Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/372/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115214612
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6115214612.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu

JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, právnej veci žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00151866, proti žalovaným: 1/ Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42499500, 2/ Slovenská republika zast. Finančným
riaditeľstvomSlovenskejrepubliky,Lazovná63,BanskáBystrica,IČO:42499500,ozaplatenie17804,48
Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 24.
júna 2016, č. k.: 9 C/313/2015 - 134, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v druhom, treťom a štvrtom výroku p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný 2/ má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„Súd konanie voči odporcovi 1/ zastavuje.
Súd návrh navrhovateľa voči odporcovi 2/ zamieta.
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi v 2/ rade trovy konania vo výške 98,92 Eur v lehote 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu predstavujúce trovy svedočného vo

výške 34,-- Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd odporcovi v 1/ rade náhradu trov konania nepriznáva.“
2. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa od žalovaných domáhal zaplatenia
17.804,48 EUR s príslušenstvom titulom náhrady škody podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z.
sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
3. Žalobca tvrdil, že s Colným riaditeľstvom SR, ako správcom majetku štátu, uzatvoril dňa 06. 01. 2010
zmluvu o výpožičke, z ktorej článku V. bodu 13 vyplývala povinnosť Colnému riaditeľstvu zabezpečiť

podľa potreby zimnú údržbu spevnených plôch. Dňa 20. 01. 2013 došlo na hraničnom priechode Ubľa k
služobnému úrazu, ktorý utrpela ppráp. H. U. tým, že sa pošmykla na zľadovatenej vozovke a následne
spadla. Liečba tohto úrazu si vyžiadala PN od 20. 01. 2013 do 25. 04. 2014. Poškodenej boli priznané
a následne vyplatené dávky úrazového zabezpečenia, a to náhrada sa bolesť vo výške 3.381 EUR,
náhrada sa náklady spojené s liečením vo výške 81,41 EUR, náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 3.220 EUR a náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením vo výške
153,06 EUR v zmysle zákona č. 328/2002 Z. z., pričom za obdobie dočasnej neschopnosti v dôsledku

úrazu trvajúcej od 20. 1. 2013 do 25. 4. 2014 podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona bol poškodenej
vyplatený za prvých 10 dní služobný plat vo výške 305,49 EUR a od 11. dňa dočasnej neschopnosti
náhrada služobného príjmu výške 10.663,52 EUR, pričom v priamej súvislosti s porušením povinnosti
zo zmluvy o výpožičke vznikla žalobcovi škoda 17.804,48 EUR.4. Žalovaný 1/ žiadal žalobu zamietnuť, keď vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie.
5. Žalovaný 2/ žiadal žalobu taktiež zamietnuť dôsledku nedostatku vecnej aktívnej legitimácie na strane
žalobcu, pričom nespochybnil, že zo strany zamestnankyne žalobcu došlo k služobnému úrazu, ani

priebeh škodovej udalosti. Nemal výhrady ani k vyčíslenej výške škody. Mal za to, že ide o objektívnu
zodpovednosť za vzniknutú škodu, ale v zmysle ustanovenia § 14 ods. 5 zákona 328/2002 Z. z., na
základe ktorého si navrhovateľ uplatnil svoj nárok, musí ísť o zavinené protiprávne konanie. Zo zápisnice
z rokovania škodovej komisie vyplynulo, že k úrazu došlo v dôsledku námrazy, ktorej existenciu mohla
poškodená predpokladať vzhľadom k ročnému obdobiu. Zo samotnej zmluvy o výpožičke nehnuteľného

majetku vyplýva, že navrhovateľ užíval tieto priestory a bol povinný oznámiť potrebu údržby spevnených
plôch. V tejto súvislosti mal za to, že došlo k porušeniu povinností žalobcu v zmysle § 415 O. z., keď
mohol urobiť sám nejaké opatrenia v prípade, ak mal za to, že môže hroziť škoda a následne žiadať
ich refundáciu. Poprel, že by v kritický deň existovala námraza, pričom táto skutočnosť nevyplýva ani z
kamerového záznamu. Mal za to, že škoda vznikla náhodou, za ktorú nikto nezodpovedá. Nepopieral,
že v zmysle článku V. bod 13 dohody mala byť z jeho strany vykonávaná zimná údržba spevnených

