Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212225640
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1212225640.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, Z., proti
odporkyni: N. E., nar. X.X.XXXX, bytom W. XX, Z., zastúpená: Mgr. Viera Rišiaňová, advokátka, Sad
na Studničkách 1029/32, Žilina o rozvod manželstva, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava II, č.k. 59P 223/2012-67 zo dňa 4.9.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdBratislavaIIrozsudkomzodňa4.9.2013rozviedolmanželstvoúčastníkovkonaniaY.E.aN.
E. uzavreté dňa 15.11.1997. Účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania a odporkyni
uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu náhradu trov konania štátu v sume 66,- eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Súd rozhodol na základe návrhu navrhovateľa, ktorý bol podaný na súd dňa
4.10.2012 a ktorým sa domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou z dôvodu, že ich manželstvo je vážne

rozvrátené a nie je žiadny predpoklad, aby manželstvo v budúcnosti mohlo plniť svoj účel. Navrhovateľ
tvrdil, že manželstvo bolo harmonické istý čas po uzavretí manželstva, ale neskôr vzájomné vzťahy
ochladli z dôvodu niekoľko ročných nepretržitých rozporov a názorových rozdielov, ako aj z dôvodu
neustálejžiarlivostizostranyodporkynebezadekvátnychdôvodovajejnezáujmuodomácnosťarodinu.
Súd v súlade s ustanovením § 22 a § 23 Zákona o rodine vyhovel návrhu, keď mal preukázané, že
účastníci konania ako manželia, hoci žijú v jednej domácnosti, vôbec spolu nekomunikujú, nehospodária

spolu, citovo sú odcudzení a preto podľa názoru súdu vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a
trvalo rozvrátené a manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Súd zistil ako príčinu rozvratu manželstva rozdielnosť v názoroch a povahách
manželov a preto návrhu vyhovel. Rozhodol na pojednávaní dňa 4.9.2013 bez prítomnosti odporkyne,
ktorá predvolanie na pojednávanie neprevzala, svoju neúčasť neospravedlnila a preto súd vec prejednal
v jej neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Odporkyňa sa na pojednávania nedostavovala pravidelne,

dňa 25.2.2013 bolo pojednávanie odročené z dôvodu, že právna zástupkyňa odporkyne neskoro
prevzala vec na zastupovanie, dňa 25.3.2013 žiadala právna zástupkyňa odporkyne o odročenie
pojednávania zo zdravotných dôvodov odporkyne, na pojednávanie dňa 29.4.2013 sa odporkyňa
nedostavila z dôvodu zmeny právneho zástupcu a predvolanie na pojednávanie dňa 4.9.2013, na ktorom
súd vo veci rozhodol, v odbernej lehote neprevzala.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie odporkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne
a namietala, že súd prvého stupňa jej svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom a vec
nesprávne právne posúdil. Žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Namietala, že súd pochybil, keď prejednal vec a rozhodol vo veci v jej neprítomnosti podľa § 101
ods. 2 O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia je možné v konaní pokračovať a rozhodnúť v neprítomnosti
účastníka, ktorý sa nedostavil na pojednávanie a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie,

len za predpokladu, že takýto účastník konania bol na pojednávanie riadne predvolaný. Odporkyňa
však namieta, že by bola na pojednávanie dňa 4.9.2013 riadne predvolaná z dôvodu, že na adresejej trvalého pobytu, kde sa zdržiava jej predvolanie nikdy doručené nebolo a ani nebola vhodným
spôsobom upovedomená o termíne, kedy sa malo uskutočniť opätovné doručenie zásielky a takéto
upovedomenie vo svojej schránke nenašla a nevedela ani o tom, že zásielka obsahujúca predvolanie na

pojednávanie bola uložená s určením odbernej lehoty na pošte. Odporkyňa o pojednávaní dňa 4.9.2013
nebola upovedomená a preto jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Túto skutočnosť namietala z
dôvodu, že mala eminentný záujem osobne byť prítomná na pojednávaní, čo avizovala opakovane vo
svojich podaniach na súd, zásielky zo strany súdu si predtým vždy riadne prevzala, a ak sa nemohla
pojednávania zúčastniť, svoju neúčasť na pojednávaní vždy ospravedlnila a preto je nesprávne zistenie

súdu, že sa na pojednávanie nedostavovala pravidelne. Tvrdila, že nemala záujem vytvárať prieťahy v
konaní, ale jej neprítomnosť spôsobovali mnohé okolnosti, ktoré jej v účasti na pojednávania bránili a
o ktorých konajúci súd vždy informovala a jej žiadosti o odročenie pojednávania boli zjavne dôvodné,
keď súd na ich základe pojednávanie vždy odročil.

