Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. január 2018

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 9Csp/130/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6317206444
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslava Vaňová

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2018:6317206444.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno v konaní pred sudkyňou Mgr. Miroslavou Vaňovou v právnej veci žalobcu:

Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35831154, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, právne zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, AK so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému: T. K., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/X, K., o zaplatenie 49,76 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27.7.2017 bola na tunajší súd doručená žaloba právneho predchodcu žalobcu spoločnosti
Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35923130, Kežmarok zo dňa 25.7.2017, ktorou sa právny

predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35923130 domáhal, aby súd
platobným rozkazom zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 49,76 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,05 % ročne zo sumy 49,76 € od 30.10.2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania.
Podanú žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o pôžičke evid. č.
XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 228,60 € na kúpu spotrebného
tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve (nábytok kuchyňa). Kúpna cena tovaru bola 254,- €. Žalovaný
pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 25,40 € a na zvyšok kúpnej ceny poskytol žalovanému

pôžičku podľa uvedenej zmluvy o pôžičke. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v
pravidelných 24 mesačných splátkach v sume 12,07 €, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške
289,68 €. Do dnešného dňa uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 245,19 € (bez akontácie).
Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé
povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, právny predchodca
žalobcu dňa 27.8.2014 listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok
a žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných

splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, právny predchodca žalobcu dňa 19.10.2014 úver
zosplatnil,očombolžalovanýinformovanýlistomzodňa29.10.2014-„Oznámenieovyhláseníokamžitej
splatnosti úveru“. Do dnešného dňa žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu
podania žaloby predstavoval sumu 49,76 €. Právny predchodca žalobcu si zároveň uplatnil zákonné
úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Právny
predchodca žalobcu si neuplatnil zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom prehľade splátok a úhrad
(Stĺpec „Pokuta“) vo výške 9,68 €. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 315,07

€. Uvedená suma je v Prehľade splátok a úhrad evidovaná v stĺpci „Splátka“. Súčasťou pohľadávky sú
aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si právny predchodca žalobcu
v tomto konaní uplatnil vo výške 5,28 € /označené na konci výpisu ako stĺpec „MP3“/. V zmysle § 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením t.j.v predmetnej veci sú týmito nákladmi náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Na základe vyššie
uvedeného, celkovú výšku dlžnej sumy žalovaného ku dňu podania návrhu tvorila: istina (bez akontácie)
289,67€+nákladynavymáhanie5,28€-prijatéúhrady(bezakontácie)245,19€=žalovanásuma49,76

€. Zostatok pohľadávky evidovaný v Prehľade splátok a úhrad /stĺpec „.Zostatok“/ zahŕňa aj zmluvnú
pokutu vo výške 9,68 € /stĺpec „Pokuta“/, ktorú si právny predchodca žalobcu v tomto konaní neuplatnil.

2. Uznesením č.k. 9Csp/130/2017-43 zo dňa 5.1.2018 súd pripustil zmenu sporovej strany na strane
žalobcu tak, že doterajší žalobca Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok z konania vystúpil a na

jeho miesto vstupuje žalobca Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35831154, Bratislava.

3. Súdu bolo predložené aj Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 23.11.2017 a Rámcová zmluva
o postúpení pohľadávok. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok
Oznámením o postúpení pohľadávky adresovanom žalovanému mu oznámil, že došlo k postúpeniu
pohľadávky na Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35831154, Bratislava.

4. Žalovaný, ktorému bol opis žaloby s prílohami riadne doručený do vlastných rúk v súlade § 167 ods.
1 a § 106 ods. 1 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „CSP“),
sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, preto ich
súd považoval za nesporné.

5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) CSP, podľa ktorého
nie je pojednávanie potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- €, keď súd
oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, že dňa 8.1.2018 o 13.15 hod., v pojednávacej

miestnosti č. 107 bude vyhlásený rozsudok v predmetnej právnej veci, pričom toto oznámenie bolo
vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa 29.12.2017 a v ten istý deň zverejnené aj na webovej stránke súdu.

6. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré označil žalobca a ktorých fotokópie doložil v priebehu
konania a to: Zmluva o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné

podmienky, prehľad splátok a úhrad, predžalobná upomienka zo dňa 27.8.2014 spolu s doručenkou,
oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 30.10.2014, pričom zistil tento skutkový stav.

7. Z predloženej Zmluvy o pôžičke evid. č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že
právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok so žalovaným dňa

XX.XX.XXXX uzavreli Zmluvu o pôžičke, keď predmetom financovania pôžičky bol tovar nábytok -
kuchyňa, kúpna cena 254,- €, počet splátok 24, akontácia 25,40 €, t.j. 10%, výška mesačnej splátky bola
určená sumou 12,07 €, celková suma pôžičky 289,68 €, pôžička (finančné plnenie) 228,60 €, RPMN
26,65 %, ročná úroková sadzba 26,65 %, priemerná hodnota RPMN 45,60 %, termín konečnej splatnosti
10/2014, celkové náklady spotrebiteľa 61,08 €.

8. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 27.8.2014 označeným ako „Predžalobná upomienka“
oznámil žalovanému, že k uvedenému dňu eviduje k zmluve č. XXXXXXXX, uzatvorenej dňa
XX.XX.XXXX nedoplatok na splátkach v celkovej výške 65,19 €, ktorý žiadal uhradiť. Súčasne
žalovaného upozornil, že ak do 05.10.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 06/2014, bude

Consumer Finance Holding, a.s. oprávnená úver zosplatniť. Z pripojenej poštovej doručenky súd zistil,
že poštová zásielka bola žalovanému doručená dňa 12.9.2014.

9. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 30.10.2014 právny predchodca žalobcu
oznámil žalovanému, že dlh z úverovej zmluvy č. XXXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu naraz.

Výška dlžnej sumy bola 91,79 €, pričom istina úveru bola vo výške 84,48 €.

10. Podľa predloženého prehľadu splátok a úhrad sa žalovaný do omeškania dostal so splátkou splatnou
dňa 20.06.2014, ktorú neuhradil. Ďalšie splátky splatné 20.07.2014, 20.08.2014, 20.09.2014 žalovaný
taktiež neuhradil. Právny predchodca žalobcu dlh zosplatnil ku dňu 19.10.2014.

11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.12. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho zákonníka, aj keď inak
by sa mali použiť normy obchodného práva.

14. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa

rozumiespotrebiteľomfyzickáosoba,ktoránekonávrámcipredmetusvojhopodnikaniaalebopovolania.

18. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa
rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

20. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

21. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

23. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.26. Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

27. Podľa § 156 CSP, konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

28. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná.

29. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli
dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke. V danom prípade sa jednalo o zmluvu spotrebiteľskú podľa

§ 52 ods. 1 a nasl. OZ, keď právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v
rámci svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá
neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Súd tak vo veci aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. OZ a aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, keďže poskytnutá pôžička bola

zároveň spotrebiteľským úverom.

30. Vzhľadom na to, že žalobcom uplatnený nárok je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy,
súd s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. je povinný prihliadať na premlčanie nároku z úradnej
povinnosti bez toho, aby sa spotrebiteľ premlčania dovolával. Zároveň z dôvodu spotrebiteľského

charakteru predmetného konania sa doba premlčania posudzuje podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka s poukazom na § 52 ods. 2 tretia veta OZ. Nič na tom nemení ani tá skutočnosť, že daný
právny vzťah vznikol, ako aj nároky z daného právneho vzťahu pred účinnosťou týchto ustanovení. Obe
tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú
prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred

týmto dňom (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014).

