Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. september 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 4T/52/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117011276
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7117011276.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX samosudca JUDr. Ladislav

Bujňák v trestnej veci obž. Ľ. P., nar. X.XX.XXXX pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek
2 písm. a/ Trestného zákona takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku súd

Obžalovaného:
Ľ. P. - nar. X.XX.XXXX v T., trvale bytom T., I. Č.. XX, t. č.

od XX.X.XXXX vo väzbe v Ú. S. Ú. T., V. Č.. XX
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v T. pre skutok, ktorý sa mal stať tak,
že
v T., v byte na ul. T. Č.. XX, dňa XX.XX.XXXX okolo XX:XX Y.. sa v spoločnej domácnosti vyhrážal
svojej priateľke I. C., že ju zabije, zničí a že do nej pichne nožík, správal sa agresívne, vulgárne, hodil
do poškodenej zapaľovač a začal kopať do nábytku, čím takto svojim konaním vzbudil u poškodenej
obavu, že svoje vyhrážky uskutoční

- v ktorom prokurátor vidí prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. b/
Trestného zákona

o s l o b o b o d z u j e

- pretože skutok nie je trestným činom

Podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku súd

Obžalovaného:
Ľ. P. - nar. X.XX.XXXX v T., trvale bytom T., I. Č.. XX, t.
č. od XX.X.XXXX vo väzbe v Ú. S. Ú. T., V. Č.. XX

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v T. pre skutok, ktorý sa mal stať tak,
že

neskôr vo večerných hodinách v ten istý deň okolo XX:XX hod. ako poškodená I. C. išla ulicou T.,
pod vplyvom alkoholu, skočil na poškodenú od chrbta, zvalil ju na zem a snažil sa jej vytrhnúť mobilný
telefón z ruky, následne spadol na poškodenú a aj napriek tomu, že plakala od bolesti, nepustil ju,
správal sa agresívne, vrieskal vulgárne slová, zvalením poškodenej na zem a jej priľahnutím, jej spôsobil
podvrtnutie pravého lakťového kĺbu s natrhnutím vonkajšieho postranného väzu pravého lakťového kĺbu
a podvrtnutie- pravého kolenného kĺbu s natrhnutím vnútorného postranného väzu pravého kolenného
kĺbu, pričom z medicínskeho hľadiska ide o ľahké zranenia z dobou liečenia 28 dní.

a v ktorom prokurátor vidí prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného
zákonao s l o b o b o d z u j e

- pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodenú E. X. G.Ň. S.. D.. , krajská G. T., D. P. Č.. X, XXX XX
T., zastúpenú I.. J. C. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra T. W. (ďalej len OP) podala dňa XX.X.XXXX na Okresný súd T. W. (ďalej len súd)
obžalobu na obžalovaného Ľ. P. (ďalej len obžalovaný) pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa §

360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm.
a/ Tr. zákona, ktorých sa mal obžalovaný dopustiť tak, ako je to uvedené v tejto obžalobe (na č. l. XXX).
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne - poškodenej, resp. prečítaním jej
výpovede z prípravného konania (ďalej len PK), výsluchom znalkyne, prečítaním znaleckého posudku
z odboru zdravotníctva, prečítaním listinných dôkazov a zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo

výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Súdhodnotiacvykonanédôkazyjednotlivoavichsúvislostiachdospelkzáveru,žeideodvasamostatné
skutky, a to prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, keďže obžalovaný sa jedným konaním
nedopustil viacerých trestných činov, ale súd má za to, že sa jedná o viacčinný súbeh, tak ako je to

uvedené v tomto rozhodnutí.
Ku skutku číslo 1
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (ďalej len HP) ako aj v PK podrobne a bez akýchkoľvek rozdielov
uviedol,žeskutkunebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360ods.1,ods.2písm.b/Tr.zákonasanedopustil.
Na svoju obranu uviedol, že I. C. pozná asi 8 rokov, stále keď ho oslovila od minulého roku od mája,