plôch, ktoré predstavovali colný priestor, kde sa vykonávala colná kontrola, ako aj priľahlé parkoviská..
Úsek colného priestoru, na ktorom došlo k služobnému úrazu, je cestou v zmysle § 1 ods. 2 písm. b)
zákonaopozemnýchkomunikáciáchč.135/1961Zb.Ideocestu1.triedy.Správcajepovinnýzabezpečiť
zjazdnosť tejto cesty, nie však schodnosť, ako je to v prípade chodníka a priechodu pre chodcov. K
úrazu došlo na vodorovnom dopravnom značení „Stop“ určenom pre dopravné prostriedky, ktorý nie

je prechodom pre chodcov. Vo vzťahu k § 3d ods. 5 písm. f) zákona 135/1961 Zb. primárnym účelom
colného priestoru je prestup motorových vozidiel cez štátnu hranicu. V mieste, kde sa stala škodová
udalosť, primárnym účelom nie je pohyb osôb. Nerealizovateľná by bola povinnosť správcu komunikácií
vo vzťahu k policajtom, ktorí vykonávajú kontrolu dopravnú po celom území republiky na všetkých
vozovkách tak, aby tieto vozovky boli aj schodné. Colníci by mali v danom priestore zvýšiť opatrnosť,

lebo sa pohybujú po vozovke. Poukázal tiež na znenie § 9 ods. 4 Cestného zákona, podľa ktorého na
odstraňovanie závad zjazdnosti, prípadne schodnosti možno používať chemické posypové materiály len
tam, kde je to nevyhnutne potrebné. V čase služobného úrazu bola cestná komunikácia zjazdná, suchá,
bez súvislej vrstvy ľadu a snehu. Vzhľadom na ročné obdobie a námrazy, ktoré sa vytvárajú prevažne
nad ránom, mohla poškodená predpokladať príčinu služobného úrazu, keďže biely pás, na ktorom sa

pošmykla, je v čase námrazy šmykľavý. Vyplýva to aj zo zápisnice z rokovania škodovej komisie zo dňa
21. 03. 2013.
6. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že predmetom sporu bola náhrada
škody uplatnená podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z.. Dospel k záveru, že je daná vecná
aktívna legitimácia žalobcu v spore. V dôsledku späťvzatia žaloby voči žalovanému 1/ konanie

zastavil a následne sa zaoberal otázkou, či je daná zodpovednosť pôvodne označeného žalovaného
2/ za vzniknutú škodu. Vo vzťahu k predpokladom vzniku zodpovednosti konštatoval, že žalobca
preukazovalporušeniepovinnostivyplývajúcejzozmluvy,pričomkonštatoval,žežalovanýargumentoval
ustanoveniami cestného zákona č. 135/1961 Zb., a to s poukazom na § 9, § 9a, § 3d/2, keď ako
správcacestynebolpovinnýzabezpečovaťschodnosťdanéhoúsekucesty, ktorýsanachádzalvcolnom

priestore, ale len jeho zjazdnosť. Súd konštatoval, že predmetom sporu nebola náhrada škody, ktorá
vznikla z porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zákona č. 135/1961 Z. z., ale z článku V. bod 13 zmluvy.
Na základe znenia tohto článku dospel k záveru, že nebolo preukázané, ktorú konkrétnu povinnosť
porušil žalovaný podľa namietaného článku zmluvy, preto súd nemohol posúdiť, či skutočne došlo k
zavinenému porušeniu povinností na jeho strane ako základného predpokladu vzniku zodpovednosti,

pretože namietaný článok neobsahuje špecifikáciu pojmu „zimná údržba“.
7. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný, a to proti výrokom, ktorými žalobu voči žalovanému 2/zamietol,
ktorým zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému 2/ trovy konania ako aj proti časti výroku, ktorým súd
zaviazal žalobcu na náhradu trov štátu. Ako odvolací dôvod uviedol § 365 ods. 1 písm. f) CSP, teda,
že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj podľa § 365

ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Napadnutý rozsudok žiadal zmeniť tak, že zaviaže žalovaného 2/ uhradiť žalobcovi žalovanú istinu
s príslušenstvom ako aj trovy konania.
8. K záverom súdu vysloveným v odôvodení rozsudku uviedol, že otázka potreby zimnej údržby vyplýva
jednak z aktuálnych poveternostných podmienok a zároveň zo znalosti charakteru počasia na danom

mieste, nakoľko to bol zamestnanec žalovaného 2/, ktorý tam dlhodobo vykonával údržbu. Pretože v
tomto období mrzlo a poľadovice boli v dôsledku špecifických poveternostných podmienok v tej oblasti
časté, zamestnanec žalovaného 2/, ktorý zabezpečoval údržbu, mohol a mal predpokladať, že je daná
potreba zabezpečiť zimnú údržbu v danom úseku colného priestoru, kde sa pohybujú policajti a colníci.Úsek colného priestoru aj podľa svedeckej výpovede svedkyne - poškodenej nie je tak rozsiahly, že
by jeho údržbu nebolo možné priebežne zabezpečovať. V čase úrazu bola poľadovica, ktorá sa nedá
odstrániť mechanicky, preto je potrebné aplikovať posyp. Preto keby bola vozovka riadne posypaná, k

pošmyknutiu a následnému úrazu by nedošlo. Z kamerového záznamu je zrejmé, že v danom úseku
nedošlo k takej údržbe, ktorá by predišla vytvorenia poľadovice, napr. posypaním štrkom.
9. Súd konštatoval, že predmetom sporu nebola náhrada škody, ktorá by vznikla porušením povinnosti
vyplývajúcej zo zákona č. 135/1961 Z. z. o pozemných komunikáciách. S týmto záverom sa nestotožnil.
Žalobca sa domáha náhrady škody titulom porušenia ustanovenia článku V. bod 13 zmluvy o výpožičke,

ale zároveň aj titulom porušenia právnej povinnosti žalovaného ako správcu pozemnej komunikácie,
vyplývajúcej z príslušných ustanovení zákona o pozemných komunikáciách, na ktoré žalobca v
prvostupňovom konaní poukázal, napr. vo svojom vyjadrení zo dňa 20. 1. 2016 ako aj na pojednávaní
dňa 15. 6. 2016. Pokiaľ teda v konaní namietol zároveň porušenie povinnosti žalovaného 2/ vyplývajúcej
z príslušných ustanovení zákona o pozemných komunikáciách, bolo povinnosťou súdu sa touto
argumentáciou zaoberať, pričom s touto argumentáciou sa súd vo svojom rozhodnutí nevysporiadal.

Išlo o porušenie povinnosti správcu komunikácie, ktorá vyplýva z § 3d ods. 6 zákona o pozemných
komunikáciách, v zmysle ktorého sú vlastníci a správcovia pozemných komunikácií povinní pozemné
komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené. Žalobca preukázal, že
ide o skutočnosť všeobecne známu, že colný priestor je určený okrem iného aj na kontrolu dokladov
osôb prekračujúcich hranicu, pričom v tomto priestore, hoci ide o cestu, sa obvykle vyskytujú osoby

- colníci ako aj príslušníci Policajného zboru, za účelom zabezpečenia plnenia úloh podľa zákona o
policajnom zbore. Podľa § 9a ods. 2 zákona o pozemných komunikáciách je zodpovednosť správcu
komunikácie objektívna, škodu je povinný uhradiť bez ohľadu na skutočnosť, či ju priamo zavinil. V
konaní bolo preukázané, že poškodená príslušníčka škodovej udalosti nemohla zabrániť, išlo o závadu
komunikácie. Všetky tieto skutočnosti v prvostupňovom konaní namietal, prvostupňový súd však na to

neprihliadol. Žalobca preukázal, že colný priestor je okrem iného určený na kontrolu dokladov a v tomto
priestore sa bežne vyskytujú colníci aj príslušníci Policajného zboru. Preto povinnosťou žalovaného 2/
bolo zabezpečiť schodnosť príslušného úseku komunikácie.
10. Taktiež sa nestotožnil so záverom, že je možné konštatovať porušenie prevenčnej povinnosti
zo strany zamestnancov žalobcu. V tejto súvislosti poukázal opätovne na zákon o pozemných

komunikáciách, a to § 9 ods.1, keď závady v zjazdnosti ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov
povinní odstraňovať ich správcovia. Zákon o pozemných komunikáciách používa v súvislosti s cestou,
ktorá vedie cez colný priestor, termín prejazdný úsek cesty cez colný priestor. Preto žalobca má za
to, že škoda mu vznikla v príčinnej súvislosti s omisívnym konaním žalovaného 2/, či už ako správcu
komunikácie, respektíve požičiavateľa zo zmluvy o výpožičke. Je teda splnená aj podmienka zavinenia

