Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/80/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115228108
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115228108.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobkyne: I. L., W.. XX.XX.XXXX, I. XX,
XXX XX T., právne zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089
01 Svidník, proti žalovanému: AB 2 B. V., registračné číslo: 572 79 667, so sídlom Strawinskylaan 933,
1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, právne zastúpenému: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELAs.r.o.,sosídlom1.mája173/11,91101Trenčín,adresapredoručovanie:Teplická7434/147,
921 22 Piešťany, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 17C 456/2015-33 zo dňa 15. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Pokračuje v konaní s právnym nástupcom spoločnosti AB 1 B. V., registračné číslo: 560 07 043,
so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo - žalovaného, a to so
spoločnosťou AB 2 B. V., registračné číslo: 572 79 667, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX
Amsterdam, Holandské kráľovstvo.

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej
spoločnosti povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.237,62 Eur a tiež náhradu trov konania vo výške 500,69
Eur na účet právneho zástupcu žalobkyne podľa § 142 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (O.s.p.), účinného do 30.6.2016, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vychádzal z predložených listinných dôkazov,
v zmysle ktorých žalobkyňa a žalovaný viedli spor v konaní pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn.

11 C 416/2014 v opačnom postavení sporových strán, v ktorom bolo predmetom sporu zaplatenie istiny
5.499,96 Eur s príslušenstvom. Súd rozhodol právoplatným rozsudkom tak, že žalobkyňu v danom spore
zaviazal k zaplateniu 2.262,34 Eur s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 13. 11. 2014 do zaplatenia a
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, keď konštatoval v dôvodoch rozsudku, že v úverovej zmluve zo dňa
3. 11. 2010, uzatvorenej právnym predchodcom žalovaného v tomto konaní Q. Z. L., E.. L.. a žalobkyňou
ako dlžníčkou chýbajú zákonom stanovené náležitosti v § 9 ods. 2 pod písm. j), k), v dôsledku čoho
je tento úver bezúročný a bez poplatkov. Čo sa týka RPMN, súd považoval v tejto časti právny úkon

za neurčitý, čo spôsobuje jeho neplatnosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozsudok bol
vyhlásený dňa 27.3.2015.3. Na základe uvedeného konania si žalobkyňa v predmetnom spore podanou žalobou uplatňuje
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.237,62 EUR, čo predstavuje sumu, o ktorú sa ju snažil
žalovaný bezdôvodne pripraviť v konaní sp. zn. XX Z. XXX/XXXX a pritom zneužil ako dodávateľ

svoje postavenie a vystavil ju neplatným zmluvným podmienkam a právnej neistote. Žalovaný (v pozícii
žalobcu) sa proti rozsudku neodvolal, rozsudok nadobudol právoplatnosť a ak by sa žalovaná v konaní
nebránila, musela by zaplatiť celú žalovanú sumu cez 5.000,- Eur, žalovaný by ju poškodil tým, že by
vymáhal od nej celú sumu. Predmetom konania, uplatňovanom v danom spore žalobkyňou je nárok
na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa, pričom požadovaná výška zadosťučinenia predstavuje sumu, ktorú chcel od nej žalovaný
neoprávnene získať.

4. Citujúc ustanovenia § 1,2,3,4,7,9a zákona o ochrane spotrebiteľa, súd prvej inštancie konštatoval, že
žalovaný nepostupoval v predchádzajúcom spore s náležitou odbornou starostlivosťou, keď požadoval
plnenie v časti bez právneho dôvodu. Jednoznačne došlo z jeho strany k porušeniu spotrebiteľských

práv žalobkyne, čo je preukázané rozsudkom. Pasívna legitimácia žalovaného je daná v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa ako spotrebiteľka si uplatnila svoje právo na finančné
zadosťučineniezavadnéposkytnutiefinančnejslužbya plnenie,ktoréodnejpožadovalžalovanýnebolo
zákonné. Žalobkyni bola spôsobená ujma tým, že znášala stav právnej neistoty až do právoplatného
rozhodnutia vo veci XX Z. XXX/XXXX, bola vystavená neplatným zmluvným podmienkam a právnej