4x, či ju nepritúli s malým bola na ulici, jej syn sa volá K. Y., samozrejme, ju pritúlil, keďže bola na ulici s
deckom. Bývali spolu v T., na Y. ulici č. XX E. J., bývala s ním zhruba nejakých 6 týždňov, potom odišla
aj s dieťaťom. Zhruba po dvoch mesiacoch mu znova volala, on bol ešte stále v J., aby ju zase prichýlil,
že je zase na ulici a má problémy doma s rodičmi. Opätovne ju prichýlil, býval ešte stále v J., tam bývali
od apríla, zhruba do L., koncom M., v polovici M. odišli, a asi v L. XXXX odišla zase preč. Prišiel bývať

ku kamarátovi L. I., kde ju zase prichýlil na mesiac, odtiaľ zase odišla a následne bývala u rodičov, M.
L., K. I. bývala u rodičov. Koncom V. išiel pre kľúče od bytu, lebo vybavil podnájom na V., L. T. XX, kde
následne mu zase volala, že keď vybavil byt, aby ju prichýlil, samozrejme, prichýlil ju, bývali tam spolu
počas marca a apríla. E. S. ho zatvorili, bol vzatý do väzby.
XX.X.XXXX, kedy sa mali stať žalované skutky ráno vstali, poprosila ho, či neostane s dieťaťom doma,

že ide do roboty, že do druhej bude robiť, že o druhej kľudne môže vziať malého a prísť pre ňu do roboty.
Zobudil ho o XX.XX Y.. aj s jej synom šiel autom pre ňu do práce, následne mala vyjsť o druhej, no čakali
asi 45 minút pred jej prácou na C., u pani T. v kaderníctve, malý bol nervózny, je živé decko, tri krát mu
vravel, „volaj mamku, volaj mamku“, čo aj urobil. Odvetila im, že ešte päť minút, po druhom telefonáte
mu znova odvetila, že majú počkať ešte päť minút, že šéfke pomáha zameriavať nové okná, že ide meniť

okná, následne keď už bolo za desať tri, vyšla poškodená von a bola už opitá, tak sa jej spýtal, že komu
bola merať okná, odvetila, že šéfke, že malý je nervózny, stepuje, chce pišať keď sa jej následne spýtal:
„nové sú okná, tak ako komu si bola merať okná? , že ide meniť šéfka okná?“, zasekla sa a povedala,
že tak nie okná, ale že žalúzie. Takže klamala. Išli do jeho auta, išli na V. L. T. XX, kde už po ceste v
aute mala narážky, že ona neklame, ona nepije, argumentovala, že šéfka jej nalievala víno, vypila X dcl

vína. Prišli domov, na T., bola hladná, urobila si sterilizované lečo, zohrievala si ho, nevarila, medzitým si
chcela zapáliť, v byte sa nefajčí, pričom jej následne zobral zapaľovač, a hodil jej ho do linky, že v byte sa
nefajčí, keďže fajčilo sa len na balkóne, zjedla lečo, ľahla si spať, zapaľovač hodil do dresu. Spala asi do
XX.XX Y.., pričom ho malý otravoval, že chcel ísť von, bolo pekné počasie, povedal mu, nech sa zobudí
mamka, pekne mu vysvetlil, že mamka vstane, nech pobozká mamku, pritúli sa ku nej, zobudí ju, aby

nebola nervná. Vstala, samozrejme s krikom, hneď sa vykričala na malého, že je „taký ako otec, feťák“.
Povedal jej nech nevrieska v byte, je deň, susedia všetko budú počuť, prestala, ukľudnila sa, uvedomila
si to asi, tak prestala kričať na malého, začala ho obliekať, že idú von, následne syn pribehol k nemu a
ťahal ho, že: „poď s nami, poď s nami na ihrisko“, tak šiel na ihrisko, išli vonku, nejaká debata medzi nimi
veľká nebola, vysvetľoval jej, že zbytočne klame, stále pije, nie preto ju prichýlil, aby jej robil pestúnku.Na otázku OP čo bolo obsahom verbálneho konfliktu v byte v odpoludňajších hodinách vypovedal, že sa
jej nijak nevyhrážal, nehodil do nej zapaľovač, tento hodil do linky, aby sa namočil, aby si s ním nemohla
zapáliť cigaretu, pričom priznal, že jej nadával, že je feťáčka, pijačka, notorická klamárka, ako aj že jej

povedal, že „pôjde matky do piči, resp. „pôjdeš matke do riti“. Priznal, že v C. XXXX keď ju prichytil ako
v kúpeľni „pučí pervitín“ tak jej ho zhodil na zem, pričom ho následne napadla tak, že ho päsťou udrela
do oka, nevedel ju zastaviť, tak jej dal X faciek, aby sa ukľudnila, pričom následne bola na druhý deň
u lekára s tým, že ho ide udať, avšak následne mu volala, aby jej prepáčil, ospravedlňovala sa, že už
to viacej s pervitínom neurobí.

