Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. január 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/400/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115224280
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Boris Vittek

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3115224280.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Borisom Vittekom v spore žalobkyne K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom

A. I. XXX, zastúpenej JUDr. Jiřím Choutkom, advokátom so sídlom Štúrovo námestie 121, Trenčín proti
žalovanému N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Za kostolom XXX/X, H. I., zast. Mgr. Erikou Ranušovou,
advokátkou so sídlom Moyzesova 1200/12, Dubnica nad Váhom o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti,
takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a za m i e t a .

II. Žalovanému sa priznáva proti žalobkyni náhrada trov konania v hodnote 100 %, o ktorej výške bude

rozhodnuté samostatným uznesením súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 11.11.2015 domáhala, aby súd určil, že nehnuteľnosti, a to stavba
s.č. XXX a pozemok registra „C“ parc. č. XXXX/X, nachádzajúce sa v k.ú. A. I., v obci A. I. patria do
jej vlastníctva.

2. Uviedla, že dňa 17.07.2012 uzatvorila so žalovaným kúpnu zmluvu a Dohodu o zriadení vecného
bremena, ktorej predmetom boli vyššie uvedené nehnuteľnosti. Na základe týchto zmlúv je žalovaný
zapísaný ako vlastník týchto nehnuteľností. Zmluva bola vyhotovená v Advokátskej kancelárii Mgr.

Eriky Ranušovej. Článok III. tretí odsek zmluvy obsahuje vyhlásenie žalobkyne ako predávajúcej, že
podpisom zmluvy potvrdzuje prevzatie kúpnej ceny 10 000 €. K odovzdaniu kúpnej ceny pri podpise
zmluvy v advokátskej kancelárii nedošlo, pretože žalovaný oznámil, že hotovosť u seba nemá a sumu
jej odovzdá neskôr doma. Vzhľadom nato, že žalovaný je synom žalobkyne, tá mu uverila a zmluvu
podpísala. Žalobkyňa spolu so žalovaným užíva nehnuteľnosť a vzhľadom na pravidelný kontakt ho
niekoľkokrát vyzvala na zaplatenie ceny, ktorú však žalovaný napriek výzvam neuhradil. Odpoveďou
na výzvy žalobkyne boli len ataky a porušovanie práva vyplývajúce zo zriadenia vecného bremena ako

napr. že dňa 29.01.2015 žalovaný násilne vnikol do časti domu, ktorý obýva žalobkyňa tak, že kopal do
dverí a chcel ich vylomiť. Po ich otvorení psa vo vlastníctve žalobkyne vyhodil z domu a začal fyzicky
napádať žalobkyňu a jej mamu. Dňa 03.02.2015 obdržala žalobkyňa od manželky žalovaného SMS v
znení „pršalo ti na hlavu všetko sme zaplatili zo svojho, ty si nám nedala nič“. Dňa 03.02.2015 prišla aj
ďalšia SMS od žalovaného v znení „chalupa je moja. Zabudla si, predala si nám starú chajdu“. Uvedené
konanie má nepriaznivý vplyv na zdravotný stav žalobkyne. Žalobkyňa niekoľkokrát v osobnom styku
upozorňovala a vyzývala žalovaného k vyplateniu kúpnej ceny. Všetky výzvy zostali nenaplnené a do

dnešnej doby nebola uhradená ani časť kúpnej ceny. Zástupca žalobkyne listom zo dňa 08.07.2015
oznámil žalovanému odstúpenie od zmluvy. Na základe doručenia odstúpenia od zmluvy sa zástupcovi
ozvali žalovaný s jeho otcom, ktorí po označení žalobkyne za alkoholičku oznámili, že si vymýšľa, a
čo vlastne chce, keď podpísala v zmluve prevzatie kúpnej ceny. Následne prišiel zástupcovi žalobkynelist s priloženou stranou kúpnej zmluvy, ktorým žalovaný oznámil, že peniaze dostala v deň podpisu
zmluvy. Žalobkyňa žila v domácnosti so svojou ťažko zdravotne postihnutou matkou, ktorej poskytovala
starostlivosť, čo predstavovalo značné finančné zaťaženie. V čase po uzatvorení kúpnej zmluvy bola

nútená požiadať o pôžičku pani J., a to nie v jednom prípade. Súčasne od nej odkúpila na splátky sedaciu
súpravu. Žalobkyňa má len starobný dôchodok a žiadnu inú finančnú hotovosť. Je teda logické, že ak
by došlo k vyplateniu kúpnej ceny nebola by nútená žiadať niekoho o poskytnutie pôžičky, alebo by
nebola nútená kupovať zariadenie do domácnosti a už vôbec nie na splátky. Žalovaný na svoju obranu
uvádza len na článok III. kúpnej zmluvy a nepredložil žiadny iný dôkaz, ktorým by skutočné vyplatenie

