch, aby tento dobytok
nerušili pri pasení, oddychu a spánku.

3.Žalovanýakoosobapoverenávykonávanímochranypoľovníctvaazabezpečenímstarostlivostiozver

je oprávnený vykonávať na uvedených pozemkoch práva súvisiace s právom lovu voľne žijúcej zveri,
pod ktorým sa rozumie aj oprávnenie na získavanie voľne žijúcej zveri odstrelom strelnými zbraňami,
žalovaný je oprávnený na vydávanie povolení na lov voľne žijúcej zveri odstrelom strelnými zbraňami na
týchto pozemkoch a tiež je oprávnený vykonávať ďalšie činnosti, ktoré oprávňujú iné osoby na vykonanie
lovu voľne žijúcej zveri odstrelom strelnými zbraňami. Žalovaný aj skutočne vykonáva lov voľne žijúcej

zveri, pričom poľovníci, ktorí lovia voľne žijúcu zver, vstupujú na pozemky kedykoľvek, a to hlavne
terénnymi motorovými vozidlami, najmä vo večerných a nočných hodinách.

4. Z uvedených skutočností vyplýva potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, pretože
žalobca ako poľnohospodár, ktorý vykonáva na týchto pozemkoch poľnohospodársku činnosť - farmový

oplôtkový chov hovädzieho dobytka, je pri tejto činnosti priebežne ohrozovaný výkonom lovu voľne
žijúcej zveri a to odstrelom tejto zveri strelnými zbraňami. Farmový oplôtkový chov hovädzieho dobytka
je zároveň narušovaný aj pohybom poľovníkov po týchto pozemkoch a hlavne následnou streľbou na
voľne žijúcu zver, pretože hovädzí dobytok sa v prípade streľby zľakne, dobytok, ktorý sa pasie voľne,
sa v takejto situácii zhlukuje do stáda, je v strese a zároveň sa prestáva pásť. Pokiaľ hovädzí dobytok

nemá pokoj a je vyrušovaný streľbou, môže dochádzať dokonca k potratom u teľných samíc hovädzieho
dobytka.

5. Žalobca zastáva názor, že jeho právo na pokojné a nerušené podnikanie, právo na ochranu jeho
majetku a aj právo na ochranu života a zdravia je vykonávaním lovu voľne žijúcej zveri porušované a

je nevyhnutné, aby týmto právam žalobcu bola zo strany súdu poskytnutá ochrana a bola nariadená
neodkladná úprava pomerov medzi stranami, ktorá bude spočívať v tom, že žalovanému bude
nariadené, aby sa zdržal streľby strelnými zbraňami, vydávania povolení na lov zveri odstrelom strelnými
zbraňami a akýchkoľvek ďalších činností, ktoré by oprávňovali iné osoby na vykonávanie lovu zveri
odstrelom strelnými zbraňami, a to na časti poľovného revíru V., ktorá časť sa nachádza na vyššie

označených pozemkoch v katastrálnom území obce V., a ktorá časť spoločného poľovného revíru V.
je v prírode vytýčená formou drevených agátových kolov, na ktorých sú upevnené izolátory, ktorými
prebiehajú dva oceľové drôty slúžiace ako elektrický oplôtok po celom obvode. Za existujúcej situácie
hrozí vysoké riziko zranenia, resp. usmrtenia hovädzieho dobytka a aj osôb, ktoré sa pravidelne
zdržiavajú pri hovädzom dobytku, pretože hlavne v noci a pri zníženej viditeľnosti je možné ľahko hoc

aj neúmyselne zasiahnuť pri streľbe zo zbraní dobytok (väčšina hovädzieho dobytka je tmavej farby
a to znižuje rozlíšiteľnosť od voľne žijúcej zveri) alebo osoby, ktoré sa po pozemkoch pohybujú pri
kontrole dobytka a oplôtkov aj v noci a za zníženej viditeľnosti a v noci sa nachádzajú aj v mobilnej
maringotke, ktorej poloha sa mení. Samotným pohybom poľovníkov a hlavne streľbou dochádza tiežk rušeniu hovädzieho dobytka. Pokiaľ bude žalovanému nariadené, aby sa zdržal činností, ktorými je
umožnený lov, vyššie popísané riziká a zásahy do pokojného užívania pozemkov sa odstránia. Žalobca
nariadením neodkladného opatrenia žiada, aby mu bola poskytnutá ochrana jeho práva na pokojné

podnikanie, ochrana práva vlastniť majetok a ochrana práva na život a zdravie v zmysle čl. 15, 35 a 123
Ústavy Slovenskej republiky a s poukazom na § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 123 Občianskeho
zákonníka. Žalobca zároveň poukázal na znenie § 57 ods. 2 druhej vety zákona č. 543/2002 Z. z. o
ochrane prírody a krajiny, v zmysle ktorého sú z práva na prístup do krajiny vylúčené aj orná pôda, lúky
a pasienky v čase, keď môže dôjsť k poškodeniu porastov alebo pôdy, ako aj vtedy, keď sa na nich

pasie dobytok.