neistote a zo strany žalovaného bola jej poskytnutá vadná služba, pričom za porušenie týchto práv
zodpovedá žalovaný, ktorý si od nej v konaní XX Z. XXX/XXXX uplatňoval aj plnenie z neplatných
a neprijateľných právnych podmienok navyše vo výške 3.237,62 Eur s príslušenstvom. Podľa súdu
prvej inštancie primerané finančné zadosťučinenie má plniť sankčnú, satisfakčnú a odrádzajúcu funkciu,
aby sa dodávateľ už nedopúšťal recidívy a finančné zadosťučinenie vo výške 3.237,62 Eur, ktoré si

žalobkyňa uplatňuje v tomto konaní, zodpovedá primeranému finančnému zadosťučineniu za to, že
bola vystavená neplatným zmluvným podmienkam a právnej neistote v konaní o vymáhanie pohľadávky.
Nepovažoval za správne tvrdenie žalovaného, že poskytol finančnú službu bez vád, lebo už to, že v
úverovej zmluve boli uvedené neplatné zmluvné podmienky pri uvedení RPMN a zmluva neobsahovala
všetky zákonom vyžadované náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010, preukazuje, že ide o

vadnú službu. Účelom práva na primerané finančné zadosťučinenie je postih za porušenie práva a
poškodenie záujmu spotrebiteľa, ako aj dosiahnutie odradzujúceho účinku, aby dodávateľ nepoužíval
neplatné a nekalé zmluvné podmienky. Žalovaný pri uplatňovaní nároku v konaní XX Z. XXX/XXXX tým,
že žiadal od žalobkyne zaplatiť aj nároky z neplatnej zmluvnej podmienky a vymáhal takéto plnenie,
poškodzoval záujmy žalobkyne a jej spotrebiteľské práva a preto je primerané, aby jej v rovnakej výške

zaplatil finančné zadosťučinenie.

5. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný písomným podaním zo dňa
10. mája 2016, ktorým žiadal zrušenie rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na nové konanie
a rozhodnutie, prípadne, aby odvolací súd zamietol žalobu v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil

ustanoveniami § 205 ods.2 a/, b/, d/ f/ O.s.p. (účinného v čase podania odvolania).

6. Odvolateľ považuje závery súdu prvej inštancie v prevažnej väčšine za neuralgické a absolútne sa
s nimi nestotožňuje. Pokladá ich za nesprávne právne posúdenie veci. Súd nepoužil správny právny
predpis, v platnom a účinnom znení na zistený skutkový stav. Uvedený zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa bol ku dňu vyhlásenia rozsudku novelizovaný 17- krát a novelizácie sa týkali okrem iného
aj aplikovaných ustanovení napr. § 3 ods.5 a § 9a.

7. Súd prvej inštancie neuviedol žiadny časový moment, kedy malo dôjsť k údajnému porušeniu
práv žalobkyne. Či to bolo v momente uzavretia úverovej zmluvy alebo moment bez údajne odbornej

starostlivosti, alebo moment poskytnutia finančnej služby, alebo moment vymáhania pohľadávky.
Žalovaný preto vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku na priznanie finančného
zadosťučinenia podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka. Finančná služba bola poskytnutá v roku
2010 a žalobkyňa si uplatnila nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia pred súdom
v roku 2015, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty.

