Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. jún 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/313/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115214612
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6115214612.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľa

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00151866, proti odporcom 1/
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42499500, 2/ Slovenská
republika zast. Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO:
42499500, o zaplatenie 17 804,48 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie voči odporcovi 1/ z a s t a v u j e .

Súd návrh navrhovateľa voči odporcovi 2/ z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi v 2/ rade trovy konania vo výške 98,92 Eur v lehote
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľje povinný zaplatiťnaúčettunajšiehosúdutrovyštátupredstavujúcetrovysvedočného
vo výške 34,-- Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd odporcovi v 1/ rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 10. 07. 2015 domáhal od odporcov 1/
a 2/ zaplatenia sumy 17 804,48 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 04. 02. 2015
ako náhrady škody v zmysle § 114 ods. 5 zákona č. 328/02 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov.

Súd vykonal dokazovanie žalobným návrhom, výpoveďou zástupcov účastníkov, videozáznamom
z úrazu, zmluvou o výpožičke č. XXXXX/XXXX-XXXX uzatvorenej medzi navrhovateľom

a Colným riaditeľstvom SR dňa 06. 01. 2010, platobnými príkazmi na úhradu finančných
prostriedkov, rozhodnutiami riaditeľa Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, prehľadom
nemocenských dávok vyplatených ppráp. H. U. v období roku 2013 a 2014, jej výpoveďou, správou
SHMÚ z 06. 06. 2016 a zistil tento skutkový stav:

Podľa tvrdenia navrhovateľa tento uzatvoril s Colným riaditeľstvom SR ako správcom majetku štátu dňa
06. 01. 2010 zmluvu o výpožičke č. XXXXX/XXXX-XXXX, z ktorej článku V. bodu 13 vyplývala povinnosť

Colnému riaditeľstvu zabezpečiť podľa potreby zimnú údržbu spevnených plôch.
Dňa 20. 01. 2013 došlo na hraničnom priechode Ubľa k služobnému úrazu, ktorý utrpela ppráp. H. U.
tým, že sa pošmykla na zľadovatelej vozovke a následne spadla. Liečba tohto úrazu si vyžiadala PN
od 20. 01. 2013 do 25. 04. 2014.Rozhodnutím riaditeľa Hraničnej a cudzineckej polície Sobrance č. L.-V.-U.-Š.-X-XXX/XXXX boli
poškodenej dňa 13. 02. 2014 priznané a následne vyplatené dávky úrazového zabezpečenia a to
náhrada za bolesť vo výške 3 381,-- Eur (podľa § 20 ods. 1 písm. b/ zákona 328/02 Z. z.), náhrada za

náklady spojené s liečením vo výške 81,41 Eur (podľa § 20 ods. 1 písm. c/ a § 23 citovaného zákona).
Na základe rozhodnutia riaditeľa Hraničnej a cudzineckej polície Sobrance č. PPZ-HCP-SO-
Šk-75-005/2014 zo dňa 14. 07. 2014 bola vyplatená náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo
výške 3 220,-- Eur a náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením vo výške 153,06 Eur
(podľa § 20 ods. 1 písm. c/ a § 23 citovaného zákona). Za obdobie dočasnej neschopnosti v dôsledku

úrazu trvajúcej od 20. 01. 2013 do 25.04. 2014 podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona bol poškodenej
vyplatený za prvých 10 dní služobný plat vo výške 305,49 Eur a od 11. dňa dočasnej neschopnosti
náhrada služobného príjmu vo výške 10 663,52 Eur.
V priamej príčinnej súvislosti s porušením povinnosti zo zmluvy o výpožičke vznikla potom
navrhovateľovi celkove škoda v žalovanej výške 17 804,48 Eur.

Podľa § 10 ods. 5 zákona 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva
prešiel majetok štátu, ktorý bol do 31. 12. 2011 v správe Daňového riaditeľstva a Colného riaditeľstva
SR do správy Finančného riaditeľstva, t. j. odporcu v 1/ rade.

Ďalej navrhovateľ poukázal na znenie § 2 ods. 2 zákona 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu -

Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov
majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa § 1 ods. 1 písm. a), b) a d) môže nadobúdať
majetok len do vlastníctva štátu.
Je potom daná vecná pasívna legitimácia v spore odporcovi v 1/ rade v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia. Z opatrnosti sa však domáhal nároku aj voči odporcovi v 2/ rade.