zo strany škodcu - žalovaného 2/.
11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/. Rozsudok považuje za správny, preto žiadal odvolací
súd rozsudok potvrdiť. Uviedol, že zo žalobcovho odvolania nevyplýva, že žalobca spochybňuje záver
prvostupňového súdu o neurčitosti ustanovenia článku III, bodu 13 zmluvy, na základe porušenia ktorého
si uplatnil nárok žalobou v konaní. Žalobca v odvolaní voči rozsudku len prezentuje jeho predstavu o

tom, ako by podľa neho mala byť správne vykonávaná zimná údržba, avšak nespochybňuje správnosť
záveru prvostupňového súdu o neurčitosti ustanovenia článku III bodu 13 zmluvy.
12. Rozhodnou skutkovou okolnosťou, na základe ktorej si žalobca voči žalovanému uplatnil žalobou
v konaní právo na náhradu škody, bolo porušenie povinností žalovaného stanovených žalovanému
2/ ustanovením článku III bodu 13 zmluvy. Ani raz v priebehu konania žalobca neuviedol, že žiada,

aby prvostupňový súd zaviazal žalovaného 2/ z iného titulu ako titulu porušenia povinnosti stanovenej
ustanovením čl. III bodu 13 zmluvy. Žalobca vo svojich vyjadreniach len vykladal ustanovenia cestného
zákona, avšak ani raz neuviedol, že by si žalobou uplatnený nárok uplatňoval voči žalovanému 2/ z titulu
porušenia povinností žalovaného 2/, ktoré sú žalovanému 2/ stanovené cestným zákonom.
13. Prvostupňový súd správne skonštatoval, že sa mu javí, že žalobca porušil prevenčnú povinnosť

stanovenú v zmysle ustanovenia § 415 OZ. K úrazu došlo na ceste, na značke, ktorá slúži potrebám
žalobcu.Podľa§135zákonač.73/1998Z.z.oštátnejslužbepríslušníkovPolicajnéhozboru,jeslužobný
úrad povinný vytvoriť podmienky pre bezpečný výkon štátnej služby policajtami. Služobným úradom
poškodenej bol žalobca. Žalobca bol povinný zabezpečiť podmienky pre bezpečný výkon štátnej služby
policajtov a nie alibisticky tvrdiť, že správca cesty má zabezpečiť aj schodnosť, nielen jej zjazdnosť. Na

záver uviedol, že ani povinnosť správcu cesty zabezpečiť zjazdnosť cesty nezbavuje zamestnávateľa
povinnosti vytvoriť zamestnancovi, ktorý pracuje na ceste, vhodné podmienky pre bezpečný výkon jeho
pracovných činností.14. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Preskúmanímveciodvolacísúddospelkzáveru,žerozhodnutiesúduprvejinštanciejevnapadnutej

časti správne a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pokiaľ ide o relevantné závery, na
základe ktorých sa žalobca domáhal svojho nároku. Okresný súd správne v konaní skúmal predpoklady
upravené v § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z., pričom v súvislosti s ust. § 420 OZ skúmal predpoklady
vzniku zodpovednosti za škodu, a to predovšetkým, či žalovaný 2/ porušil právnu povinnosť. Je pravdou,
že žalobca svoj nárok odvodzoval zo zmluvy o výpožičke, článku V. bod 13, keď žalovanému vytýkal,
že nezabezpečil zimnú údržbu spevnených plôch, ako sa k tomu zaviazal v zmluve. Žalovaný sa bránil

s poukazom na cestný zákon č. 135/1961 Zb., keď ako správca cesty nebol povinný zabezpečovať
schodnosť daného úseku, ale len jeho zjazdnosť. Okresný súd vychádzal so záveru, že dojednanie
v zmluve neobsahuje špecifikáciu pojmu zimná údržba, t. j., či ide o zabezpečenie schodnosti alebo
zjazdnosti cesty, ktorá sa nachádza v colnom priestore.
17. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané, ktorú konkrétnu

povinnosť porušil žalovaný 2/ v zmysle článku V. bod 13 zmluvy. Odvolací súd však upriamuje pozornosť
na zistený skutkový stav, keď bolo preukázané, že došlo k pošmyknutiu sa pracovníčky, pričom zo
zápisnice z rokovania senátu škodovej komisie je uvedené zľadovatená vozovka (biely pás). Z tohto
zápisu vyplýva, že poškodená mala predpokladať, že nad ránom na bielom páse sa vytvárajú námrazy,
pričom poškodená - svedkyňa tvrdila aj to, že vozovka bola zľadovatená celá, nielen tam, kde sa