kúpnej ceny preukázal. V liste doručenom zástupcovi žalovaný uvádza že odovzdanie môže dosvedčiť
aj treťou osobou, ktorú doteraz neoznačil a možno sa len domnievať, že ide o jeho otca, ktorý má však
od rozvodu so žalobkyňou narušené vzťahy. Jeho výpoveď by tak nebolo možné hodnotiť vierohodne.
Na okraj poukázal na to, že žalovaný si zvolil na zastupovanie v konaní advokátku, ktorá ako jediná
bola prítomná podpisu zmluvy, čím došlo k znemožneniu ju vypočuť ako svedka. Na pojednávaní dňa
16.06.2017 žalobkyňa uviedla, že žalovaného vyzvala na zaplatenie kúpnej ceny rok po uzavretí kúpnej

zmluvy.

3.Žalobkyňaoznačilaakžalobepriložilanasledovnélistinnédôkazy:kúpnuzmluvusdohodouozriadení
vecného bremena, list vlastníctva č. XXX, výpisy zo zdravotnej dokumentácie, list právneho zástupcu
žalobkyne, list žalovaného s prílohou listu kúpnej zmluvy. Ďalej navrhla výsluch účastníkov konania a

svedkyne Evy J..

4. Žalovaný uviedol, že so žalobou nemôže v žiadnom prípade súhlasiť. Uviedol, že je pravdou, že
predmetné nehnuteľnosti nadobudol od žalobkyne na základe kúpnej zmluvy a dohody o zriadený
vecného bremena zo dňa 17.07.2012, pričom žalobkyni uhradil kúpnu cenu 10 000 € v plnom rozsahu.

Odstúpenie od zmluvy z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny považuje za nedôvodné. Kúpnu cenu uhradil
žalobkyni v hotovosti v deň podpisu kúpnej zmluvy. Na preukázanie, že kúpna cena bola uhradená v
plnom rozsahu navrhol vypočuť ako svedka K. K.. Na pojednávaní dňa 16.06.2017 žalovaný uviedol, že
peniaze boli žalobkyni vyplatené ráno v A. I., keď pre žalobkyňu prišli. Ďalej poprel akékoľvek výzvy na
úhradu kúpnej ceny zo strany žalobkyne.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov E. J. a K. K., kúpnou zmluvou s
dohodou o zriadení vecného bremena, listom vlastníctva č. XXX, výpismi zo zdravotnej dokumentácie,
listom právneho zástupcu, listom žalovaného s priloženou časťou kúpnej zmluvy, notárskou zápisnicou
a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

6. Z výpisu Listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že žalovaný je evidovaný ako vlastník pozemku parc.
reg. „C“ parc. č. XXXX/X a stavby s.č. XXX v k.ú. A. I., obec A. I., ktoré žalovaný nadobudol titulom
kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V XXXX/XX. Zároveň je na liste vlastníctva zapísané
vecné bremeno spočívajúce v práve bezplatného doživotného užívania týchto nehnuteľnosti v prospech

žalobkyne.

7. Z kúpnej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena zo dňa 17.07.2012 vyplýva, že žalobkyňa ako
výlučnávlastníčkaparc.reg.„C“parc.č.XXXX/Xastavbys.č.XXXvk.ú.A.I. predalatietonehnuteľnosti
žalobcovi, ktorý ich kúpil. V článku III. je uvedené, že Zmluvné strany sa dohodli na cene predmetu

kúpy 10 000 €, pričom kupujúci sa zaviazal uhradiť kúpnu cenu v deň podpisu kúpnej zmluvy k rukám
predávajúcej, a že predávajúca podpisom na zmluve potvrdzuje prevzatie kúpnej ceny v sume 10 000 €.

8. Lekárska správa všeobecného lekára obsahuje tvrdenia žalobkyne, že po návšteve opitého syna sa
zľakla a spadla na zem. Z lekárskej správy od psychiatra vyplýva, že žalobkyni bola diagnostikovaná

úzkostná porucha a obsahuje tvrdenia žalobkyne, že v domácnosti je na ňu zvýšená zaťaž, pričom syn
a nevesta abundujú.

9. Listom zo dňa 08.07.2015 zaslal zástupca žalobkyne žalovanému odstúpenie od kúpnej zmluvy zo
dňa 17.07.2012, ktoré dôvodil tým, že napriek niekoľkým výzvam na zaplatenie kúpnej ceny do dnešnej

doby žalovaný neuhradil ani časť kúpnej ceny.