8. Žalovaný v odvolaní namietal, že nie sú naplnené podmienky hypotézy právnej normy § 3 ods.5
cit. zákona, na základe ktorého žalobkyňa odvodzuje svoj hmotnoprávny nárok. Spotrebiteľ si v konaní
sp.zn. 11C 416/2014 neuplatňoval žiadne porušenie práva, ale poukazoval na hmotnoprávny výkladustanovení, ktoré sa aplikujú na predmetný právny úkon, ktorý veriteľ transformoval do podanej žaloby.
Súd neuviedol aké konkrétne zákonné ustanovenie spotrebiteľa bolo zo strany žalovaného porušené,
aby v zmysle striktne stanovených podmienok vznikol nárok na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia. Súd porušenie osobitného predpisu neuviedol. V tomto prípade bola finančná služba
poskytnutá spotrebiteľovi riadne a bez vád a peniaze dostal spotrebiteľ v plnej výške riadne a včas.
Údajná absencia obsahových náležitostí, pre ktoré konajúca sudkyňa nepriznala dohodnutú odplatu v
úverovej zmluve súvisí s nestrannosťou a právnym názorom jednotlivého sudcu na obsah právneho
úkonu a nie so zneužitím postavenia spoločnosti Q. Z. L., E..L.., alebo E. F.. U... Pokiaľ ide o inú

sankčnú zložku, žalovaný už znášal náhradu trov konania žalobkyne v predchádzajúcom konaní vo
výške 103,89 Eur. Žalobkyni nespôsobil žiadnu ujmu a nie je dôvod, aby finančné zadosťučinenie
zmierňovalo následky, keďže žalobkyňa ako dlžník ani nevrátila požičanú istinu z predmetného úveru
a žaloba bola v časti úspešná.

9. Odvolateľ namietal odôvodnenie rozsudku v zmysle princípov riadneho a spravodlivého procesu,

zaručeného Ústavou SR a Listinnou základných práv a slobôd. Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove č. k. XXCo/.XX/XXXX-XXX zo dňa 10.10.2013, ktorý sa k právu na primerané
zadosťučinenie postavil zdržanlivo, keď vyslovil, že ak bol prijatý záver, že je úver bezodplatný a
bezúročný, už bola nastolená v predmetnom právnom vzťahu rovnováha zmluvných strán. Požiadavka,
aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká

odpoveď, je neodmysliteľnou súčasťou princípu právnej istoty, ktorú porušil súd prvej inštancie tým, že
sa nevysporiadal s uvedeným názorom Krajského súdu v Prešove. Poukázal tiež na Nález Ústavného
súdu SR sp.zn. III. ÚS 341/07. Odvolateľ tvrdil, že rozhodnutím súdu v konaní sp. zn. XXC XXX/XXXX
bola nastolená rovnováha v predmetnom vzťahu zmluvných strán a bolo de facto a de iure priznané
zadosťučinenie žalobkyni.

10. Odvolanie proti rozsudku odôvodnil odvolateľ aj tým, že mu bola postupom súdu odňatá ako
účastníkovi konania možnosť konať pred súdom.

11. K výške priznaného zadosťučinenia odvolateľ uviedol skutkové okolnosti zmluvného vzťahu, ktorými

sa súd nezaoberal. Žalobkyňa na poskytnutý úver vo výške 6.000,- Eur plnila len 3.737,66 Eur. t.j.
zaplatila menej než bol poskytnutý úver. V konaní sp. zn. XXC XXX/XXXX bola zaviazaná na úhradu
sumy 2.262,34 Eur, ktorú jej veriteľ po ústnej dohode dovolil uhradiť formou mesačných splátok vo
výške 101,- Eur a ku dňu 10.5.2016 hradila 1.009,- Eur z dlžnej sumy. Reálne je dlžníkom žalobkyňa,
ktorá neuhradila ani výšku poskytnutého vyčerpaného úveru, čo považuje odvolateľ za zneužitie práva

žalobkyne ako pôvodnej dlžníčky voči žalovanému ako pôvodnému veriteľovi a pri sume 3.7838,21 Eur
napokon nie je možné hovoriť o prvku primeranosti.

12. K odvolaniu žalovaného sa žalobkyňa nevyjadrila.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného, od 01.07.2016, ďalej „C.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 389 a nasl. C.s.p., v rozsahu odvolacích
dôvodov bez nariadenia pojednávania.

14. V priebehu odvolacieho konania došlo k zániku žalovaného v dôsledku zlúčenia a nadobúdajúcou
právnickou osobou sa stala spoločnosť AB 2 B. V., registračné číslo: 572 79 667, so sídlom
Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo.