6. Podľa názoru žalobcu sú jeho práva a z nich vyplývajúce nároky ohrozené, pretože hoc je žalobca
oprávneným užívateľom pozemkov, za nadobudnutie týchto pozemkov a zveľaďovanie hospodárskeho
strediska pôvodného poľnohospodárskeho družstva v rámci svojej podnikateľskej činnosti vynaložil
nemalé finančné prostriedky v rozsahu cca 1 230 000,- Eur, za pozemky, ktoré nemá vo vlastníctve, platí

ich vlastníkom nájomné a za všetky pozemky platí aj daň z nehnuteľnosti obci V. (ročne v rozsahu cca
4 500,- Eur), tieto pozemky môže užívať na podnikanie jedine s rizikom, že na týchto pozemkoch, ktoré
sú začlenené do spoločného poľovného revíru V., môže pri love odstrelom strelnými zbraňami dôjsť k
poraneniu, resp. usmrteniu jeho hovädzieho dobytka, ktorý sa po predmetných pozemkoch denne počas
24 hodín voľne pohybuje (pričom hodnota jedného kusu takéhoto dobytku je v rozmedzí od 1 200 do 1

500,- Eur) alebo môže dôjsť dokonca aj k poraneniu, resp. usmrteniu osôb, ktoré sa o hovädzí dobytok
starajú a na tento dozerajú. Za daných okolností a existencie rizika hoc aj nezavineného zranenia,
resp. usmrtenia zvierat alebo ľudí výkonom lovu zveri je podľa názoru žalobcu zrejmé, že je dôvodné
žalobcovým právam a z nich vyplývajúcim nárokom na pokojné podnikanie, riadne užívanie vlastníctva,
nerušené zdravie a život poskytnúť ochranu súdom. Zároveň žalobcovi hrozí vznik škody, ktorá spočíva

v tom, že pokiaľ sa nebude vedieť jeho hovädzí dobytok pokojne pásť a bude rušený streľbou poľovníkov
a presunom poľovníkov po pozemkoch, bude musieť vynakladať zvýšené finančné prostriedky na
dokrmovanie dobytka, pričom tieto náklady by za situácie, že dobytok by sa bez rizika mohol pokojne
riadnepásť,určitenevznikli.Nariadenímneodkladnéhoopatrenianevznikneujmaaniškodažalovanému
a ani životnému prostrediu, pretože lov zveri sa môže realizovať aj na iných pozemkoch patriacich do

spoločného poľovného revíru V. ktorý má výmeru cca 1 691 ha, pričom žalobca sa týmto návrhom
domáha, aby lov nebol realizovaný na výmere cca 494 ha, ktoré sú užívané na pasenie jeho hovädzieho
dobytka, t.j. lov zveri môže byť realizovaný na výmere cca 1200 ha poľovného revíra.

7. Pokiaľ súd nariadi neodkladné opatrenie a na pozemkoch neumožní žalovanému vykonávať lov

strelnými zbraňami, nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi
stranami sporu a nie je potrebné ani uložiť žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci
samej.

8. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil okrem iného výtlačok katastrálnej

mapy s vyznačením pozemkov, na ktorých sa pasie dobytok a ktoré sú ohraničené elektrickým
oplôtkom, výtlačok grafického znázornenia C KN parciel, na ktorých sa nachádzajú pasienky ohraničené
elektrickým oplôtkom, výtlačok prehľadu pozemkov z katastrálneho portálu v katastrálnom území obce
V., z ktorého vyplýva výmera trvalých trávnatých porastov a ornej pôdy, príslušnú fotodokumentáciu,
rozhodnutieObvodnéholesnéhoúraduvLučencič.2006/00107zodňa20.07.2006ouznaníspoločného

poľovného revíru č. XX pod názvom V..