Odporkyňa zdôraznila charakter predmetného konania, ktorým je konanie o rozvod manželstva a aj

vzhľadom na tento charakter konania je pojednávanie v neprítomnosti niektorého z účastníkov a to
manželov, ktorých manželstvo má byť rozvedené podľa názoru odporkyne neprípustné. Ide totiž o
konanie o osobnom stave, keď je podľa názoru odporkyne osobná účasť oboch účastníkov, a teda
manželov skutočne dôležitá a nenahraditeľná, naviac v rámci konania o rozvod manželstva je súd
povinný viesť účastníkov k odstráneniu príčin rozvratu manželstva a usiluje sa o ich zmierenie. Pre

odporkyňu je záhadou, ako konajúci súd túto funkciu splnil bez jej prítomnosti. Súd prvého stupňa preto
nesprávne postupoval, keď vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti. Zdôraznila, že opakovane
upozorňovala vo svojich podaniach na nepravdivosť tvrdení navrhovateľa a trvala na osobnej účasti na
pojednávaní s tým, že k návrhu navrhovateľa sa chce osobne vyjadriť, ale napriek tomu súd rozhodol
bez toho, aby ju vypočul. Poukázala na ustálenú judikatúru súdov (R 13/1977), podľa ktorej použitie

ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. je možné v prípade, keď účastník je nečinný, prípadne pojednávať môže
súd v jeho neprítomnosti, ak bo účastník riadne predvolaný. Ak je však vypočutie účastníka nevyhnutné
ako dôkazný prostriedok, treba jeho vykonanie zabezpečiť podľa okolností prípadu, a teda vzhľadom k
tomu, že v konaní bolo potrebné odporkyňu vypočuť, nemohol súd rozhodnúť a vec prejednať podľa §
101ods.2O.s.p.vjejneprítomnosti.Odporkyňanamietala,žesúdnepostupovalvsúladesustanovením

§23Zákonaorodineanezistilskutočnostiodôvodňujúcerozvodmanželstva,nesprávneposúdiltvrdenie
navrhovateľa, dôvody rozvratu vzťahov medzi manželmi bez perspektívy obnovenia manželského
spolužitia. Tvrdila, že rozvrat vzťahov neexistuje a namietala pravdivosť tvrdení navrhovateľa, s ktorými
sa súd stotožnil, na základe ktorých rozhodol a ktoré uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Odporkyňa preto tvrdila, že neexistuje dôvod pre rozvod manželstva účastníkov tohto konania a žiadala

napadnutý rozsudok zrušiť, vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a prejednanie v jej
prítomnosti na pojednávaní, na ktorom jej bude umožnené vyjadriť sa k návrhu navrhovateľa.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konanie.

V prejednávanej veci odporkyňa v podanom odvolaní namietala, že okresný súd jej svojim postupom
odňal možnosť konať pred súdom a preto žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok
znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny
poriadok. O takúto procesnú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva (v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké
postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv a to napr. právo
vykonávať procesné úkony vo formách ustanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na
dôkazy a ku všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§
115 O.s.p.), predkladať a označovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 O.s.p.), právo

na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)).Podľačlánku46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky,každýmáprávodomáhaťsazákonomustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení

práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je irelevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušujú
ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06).

Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,

neudržateľné, alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu
práva na spravodlivý proces.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa článku 6

ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia (II. ÚS 383/06).

Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na

spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, ktoré majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05 a tiež Kraska
c. Švajčiarsko).

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojejjudikatúreopakovanezdôraznil,ženezávislosťrozhodovania

všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom
rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu,
ako vyplývajú z článku 46 a nasl. Ústavy a článku 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov
predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj
povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 132

a § 157 ods. 1 O.s.p.), pritom spravodlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane
toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§157 ods. 2 O.s.p.) musí vyplývať
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi
závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho závery, ku ktorým na

základe zhodnotenia skutkového stavu veci dospel boli prijateľné, racionálne a v neposlednom rade
aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že súdy majú
poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p., IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04,
III. ÚS 332/09).

Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.). Pri hodnotení dôkazov ide o činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie

je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie,

môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy.Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania
posudzuje súd podľa konkrétnych okolností. Existenciu dôležitého dôvodu môže preveriť len zo
skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti účastníka o odročenie pojednávania.

Jej dôvodnosť skúma predovšetkým z hľadiska preukázania skutočností, z ktorých žiadateľ vyvodzuje
existenciu ním tvrdeného dôležitého dôvodu.

Obsahom základného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania a aby sa
mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti

na odročenie pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti dôležitého dôvodu (§ 101 ods. 2 O.s.p.) v
každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu (Nález Ústavného súdu
Slovenskejrepublikyz13.januára1999,sp.zn.I.ÚS68/1998,rozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky, sp. zn. 5Cdo 77/2002).