nachádzal biely pruh. V danom prípade však ide o tvrdenie svedkyne, z vykonaného dokazovania
nevyplýva, že by bola celá vozovka zľadovatená, pričom ani z vykonaného dôkazu, záznamu kamery,
nevyplýva, že by sa na inom mieste vozovky šmýkalo, okrem miesta natretého bielou farbou, čo vidno
aj na pohybe ostatných osôb na kamere, a to ďalšieho policajta ako aj vodiča kontrolovaného vozidla.
Ani z kamery nevyplýva, že by cesta bola namrznutá. Odvolací súd len dodáva, že biely pás, vodorovné

dopravnéznačenie,opakovanespôsobujeproblémy,pretoženielenvzime,aleajvletejenáteršmykľavý
bez ohľadu na to, či je námraza alebo nie.
18. Zo žiadneho dôkazu nebolo preukázané, aká bola situácia v čase úrazu na mieste samom, aké
bolo počasie, aká bola predpoveď hydrometeorologického úradu, žalobca nepredložil žiaden konkrétny
dôkaz, že by došlo v čase úrazu k zápisu o stave celej vozovky. Je pravdou, že zmluva nedefinuje pojem

zimnej údržby, rozsahy jej vykonávania, kontrolu, vykonávanie záznamov o údržbe a pod.. Žalovaný
2/ tvrdí, že cesta bola v tom čase suchá, čo nevylučuje, že poškodená sa mohla pošmyknúť. To
ale bez ďalšieho neznamená, že by žalovaný 2/ riadne nevykonával zimnú údržbu. Pretože nebolo
preukázané, že by vozovka bola zľadovatená, nebolo potrebné vykonávať žiadnu zimnú údržbu, najviac,
keďže jej definícia absentuje. Rozširujúcim výkladom možno dospieť k záveru, že pod zimnou údržbou

možno rozumieť odstraňovanie snehu a vykonanie opatrení proti poľadovici, pričom žalobca neposkytol
žiaden taký dôkaz, že by colný priestor bol zľadovatený. V danom prípade možno hovoriť o vis maior,
kedy poškodená sa nešmykla na zľadovatenej vozovke, ale výslovne na bielej čiare, keď poškodená
vykonala prudkým pohyb pri obchádzaní motorového vozidla. Z ničoho nevyplýva povinnosť žalovaného
2/ vykonávať posyp iba bielych čiar, ale je na žalobcovi, aby zabezpečil také vodorovné značenie, ktoré

je bezpečné pre príslušníkov Policajného zboru vykonávajúcich službu. Z ničoho nevyplýva nezvratný
záver tvrdený žalobcom, že ak by vozovka bola posypaná, tak by sa poškodená nešmykla. Zimná
údržba sa nevzťahuje na „schodnosť“ problémového bieleho náteru. Aj zamestnávateľ je povinný
vytvárať pre svojich pracovníkov primerané pracovné podmienky. Vodorovné značenie nepatrí do
kompetencie žalovaného 2/. Mimochodom, odvolací súd dokresľuje daný skutkový stav všeobecne

známou skutočnosťou, že mnohé prechody pre chodcov sú v zime šmykľavé, a to bez ohľadu na to, či
sú posypané alebo nie práve v dôsledku nevhodne použitého náteru.
19. Vyššie uvedené argumenty rovnako platia aj vo vzťahu k námietke odvolateľa ohľadom povinnosti
žalovaného 2/ ako správcu pozemnej komunikácie. Žalobca totiž nepreukázal, že by žalovaný 2/
neudržiaval komunikáciu v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je určená, teda, že by bolo potrebné

vykonať posyp vozovky, pretože nebolo jednoznačne preukázané, že by táto bola zľadovatená. Závadu
komunikácie, ako to tvrdí odvolateľ, nemožno spájať s pojmom nedôslednej zimnej údržby, ale s pojmom
nebezpečného vodorovného značenia a použitých náterových materiálov. V tomto smere je správnyargument žalovaného 2/ v zmysle § 135 zákona č. 73/1998 Z. z. o tom, že služobný úrad je povinný
vytvoriť podmienky pre bezpečný výkon štátnej služby policajtmi.
20. Okresný súd riadne vykonal dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom na

zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne normy, preto odvolací súd nezistil namietanú
vadu,žebydošloknesprávnemuprávnemuposúdeniuveci,keďsúdprvejinštanciedospelksprávnemu
záveru, že zo strany žalovaného 2/ nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti.
21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP,
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný

2/, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
22. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).