K skutku číslo 2
Obžalovaný opätovne na HP uviedol, že žalovaného skutku ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 ods.
2 písm. a/ Tr. zákona sa nedopustil a na svoju obranu zhodne aj so svojou výpoveďou z PK uviedol, že
boli vonku asi do XX.XX Y.., na ihrisku, následne mala už „stavy“ - chcela už vypiť, tak ho volala, že idú
domov. Išli smerom k bloku, hovoril jej, že nejdú na žiadne pivo. Začala si vymýšľať, že malý je smädný,
hovoril jej, že doma je sirup, voda, malinovky, hovoril, že nejdú do žiadnej krčmy, proste mala „stavy“,

no prehovorila ho, že malý si dá malinovku. Išli do krčmy pod V. - A. P., boli tam asi X,X Y., t. j. asi do
XX.XX Y.., medzi XX:XX a XX:XX Y.., on si dal X pivá, veľké pivá dvanástky, poškodená pila dvojitú E. s
T., vypila ich šesť, a siedmy vypila pri pulte, už pri 4. E. ju volal domov, hanbil sa s malým, neuposlúchla,
proste „ešte jeden, ešte jeden, ešte jeden“, keď bolo XX.XX hod. konečne vyšli, vyšli von, nevie, čo na
ňu prišlo, sadla si tam na schody, začala revať. V tej krčme jej ešte vysvetľoval pár vecí, nech to nerobí,

robí si z neho „chuja“, je jej kamarát, hovoril, to že medzi nimi bolo niečo, nejaký sex, desať krát, alebo
koľko krát za rok, tak to neznamená, že bude si ho, motať okolo prsta, nebol jej ani druh, ani ona jemu
družka, neboli si nič, boli kamaráti. Následne ako vyšli z tej krčmy, tak si tam sadla, začala revať, že
nemôže ísť ani domov, nemá kde ísť, narobila si plno problémov, povedal jej: bohužiaľ, ja Ti tie problémy
riešiť neviem a nebudem a keď sa vyrozprávala, vyplakala, zdvihol ju, povedal, poďme preč z tej krčmy

a niesol ju pod pazuchou možno 20 - 30 metrov. Následne sa mu vytrhla, že sa nemá do nej starať, že
ona si ide dať dneska drogy, pervitín, ktorý užíva už dlho. Vtedy mu povedala, že nemá sa do nej starať,
jej je to všetko jedno, vytrhla sa mu z ruky, nie je jej nič, nie je jej otec, ani druh, ani manžel,“ proste
strhla sa, otočila sa a išla preč. Išla smerom ku T.. On sa medzitým zastavil ešte v aute, odniesol tam
jeden doklad, čo mal pripravený, dal do auta ten doklad, zavrel auto, išiel k bloku, videl, že pri bloku nie

je. Kľúče od brány mal iba on, takže do bytu sa nevedela dostať, myslel si, „a nech ide“, no nedalo mu,
vedel, že je opitá a malý strašne plakal. Nedalo mu, vychoval aj on nejaké deti, takže vedel aké to je,
povedal si, niečo sa stane, je opitá. Vyskočil na garáže, pozrel dole ako je kopec pod T., smerom na P.,
na chodníku je tma, až pod lampou ju zbadal, ako ide, smerom na P.. Následne už svietia svetlá, videl ju
ako ide krívajúci, malý za ňou, ako teliatko. Tak išiel za nimi, ľutoval malého, bude s ním zase niekde do

rána, ráno o štvrtej mu bude vyzváňať, „pusť ma dnu“, a tak ďalej. Vedel, že z toho bude „pruser“, a tak
išiel za nimi, jednoducho došiel k nim, vedel že bola opitá, takže dal rýchlejšie tempo kroku, a došiel k
nim, chytil následne malého za ruku, zastavil ju, poklepal ju po ramene, keď jej následne hneď povedal,
že: „jak vyzeráš“. Hneď mu aj odvetila, že asi má zlomenú ruku, a hneď na to sa rozbehla a hodila sa do
trávy a telefonovala a on kričal že: „vypni ten telefón, žiadne drogy nebudú“, drogy jej nedovolí doniesť

pod strechu, kde býva. Rozbehla sa, zhruba 8-9 metrov, hodila sa do trávy, pričom ona uvádzala, že ju
napadol. Keď podišiel k nej, chcel ju dvihnúť a chytil ju ľavou rukou za jej pravú, tak mu odvetila znovu,
že má asi zlomenú ruku, tak nech ju pustí a pravú nohu, že má vykĺbené koleno. Bola špinavá, tak jej
povedal, nech vstane sama. Zobral malého a povedal: „ máš na to 5 minút“, vyslovene, povedal: „ keď
nie, buď beriem malého, alebo choď si kde chceš“. Chcel ísť domov, nechať ju tam, na to mu odvetila,