V prejednávanej veci z podaného návrhu navrhovateľa vyplýva, že manželstvo bolo zo začiatku

harmonické, ale po určitej dobe vzájomné vzťahy ochladli a pre niekoľkoročné nepretržité rozpory a
názorové rozdiely a pre žiarlivosť zo strany odporkyne a nezáujem o domácnosť a rodinu sa vzťahy
zhoršili a manželstvo je v súčasnej dobe vážne rozvrátené a nie je žiadny predpoklad, že by mohlo
plniť svoj účel. Odporkyňa sa vo svojom podaní zo dňa 7.2.2013 vyjadrila tak, že nesúhlasí s návrhom
na rozvod manželstva, dôvody, ktoré uviedol navrhovateľ v podanom návrhu odmieta a nesúhlasí s

rozvodom manželstva.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že súd určil termín pojednávania na deň 25.2.2013, na ktorý predvolal
účastníkovkonania.Podanímzodňa25.2.2013zástupkyňaodporkyneMgr.VieraRišiaňová,advokátka,
doručila súdu žiadosť o odročenie termínu pojednávania dňa 25.2.2013, v ktorej uviedla, že dňa

22.3.2013 prevzala právne zastúpenie odporkyne v predmetnej veci a pre krátkosť času sa nemohla
s danou vecou dostatočne a dôkladne oboznámiť a preto žiadala o odročenie pojednávania a so
žiadosťou predložila aj splnomocnenie zo dňa 22.2.2013. Súd prvého stupňa odročil pojednávanie
na deň 25.3.2013. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 25.3.2013 bola súdu doručená žiadosť právnej
zástupkyne odporkyne o odročenie pojednávania určeného na deň 25.3.2013 z dôvodu, že jej oznámila

odporkyňa, že sa jej zhoršil zdravotný stav, následkom čoho bola nútená bezodkladne navštíviť svojho
ošetrujúceho lekára a z toho dôvodu sa nemohla zúčastniť pojednávania a k tejto žiadosti pripojila
potvrdenie ošetrujúceho lekára, ktoré sa nachádza v súdnom spise na č.l. 45 až 47. Súd odročil
pojednávanie na deň 29.4.2013. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že odporkyňa dňa 29.4.2013 doručila
súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania na iný termín z

dôvodu, že odvolala plnú moc udelenú právnej zástupkyni Mgr. Viere Rišiaňovej, advokátke a nepodarilo
sa jej nájsť nového právneho zástupcu a z dôvodu, že nie je schopná sama hájiť svoje práva v konaní na
súde a sama sa nevyzná v tom, ako má súdne konanie o rozvod manželstva prebiehať, aké sú jej práva
a povinnosti, žiadala o odročenie pojednávania, pretože má záujem, aby ju v konaní zastupoval advokát.
Podaním doručeným súdu dňa 29.4.2013 právna zástupkyňa odporkyne oznámila súdu skončenie

právneho zastúpenia v predmetnej veci. Súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 4.9.2013 po zistení,
že sa dostavil navrhovateľ a nedostavila sa odporkyňa, ktorá zásielku v odbernej lehote neprevzala,
vyhlásil uznesenie, že bude pojednávať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporkyne a vo
veci rozhodol rozsudkom tak, že manželstvo účastníkov rozviedol, keď navrhovateľ trval na podanom
návrhu a tvrdil, že s odporkyňou nekomunikuje, nevie, či odporkyňa má vedomosť o pojednávaní a stále

bývajú v spoločnej domácnosti. Tvrdil, že manželstvo je dlhodobo nefunkčné a nie je nádej na obnovenie
spolužitia. Odporkyňa dňa 9.9.2013 doručila súdu žiadosť o opätovné prejednanie veci, pretože zistila,
že manželstvo bolo rozvedené na pojednávaní v jej neprítomnosti. Tvrdila, že všetko sa prejednalo za
jej chrbtom, bez jej účasti a navrhovateľ jej zámerne odobral a ukradol oznámenie o uložení zásielky,
aby sa nemohla brániť a hájiť svoje práva na pojednávaní. Žiadala preto o opätovné prejednanie veci

v jej prítomnosti.

Odporkyňa je v konaní zastúpená právnou zástupkyňou, advokátkou, na základe plnej moci zo dňa
28.10.2013.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa rozhodol na základe zistenia, že vzťahy medzi manželmi sú tak
vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zistil, že príčinou, ktorá viedla k vážnemu rozvratu
vzťahov medzi manželmi bola rozdielnosť v názoroch a povahách manželov.Odvolací súd zastáva názor, že takéto závery súdu prvého stupňa vychádzajú z neúplne zisteného
skutkového stavu, ktorého správnosť záverov odporkyňa svojim odvolaním spochybňuje. V odvolaní

namieta, že jej postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom a boli porušené jej
základnéprávatým,ženebolaprítomnánapojednávaníanemohlasavyjadriťktvrdeniamnavrhovateľa,
s ktorými ako uviedla nesúhlasí.