9. Žalobca k návrhu pripojil aj rozhodnutie Okresného úradu Lučenec, pozemkového a lesného odboru
č. OU-LC-PLO-2016/005012-2 zo dňa 01.06.2016, ktorým bol Poľovný spolok Hubert Praha poverený
v poľovnom revíri V. vykonaním ochrany poľovníctva a zabezpečením starostlivosti o zver podľa §

24 ods. 1 a § 26 zákona o poľovníctve. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správny orgán tak
rozhodol z dôvodu, že revír nie je poľovnícky obhospodarovaný a je v ňom nevyhnutné vykonávať
ochranu poľovníctva, zabezpečiť starostlivosť o zver, jej ochranu pred škodlivými zásahmi ľudí a zvierat
škodlivých poľovníctvu, predchádzať škodám zverou na poľnohospodárskych pozemkoch, poľných
plodinách a lesných porastoch a plniť veterinárne opatrenia na úseku poľovníctva.

10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.11.Podľa§325ods.1CSP,neodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladneupraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2 a 3 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre
neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po

vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene
skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol
zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

16. Podľa § 2 ods. 1 písm. l) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“), poľovníctvom je súhrn činností
zameraných na trvalo udržateľné, racionálne, cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej
zveri ako prírodného bohatstva a súčasti prírodných ekosystémov; je súčasťou kultúrneho dedičstva,
tvorby a ochrany životného prostredia.

17. Podľa § 4 ods. 6 zákona o poľovníctve, ak vznikne počas konania o uznaní poľovného revíru
alebo v uznanom poľovnom revíri potreba zabezpečiť ochranu poľovníctva alebo potreba zabezpečiť
starostlivosť o zver, okresný úrad rozhodnutím poverí vykonaním ochrany poľovníctva a zabezpečením
starostlivosti o zver podľa § 24 ods. 1 a § 26 účastníka konania alebo poľovnícku organizáciu.

18. Podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve, o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej
len „užívanie poľovného revíru“) rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci
spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5. Vlastník samostatného poľovného revíru alebo
vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi
založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného

revíru.

19. Podľa § 24 ods. 1 zákona o poľovníctve, ochranou poľovníctva sa rozumie ochrana zveri pred
nepriaznivými vplyvmi, najmä pred nedostatkom prirodzenej potravy, škodlivými zásahmi ľudí a zvierat
škodlivých poľovníctvu [§ 29 ods. 1 písm. f) a g)], chorobami zveri, ochrana biotopu 1) zveri v rámci

ochrany prírody a krajiny, ako aj ochrana poľovníckych zariadení. Zabezpečenie ochrany poľovníctva
zveri je povinnosťou každého užívateľa poľovného revíru.

20. Podľa § 26 ods. 1 zákona o poľovníctve, užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť celoročnú
starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru. Na ten účel najmä:

a) hospodáriť v poľovnom revíri tak, aby dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav
zveri, predpísanú vekovú a pohlavnú štruktúru populácií jednotlivých druhov zveri a jej dobrý zdravotný
stav,
b) vykonávať po oznámení užívateľa poľovného pozemku podľa § 25 potrebné opatrenia na záchranu
zveri,

c) zriaďovať so súhlasom vlastníka poľovného pozemku poľovnícke zariadenia z takého materiálu, ktorý
nenaruší vzhľad krajiny, ak to nie je v rozpore s osobitným predpisom,
d) prikrmovať zver v čase núdze zdravotne nezávadným krmivom takým spôsobom, aby sa krmivo
neznehodnotilo vplyvom nepriaznivého počasia alebo nespôsobovalo zveri zdravotné problémy,e) vykonať opatrenia na záchranu zveri alebo ochranu zveri pri záplavách, lesných požiaroch alebo
počas extrémne vysokej snehovej prikrývky, alebo v čase extrémneho sucha,
f) odstraňovať z poľovného revíru nefunkčné poľovnícke zariadenia; po skončení prikrmovania alebo

vnadenia odstrániť nepoužité krmivo, odstrániť znehodnotené alebo zdravotne závadné krmivo a jeho
zvyšky z prikrmovacích zariadení a ich okolia,
g)vykonávaťveterinárneopatreniavydanépodľaosobitnéhopredpisuapredložiťpožadovanévzorkypri
monitoringu alebo veterinárnom vyšetrení zvierat alebo živočíšnych produktov podľa pokynov orgánov
veterinárnej starostlivosti,