že volala policajtov, keď ležala na zemi. Je pravda, že jej chcel vziať ten telefón, kričal na ňu, nech mu
vráti, nie je to aj tak jeho telefón, keďže tento telefón bol jeho syna 22 - ročného. Následne mu povedala,
že volá policajtov, tak sa otočil, zobral malého, išiel sa oprieť o zvodidlá, zapálil si cigaretu, kým dofajčil
cigaretu, videl, že ide vozidlo, prišli policajti, medzitým sa ešte postavila a ešte ako zbadala policajtov,
tak mu zakričala „no uvidí sa, kto bude teraz v byte, kto vypadne z bytu“, lebo byt zobral do prenájmu

on. Následne zastavili policajti, a zobrali ho nabok, ona tam začala svoje: „on ma tu napadol“. Povedali
mu, že idú na oddelenie na OO PZ V., tam sa to vysvetlilo, nebol problém, nič sa nedialo, rovno ho dali
do CPZ - ky. Na druhý deň, keď išiel na výsluch, tak odmietol vypovedať, bol strašne nervózny z toho,
čo porobila, akože len tak z ničoho nič, no proste je to jeden výmysel všetkého a jedna zinscenovaná
scéna, on sa necíti byť vinný. Keď ho už niesli z CPZ preč, tak mal ešte kľúče od bytu, aj od brány, dali

mu podpísať papier, že kľúče tam neboli, oni mu tie kľúče zobrali a dali jej.
Na otázku OP ohľadne intenzity útoku na I. C. vypovedal, že ležala na zemi, v kuse telefonovala, on od
nej pýtal mobil, keďže nebol jej, nevytrhol jej mobil z ruky, keď videl, že stále telefonuje, otočil sa, zapálil
si cigaretu, pomyslel si: „serem Ti na Tvoj mobil“, malý mu dal ruku, prišiel ku zvodidlám a následneprišli policajti. K zraneniu menovanej sa vyjadril len v tom zmysle, že od ulice T. smerom k P. je strmý
kopec, je tam neosvetlený chodník, pričom menovaná musela na 100% spadnúť, lebo keď bol hore na
garážach, videl ju ako „kulhá“ a následne keď prišiel ku nej, tak sa hodila do trávy, aby tým získala jeho

byt tým spôsobom, že ho udá a keďže je v podmienke, tak ho zavrú, čo sa aj stalo.
Znova zopakoval ku skutku číslo 1, že jej podľa neho až tak vulgárne nenadával, nekopal do nábytku,
keďže tento nie je jeho, priznal, len, že jej nadával do pijačiek a že ju posielal do piči.
Ku skutku číslo 2 k motívu konania menovanej sa vyjadril v tom zmysle, že keď podá na neho trestné
oznámenie, nevyhodí ju z bytu, t. j. išlo jej o byt, keďže nemala kde ísť, nakoľko jej matka za ňou chodí

s „dregerom“, pričom mala vedieť o tom, že je v podmienečnom odsúdení.
Súd považuje výpovede obžalovaného za vierohodné, bez vnútorných rozporov, navyše podložené
ďalšími dôkazmi predovšetkým záverom znaleckého posudku z odboru psychológie.
Svedkyňa - poškodená I. C. (ďalej len poškodená) v PK viackrát vypovedala (na č. l. XX) v neprospech
obžalovaného, avšak na HP (na č. l. XXX) po poučení bez oprávnenia odoprela vypovedať a preto súd
podľa § 263 ods. 3 písm. c/ Tr. poriadku jej výpoveď z PK (na č.l. XX) len prečítal, pričom poškodená po