15. Podľa § 64 C.s.p., ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd

rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

16. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia a uvedených skutočností odvolací súd rozhodol
podľa § 64 C.s.p. o pokračovaní v konaní s nastupujúcou spoločnosťou tak, ako je uvedené v prvom

výroku rozsudku.

17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným právnym posúdením sporu, s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusíbyť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

18. Odvolateľ má za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
(náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

19. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne, opierajúci sa ustanovenie § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa
upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne
uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného

zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie
je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda
nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k
takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

20. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Práve inštitút relutárnej náhrady
nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred
diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za

diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce.

21. Okresný súd Prešov rozsudkom v predchádzajúcom konaní, ktoré je základom pre daný spor,
zamietol žalobu podanú proti žalobkyni ako spotrebiteľke v časti z dôvodu, že zmluva o úvere, na
základe ktorej si žalobca (žalovaný v danom spore) uplatňoval svoje nároky, neobsahovala náležitosti

vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z., a preto bol úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov, čím
si žalobkyňa úspešne uplatnila svoje právo.

22. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné prihliadať na okolnosti prípadu.
K námietke odvolateľa týkajúcej sa porušenie zákonných povinností žalobkyňou, keďže zmluva je

dvojstranný právny úkon, odvolací súd uvádza, že bol to právoplatným rozsudkom jednoznačne uznaný
žalovaný, kto nepostupoval s odbornou starostlivosťou a predostrel žalobkyni formulárovú zmluvu, ktorú
vopred sám pripravil, resp. jeho právny predchodca, ktorého práva a povinnosti žalobca zdieľa. Právny
predchodca žalobcu ako subjekt podnikajúci v oblasti poskytovania úverov má poznať zákonnú úpravu
poskytovania úverov, vrátane všetkých náležitosti, ktoré zákon vyžaduje. Napriek tomu ním vopred

pripravená formulárová zmluva neobsahovala všetky zákonom vyžadované náležitosti, čo žalobkyňa
ako spotrebiteľka ovplyvniť nemohla. Žalovaný pohľadávku vzniknutú z takto koncipovanej zmluvy spolu
so všetkými právami a povinnosťami odkúpil a domáhal sa jej zaplatenia uplatnením pred súdom.

23. Z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa vyplýva splnenie predpokladu na primerané

finančné zadosťučinenie pri uplatnenom porušení práva alebo povinnosti ustanovenej nielen samotným
zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ale aj osobitnými predpismi. Pokiaľ ide o úspešné
uplatnenieporušeniaprávaalebopovinnostiakopredpokladuprepriznanieprávanaprimeranéfinančné
zadosťučinenie, tento predpoklad je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva
alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej obrany proti

dodávateľom uplatnenému nároku. Podľa názoru odvolacieho súdu, na úspešné uplatnenie práva
postačuje aj to, keď spotrebiteľ vyjadrí nesúhlas s uplatnenou pohľadávkou.

24.Spoukazomnavyššieuvedenéodvolacísúdkonštatuje,žezadanéhostavu, s ohľadomnazávažné
porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domohla na

súde, je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné. Pri určení výšky priznaného zadosťučinenia
odvolací súd je rovnako toho názoru, že primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne je suma,
ktorej zaplatenia sa žalobca bezdôvodne domáhal v základnom konaní, a ktorá tak zodpovedá svojmuúčelu, teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľke satisfakciu, odradiac dodávateľa od porušovania práv
spotrebiteľov.

25. Odvolací súd v zmysle vyššie uvádzaných dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu
so súvisiacim výrokom o trovách konania potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.)

26. V odvolacom konaní nebol žalovaný úspešný. V celom rozsahu úspešnej žalobkyni vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyňa

si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, ani jej žiadne v súvislosti s odvolacím konaním
preukázateľne zo spisu nevznikli.

27. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2
veta druhá Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).