h) každoročne zisťovať v poľovnom revíri stavy zveri,
i) vypracovať plány poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri, v určených termínoch ich predkladať
na schválenie a zabezpečiť plnenie schválených plánov, ak tento zákon neustanovuje inak,
j) viesť záznamy o revíri a poľovníckom hospodárení v ňom,
k) podávať informácie okresnému úradu o stave zveri, love zveri a stave poľovného revíru,
l) dohodnúť písomnou zmluvou s užívateľom poľovného pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd

spôsobovaných zverou a na zveri,
m) oznámiť okresnému úradu doručenie rozhodnutia podľa § 56 ods. 5 a 6,
n) zlepšovať po dohode s vlastníkom alebo užívateľom poľovného pozemku úživnosť poľovného revíru
zakladaním remízok, políčok pre zver, ohryzových plôch a ďalšími na to vhodnými spôsobmi,
o) používať pri ochrane zveri a love zveri poľovne upotrebiteľných psov,

p) viesť aktuálny prehľad poľovníckych zariadení na mape poľovného revíru.

21. Podľa § 26 ods. 3 zákona o poľovníctve, užívateľ poľovného revíru je povinný pri organizovaní
poľovníckej činnosti, ktorá môže dočasne obmedziť obhospodarovanie poľovných pozemkov, vopred
takúto činnosť prerokovať s užívateľom poľovných pozemkov.

22. Podľa § 27 ods. 1 zákona o poľovníctve, užívateľ poľovného revíru je povinný na zabezpečenie
ochrany poľovníctva na každých aj začatých 500 ha navrhnúť okresnému úradu jedného člena
poľovníckej stráže.

23. Podľa § 53 ods. 1 zákona o poľovníctve, každý, kto sa nachádza v poľovnom revíri so zbraňou
určenou na lov zveri, musí mať pri sebe poľovný lístok, povolenie na lov zveri a doklady podľa osobitného
predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri love poľovným dravcom musí mať pri sebe poľovný
lístok, povolenie na lov zveri a druhovú kartu podľa osobitného predpisu. Tieto doklady je povinný
predložiť na požiadanie orgánu Policajného zboru, poľovníckemu hospodárovi, poľovníckej stráži a

orgánu štátnej správy poľovníctva.

24. Podľa § 54 ods. 1, 2 zákona o poľovníctve, každý, kto sa nachádza v poľovnom revíri so zbraňou
určenou na poľovné účely, okrem účastníka spoločnej poľovačky musí byť pred vstupom do poľovného
revíru zapísaný v knihe návštev poľovného revíru (ďalej len „kniha návštev“). Člen poľovníckej stráže,

ktorý v poľovnom revíri vykonáva ochranu a kontrolu, sa do knihy návštev nezapisuje, ak vstup do revíru
vopred oznámi poľovníckemu hospodárovi.

25.Podľa§55ods.1,2,3zákonaopoľovníctve,zvermožnoloviťibavčasejejlovu.Včaseochranyzveri
možno zver loviť iba na základe povolenia podľa § 56 alebo výnimky vydanej podľa § 57. Zver sa loví

individuálnym spôsobom lovu alebo na spoločnej poľovačke na základe povolenia na lov. Individuálny
spôsob lovu vykonáva poľovník sám alebo za účasti poľovníckeho sprievodcu.

26. Podľa § 62 ods. 1, 3, 4, 5 zákona o poľovníctve, pri love zveri je poľovník povinný zaobchádzať
so strelnou zbraňou (ďalej len „zbraň“) a strelivom podľa osobitného predpisu a tohto zákona tak, aby

neohrozil svoj život, zdravie a majetok, ako aj život, zdravie a majetok iných osôb. Zakázané je strieľať
alebo mieriť v smere, v ktorom by následkom výstrelu mohlo prísť k ohrozeniu života, zdravia osôb alebo
majetku. Pri nočnej poľovačke je poľovník povinný uviesť v knihe návštev presné miesto a čas, kde a
dokedy bude na zver čakať. Pri pohybe v poľovnom revíri v noci je poľovník povinný si svietiť. Zbraň
na poľovné účely možno nabiť až po začatí individuálnej poľovačky a na spoločnej poľovačke po začatí

pohonu.

27. Podľa § 65 ods. 3 písm. d) zákona o poľovníctve, nesprávnym spôsobom lovu je loviť zver v noci
po uplynutí dvoch hodín po západe slnka až do dvoch hodín pred východom slnka okrem medveďa; lovdiviačej zveri, vlka, jazveca, líšky, kuny, psíka medvedíkovitého a medvedíka čistotného je povolený cez
deň a v noci, ktorá sa začína v deň splnu mesiaca, ako aj tri noci pred a tri noci po tejto noci, a to len za
jasných mesačných nocí a s použitím výkonnej pozorovacej optiky a streleckej optiky.