10. Listom zo dňa 13.07.2015 žalovaný vo veci odstúpenia od kúpnej zmluvy uviedol, že jej peniaze boli
odovzdané v deň podpisu, k čomu priložil príslušnú stranu kúpnej zmluvy s prehlásením žalobkyne, žepeniaze dostala v deň podpisu zmluvy. Zároveň uviedol, že odovzdanie peňazí môže dosvedčiť treťou
sobou.

11. Z notárskej zápisnice, ktorou boli osvedčované právne významné skutočnosti vyplýva, že zástupca
žalobkyne vyhlásil, že na mobilnom telefóne žalobkyne sa nachádzajú tieto textové správy, a to správy
odoslané na telefónne číslo XXXXXXXXXX. A to správa zo dňa 03.02.2015 v znení: “Chalupa je tvoja ?
a dali ste mi peniaze za ňu a povedala som ti aby si mi netykala a už ma neotravuj.“ Ďalej správa zo dňa
12.09.2015 v znení:“ nič nie je tvoje ani garáž lebo ste mi nedali peniaze, čo si podpísal a môžeš mat

svedkov koľko chceš a dajte mi pokoj nemáte rešpekt pre devedesiat ročnou osobou o ktorú nemáte
záujem ste bez chrbtovej kosti dajte nám pokoj.“ Zástupca žalobkyne upresnil, že ide o správy odoslané
na telefónne číslo XXXXXXXXXX a nie ako je uvedené notárskej zápisnici z telefónneho čísla s tým, že
ide o preklep. Telefónne číslo XXXXXXXXXX je číslo žalovaného, čo potvrdil aj sám žalovaný.

12. Zároveň z notárskej zápisnice vyplýva, že zástupca žalobkyne vyhlásil, že na mobilnom telefóne

sú prijate správy od odosielateľky s menom K. zo dňa 03.02.2015 v znení: “chalupa je moja, zabudla
si ? predala si nám starú chajdu... o N. ani W. si sa nestarala tak sa nestaraj aj do nás.“ Ako i ďalšia
správa zo dňa 03.02.2015 v znení: „pršalo ti na hlavu... Všetko sme platili zo svojho ty si nám nedala
nič ani pokoj od teba nemáme. A ďalšia správa zo dňa 02.07.2015 v znení: “od 01.08. odpájam plyn,
zabezpeč si po svojom“.

13. Žalobkyňa na svojom výsluchu uviedla, že ak by jej žalovaný peniaze dal, nemusela by si požičať a
dom by si opravila sama. Na otázku jej zástupcu, či bola teda vykonaná výzva na zaplatenie, žalobkyňa
uviedla, že si to už nepamätá. Následne uviedla, že myslí, že áno, že keď bol opitý vravela žalovanému,
aby jej tie peniaze zaplatil.

14. Svedkyňa E. J. uviedla, že požičala žalobkyni sumu 400 € na prerábku. Zároveň, že jej požičala
peniaze na kotol, sedačku, pričom jej žalobkyňa všetko vrátila. Zároveň uviedla, že jej žalobkyňa na
otázku, či jej boli peniaze za predaj domu s pozemkom vyplatené uviedla, že neboli. Uviedla, že nebola
prítomná ohľadne žiadnej komunikácie tykajúcej sa zaplatenia peňazí.

15. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa prevzala peniaze doma na chodbe, čo videla jeho nebohá žena a
svedok K., ktorý tie peniaze doniesol. Peniaze boli v obálke, pričom pred odovzdaním predtým boli u
neho na kase vo firme. Peniaze prepočítal. Uviedol, že k právnej zástupkyni za účelom spísania kúpnej
zmluvy išiel on, jeho otec, nebohá žena, matka-žalobkyňa a jeho syn. Svedok K. mu tie peniaze z firmy

doviezol preto, lebo šlo o veľkú sumu, ktorú nechcel nechávať doma na stole. Mal ju uloženú v trezore
spoločnosti. Pána K., nakoľko nemá papiere, doviezol do I. otec žalovaného.

16. Svedok Martin K. uviedol, že žalovanému odovzdal peniaze na kúpu domu, ktoré boli v kase, odkiaľ
ich svedok zobral. Peniaze boli obálke. K odovzdaniu peňazí došlo v chodbe rodinného domu v A.

