Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. máj 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/278/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711211560
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1711211560.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinku v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci navrhovateľa: R..

W.. B. W., nar. XX.XX.XXXX, V.. M. X, XXX XX Z., proti odporcovi: W. B., L. I.W. X, XXX XX B., o náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu 23.08.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
k náhrade nemajetkovej ujmy spôsobenej nezodpovedným uplatňovaním kompetencií správcu dane
mesta B., jeho nesprávnym úradným postupom a prekročením jeho právomocí a to vo výške 50 000

eur a náhrady trov konania.

Podaním zo dňa 11.12.2012 navrhovateľ rozšíril návrh a žiadal o pripustenie zmeny petitu. Na
pojednávaní 29.01.2013 súd uznesením pripustil zmenu petitu a o tak, že odporca mesto B., zastúpený
primátorom W.. T. M. je povinný nahradiť navrhovateľovi vzniknutú škodu a nemajetkovú ujmu
spôsobenú nezodpovedným uplatňovaním kompetencií správcu dane mesta B., jeho nesprávnym
úradnýmpostupomaprekročenímjehoprávomocíatovovýške217688eur.Odporcajepovinnýzaplatiť

navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6800 eur od 19.01.2010 až do zaplatenia,
úrokzomeškaniavovýške9%ročnezosumy50000eurod07.12.2010dozaplatenia,úrokzomeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 160 888 eur od 11.12.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 20.3.2009 mu bol doručený Platobný výmer mesta B.
č. XXXXX/XXXX zo dňa 10.3.2009 za komunálny odpad za rok 2009 v sume 15,76 eur. V stanovenej
zákonnej lehote sa navrhovateľ proti výmeru odvolal listom zo dňa 30.03.2009. Dňa 21.12.2009 sa

začalo proti navrhovateľovi exekučné konanie. Dňa 12.01.2010 bola navrhovateľovi doručená daňová
exekučná výzva mesta Pezinok zo dňa 05.01.2010. Navrhovateľovi zablokovali účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX v B. M. M. F..M... Po odvolaní proti nezákonnej a protiprávne vydanej daňovej exekučnej výzve
mesto B. rozhodnutím zn. XXXX/X/XX/XXXX/XXXX z 20.1.2010 daňové exekučné konanie zastavilo.
Nesprávnym úradným postupom vo veci navrhovateľovho odvolania a prekročením právomocí vo veci
exekučného konania správca dane mesto B. spôsobil, že navrhovateľ viac ako jeden mesiac mal
protiprávne zablokovaný účet v B. M. M. F..M... Správca dane pošpinil meno navrhovateľa v celej

bankovej sfére a zároveň nezákonným vedením exekúcie spochybnil povesť spoľahlivého dlžníka v
bankovej sfére, v dôsledku čoho navrhovateľovi M. M. F..M.. ako akcionár B. M. M. vo februári 2010
dvakrát po sebe odmietla poskytnúť úver. Pritom B. M. M.. F..M.. aj po tom, čo mestu B. písomne
oznámila, že voči navrhovateľovi neuplatní žiadne sankcie, naďalej vo svojom informačnom systémeevidovala poznámku o exekúcii nezákonne vedenej pri mene navrhovateľa. Vzhľadom na existujúcu
výmenu informácií medzi subjektmi bankovej sféry nie je preto možné ani len odhadnúť obrovský rozsah
a dosah nemajetkovej ujmy, ktorú navrhovateľovi správca dane mesto B. v bankovej sfére spôsobil

nezodpovedným uplatňovaním svojich kompetencií, nesprávnym úradným postupom a prekročením
svojich právomocí. V zozname dlžníkov, ktorý v bankovej sfére reálne existuje bol navrhovateľ vedený
ako neplatiaci dlžník minimálne viac tri mesiace, takže vôbec nie je možné ani len predpokladať, akým
spôsobom jednotlivé bankové subjekty s touto informáciou naložili, resp. akým spôsobom ju môžu
použiť v budúcnosti a ani to, aké dôsledky resp. zneužitie tejto informácie môže mať v budúcnosti pre