Colné riaditeľstvo, ako správca nehnuteľného majetku štátu, porušil svoju povinnosť v zmysle zmluvy
o výpožičke a v priamej príčinnej súvislosti s týmto porušením došlo ku vzniku škody na strane
navrhovateľa. Z týchto dôvodov sa domáhal voči odporcovi 2/ nároku podľa § 114 ods. 5 zákona
328/2002 Z. z.

Odporca v 1/ rade žiadal návrh zamietnuť. Vzniesol námietku nedostatku svojej vecnej pasívnej
legitimácie, keď zmluvnou stranou zmluvy o výpožičke bol odporca v 2/ rade. Ďalej uviedol, že zimná
údržba spevnených plôch je vykonávaná prostredníctvom objednávky od externého dodávateľa ako aj
prostredníctvom povereného zamestnanca pobočky Colného úradu v Ubli.

Na pojednávaní dňa 20. 01. 2016 vzal navrhovateľ návrh voči odporcovi v 1/ rade späť.
Súd v zmysle § 96 OSP konanie voči nemu zastavil.

Odporca v 2/ rade žiadal návrh zamietnuť. Vzniesol námietku nedostatku vecnej aktívnej legitimácie na

strane navrhovateľa, keď poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 374/2014 Z. z., podľa ktorej sa jedná
o pohľadávku štátu a navrhovateľ ako rozpočtová organizácia je len správcom tohto majetku. Vyplýva
to zo znenia § 2 ods. c) a § 13 ods. 1 písm. i) citovaného zákona.
K samotnému nároku na náhradu škody uviedol, že nespochybňuje tú skutočnosť, že zo strany
zamestnankyne navrhovateľa došlo k služobnému úrazu, ani priebeh škodovej udalosti. Nemal výhrady

ani k vyčíslenej výške škody. Mal za to, že sa nejedná o objektívnu zodpovednosť za vzniknutú škodu,
ale v zmysle ustanovenia § 14 ods. 5 zákona 328/2002 Z. z., na základe ktorého si navrhovateľ uplatnil
svoj nárok, sa musí jednať o zavinené protiprávne konanie. Ďalej uviedol, že zo zápisnice z rokovania
škodovej komisie vyplýva, že k úrazu došlo v dôsledku námrazy, ktorej existenciu mohla poškodená
predpokladať vzhľadom k ročnému obdobiu. Zo samotnej zmluvy o výpožičke nehnuteľného majetku

vyplýva, že navrhovateľ užíval tieto priestory a bol povinný oznámiť potrebu údržby spevnených plôch.
V tejto súvislosti mal za to, že došlo k porušeniu povinností navrhovateľa v zmysle § 415 O. z., keď
mohol urobiť sám nejaké opatrenia v prípade, ak mal za to, že môže hroziť škoda a následne žiadať
ich refundáciu. Poprel, že by v kritický deň existovala námraza, pričom táto skutočnosť nevyplýva ani z
kamerového záznamu. Mal za to, že škoda vznikla náhodou, za ktorú nikto nezodpovedá. Nepopieral, že

v zmysle článku V. bod 13 dohody mala byť z jeho strany vykonávaná zimná údržba spevnených plôch,
ktoré predstavovali colný priestor, kde sa vykonávala colná kontrola, ako aj priľahlé parkoviská. Túto
vykonávali prostredníctvom externého dodávateľa ako aj povereného zamestnanca pobočky colného
úradu. Úsek colného priestoru, na ktorom došlo k služobnému úrazu, je cestou v zmysle § 1 ods. 2 písm.b) zákona o pozemných komunikáciách č. 135/1961 Zb. Jedná sa o cestu 1. triedy. Správca je povinný
zabezpečiť zjazdnosť tejto cesty, nie však schodnosť, ako je to v prípade chodníka a priechodu pre
chodcov. K úrazu došlo na vodorovnom dopravnom značení „Stop“ určenom pre dopravné prostriedky,

ktorý nie je prechodom pre chodcov.

