Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. január 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413206220
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4413206220.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu:
CD Consulting, s. r. o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705,
proti žalovanému: S. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. M., M. U. XXXX/XX, o zaplatenie zmenkovej
sumy 1.623,12 eura s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 7,05 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20. septembra 2016 č. k. 10C/248/2013-114 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19%
denne zo sumy 2.115,12 eura od 29. 10. 2010 do 09. 02. 2011, zo sumy 1.951,12 eura od 10. 02. 2011
do 08. 03. 2011, zo sumy 1.787,12 eura od 09. 03. 2011 do 07. 04. 2011, zo sumy 1.623,12 eura od
08. 04. 2011 do zaplatenia zastavil. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3,5, § 54 ods. 1, § 3 ods. 1, § 39
Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2, 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čl. I § 48 ods.

1, čl. I § 11 ods. 1, čl. I § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového a uviedol, že
žalobca sa návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa nariadenia ES č. 861/2007 zo dňa 18. 03. 2013,
ktorý došiel na súd 28. 03. 2013, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy
1.623,12 eura, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 2.115,12 eura od 29. 10. 2010 do
09. 02. 2011, zo sumy 1.951,12 eura od 10. 02. 2011 do 08. 03. 2011, zo sumy 1.787,12 eura od 09.
03. 2011 do 07. 04. 2011, zo sumy 1.623,12 eura od 08. 04. 2011 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo
sumy 2.115,12 eura od 06. 12. 2010 do 09. 02. 2011, zo sumy 1.951,12 eura od 10. 02. 2011 do 08.

03. 2011, zo sumy 1.787,12 eura od 09. 03. 2011 do 07. 04. 2011, zo sumy 1.623,12 eura od 08. 04.
2011 do zaplatenia a zmenkovej odmeny 1/3 zmenkovej sumy, teda 7,05 eura s odôvodnením, že ako
indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 26. 11. 2009 na zmenkovú
sumu 2.115,12 eura. Žalovaný sa zaviazal za túto zmenku zaplatiť pri predložení na rad zmenkového
veriteľazmenkovúsumuspolus0,25%dennýmúrokom.Indosatárpredložilzmenkukzaplateniu,pričom
vystaviteľ doposiaľ zaplatil sumu 492 eur. Podaním zo dňa 21. 12. 2015 vzal žalobca žalobu v časti o
zaplatenie zmenkového úroku 0,19% denne zo sumy 2.115,12 eura od 29. 10. 2010 do 09. 02. 2011,

zo sumy 1.951,12 eura od 10. 02. 2011 do 08. 03. 2011, zo sumy 1.787,12 eura od 09. 03. 2011 do 07.
04. 2011, zo sumy 1.623,12 eura od 08. 04. 2011 do zaplatenia späť. Z dôvodu čiastočného späťvzatia
žaloby súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19% denne zo sumy 2.115,12 eura od
29. 10. 2010 do 09. 02. 2011, zo sumy 1.951,12 eura od 10. 02. 2011 do 08. 03. 2011, zo sumy 1.787,12eura od 09. 03. 2011 do 07. 04. 2011, zo sumy 1.623,12 eura od 08. 04. 2011 do zaplatenia zastavil,
a to podľa § 144 a nasl. CSP. Súhlas žalovaného so späťvzatím potrebný nebol, keďže k späťvzatiu
došlo pred pojednávaním. Čo sa týka zvyšku uplatneného nároku, súd skúmal, či je dôvodný. Žalovaný

vystavil dňa 26. 11. 2009 v Q. M. zmenku na zmenkovú sumu 2.115,12 eura s tým, že na ňu zaplatí pri
predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná
v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B zmenkovú sumu a
zmenkový úrok 0,25% denne. Dátum začiatku úročenia bol uvedený: 29. 10. 2010. Zmenka bola splatná:
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Pribinova 25, 811 09 Bratislava, vystavená „bez protestu“ a „na platenie predložiť