navrhovateľa ako včas platiaceho dlžníka a slušného poctivého občana tejto republiky. Prvý negatívny
dôsledok pre navrhovateľa bol neposkytnutie úveru M. M., ktorý sa okamžite prejavil hneď vo februári
2010. Navrhovateľ uviedol, že ústne neverejné ospravedlnenie sa primátora mesta preto žiadnom
prípade nemôže túto ujmu kompenzovať ani len čiastočne, nieto ešte v celom rozsahu. Navrhovateľ
podaním zo dňa 11.12.2012 rozšíril návrh v ktorom uviedol, že nesprávny a nezákonný úradný
postup samosprávy mesta B. v súvislosti s nezákonne a protiprávne vedenou exekúciou mu spôsobil

mimoriadne závažné a nepriaznivé dôsledky v osobnom, súkromnom i rodinnom živote, čím mu vznikla
nepredstaviteľná ujma a vznik obrovskej majetkovej škody tým, že mu znemožnil prístup k bankovým
úverom, v dôsledku čoho musel oddialiť podnikateľské aktivity minimálne o 38 mesiacov. Nemajetková
ujma, spôsobená nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom orgánov samosprávy
mesta B. navrhovateľovi vznikla predovšetkým tým, že samosprávne orgány už od roku 2004 nepretržite

terorizujú nielen nezákonným vyrubovaním poplatkov za služby, ktoré mu mesto B. najmenej od roku
1999 vôbec neposkytuje. Keďže písomná komunikácia s predstaviteľmi samosprávy neviedla k náprave
a zabezpečeniu zákonnosti, samosprávne orgány navrhovateľovi spôsobili trvalý chronický stres, v
dôsledku ktorého sa u navrhovateľa zvýšilo riziko srdcových ochorení, pretože sa mu zvýšil krvný
tlak. Od roku 2009 sa navrhovateľ lieči na vysoký krvný tlak v kardiologickej ambulancii. Samospráva

navrhovateľovi spôsobila veľmi závažné negatívne následky v osobnom, rodinnom, súkromnom živote,
ktoré spočívajú jednak vo výraznom zhoršení zdravotného stavu a jednak zhoršení rodinnej atmosféry
a predošlej pohody v rodine, čím najmä psychicky už deviaty rok trpí každý člen navrhovateľovej rodiny.
Samospráva spôsobila navrhovateľovi nemajetkovú ujmu, ktorú len s ťažkosťami možno vyjadriť v
peniazoch, ktorú navrhovateľ ocenil sumou 100 000 eur. Ďalšiu nemajetkovú ujmu, ktorá navrhovateľovi

spôsobila konkrétnu a vyčíslenú škodu, samosprávne orgány mesta B. spôsobili tým, že pošpinili,
znevážili a zneuctili dobré meno a povesť navrhovateľa v najväčšej a najdôležitejšej banke v oblasti
stavebného sporenia, t.j. B. M. M., F..M... Orgány mesta spochybnili navrhovateľovi povesť spoľahlivého
dlžníka a tým mu úplne znemožnili a neskôr výrazne sťažili a skomplikovali prístup k stavebnému úveru
v tejto banke a tým mu znemožnili prístup k úverom aj v iných bankách. Úvery navrhovateľ potreboval

na rekonštrukciu rodinného domu v obci Predajná, kde celková rekonštrukcia okrem rekonštrukcie bytu
zahŕňala aj vybudovanie priestorov pre podnikateľské aktivity a to ubytovacie kapacity pre 9 osôb a
prevádzku lekárne. V roku 2010 z dôvodu nezákonnej exekúcie, zapríčinenej samosprávou mesta B.,
mal zablokovaný účet v B. M. M., F..M.., kde nedostal navrhovateľ úver ani v tejto a ani v žiadnej
inej banke. Navrhovateľ rekonštrukciu musel prerušiť a pokračoval z vlastných zdrojov, a to až aj po

získaní úveru v B. M. M. koncom roku 2011 s tým, že v dôsledku nedostatku ďalších úverových zdrojov
je predbežný termín ukončenia rekonštrukcie naplánovaný až na december v 2014. Tým samospráva
spôsobila navrhovateľovi priamu škodu vo výške ušlého zisku za obdobie 38 mesiacov (november 2011
až december 2014), t.j. celkovo 117 688 eur (76 000 eur zisk lekárne pri mesačných tržbách 25 000
eur a pri mesačnom zisku 2000 eur z tržieb a 41 688 eur zisk z ubytovacích kapacít pri cene 12 eur za

noc a osobu a iba 50-percentnej obsadenosti ubytovania). Celková škoda a nemajetková ujma, ktorú
navrhovateľovi spôsobila nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím samospráva
mesta B. teda činí 217 688 eur.

Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že neuznáva nárok navrhovateľa. Je pravdou,

že zo strany mesta B. došlo v prípade navrhovateľa k nesprávnemu úradnému postupu. Rozhodne
však nezakladá právo na náhradu škody tak, ako to požaduje navrhovateľ. Za najdôležitejší nedostatok
návrhu považuje skutočnosť, že z návrhu nie je zrejmé, prečo by mala byť poskytnutá náhrada
škody práve požadovanej výške. Žalobca sa obmedzuje iba na všeobecné konštatovanie o pošpinení
svojho dobrého mena v bankovej sfére. Navrhovateľ požaduje náhradu ako nemajetkovú ujmu, tým,

že mu nebol poskytnutý úver. V takom prípade by však mal požadovať úhradu skutočnej škody,
poprípade ušlého zisku. Výšku škody, ktorá tým mala vzniknúť, však žiadnym spôsobom nezdokladoval.
Navrhovateľ neuvádza z akého dôvodu mu M. M.Ň. odmietla poskytnúť úver, čím nepreukázal príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a údajnou škodou.Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov (B.. W. W.,
F. K., W.. W. G.) a listinnými dôkazmi /najmä návrhu čl. 1 a nasl., rozšíreným návrhu čl. 35 a nasl.,

platobný výmer č. XXXXX/XXXX z 10.03.2009, odvolanie proti platobnému výmeru č. XXXXX/XXXX zo
dňa 10.03.2009 z 30.03.2009, daňová exekučná výzva z 05.01.2010, rozhodnutie W. B. zn. XXXX/X/
XX/XXXX/XXXX XX.XX.XXXX, predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a výzva na jej úhradu
z 16.1.2010, predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a výzva na jej náhradu z
17.11.2010, vyjadrenie k predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a výzva

na jej náhradu, vyjadrenie Prvej stavebnej sporiteľne z 15.04.2010, vyjadrenie B. M. M. z 06.07.2010,
odpoveď na výzvu z 11.09.2012, výzvou na zaplatenie nedoplatku za komunálne odpady a drobné
stavebné úpravy z 5.5.2009, výzva na zaplatenie nedoplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
úpravy z 3.6.2009, lekárska správa 19.07.2012, stanovisko k neoprávnenej exekúcii 1.3.2009, zápis
z predbežného prerokovania nároku na náhradu škody z 9.2.2010, všeobecné záväzné nariadenie
4. 7/2009 W. B., rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky z 24.4.2013, poplatok za

komunálne odpady a drobné stavebné odpady - II. polrok 2004, čestnými prehláseniami 23.4.2007,
11.12.2008, ohlásením 11.12.2008, čestným vyhlásením 4.9.2013/ a zistil nasledovný skutkový stav.

Platobným výmerom č. XXXXX/XXXX z 10.03.2009 Mesto B. vyrubilo navrhovateľovi miestny poplatok
za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v sume 15,76 eur na obdobie 01.01.2009 -31.12.2009.

Navrhovateľ podal odvolanie proti platobnému výmeru č. XXXXX/XXXX zo dňa 10.03.2009 v ktorom
okrem iného uviedol, že žiada zrušiť platobný výmer v celom rozsahu, nakoľko listom 11.12.2008 ohlásil
mestu B., že chatu neužíva už od roku 1999 a nebude ju užívať ani v roku 2009, z toho dôvodu nevzniká
a ani nebude vznikať žiaden komunálny odpad. Zároveň navrhovateľ požiadal samosprávu mesta B. o

oslobodenie poplatku za komunálny odpad.

Mesto B. dňa 5.5.2009 vydalo navrhovateľovi výzvu na zaplatenie nedoplatku za komunálny odpad
a drobné stavebné odpady za rok 2008 vo výške 15,67 eur. Mesto B. dňa 3.6.2009 vydalo výzvu na
zaplatenie nedoplatku za komunálny odpad a drobné stavebné odpady za rok 2009 vo výške 15,67 eur.

Z daňovej exekučnej výzvy Mesta B. z 05.01.2010 súd zistil, že dňa 21.12.2009 bolo začaté daňové
exekučné konanie na vymoženie daňového nedoplatku - daň za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady za obdobie roku 2009 vo výške 15,76 eur. Mesto B. vyzvalo navrhovateľa, aby v lehote 8 dní
od doručenia výzvy zaplatil daňový nedoplatok na účet správcu dane. V prípade, že nezaplatí daňový

doplatok, správca dane vydá daňový exekučný príkaz na vykonanie daňovej exekúcie prikázaním
pohľadávky.