31. Súčasťou zmluvy o pôžičke sú aj Všeobecné obchodné podmienky, ktorých pravdivosť žalovaný v
konaní nespochybnil. Podľa bodu 12.2 Všeobecných obchodných podmienok, spoločnosť Consumer
Finance Holding, a.s. ako veriteľ je oprávnený vypovedať zmluvu kedykoľvek bez uvedenia dôvodu,

pričom účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku skutočnosti podľa bodu 12.1, teda úplným
splatením. V prejednávanej veci na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že právny
predchodca žalobcu listom zo dňa 30.10.2014 oznámil žalovanému, že dlh z úverovej zmluvy sa stal
splatným v celom rozsahu naraz. K uvedenému kroku bol oprávnený v zmysle bodu 12.2 Všeobecných
obchodných podmienok, v ktorom je uvedené, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ

je oprávnený vypovedať zmluvu kedykoľvek bez uvedenia dôvodu, pričom účinky výpovede nastávajú
až okamihom vzniku skutočnosti podľa bodu 12.1, teda úplným splatením. Z takto formulovaného
ustanovenia je teda zrejmé, že jeho cieľom nie je výpoveď zmluvy v pravom slova zmysle (teda v zmysle
ukončenia zmluvy tak, ako to upravuje § 582 OZ), ale len privodenie okamžitej splatnosti všetkých
splátok, pričom samotná zmluva zanikne až splnením dlžníkovho dlhu. Navyše k výpovedi zo zmluvy by

mohol pristúpiť len, ak by sa jednalo o zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú (§ 582 OZ, § 14 zákona č.
129/2010 Z.z.), v opačnom prípade by takéto dojednanie bolo v rozpore so zákonom. Z prerokúvanej
veci, ako aj z iných obdobných vecí známych súdu z úradnej činnosti vyplýva, že žalobca využíva
toto ustanovenie VOP predovšetkým na to, aby žiadal od dlžníka okamžité splatenie pôžičky práve
pri neplnení dohody o splátkach (pri omeškaní). Podľa názoru súdu tak citované ustanovenie VOP

predstavuje vlastne dohodu obdobnú tej, ktorú predpokladá § 565 OZ, t.j. dohodu, predmetom ktorej
je oprávnenie veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej zo splátok, ak ide
o plnenie v splátkach. V danom prípade veriteľ pristúpil k zosplatneniu dlhu, čo vlastne znamenalo,
že dlžník stratil splátkovú výhodu a vznikla mu povinnosť zaplatiť celý nesplatený dlh jednorázovo. V
dôsledku uvedenej podobnosti s ustanovením § 565 OZ je potrebné podobne posudzovať aj právne

dôsledky takejto dohody, čo má význam aj z hľadiska ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, ktoré viaže využitie
práva podľa § 565 OZ na určité obmedzujúce podmienky. Cieľom týchto obmedzení je pritom ochrana
spotrebiteľa pred okamžitými nepriaznivými následkami omeškania s platením. Podľa názoru súdu by
takémuto ochrannému účelu odporovalo, ak by veriteľ mohol dohodu podľa § 565 OZ nahradiť právomkedykoľvek a bezdôvodne zmluvu vypovedať. Takáto výpoveď by totiž privodila presne tie následky,
ktoré privodí uplatnenie práva podľa § 565 OZ a ktorým má § 53 ods. 9 OZ brániť. Ustanovenie § 53 ods.
9 v spojení s § 565 OZ potom vyžaduje, aby aj dohoda v spotrebiteľskej zmluve, podľa ktorej môže veriteľ

kedykoľvek privodiť okamžitú splatnosť splátok spotrebiteľského úveru (pôžičky), podliehala rovnakým
obmedzeniam (§ 53 ods. 9 OZ) ako dohoda v § 565 OZ. Zároveň potom treba na takúto dohodu (ktorá
smeruje k rovnakému cieľu ako dohoda podľa § 565 OZ) aplikovať i všetky tie ustanovenia, ktoré sa
aplikujú na dohodu podľa § 565 OZ. V tomto prípade ide predovšetkým o osobitnú úpravu premlčania.