I., kde ho doviezol žalovaného otec. Uviedol, že nemá vedomosť, či si žalobkyňa peniaze prepočítala,
s obálkou šla po jej odovzdaní ďalej do vnútra. Následne uviedol, že k odovzdaniu peňazí došlo v
predsieni, v chodbičke a následne žalobkyňa odišla ďalej do chodby. Na otázku PZ žalobkyne či miesto,
kde došlo odovzdaniu peňazí bola chodba alebo chodbička uviedol, že to sú dve miestnosti do L-ka,
jedna je chodbička a druhá časť je chodba a upresnil, že k odovzdaniu peňazí došlo v chodbičke. Keď

ho viezli späť do zamestnania v aute boli žalovaný, jeho otec, žalobkyňa, žalovaného manželka a on s
tým, že žalovaného syn v aute nebol.

17. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň

predávajúcemu dohodnutú cenu.

18. Podľa § 498 Občianskeho zákonníka, na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí
sa ako na preddavok.

19. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.20. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

21. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

22. Nato, aby bolo určené že nehnuteľnosti stavba s.č. XXX a pozemok parc. č. XXXX/X patria do

vlastníctva žalobkyne je potrebné, aby odstúpenie od kúpnej zmluvy vyvolalo právne účinky.

23.Predpokladmi,ktorémuselibyťkumulatívnesplnenénato,abyodstúpenieodzmluvyvyvolaloprávne
účinky, a tým pádom by došlo k určeniu, že žalobkyňa je vlastníčkou stavby s.č. XXX a pozemku parc. č.
XXXX/X(§48ods.1,ods.2Občianskehozákonníka),bolivzmysle§517ods.1Občianskehozákonníka
jednak nezaplatenie kúpnej ceny a jednak poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty žalovanému na jej

zaplatenie pred odstúpením do zmluvy zo strany žalobkyne (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5 Cdo 49/2002). Poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty predstavuje výzvu veriteľa,
aby dlžník, ktorý je vo omeškaní zaplatil svoj dlh. Jej účelom je ozrejmiť dlžníkovi, že omeškania môže
mať preňho nepriaznivé následky, a tým spĺňa varovnú funkciu. (napr. S.. F. I., P.. - S.. F. M.: V. zákonník
Prehľadný komentár. Bratislava: EPOS 2012, prípadne obdobne ).

24. Či došlo k zaplateniu kúpnej ceny a či žalobkyňa poskytla žalovanému dodatočnú primeranú lehotu
na zaplatenie bolo medzi stranami sporné.

25. Z výsledkov vykonaného dokazovania je preukázané, že kúpna cena v sume 10 000 eur zaplatená

žalobkyni bola. Uvedené preukazuje najmä samotná kúpna zmluva, kde žalobkyňa ako predávajúca
svojím podpisom potvrdila prevzatie kúpnej ceny vo výške 10 000 eur.

26. Skutočnosť, že došlo k vyplateniu kúpnej ceny preukazuje aj výpoveď svedka K., ktorý potvrdil, že
peniaze zobral z firmy žalovaného, doniesol mu ich do domu v Dolnej I., kde ich žalobkyňa prevzala.

Rozporné skutočnosti, či k prevzatiu došlo na chodbe alebo v chodbičke rodinného domu plynúce z
výpovede svedka súd nepokladá za podstatné, nakoľko tieto výrazy sú v hovorovej reči zameniteľné.
Takisto rozpor v tom, či išli z A. I. v aute piati bez syna žalovaného alebo šiesti so synom žalovaného
nepovažuje súd za rozhodné, nakoľko medzi výpoveďou svedka a odovzdaním peňazí ubehlo viac ako
päť rokov, teda ide o značný časový úsek. Bez podstatných rozporov uviedol, odkiaľ peniaze zobral, ako

sa do Dolnej I. dostal a že k odovzdaniu peňažných prostriedkov došlo. Na uvedenom závere nemení
nič ani skutočnosť o blízkom vzťahu žalovaného a svedka K., ktorý pracuje v totožnej firme ako žalovaný
a žalobcov otec mu bol zákonným zástupcom, nakoľko jeho vlastný otec zomrel. Naopak je rozumné
a neodporujúce realite života, že značný obnos peňažných prostriedkov si žalovaný nechá preniesť od
osoby, ktorej jednak dôveruje, a ktorá má prístup k jeho peňažným prostriedkom (kasa vo firme, kde

spolupracujú). Rozpor nepredstavuje ani tvrdenie žalovaného na výsluchu, z ktorého vyplýva, že k
právnej zástupkyni za účelom spísania zmluvy išli bez svedka K., nakoľko z výpovede svedka K. vyplýva,
že ten bol odvezený naspäť do zamestnania.