Rozhodnutím zn. XXXX/X/XX/XXXX/XXXX z dňa 20.01.2010 mesto B. v plnom rozsahu vyhovelo
odvolaniu navrhovateľa a daňová exekučná výzva zo dňa 05.01.2010 sa rušila. Zároveň daňové

exekučné konanie vedené voči navrhovateľovi bolo zastavené.

Mesto B. v liste pod názvom „predbežnom prerokovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a výzva
na jej vyjadrenie“ z 23.01.2011 okrem iného uviedlo, že dňa 09.02.2010 zaslali ospravedlňujúci list B.
M. M. F..M.. Z. a požiadali, aby povesť navrhovateľa ako spoľahlivého dlžníka nebola dotknutá. Dňa

5.3.2010 dostalo Mesto B. vyjadrenie od B. M. M. F..M.. kde správa rizikových úverov potvrdila, že pri
získavaní úverov v B. M. M., F..M.. navrhovateľ z dôvodu neoprávnenej exekúcie nebol a ani nebude
znevýhodnený.

Listom zo dňa 15.04.2010 oznámila B. M. M., F..M.., navrhovateľovi, že v zmysle zákona č. 511/1992 Zb.

o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, obdržaním rozhodnutia
o začatí daňového exekučného konania je banka povinná zablokovať finančné prostriedky na účte
povinného. Dňa 25.01.2010 B. M. M., F. .M.. obdržala rozhodnutie o zastavení daňového exekučného
konania, na základe ktorého bol účet navrhovateľa odblokovaný. Zároveň uviedli, že B. M. M., F..M..
neeviduje voči navrhovateľovi žiadne exekučné konanie a účet navrhovateľa nie je blokovaný.

Z lekárskej správy W.. T.Q. Z. zo dňa 19.07.2012 súd zistil, že navrhovateľ je v sledovaní kardiologickej
ambulancii od novembra 2009.Zo stanoviska k neoprávnenej exekúcii B. M. M., F..M.., súd zistil, že voči navrhovateľovi neboli a ani
nebudú B. M. M., F..M.. z titulu neoprávnenej exekúcie uplatnené žiadne sankcie. Taktiež uviedli, že
navrhovateľ nebol a ani nebude znevýhodnený pri získavaní úverov v B. M. M., F..M..

Zo zápisu Mesta B. z predbežného prerokovania nároku na náhradu škody konaného dňa 09.02.2010
súd zistil, že zástupcovia mesta B. sa ospravedlnili za komplikácie, ktoré navrhovateľovi spôsobil
nesprávnyúradnýpostupMestaB.auviedli,žepríslušnýminštitúciámbudezvláštnymlistomoznámené,
že v prípade daňovej exekúcie voči navrhovateľovi išlo o pochybenie zo strany Mesta B., čo zabezpečí,

aby do budúcnosti žiadateľovi nevznikli žiadne negatívne následky.

Pokiaľ ide o posúdenie návrhu navrhovateľa súd vychádzal z jeho obsahu. Právne posúdenie zistených
skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú právnu normu je úlohou súdu („aura novit curia“).

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.), štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej
časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla
škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo

konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. Ak bolo
nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo
na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla (§ 5 ods. 1 až 3 zákona č.
514/2003 Z. z.).

Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené
alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je
viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto

podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa (§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003
Z. z.)..

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa

prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na
súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene
štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku (§ 16 ods.
1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z.).Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím
podľazákonač.514/2003Z.z.jeosobitnouzodpovednosťouazodpovednosťouobjektívnou(bezohľadu

na zavinenie). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne.
Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých
podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím
sú:

1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,

2/ vznik a existencia škody,

3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou.

Nesprávnym úradným postupom môže byť aj oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia
stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj
nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote,
ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov" (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky) - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.6.2010 sp. zn. 5 Cdo 126/2009.

Nezákonné rozhodnutie je akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym
poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z medzinárodnej
zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená,
bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Právo na náhradu škody možno
priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa
osobitných predpisov.