32. Premlčanie (praescriptio) je márne uplynutie zákonom určeného času, ktorého dôsledkom je
oslabenie práva nevykonaného v určenom čase, ktoré v spojení s dovolaním sa premlčania nie je
možné v zásade priznať. Premlčacia doba je podľa § 101 OZ trojročná, pričom podľa § 103 OZ platí,
že ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo
dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne
plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Účelom ustanovenia § 103 OZ je brániť

tomu, aby veriteľ mohol otáľať s využitím práva podľa § 565 OZ pri omeškaní dlžníka, resp. motivovať
veriteľa k čo najskoršiemu vymáhaniu svojej pohľadávky. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je
viazané na okamih využitia práva podľa § 565 OZ veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli
ktorej toto právo využíva. Podľa názoru súdu však tieto následky musia platiť aj pre takú dohodu,
aká je obsiahnutá v bode 12.2 VOP. Ak totiž táto dohoda rovnako umožňuje veriteľovi kedykoľvek

zosplatniť celý úver, potom sa musia rovnako aplikovať ustanovenia chrániace dlžníka pred možnou
snahou veriteľa „predlžovať“ premlčaciu dobu otáľaním s výkonom tohto práva. Iný výklad by viedol k
absurdným záverom, kedy veriteľ, ktorý sa s dlžníkom dohodol len na dohode podľa § 565 OZ, by mal
byť motivovaný k skorému uplatneniu svojej pohľadávky (hoci objektívne môže byť potrebný určitý čas
na zistenie, či sú splnené podmienky § 565 OZ), no veriteľ, ktorý sa dohodol na možnosti vypovedania

a zosplatnenia kedykoľvek a ktorý teda nemusí skúmať splnenie žiadnych podmienok, by k takémuto
skorému uplatňovaniu motivovaný nebol. Takýto výklad nezodpovedá účelu vyjadrenému v § 103 OZ.
Na základe toho tak súd dospel k záveru, že ustanovenie § 103 OZ treba aplikovať aj na premlčanie dlhu
zosplatneného na základe oprávnenia daného veriteľovi v zmysle bode 12.2 VOP. V danej veci z bodu
6.2VOPvyplýva,žesplátkybolisplatné(zročné)do20.dňakalendárnehomesiaca.Podľapredloženého

prehľadu splátok a úhrad, a medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný viac-menej pravidelne splácal
pôžičku do 20.6.2014, ako prvú nezaplatil splátku splatnú 20.6.2014 a ďalšie úhrady vykonal len dňa
16.6.2015 a dňa 25.9.2015 po 20,- €. Splátka za jún 2014 sa tak podľa názoru súdu stala prvou splátkou,
kvôli ktorej mohlo dôjsť k zosplatneniu úveru s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 9 OZ, keď žalovaný
sa s úhradou tejto splátky dostal prvýkrát do omeškania trvajúceho viac ako tri mesiace. V nadväznosti

na uvedené potom právny predchodca žalobcu bol oprávnený aj k zosplatneniu úveru, k čomu pristúpil
listomzodňa30.10.2014.Vzmysleužcitovaného§103OZvšakpremlčaciadobaceléhozosplatneného
dlhu nezačala plynúť od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od
zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Ak teda v danej
veci išlo o splátku splatnú 20.6.2014, od uvedeného dňa začala plynúť premlčacia doba pre splatnosť

celého zvyšku dlhu žalovaného, a teda trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu uplynula
najneskôr 20.6.2017. Na tento záver nemá nijaký vplyv to, že § 53 ods. 9 OZ umožňuje uplatniť právo
podľa § 565 OZ až po trojmesačnom omeškaní. Predovšetkým, v tejto časti je toto ustanovenie lex
specialis k § 565 druhej vete OZ, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej
splátky. Ak totiž pri pôžičke splácanej mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s