Každý účastník má právo, aby vec bola prerokovaná na súde v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonaným dôkazom (článok 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd).

Jednou zo základných zásad občianskeho súdneho konania je zásada ústnosti, podľa ktorej styk súdu
s účastníkmi konania a inými osobami, ktoré majú aktívnu účasť na konaní, sa realizuje ústne.

Zásada ústnosti, ako zásada prejednacia v záujme dosiahnutia účelu sporového súdneho konania je

upravená v ustanovení § 101 O.s.p., ktoré umožňuje súdu pokračovať v konaní, i keď sú účastníci
nečinný a z vážneho dôvodu o odročenie pojednávania nepožiadali. Právo účastníka, aby jeho vec bola
prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti zaručené Ústavou Slovenskej republiky treba chápať tak,
aby súd umožnil účastníkovi uplatnenie jeho práv. Účastník konania môže svoje práva a povinnosti v
občianskom súdnom konaní vykonávať sám alebo v zmysle § 24 O.s.p. prostredníctvom zvoleného

zástupcu, ktorému pre konanie udelí plnú moc. V danej veci odporkyňa preukázala, že na zastupovanie
v predmetnom konaní si zvolila právneho zástupcu, ktorému udelila plnú moc a ktorú súdu aj predložila.
Právna zástupkyňa odporkyne požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu, že pre krátkosť času sa
nemala možnosť dôkladne s vecou oboznámiť. Nebol preto správny postup súdu, keď nepovažoval
túto skutočnosť za dôvod pre odročenie pojednávania, keď účastník konania má právo dať sa v

konaní zastúpiť zvoleným zástupcom a tiež odporkyňa v súvislosti s ďalším dôvodom pre odročenie
pojednávania pre zhoršenie jej zdravotného stavu, o čom predložila lekárske potvrdenie, preukázala
dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd

rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná, pritom vychádza z toho, či navrhovaný dôkaz má pre
vec podstatný význam a bolo tak naplnené právo na spravodlivé konanie.

Odvolací súd v súvislosti s predmetom konania, ktorým je rozvod manželstva poukazuje na ustanovenie
§ 22 Zákona o rodine, podľa ktorého k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v

odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

V súvislosti s predmetnom konania v danej veci, odporkyňa dôvodne poukázala na ustanovenie § 100
ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd v konaní o rozvod vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a
usiluje sa o ich zmierenie, keď tvrdila, že súd mal prejednať vec v jej prítomnosti, zistiť dostatočne dôvod
rozvodu manželstva a dôvodne tvrdila, že súd je v každom prípade povinný skúmať objektívnu existenciu

kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi. V § 22 Zákona o rodine je ustanovená zásada, že
rozvod manželstva by mala byť krajná a posledná možnosť riešenia rozvratu vzťahov medzi manželmi,
ku ktorej by mal súd pristúpiť len vtedy, ak sú splnené podmienky uvedené v § 23 Zákona o rodine. V
zmysle ustanovenia § 23 Zákona o rodine, rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek
rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat

musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí
manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové väzby medzi manželmi. Trvalosť nemožno
chápať len so zreteľom na minulosť, teda že rozvrat vzťahov trvá už dlhší čas, ale aj so zreteľom
na budúcnosť manželského spolužitia, t.z., či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Súd
pri rozhodovaní o rozvode musí prihliadať na príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi

manželmi a zároveň má povinnosť ich zisťovať. Je len vecou súdu, aby starostlivo uvážil, či v danom
prípade nastalo vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov a teda, či ďalšie trvanie manželstva je v rozpore
s jeho účelom, ako aj záujmami manželov.Odvolacísúdpopreskúmanírozsudkusúduprvéhostupňanazákladepodanéhoodvolaniavychádzajúc
zo skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa zastáva názor, že súd nerozhodol v súlade s
právnymi predpismi. Za danej situácie možno vyvodiť, že odporkyni nebolo súdom umožnené zúčastniť

sa pojednávania, realizovať jej procesné práva a vyjadriť sa k veci, ako aj ku skutočnostiam, ktoré tvrdil
navrhovateľ v podanom návrhu, ako dôvod rozvodu manželstva. Tvrdenie odporkyne, že jej postupom
súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom je preto dôvodné, aj s prihliadnutím na nedodržanie
postupu podľa § 100 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.