Odporca v 2/ rade uviedol, že je správcom predmetnej pozemnej komunikácie. Vo vzťahu k § 3d ods.
5 písm. f) zákona 135/1961 Zb. primárnym účelom colného priestoru je prestup motorových vozidiel
cez štátnu hranicu. V mieste, kde sa stala škodová udalosť, primárnym účelom nie je pohyb osôb.

Nerealizovateľná by bola povinnosť správcu komunikácií vo vzťahu k policajtom, ktorí vykonávajú
kontrolu dopravnú po celom území republiky na všetkých vozovkách tak, aby tieto vozovky boli aj
schodné. Colníci by mali v danom priestore zvýšiť opatrnosť, lebo sa pohybujú po vozovke.

Poukázal tiež na znenie § 9 ods. 4 Cestného zákona, podľa ktorého na odstraňovanie závad zjazdnosti,
prípadne schopnosti možno používať chemické posypové materiály len tam, kde je to nevyhnutne

potrebné. V čase služobného úrazu bola cestná komunikácia zjazdná, suchá, bez súvislej vrstvy ľadu
a snehu. Vzhľadom na ročné obdobie a námrazy, ktoré sa vytvárajú prevažne nad ránom, mohla
poškodená predpokladať príčinu služobného úrazu, keďže biely pás, na ktorom sa pošmykla, je v čase
námrazy šmykľavý. Vyplýva to aj zo zápisnice z rokovania škodovej komisie zo dňa 21. 03. 2013.

Zo zmluvy o výpožičke zo dňa 06. 01. 2010 uzatvorenej medzi Slovenskou republikou, správcom
majetku Colným riaditeľstvom SR ako požičiavateľom a Ministerstvom vnútra SR ako vypožičiavateľom
bolo zistené, že predmetom výpožičky boli administratívne budovy a kontrolné stanovištia objektov
hraničného priechodu v obci Ubľa a priľahlej zastavenej plochy a nádvorí parc. č. 1084/10 o výmere 1
475m2.Predmetzmluvyboldanýbezplatnedoužívanianadobu5rokov.VčlánkuV.bod13zmluvybolo

dojednané, že požičiavateľ zabezpečuje podľa potreby zimnú údržbu spevnených plôch (colný priestor,
parkovisko).

Zo zápisnice z rokovania senátu škodovej komisie zo dňa 21. 03. 2013 bolo zistené, že k služobnému
úrazu nadstrážmajsterky H. U. došlo dňa 20. 01. 2013 o 5.40 h ráno počas vykonávania hraničnej

kontroly motorového vozidla na výstupe zo SR na hraničnom priechodu Ubľa. Pri prechádzaní z prednej
časti vozidla sa pošmykla na zľadovatenej vozovke (biely pás). Bola jej stanovená diagnóza - zlomenina
vonkajšieho členka s posunom členkovej kosti, ktorá bola liečená operačne s okamžitou hospitalizáciou.
Škodová komisia vychádzala zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze, o evidovanom služobnom
úraze,výpovedipoškodenej,svedkaX.W.,zápisuzdychovejskúškyaprepúšťacejlekárskejsprávy.Pád

menovanej bol zaznamenaný aj na videozázname z hraničného prechodu. Škodová komisia na základe
toho, že hoci poškodená mohla predpokladať v danom ročnom období námrazy, ktoré sa vytvárajú nad
ránom na bielom páse, na ktorom sa pošmykla, ale nemohla pádu zabrániť, navrhla odškodnenie za
bolesť v 100 % rozsahu.

Svedkyňa H. U. uviedla, že vo februári 2009 nastúpila na hraničný prechod Ubľa do funkcie referent.
Dňa 20. 01. 2013 pri kontrole dokladov osôb vezúcich sa vo vozidle, ako aj samotného vozidla, ktoré
prechádzalo cez hranicu, pri tom, ako prechádzala popred vozidlo k vodičovi z prednej časti vozidla,
sa šmykla pri ľavej prednej časti vozidla. Následkom toho spadla. Vozovka bola zľadovatelá celá,
nielen tam, kde sa nachádzal biely pruh vyznačujúci miesto, kde majú zastaviť vozidlá prechádzajúce

hranicu. Úsek colného priestoru bol prestrešený, ale tadiaľ prefukovalo. Nikdy tam nechodievalo
posypovacie auto cestárov, lebo sa jednalo o úzky priestor. Údržbu vykonával pracovník colnej správy,
ktorý cestu posýpal. Celú noc tam však nikto neposýpal, nebol tam ani ráno. Nevedela sa vyjadriť, ako
často sa robila údržba. Vozovka bývala šmykľavá stále, keď tam bola námraza. V tomto priestore sa
pohybujú pravidelne. Mala obutú bežnú služobnú pracovnú obuv - kanady. Aj v minulosti sa stávalo, že

zamestnanci sa tam šmýkali, ale nikdy si nikto nič nezlomil.