v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na zmenke je uvedený údaj - číslo zmluvy 405700197/ fotokópia zmluvy
je súčasťou pripojeného spisu 7Er/1112/2012/. Zmenka bola vystavená na základe dohody o vyplnení
zmenky obsiahnutej v úverovej zmluve č. 405700197 zo dňa 26. 11. 2009, ktorú uzatvoril žalovaný
ako dlžník/ spotrebiteľ/ a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ. Žalovanému bol na základe
úverovej zmluvy poskytnutý úver vo výške 1.000 eur s tým, že žalovaný sa zaviazal tento úver vrátiť
v 12-tich mesačných splátkach po 164 eur, t.j. veriteľovi mal zaplatiť 1.968 eur. Žalovaný sa zaviazal

uhradiť veriteľovi poplatok vo výške 968 eur. Žalovaný si dobrovoľne neplnil svoje povinnosti, a preto si
veriteľ uplatnil práva na Stálom rozhodcovskom súde, ktorý jeho návrhu rozsudkom sp. zn. SR 02046/11
z 07. 04. 2011 vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.115,12 eura (63.720,11 Sk) so
zmenkovým úrokom, úrokom a na náhradu trov konania. Následne veriteľ podal návrh na vykonanie
exekúcie a to na vymoženie pohľadávky priznanej v uvedenom rozhodcovskom rozsudku, ku ktorému

doložil predmetnú zmluvu. Súdny exekútor požiadal Okresný súd Nové Zámky o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Okresný súd Nové Zámky uznesením č. k. 7Er/1112/2012-10 zo dňa 22. 08.
2012 žiadosť o udelenie poverenia zamietol. V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ sa vyžaduje a ani
zo znenia § 17 zákona zmenkového a šekového nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych vzťahov, t.j.
neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, na ktorých krytie je zmenka určená

ex offo. V danej veci veriteľ pri uzatváraní hlavného záväzkového vzťahu konal a žalovaný nekonal v
rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti. Predmetom tejto spotrebiteľskej zmluvy
bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom žalovanému, a preto sa na tento úver
vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne

30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
V danej veci bola zmenka vystavená na zabezpečenie nároku veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Súd z listinného dôkazu - zmluvy o spotrebiteľskom úvere zistil, že zmluva neobsahuje všetky

náležitosti podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy je zrejmá len
výška poskytnutého úveru a poplatok za poskytnutie úveru. Zmluva jednoznačne neobsahuje ostané
údaje ako napr. údaje o konečnej splatnosti úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či ročnú úrokovú sadzbu. Na základe uvedenej zmluvy bol

veriteľom žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver 1.000 eur s povinnosťou žalovaného v priebehu
12 mesiacov vrátiť veriteľovi požičanú sumu 1.000 eur spolu s poplatkom 968 eur. O nedovolenosť,
a teda aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom.
Uvedená Zmluva o úvere sa prieči dobrým mravom. Okrem toho, že bola vyhotovená bez rešpektovania
zákonných podmienok /nedostatok obsahových náležitostí uvedených v § 4

zákona o spotrebiteľských úveroch/ samotná zmluva je v rozpore s dobrými mravmi a aj so zásadami
poctivého obchodného styku, a to predovšetkým z dôvodu, že výška dohodnutého poplatku 968 eur,
pri 12 mesačnom splácaní /1 rok/ dosahuje takmer 97% z výšky samotného úveru 1.000 eur. Podľa
súdu veriteľ požadoval od žalovaného neprimerane vysoký poplatok za poskytnutie úveru. Uvedené
preto spôsobuje absolútnu neplatnosť tejto zmluvy a v dôsledku toho nemôže byť platná ani vystavená

zmenka, ktorá zabezpečuje hlavný záväzkový vzťah. Tento záver korešponduje aj s právnym názorom
vysloveným Najvyšším súdom SR zo dňa 06. 05. 2008 pod. sp. zn. 4 Obo 161/2007, z ktorého vyplýva,
že z neplatnej úverovej zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie
úveru, ktorá sa tak prieči dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku, nemôže vzniknúťprávo na vyplnenie blankozmenky. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje svoj nárok z tejto podľa súdu
neplatnej zmenky, ktorá obsahuje číslo príslušnej úverovej zmluvy, z čoho žalobcovi muselo byť zrejmé,
že tu určité kauzálne vzťahy existujú. Pretože si žalobca v konaní uplatňuje nárok právom nedovolený,