V danom prípade mal súd za preukázané, že mesto B. platobným výmerom č. XXXXX/XXXX dňa
10.03.2009 vyrúbilo navrhovateľovi miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Proti platobnému výmeru sa navrhovateľ odvolal. Daňová exekúcia bola voči navrhovateľovi vedená aj
napriek tomu, že platobný výmer nenadobudol právoplatnosť. Mesto B. rozhodnutím zn. XXXX/X/XX/
XXXX/XXXX odvolaniu navrhovateľa vyhovelo plnom rozsahu a daňová exekučná výzva bola zrušená,

zároveň daňové exekučné konanie vedené voči navrhovateľovi bolo zastavené.

Pokiaľ ide o navrhovateľom označený nesprávny úradný postup spočívajúci v nezákonnom vydaní
platobného výmeru, súd poznamenáva, že tieto skutočnosti nemožno subsumovať pod nesprávny
úradný postup, nakoľko ide výlučne o rozhodovaciu činnosť samosprávneho orgánu, a teda nanajvýš

by tu bolo možné hovoriť o nezákonnom rozhodnutí.

Pojem nesprávny úradný postup vymedzuje zákon č. 514/2003 Z.z., pričom tento zákon pod pojmom
„nesprávny úradný postup“ subsumuje len porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Vo všeobecnosti však pod ním treba teda rozumieť inú
než rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov, ale aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v
dôsledku porušenia či už stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie.

V tomto smere súd poukazuje na to, že vydanie rozhodnutia Mesta B. a to platobného výmeru
nie je možné kvalifikovať ako nesprávny úradný postup. Rovnako tak konštatoval aj NS ČR v
rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 129/97, ktoré dokonca už len činnosť orgánu štátu smerujúcu k vydaniu
rozhodnutia (zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností, ich právne
posudzovanie) a prípadné nesprávnosti či vady tohto postupu diskvalifikuje z možnosti subsumpcie pod

§9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (nesprávny úradný postup).

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd mal nepochybne za preukázané, že platobný výmer č. 66762/2009
zo dňa 10.03.2009 vykazuje všetky znaky nezákonného rozhodnutia v zmysle citovaných ustanovenízákona č. 514/2003 Z.z.. Na vznik nároku na náhradu škody spôsobenej takýmto nezákonným
rozhodnutím, sa okrem existencie nezákonného rozhodnutia vyžaduje aj vznik škody a najmä existencia
príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije

a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa ustanovenia §442 OZ uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Aj skutočná škoda aj ušlý

zisk je majetkovou ujmou, ktorá postihla poškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti za škodu,
ktorú niekto iný spôsobil poškodenému. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá
spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku
pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Tento rozdiel v hodnote majetku treba
nahradiť peňažným plnením vo forme náhrady škody. Skutočnú škodu však nemožno obmedziť len na

škodu spôsobenú na veciach. Pod pojem tzv. skutočná škoda treba zahrnúť aj škodu, ktorú poškodený
utrpel na iných majetkových právach, alebo aj ujmu, ktorú poškodený utrpel na zdraví, resp. na živote.

Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané v dôsledku
spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti

dalo očakávať. Ušlý zisk možno nahradiť len peňažným plnením. Naturálna reštitúcia tu neprichádza
do úvahy.

Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že
medziprotiprávnymúkonomavzniknutouškodoumusíbyťvzťahpríčinyanásledku.Existenciapríčinnej

súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.
S ohľadom na skutočnosť, že vznik škody nemá spravidla iba jednu príčinu, treba rozlišovať medzi
príčinami hlavnými a príčinami vedľajšími. Treba mať preto na zreteli, že ak majú byť splnené podmienky
zodpovednosti, protiprávny úkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin. Vzťah medzi
protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd v ďalšom (pokiaľ ide o majetkovú škodu) skúmal, či predmetné
nezákonné rozhodnutie bolo jednou z hlavných (bezprostredných) príčin vzniku majetkovej škody tak
ako si ju uplatňoval navrhovateľ. Inak povedané, súd sa zaoberal tým, či k vzniku majetkovej škody (tak
ako si ju uplatnil navrhovateľ) došlo v dôsledku nezákonného rozhodnutia resp. škoda bola ním vyvolaná

(„nebyť nezákonného rozhodnutia, nevznikla by ani škoda“).