poučení opätovne využila svoje právo a odmietla sa zúčastniť procesného úkonu konfrontácie, nakoľko
medzi jej výpoveďami z PK a výpoveďou obžalovaného súd zistil rozpory a následne poškodená opustila
pojednávaciu miestnosť.
Z prečítanej výpovede poškodenej z PK je zrejmé, že s obžalovaným žila v spoločnej domácnosti asi
1 a pol roka v ostatnom čase v podnájme bez prihlásenia na ulici T. XX v T., pričom spolu s nimi býval

aj jej X- O. syn.
Ku skutku 1
vypovedala, že dňa XX.X.XXXX bola v zamestnaní ako holička v práci do cca XX.XX Y.., následne bola
u šéfky do XX.XX Y.., keď prišiel po ňu obžalovaný autom spolu so synom. Keď nasadla do auta, začal
ju obžalovaný obviňovať, že klame, že nebola u šéfky, že cigáni, a keď prišli do bytu nadával jej „piča,

kurva, feťáčka, alkoholička, že má dzigoša a že pichne do nej nožík“. Následne začal kopať do nábytku
a hodil do nej zapaľovač, pričom ona mu stále opakovala, že bola u šéfky, následne si varila lečo, pričom
na ňu znova „vrieskal“. Keď sa najedla, obžalovaný sa ukľudnil a išli spolu s jej synom na ihrisko, kde boli
cca do XX. XX Y.. Potom ju obžalovaný zavolal do pohostinstva „A. P.“ na pivo, pričom ona nesúhlasila,
ale nakoniec išla, kde vypila tri vodky, a obžalovaný asi X pivá.

Na otázku obhajcu prečo neodišla z bytu aj so svojim synom, keď sa jej mal obžalovaný nebezpečne
vyhrážať, vypovedala, že nevie, ukľudnil ju, že jej nič neurobí, a že nebude robiť scény, pričom priznala,
že v byte boli voľne prístupné nože, ako aj skutočnosť, že večer keď ju mal obžalovaný fyzicky napadnúť
a keď prišli policajti, ktorých ona telefonicky zavolala, nebola u nej vykonaná skúška na alkohol.

Ku skutku 2
vypovedala, že v čase cca XX.XX až XX.XX Y.. keď išli domov na ulicu T., tam pred bránou začal
obžalovaný na ňu vrieskať, že kde bola po pracovnej dobe, a keďže obžalovaný mal kľúče od brány,
túto nechcel otvoriť, tak zobrala svojho syna a išla smerom k P. a telefonovala. Zrazu od chrbte pocítila
silný náraz následkom čoho spadla do trávy, tak že pravá ruka jej zostala pod telom, a následne sa na

ňu zvalil aj obžalovaný, pričom zacítila záťaž na celom tele a bolesť v pravej ruke, pričom koleno si v
danej chvíli necítila. Chcel jej zobrať telefón, ktorý držala v ľavej ruke, následne začala plakať, a keď sa
pokúsila opakovane vstať, znova spadla, pričom následne zavolala políciu. Potvrdila, že dňa X.X.XXXX
ju obžalovaný fyzicky napadol a spôsobil jej zranenia tak, že mala modriny a preto sa obžalovaného
bojí, lebo je násilnícky v triezvom aj v podnapitom stave, pričom mal napadnúť aj jej syna.

Na záver svojej výpovede v PK po poučení podľa § 46 ods. 3 Tr. poriadku uviedla, že nežiada žiadnu
náhradu škody, v súvislosti s liečebnými nákladmi od obžalovaného.
Súd považuje prečítanú výpoveď poškodenej z PK za zmätočnú, plnú vnútorných rozporov, bez
akýchkoľvek logických záverov a z pohľadu neskôr vykonaného dôkazu znaleckým dokazovaním z
odboru psychológie za nedôveryhodnú.

Súd na návrh obhajoby na HP vypočul znalkyňu z odboru psychológia C.. B. B. (č. l. XXX), ktorá na HP
zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku (na č. l. XX), ktorý vypracovala na poškodenú. Táto
podľa znaleckého posudku v psychike nevykazuje znaky týrania. Pamäťové schopnosti má poškodená
na úrovni dolného priemeru, pričom neboli zistené žiadne úzkostné flešbeky, ktoré by sa mohli dávať do
súvisu s postraumatickou stresovou poruchou. Z hľadiska posúdenia tzv. „lži skóre“ bolo konštatované,