z neplatnej zmenky, súd ho vo zvyšnej časti /v ktorej nebolo konanie zastavené/ zamietol. O trovách
konania žalovaného súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. V časti, v ktorej bolo
konanie zastavené z dôvodu späťvzatia, bez preukázania, že v tejto časti bola žaloba dôvodná, t.j. má
sa za to, že čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca. Vo zvyšku bol v konaní úspešný žalovaný,
nakoľko bol vo zvyšku návrh zamietnutý. Je zrejmé, že žalovaný by mal nárok na náhradu trov konania

v celom rozsahu. Žalovaný si však žiadne trovy neuplatnil, a ani mu zo spisu žiadne nevyplývajú, súd
mu preto ich náhradu nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, odôvodniac ho tým, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, strane sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právnehoposúdeniaveci.Súd uvádza,ževovecivykonaldokazovaniesúverovouzmluvou,exekučným
spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a ani žalovaný však takéto dokazovanie nenavrhli. Podľa
§ 120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že
súd vychádza len zo skutočností tvrdených stranami a vykonáva len tie dôkazy, ktoré strany navrhli.
Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky

formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb. dokázal svoje právo na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli námietky,
a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre
rozhodnutie vo veci. V danej veci preto súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej
sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní

bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine
ako takej samo právo žalobcu. Žalovaný mohol v zmysle čl. 5 ods. 3 a ods. 6 nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z
dôvoduuplatneniakoncentračnejzásadykonštruovanejnariadením.Súdzvlastnejiniciatívy,beznávrhu
žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo

charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával,
uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojím konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne rozširoval okruh
dotazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu
na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v
prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovaného v tomto konaní. Súd navyše

pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Za nesporné považoval to,
že žalovaný so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je
predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou a že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako
spotrebiteľ. Tieto nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jednej zo strán. Súd tieto nesporné
fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto skutočnosti nemožno považovať za

nesporné. Žalovaný, ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob,
akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd svoje rozhodnutie založil na
týchto nesporných skutočnostiach, toto rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho
nesprávnosť. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych
predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov práva Európskej únie. Žalobca

je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského
vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju
spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou
príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka, a nie iný záväzkový právny vzťah. Súd však

vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Žalovaný vo všeobecnosti nie
je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak
môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých

okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany
žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu aj iniciatívu na seba prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. V
danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súduprekročením ustanovenia § 5 ods. 1 OSP, súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali
byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu. Poukázal na rozsudok

Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. 08. 2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000. Vzhľadom na úplnú
samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka
je zmenkou podľa Zákona spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená
v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený
nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Ďalej uviedol, že pôvod informácie prvoinštančného

súdu o existencii pripomienky Európskej komisie k veci C-558/13 je pochybný. Prvoinštančný súd
nie je a nebol účastníkom označeného prejudiciálneho konania. Prvoinštančný súd odôvodnenie
svojho rozhodnutia založil na argumentácii, ktorú získal z neznámeho a neverejného zdroja, čo je
v právnom štáte neprípustné. K obsahu pripomienky Európskej komisie k veci C-558/13 uviedol, že
ide len o jeden z názorov jedného z účastníkov prejudiciálneho konania. Prvoinštančný súd si osvojil
pripomienky Európskej komisie vo veci C-558/13, avšak z neznámych príčin sa vôbec nezaoberal inými

vyjadreniami a pripomienkami iných účastníkov prejudiciálneho konania. Žalobca na záver poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 43CoZm/10/2013. Uviedol, že samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťa,
aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná
bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia. Zmenka preto aj v

prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu 1. inštancie zmenil tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

3.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34CSP)preskúmalrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutej

časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania
ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.623,12 eura, zmenkového

úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 1.623,12 eura zo sumy 2.115,12 eura od 29. 10. 2010 do 09.
02. 2011, zo sumy 1.951,12 eura od 10. 02. 2011 do 08. 03. 2011, zo sumy 1.787,12 eura od 09. 03.
2011 do 07. 04. 2011, zo sumy 1.623,12 eura od 08. 04. 2011 do zaplatenia , 6% ročného úroku zo
zmenkovej sumy 2.115,12 eura od 06. 12. 2010 do 09. 02. 2011, zo sumy 1.951,12 eura od 10. 02.
2011 do 08. 03. 2011, zo sumy 1.787,12 eura od 09. 03. 2011 do 07. 04. 2011, zo sumy 1.623,12 eura

od 08. 04. 2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 7,05 eura a náhrady trov konania. Podaním zo dňa
21. 12. 2015 vzal žalobca žalobu v časti zaplatenia zmenkového úroku 0,19% denne späť. Napadnutým
rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v
časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zastavil a v zostávajúcej časti súd žalobu
zamietol. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej
lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah,
ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.9. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov, uvedených žalobcom v odvolaní dospel
k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom

v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné
skutočnosti a to i tie, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na potvrdenie správnosti záverov
súdu prvej inštancie a k námietkam, uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a preskúmateľné, preto námietka žalobcu ohľadne
nedostatočného odôvodnenia je nedôvodná.

10. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho
námietkyboliprejavomsnahyonepripustenieakéhokoľveksúdnehoprieskumuokolnostívznikuzmenky
a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa s argumentáciou žalobcu, spochybňujúcou

postup súdu pri vykonávaní dôkazov nestotožnil. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky
indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky
uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu upraveného nariadením. Článok 4 nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob
vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti.

Odvolací súd však dospel k záveru, že cieľom nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov
potrebnýchprerozhodnutievoveci,aleumožniťimvyužívanietechnickýchainýchprostriedkovvzáujme
toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku
4 nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné
prostriedky než príslušné tlačivá a nemal by ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi. Z

čl. 8 a 9 tohto nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná
možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné. Zjednodušená forma konania podľa nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho
dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,

procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z čl. 19 nariadenia.

11. V danom prípade predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky
obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu spojených so
spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a potreby

súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvej inštancie správne skúmal charakter tohto vzťahu. Špeciálna
úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bola obsiahnutá v Zákone o
spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere v danej veci bol preukázaný bez
akýchkoľvek pochybností. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je, že sú väčšinou pre spotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver

poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa, pričom súčasťou zmluvy o úvere
boli všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaný nemohol ovplyvniť, lebo boli vopred pripravené
pre veľký počet spotrebiteľov. Dodávateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v
priebehu konania nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý žalovanému na výkon zamestnania. V
prípade pochybnosti účelu poskytnutia spotrebiteľského úveru a teda dôkazné bremeno na preukázanie

nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Dôkaznú povinnosť
si žalobca v danej veci nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený
nebol. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, podľa ktorého bolo potrebné pri rozhodovaní
o uplatnenom nároku vychádzať výlučne z predloženej zmenky, predstavujúcej samostatný abstraktný

záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov,
iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru
síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 tejto smernice
jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy,
ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Hlavným rizikovým prvkom potom v danej veci

je z pohľadu ochrany spotrebiteľa abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri
uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Rešpektovanie
výlučne abstraktného charakteru zmenky je, vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora EÚ neprijateľné.Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré
prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu
predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady

č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/
EHS. Ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemal možnosť
hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, išlo
by o podstatné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V
takomto právnom režime je nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol

ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo možné skúmať nekalosť zmluvných
podmienok. Napriek abstraktnému charakteru zmenky už ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere bolo v súvislosti
s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo

spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore
s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie

vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv
zo zmenky. V tomto prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval
a zmenku napriek výslovnému zákazu prijal a následne ju previedol na žalobcu. Zmenka bola teda
vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v rozpore s právom Európskej únie.
Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu tohto cenného papiera

bolo zhoršené postavenie žalovaného. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy
na ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a preto na
podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná. Na
takomto závere nič nemení ani skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava platná do 31. 12. 2010
umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, pretože keďže zmenkové právo ako také

v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného ako zmenkového dlžníka, a keďže podľa článku 7 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna
právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských
vzťahoch, je nepoužiteľná. Z uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že z takejto zmenky
nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok, preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom

zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému žalovanému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že

žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade
by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2
CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanému
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania
nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).