28. Podľa § 65 ods. 4 zákona o poľovníctve, zakazuje sa narúšať užívanie poľovného revíru správaním
ohrozujúcim bezpečnosť osôb, majetku a životného prostredia zveri.

29. Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov,

každý má právo pri rekreácii, turistike a obdobnom užívaní prírody na voľný prechod cez pozemky vo
vlastníctve (správe, nájme) štátu, obce, právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak tým nespôsobí škodu
na majetku alebo zdraví inej osoby. Je pritom povinný rešpektovať práva a oprávnené záujmy vlastníka,
správcu a nájomcu pozemku, ako aj podmienky ochrany prírody a krajiny. Právo podľa odseku 1 sa
nevzťahuje na zastavané pozemky alebo stavebné pozemky, dvory, záhrady, sady, vinice, chmeľnice,
lesné škôlky, zvernice a na miesta, na ktoré sa vzťahuje zákaz vstupu podľa tohto zákona alebo

osobitných predpisov. Orná pôda, lúky a pasienky sú z práva podľa odseku 1 vylúčené v čase, keď môže
dôjsť k poškodeniu porastov alebo pôdy, ako aj vtedy, keď sa na nich pasie dobytok.

30. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou
funkciou je v prípade potreby bezodkladne upraviť pomery, pričom nárok (prípadne právo) nemusí

byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou
situáciou.

31. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by
však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s

vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie
strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Neodkladné opatrenie má byť teda výnimočným
opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo
zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych
a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje bezodkladnú súdnu ochranu.

Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu
osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné, pričom existenciu uvedených skutočností je povinný
osvedčiť žalobca. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu javí ako pravdepodobný vzhľadom na všetky
zistené a preukázané okolnosti. Miera osvedčenia sa riadi v konkrétnej situácii najmä naliehavosťou.
Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočíva najmä v preukázaní toho, že z

dôvodov ma stane žalovaného vzniká žalobcovi škoda, či iná ujma alebo mu takáto ujma hrozí.

32. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preskúmal a po vyhodnotení skutočností a
tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na citované zákonné
ustanovenia dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného

opatrenia.

33. V prvom rade žalobca žiada, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť zdržať
sa aktivít (odstrel zveri, resp. vydávanie povolení na jej odstrel), ktoré sú súčasťou činností (ochrana
poľovníctva a zabezpečenie starostlivosti o zver podľa § 24 ods. 1 a § 26 zákona o poľovníctve), ktorými

žalovaného poveril orgán štátnej správy na úseku poľovníctva, teda z rozhodnutia iného štátneho orgánu
mu naopak vyplýva povinnosť ich vykonávať. Vykonávanie týchto činností je pritom predmetom kontroly
a štátneho dozoru orgánov štátnej správy podľa zákona o poľovníctve a porušenie povinností a zákazov
na úseku ochrany poľovníctva zákon súčasne kvalifikuje ako správne delikty, za ktoré možno uložiť
sankciu (§ 76 a nasl.).

34. Súd skúmal aj to, či je medzi stranami sporu potrebné bezodkladne upraviť pomery. Žalobca túto
potrebu odôvodňuje tým, že nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany
jeho vlastníckeho práva, pokojného podnikania a ochrany práva na život a zdravie a zabráni sa vzniku
prípadnej škody na majetku, resp. ujmy na živote alebo zdraví. Súd má za to, že podmienka osvedčenia

dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, nebola splnená.
Podmienka bezodkladnosti v sebe zahŕňa prvok naliehavosti a prvok nevyhnutnosti. Naliehavosť,
resp. nevyhnutnosť úpravy pomerov sporových strán navrhovaných neodkladným opatrením žalobcom
nebola preukázaná, resp. osvedčená. Žalobca poukázal iba na potenciálnu, hypotetickú škodu, ktoráv čase rozhodovania o neodkladnom opatrení nebola osvedčená. Súd poznamenáva, že nebola
osvedčená nevyhnutnosť úpravy pomerov sporových strán nariadením neodkladného opatrenia za
konštatovania neosvedčenia potenciálnej hrozby, ktorá má konaním žalovaného na strane žalobcu v

rovine nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy vzniknúť, keď žalobca predovšetkým neosvedčil
ani bližšie neuviedol, ako často je jeho farmový chov dobytka rušený vstupom a streľbou poľovníkov
(každý deň, raz za týždeň, raz za mesiac, pri príležitosti individuálnych poľovačiek, pri spoločných
poľovačkách atď.), ako často chodia poľovníci na jeho pozemky, koľko poľovačiek sa na pozemkoch
uskutočňuje, ako často strieľajú zo zbraní, či sa to týka celej výmery jeho pozemkov a podobne.