Navrhovateľ odvodzuje nemajetkovú ujmu tým, že odporca pošpinil, znevážil a zneuctil navrhovateľove
dobré meno a jeho povesť v najväčšej banke v oblasti stavebného sporenia, spochybnil jeho povesť
spoľahlivého dlžníka a tým mu znemožnili a neskôr výrazne sťažil a skomplikoval prístup k stavebnému

úveru a znemožnil prístup k úverom v iných bankách. Navrhovateľ sa obmedzuje iba na všeobecné
konštatovanie o pošpinení svojho dobrého mena v bankovej sfére. Navrhovateľ neuviedol z akého
dôvodu mu M. M. odmietla poskytnúť úver. Navrhovateľ len konštatoval, že to bolo asi z dôvodu,
že bol zapísaný ako dlžník v Slovenskom registri bankových informácií a voči nemu sa viedla
nezákonná exekúcia. Z výsluchu svedkyne zamestnankyne v Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. súd

mal za preukázane, že pri poskytovaní úveru preverujú platobnú bonitu klienta. Svedkyňa uviedla, že
vedenáexekúciananavrhovateľazaurčitýchpodmienokbyneboladôvodomnazamietnutieposkytnutia
úveru, ak by bola exekúcia do 300 eur. Pred poskytnutím úveru požadujú od klienta potvrdenie od
oprávneného subjektu o celkovej úhrade exekúcie. Zároveň svedkyňa uviedla, že B. M. M. F..M..,nezapisuje informácie ohľadne exekúcií klientov do Slovenského registra bankových informácií, a ani
nie je informačne prepojená s databázou M. M., F..M.., ktorá je jej akcionárom. Exekúciu o danom
klientovi si evidujú iba v ich vnútornom bankovom systéme. Zo svedeckej výpovede svedkyne B.. W.

W. (manželka navrhovateľa) mal súd za preukázané, že exekúcia mala na ich osobný život nepriamy
dopad, nakoľko navrhovateľ o ničom inom nehovoril, zároveň chceli rozbehnúť podnikanie. Úver im
nedali dôsledku vedenej exekúcie, ale neskôr im úver dali. Z toho jednoznačne vyplýva, že nezákonné
rozhodnutie nemohlo viesť k tomu, že by navrhovateľ nemohol získať úver, od čoho navrhovateľ odvíja
vznik údajnej škody. Navrhovateľ nepreukázal aká škoda mu vznikla na jeho majetok, ako sa jeho

majetok zmenšil, zároveň nepreukázal kauzálny nexus medzi nezákonným rozhodnutím a údajnou
škodou. Pritom príčinná súvislosť resp. jej existencia musí byť v každom prípade bezpečne preukázaná,
nemožno ju predpokladať, ako to uviedol navrhovateľ v návrhu. Vzťah medzi príčinou a jej následkom
musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný.

Súd pri priznaní nemajetkovej ujmy v peniazoch musí v každom jednotlivom prípade vychádzať z

dostatočne zisteného skutkového stavu a v tomto rámci sa opierať o celkom konkrétne a preskúmateľné
hľadiska vzťahujúce sa k zisteniu miery zásahu do osobnostných práv dotknutej osoby.

O zníženie dôstojnosti fyzickej osoby, či jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere ide, pokiaľ ujmu
vzniknutú v osobnostnej sfére fyzická osoba vzhľadom k povahe, intenzite, opakovaniu, trvaniu a šírke

okruhu pôsobenia nepriaznivého následku pociťuje a prežíva ako závažnú. Aj keď sa určenie výšky
tohto zadosťučinenia stáva predmetom voľného uváženia súdu, musí súd v každom jednotlivom prípade
vychádzať z úplného skutkového stavu a v tomto rámci sa opierať o celkom konkrétne a preskúmateľné
hľadiska.

V posudzovanom prípade však súd nemal možnosť sa oprieť o celkom konkrétne a preskúmateľné
hľadiská, ktoré by nasvedčovali existenciu nemajetkovej ujmy u navrhovateľa. Vo všeobecnosti možno
konštatovať, že súd nemal za preukázanú skutočnú výšku škody a príčinnú súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím a škodou. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu podľa § 142 ods. 1 patrí náhrada trov konania voči

navrhovateľovi. Nakoľko si však odporca náhradu trov konania neuplatnil, pričom mu trovy konania ani
nevznikli, súd mu náhradu trov nepriznal.
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu 23.08.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
k náhrade nemajetkovej ujmy spôsobenej nezodpovedným uplatňovaním kompetencií správcu dane
mesta B., jeho nesprávnym úradným postupom a prekročením jeho právomocí a to vo výške 50 000

eur a náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do
15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.