Predmetom sporu bola náhrada škody uplatnená navrhovateľom v zmysle § 114 ods. 5 zákona 328/2002
Z. z.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho
zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím
osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky
úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenianesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia a dávku
úrazového zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva oprávnenie služobného úradu domáhať sa voči tretím
osobám náhrady škody v zmysle ustanovenia § 420 O. z. v prípade zavineného porušenia povinnosti,
v ktorej príčinnej súvislosti došlo ku vzniku škody predstavujúcej výplatu dávok nemocenského
zabezpečenia ako aj úrazového zabezpečenia.

Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu je preukázanie, že došlo:
1. k porušeniu právnej povinnosti,
2. ku vzniku škody,
3. v príčinnej súvislosti medzi 1, 2,
4. k zavineniu na strane škodcu.

Dôkazné bremeno na preukázaní existencie všetkých 4 predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu
bolo na navrhovateľovi.

Predovšetkým sa súd zaoberal námietkou nedostatku vecnej aktívnej legitimácie na strane
navrhovateľa.

V zmysle § 1 citovaného zákona tento upravuje zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov.
Pod pojmom služobný úrad sa myslí, okrem iného, v zmysle § 2 citovaného zákona aj Ministerstvo
vnútra SR. Poškodená bola príslušníčkou policajného zboru, úradu hraničnej a cudzineckej polície,
pričom služobným úradom, v pôsobnosti ktorého bola poškodená zaradená, je Ministerstvo vnútra

SR, Prezídium Policajného zboru, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance. Vyplýva to z
potvrdenia Ministerstva vnútra SR, sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu z č. l.
16 spisu zo dňa 30. 07. 2014.

Odporca v 2/ rade poukázal na znenie § 2 ods. c) zák. 374/2014 Z. z. a § 13 ods. 1 písm. i) citovaného

zákona.
Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona správcom pre účely tohto zákona je správca majetku štátu podľa
osobitného predpisu, ak spravuje pohľadávky štátu.
Podľa ods. 4, ak ho nemožno určiť podľa ods. 3, je ním príslušný ústredný orgán štátnej správy, v ktorého
pôsobnosti sa pohľadávka týka.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že bola daná vecná aktívna legitimácia navrhovateľa v
spore, pričom sa nejedná o súkromnú pohľadávku štátu v zmysle § 2 ods. c) citovaného zákona. Jedná
sa o pohľadávku vyplývajúcu zo zákona (§ 114 ods. 5 zákona 328/2002 Z. z.).

Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či je daná zodpovednosť odporcu za vzniknutú škodu na strane

navrhovateľa v súvislosti so služobným úrazom.

Ad 1/
Čo sa týka protiprávneho konania, navrhovateľ poukazoval na porušenie povinnosti vyplývajúcej zo
zmluvy, jej článku V. bodu 13, keď odporca nezabezpečil zimnú údržbu spevnených plôch, ako sa k

tomu zaviazal v tejto zmluve.

Odporca argumentoval príslušnými ustanoveniami cestného zákona 135/1961 Zb. jeho § 9, § 9a, § 3d/2
argumentujúc tým, že ako správca cesty nebol povinný zabezpečovať schodnosť daného úseku cesty
nachádzajúceho sa v colnom priestore, ale len jeho zjazdnosť. Predmetom sporu však nebola náhrada

škody, ktorá by vznikla z porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona, ale z článku V. bod 13 zmluvy.