27. Žalobkyňa okrem svojej vlastnej výpovede nezaplatenie kúpnej ceny preukazovala iba nepriamo

výpoveďou ňou navrhnutej svedkyne, ktorá iba potvrdzovala tvrdenia žalobkyne, ktoré jej mala povedať,
že nedostala zaplatené a takisto tým, že nemala dôvod požičiavať si peniaze od cudzích ľudí, ak by
jej tie peniaze boli v skutočnosti zaplatené. Tvrdenia svedkyne o tom, že jej žalobkyňa uviedla, že
nedostala zaplatené, nepreukazuje samotné nezaplatenie kúpnej ceny, nakoľko ide len o reprodukciu
tvrdení žalobkyne. Tvrdenie o nezaplatenie kúpnej ceny v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi,

menovite s obsahom samotnej kúpnej zmluvy, výsluchom svedka K. ako i žalovaného. To obdobne platí
aj pre záver, že ak by žalobkyňa mala 10 000 eur, nepotrebovala by pôžičky od iných ľudí. Samotné
branie pôžičiek po uzavretí kúpnej zmluvy samo o sebe nepreukazuje, že kúpna cena nebola zaplatené,
nakoľko sa tieto skutočnosti nevylučujú. Za situácie potvrdenia prevzatia peňažných prostriedkov na
kúpnej zmluve, ako i v podstatných zhodujúcich sa tvrdeniach žalovaného a svedka K. tak dôkazy

produkované žalovanou, ktorú sú nepriameho charakter neboli spôsobilé preukázať, že k zaplateniu
kúpnej ceny nedošlo.28.Dôkaznébremeno,tojepovinnosťpreukázaťposkytnutiedodatočnejprimeranejlehotynazaplatenie
kúpnej ceny zaťažovalo žalobkyňu, ktorá uvedenú skutočnosť tvrdila. Súd konštatuje, že žalobkyňa
toto nepreukázala. V danej veci okrem jej vlastných tvrdení poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty

ničím iným nepreukázala. Z prepisu SMS správ v Notárskej zápisnici totiž vyplýva, že tie neobsahujú
žiadnu výzvu ani žiadne poskytnutie dodatočnej lehoty na zaplatenie kúpnej ceny, ale obsahujú len
tvrdenie žalobkyne, že jej peniaze neboli dané. Toto samotné konštatovanie však nemožno pokladať ani
za výzvu na zaplatenie ani za poskytnutie dodatočnej lehoty na zaplatenie, nakoľko to z neho vôbec
nevyplýva a poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty a ani výzvu neobsahuje. Takisto ani svedkyňa

Eva J. nemala vedomosť o existenciu nejakej výzvy na zaplatenie kúpnej ceny, keď uviedla, že nebola
prítomná nijakej komunikácie ohľadne zaplatenia peňazí. Dokonca ani samotná žalobkyňa i ohľadne
poskytnutia dodatočnej lehoty na zaplatenie resp. ohľadne vyzývaní žalovaného na zaplatenie kúpnej
ceny nebola istá, keď vo svojej výpovedi na otázku jej právneho zástupcu či bola vykonaná výzva na
zaplatenie uviedla, že si už nepamätá a následne uviedla, že si myslí že áno, že keď bol opitý mu vravela,
aby jej tie peniaze vrátil. Za stavu keď poskytnutie primeranej lehoty na zaplatenie kúpnej ceny, resp.

výzvu na zaplatenie kúpnej ceny preukazuje žalobkyňa len svojou výpoveďou, ktorú žalovaný popiera,
teda je tu slovo proti slovo a poskytnutie primeranej lehoty resp. existencia výzvy na zaplatenie nie
je podložená inými dôkazmi, treba mať zato, obzvlášť ak sú vzťahy medzi stranami užívajúce rovnaké
nehnuteľnosti narušené (čo preukazuje tvrdenia žalobkyne v lekárskej správe), tak že každá má záujem,
aby nehnuteľnosti boli v jej vlastníctve, že žalobkyňa ohľadne tohto neuniesla svoje dôkazné bremeno

a teda žiadna predchádzajúca výzva na zaplatenie nebola vykonaná resp. dodatočná primeraná lehota
na zaplatenie nebola poskytnutá. Z uvedeného dôvodu tak nedošlo k platnému odstúpeniu od kúpnej
zmluvy s účinkami jej zrušenia a zmluvu je naďalej platná, nakoľko cena zaplatená bola a žalobkyňa ani
neposkytla dodatočnú primeranú lehotu na jej prípadné zaplatenie. Teda žalovaný je naďalej vlastníkom
predmetných nehnuteľností, a preto súd žalobu zamietol.

29. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej tiež „ CSP“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto mu súd priznal náhradu trov konania proti žalovanému

v hodnote 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania), proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinná dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.