Pokiaľ žalobca uvádza, že poľovníci vstupujú na pozemky hlavne terénnymi motorovými vozidlami,
najmä vo večerných a nočných hodinách, súd upozorňuje, že zákon o poľovníctve obsahuje jasné
pravidlá zaobchádzania so zbraňou a zároveň zakazuje narúšať užívanie poľovného revíru správaním
ohrozujúcimbezpečnosťosôb,majetkuaživotnéhoprostrediazveri.Zákontiežjasnevymedzuje,kedyje
prípustný lov zveri v noci [§ 65 ods. 3 písm. d)]. V prípade porušenia týchto povinností (zakázaný spôsob
lovu, nesprávny spôsob lovu) nastupujú v režime zákona o poľovníctve oprávnenia člena poľovníckej

stráže (§ 29), orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva, prípadne polície. Súd však nemôže suplovať
kompetenciu týchto orgánov prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia.

35. V neposlednom rade možno žalobcovi vytknúť, že z návrhu ani z predložených listinných dôkazov nie
je zrejmé, ktoré pozemky (parcely), na ktorých žalobca vykonáva farmový chov, sú súčasťou poľovného

revíru, ako sú tieto pozemky do revíru včlenené, akú (ktorú) časť poľovného revíru pozemky predstavujú
a či všetky pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania, sú súčasťou poľovného revíru.

36. Záverom súd uvádza, že sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu, že zákon o ochrane prírody a
krajiny v § 57 ods. 2 bezvýhradne chráni v čase pasenia dobytka pasienky pred akýmkoľvek vstupom

tretích osôb. Orná pôda, lúky a pasienky sú vylúčené z práva podľa § 57 ods. 1 zákona o ochrane prírody
a krajiny v čase, keď môže dôjsť k poškodeniu porastov alebo pôdy, ako aj vtedy, keď sa na nich pasie
dobytok. Predmetné ustanovenie pripúšťa v týchto prípadoch vylúčenie z práva rekreácie, turistiky alebo
obdobného užívania prírody. Výkon poľovníctva však svojou povahou nepatrí medzi práva v zmysle tejto
právnej normy, keďže výkon poľovníctva je inštitútom verejnoprávnym a verejnoprospešným. Právom

a výkonom poľovníctva je súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú
alebo inak usmrtenú zver a jej vývojové štádiá a zhody parožia si privlastňovať alebo predávať (§ 2
písm. q) zákona o poľovníctve). Odstrel zveri predstavuje imanentnú súčasť výkonu práva poľovníctva,
ktorej eliminácia môžu spôsobiť nenapraviteľné a trvalé škody, pretože sa neuskutoční plánovaný lov
zveri,čomôževiesťknesprávnejpopuláciijednotlivýchdruhov,narušeniujejoptimálnehopočtu,vekovej

štruktúry, pomeru pohlavia, kvality trofejí, dobrého zdravotného stavu vo vzťahu k životnému prostrediu
a tým mať aj zásadný vplyv na ekosystém v danej oblasti. Odstrel zveri je aj súčasťou veterinárnych
opatrení, ktoré zákon ukladá realizovať každému užívateľovi poľovného revíru.

37.Právevydanímneodkladnéhoopatrenia,ktorýmbysúduložilžalovanémupovinnosťzdržaťsatýchto

činností, by mohli vzniknúť nenapraviteľné škody. Vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti
o zver podľa § 24 ods. 1 a § 26 zákona o poľovníctve poveril žalovaného orgán štátnej správy.
V dôsledku nemožnosti vykonávať odstrel zveri v časti poľovného revíru by mohla byť vlastníkom
poľovných pozemkov spôsobená zverou škoda. Otáznym by sa potom stalo uplatňovanie nároku na jej
náhradu (§ 70 zákona o poľovníctve), ak by si žalovaný nemohol v dôsledku nariadeného neodkladného

opatrenia plniť svoje povinnosti v tejto oblasti.

38. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

39. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

41. Žalobca v konaní úspech nemal a žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto súd žalovanému náhradu
trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.