Citované zmluvné dojednanie sa týkalo „zimnej údržby spevnených plôch - colného priestoru a
parkoviska, ktoré mal zabezpečovať požičiavateľ - odporca podľa potreby.“

Takéto dojednanie neobsahuje špecifikáciu pojmu zimná údržba, t.j. či sa jedná o zabezpečenie
schodnosti alebo zjazdnosti cesty, ktorá sa nachádza v colnom priestore. Samotný pojem colný priestor
v sebe zahŕňa nielen cesty, ale aj prechody pre chodcov a parkoviská, pričom v časti sa jedná o prekrytýpriestor a v časti neprekrytý. Rovnako v tomto dojednaní nie je uvedené, ako často a akým spôsobom
má byť zabezpečovaná zimná údržba.

Výkladové pravidlá pre občianskoprávne úkony sú vo všeobecnosti vyjadrené v ustanoveniach § 35 ods.
2 a 3 O. z. Ako vyplýva z citácie uvedených ustanovení pre výklad právneho úkonu je rozhodujúca vôľa
toho, kto právny úkon urobil. Predovšetkým je však potrebné právny úkon vykladať podľa jazykového
vyjadrenia, pokiaľ je právny úkon vyjadrený v písomnej forme. Platí zásada, že právny úkon je treba
vykladať podľa stavu, ktorý tu bol v čase uzatvorenia posudzovaného právneho úkonu. Určitosť

písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou. V danom prípade obsah právneho úkonu obsahujúci
záväzok zimnej údržby spevnených plôch nebol dostatočne určitý rozsahu ani spôsobu tejto údržby.
Nemožno potom obsah tohto právneho úkonu vykladať v neprospech odporcu a vykladať tento právny
úkon extenzívne.

V konaní bolo preukázané, najmä svedeckou výpoveďou H. U., že odporca vykonával zimnú údržbu

prostredníctvom svojho zamestnanca ako aj prostredníctvom externej dodávateľskej firmy.

Sami v prípade potreby vykonávali údržbu, napr. odstraňovali sneh na pruhoch na ceste, ako to uviedla
svedkyňa U.. Svedkyňa ďalej uviedla, že aj samotní zamestnanci navrhovateľa v prípade potreby
vykonávali údržbu, napr. odstraňovali sneh na pruhoch na ceste.

Z uvedených dôvodov mal súd za to, že keďže neoblo preukázané, ktorú konkrétnu povinnosť porušil
odporca v zmysle článku V. bod 13 zmluvy (t. j. čo znamenali pojmy „zimná údržba“ a pojem „podľa
potreby“), nemohol súd posúdiť, či skutočne došlo k zavinenému porušeniu povinností na jeho strane
ako základného predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu na strane navrhovateľa.

Skôr sa súdu javí, že na strane zamestnancov navrhovateľa došlo k porušeniu prevenčnej povinnosti v
zmysle § 415 O. z. predchádzať škodám na zdraví, keď mali upozorniť na takúto situáciu pretrvávajúcu
v ranných skorých hodinách pri obdobných poveternostných podmienkach. Navrhovateľ potom túto
situáciu mohol riešiť buď sám prostredníctvom svojich zamestnancov alebo na základe dohody s

odporcom špecifikovať rozsah a spôsob tejto údržby a to aj v nočných hodinách počas služby.

Pokiaľ v článku V. bod 13 dohody bolo dojednané, že zimnú údržbu týchto priestorov zabezpečí
požičiavateľ „podľa potreby,“ nebolo preukázané, že by navrhovateľ túto potrebu avizoval v nočných
hodinách.

Z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol ako bezdôvodný.

O trovách konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k odporcovi v 2/ rade podľa § 142 ods. 1 OSP, keď
úspešnému odporcovi v 2/ rade súd priznal náhradu trov predstavujúcich náklady na cestu z Bratislavy

do Banskej Bystrice a späť za použitie osobného motorového vozidla dňa 15. 06. 2016 vo výške 98,92
Eur v zmysle vyúčtovania zo dňa 16. 06. 2016.

Súd odporcovi v 1/ rade náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich nevyčíslil.

O trovách štátu bolo rozhodnuté podľa § 148 ods. 1 OSP. Trovy predstavujú trovy cestovného svedkyne
H. U. z miesta bydliska do miesta výsluchu v Banskej Bystrici tak, ako si ich uplatnila na pojednávaní vo
výške bežného cestovného za cestu vlakom za 1 cestu 17 Eur (krát 2), spolu 34 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,

písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný
poriadok.