niektorou splátkou, za ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky. V takom prípade by veriteľ
z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo podľa § 565 OZ. To je však v rozpore s §
565 OZ, ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže (avšak len za tam uvedených podmienok). Teda
v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 OZ po uplynutí trojmesačného
omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie splátky. To však -

ako už bolo uvedené - nemá vplyv na plynutie premlčania, a preto aj v prípade spotrebiteľských zmlúv
platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada,
nie od okamihu predčasného splatenia. Keďže § 53 ods. 9 OZ umožňuje predčasné splatenie uplatniť
až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka tou splátkou „pre nesplnenie
ktorej sa stane zročným celý dlh“ v zmysle § 103 OZ. Preto od jej zročnosti (a nie až uplynutím troch

mesiacov, resp. zosplatnením) plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia.

33. Premlčacia doba na splatenie zvyšku dlhu žalovaného zo zmluvy o pôžičke z XX.XX.XXXX tak
uplynula najneskôr 20.6.2017. Nárok na úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvok hlavnému záväzku pritom podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný. Premlčanie istiny k
20.6.2017 tak malo za následok aj premlčanie nároku na úroky z omeškania. Žaloba podaná na súd
27.7.2017 je tak podaná po uplynutí premlčacej doby celej pôžičky, ako aj zodpovedajúcich úrokov z

omeškania. Keďže žalovaný je spotrebiteľom v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., musel súd
v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie práva aj bez -
inak potrebnej (§ 100 ods. 1 tretia veta OZ) - námietky žalovaného. Preto bolo treba žalobu zamietnuť.

34. Súd považuje ešte za potrebné upozorniť na to, že v prerokúvanej veci neskúmal, či skutočne

boli naplnené všetky predpoklady § 53 ods. 9 OZ na zosplatnenie dlhu. Z obsahu tohto ustanovenia
totiž vyplýva, že jeho cieľom je chrániť spotrebiteľa, nie veriteľa. Preto podľa názoru súdu nemôže mať
nedodržanie podmienok uplatnenia tohto ustanovenia za následok absolútnu neplatnosť zosplatnenia,
na ktorú by mal súd hľadieť z úradnej povinnosti, ale len námietku dlžníka, že nenastala splatnosť jeho
záväzku v súlade so zmluvou a so zákonom. Opačný postup by totiž paradoxne favorizoval veriteľa
práve z hľadiska plynutia premlčacej lehoty, keďže neplatnosť zosplatnenia by vlastne mala za následok,

že dlh by bol splatný podľa pôvodne dohodnutých splátok, ktoré by sa však premlčiavali odo dňa svojej
zročnosti. Veriteľ by tak v konečnom dôsledku profitoval z vlastného protiprávneho úkonu, čo je v rozpore
s elementárnymi právnymi zásadami občianskeho práva. Preto podľa názoru súdu treba aj následky
porušenia § 53 ods. 9 OZ posudzovať tak, aby to bolo na prospech spotrebiteľovi, ktorého má toto
ustanovenie chrániť, nie veriteľovi, ktorého chrániť nemá.

35.Nebolipreukázanénákladyspojenésuplatnenímpohľadávkyvovýške5,28€,predloženímdokladov
o ich vynaložení a rozpisu z čoho pozostávajú a na aké konkrétne úkony boli vynaložené. Žalobca je v
prípade ich uplatňovania povinný tvrdiť a preukázať, za aké úkony ním tvrdená výška nákladov vznikla.
To všetko v prehľade splátok a úhrad absentuje. Nie je pritom úlohou súdu spätne „rozkladať“ jednotlivé

položky na drobné a následne hádať, z akých veličín boli vypočítané. To je povinnosťou žalobcu ako
súčasť jeho bremena tvrdenia podľa § 132 CSP a bremena dôkazu podľa § 149 CSP.

36. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného
sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalovaný v celom rozsahu úspešný v tomto konaní, bol mu

priznaný nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu, t.j. vo výške 100
%. O konkrétnej výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1, § 362 ods. 1 veta prvá CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sadodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.