že poškodená štatisticky významným spôsobom dosiahla vysoké skóre lži (lži skór XX/XX) a teda je
predpoklad, že poškodená tak ako na psychologickom vyšetrení pri sebaposudzovaní, tak aj v iných
situáciách, kde má vypovedať o sebe, bude vypovedať skresľujúcim spôsobom vo svoj prospech.Poškodená je sama akcentovaný emočne labilný typ osobnosti, ktorý v profile má známky možného
ťažkého vychádzania s ľuďmi, je sebavedomá, agresívna, nemá problém oponovať v prípade, že sa jej
niečo nepáči, nedisponuje závislými črtami správania, ani submisívnymi, utiahnutými črtami správania,

nevykazuje známky úzkostno - depresívnej symptomatiky, či prejavy postraumatickej stresovej poruchy.
Svoj zdravotný a psychický stav sama hodnotí ako dobrý, samotnú kvalitu života subjektívne nevníma
ako zníženú, a je teda z tohto uhla pohľadu skôr nepravdepodobné, že by poškodená trpela
nevyhovujúce podmienky a závažnú asymetriu vzťahu vo vzťahu k jej osobnostnému profilu.
Poškodená indikáciu pervitínu neguje, čo však nevylučuje, že ho môže príležitostne užívať, pričom

priznáva príležitostné užívanie alkoholických nápojov.
Súd považuje znalecký posudok ako aj výsluch znalkyne za relevantný dôkaz, keďže posudok bol
spracovaný na základe príslušnej zdravotnej dokumentácie ako aj samotným vyšetrením poškodenej.
OP v zmysle obžalobného návrhu na HP prečítal znalecký posudok z odboru X. (na č. l. XX - XX),
ktorý vypracoval znalec C.. Ľ. P. G.. a z ktorého záverov vyplýva, že poškodená z medicínskeho
hľadiska utrpela zranenie ľahké a to podvrtnutie pravého lakťového kĺbu s natrhnutím vonkajšieho

postranného väzu pravého lakťového kĺbu, a podvrtnutie pravého kolenného kĺbu s natrhnutím
vnútorného postranného väzu pravého kolenného kĺbu, pričom z medicínskeho hľadiska závažnejšie
narušený obvyklý spôsob života u oboch poranení v obdobných prípadoch trvá XX dní, pričom
práceneschopnosť a doba liečenia poškodenej trvala od XX.X.XXXX do X.X.XXXX. Uvedená doba
liečenia je ovplyvňovaná nedodržiavaním liečebného režimu bez pravidelného absolvovania lekárskych

kontrolných vyšetrení. Už od XX.X.XXXX mohla poškodená absolvovať kontrolné lekárske vyšetrenie s
následnou možnou rehabilitačnou liečbou, pričom táto až ku dňu vypracovania znaleckého posudku t.
j. X.X.XXXX svojvoľne neabsolvovala kontrolné lekárske vyšetrenie, ktoré jej bolo odporúčané. Celkovú
zaokrúhlenú výšku náhrady za bolesť a poranenia poškodenej utrpené dňa XX.X.XXXX znalec stanovil
na XXXX R..

Súd prečítaný znalecký posudok považuje za dôkaz svedčiaci o skutočnosti, že poškodená
nedodržiavala stanovený liečebný režim, posudok ako taký za relevantný dôkaz, ktorý bol vypracovaný
znalcom na základe príslušnej zdravotnej dokumentácie.
Súd po predchádzajúcom súhlase OP a obžalovaného na HP prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne -
poškodenej za E.Ú. X. G. I.. J. C. (ďalej len poškodená C.) z PK (na č. l. XX - XX) a to i napriek tomu,

že OP v obžalobnom návrhu vôbec tento dôkaz nenavrhoval vykonať.
Poškodená sa pripojila ako poškodená strana k trestnému konaniu a žiada od obžalovaného úhradu
nákladov, ktoré vznikli poskytnutím zdravotnej starostlivosti poistenkyni - poškodenej v súvislosti s
poskytnutím zdravotnej starostlivosti v celkovej výške XX,XX R., ktoré sú totožné s prečítaným listinným
dôkazom (na č. l. XX), náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

Lekárske správy (na č. l. XX - XX) svedčia o zraneniach poškodenej, ktoré sú podrobne rozobraté v
prečítanom znaleckom posudku z odboru X.Í..
Výpis z evidencie priestupkov (na č. l. XX-XX) je zrejmé, že obžalovaný sa v minulosti dopustil viacerých

priestupkov medzi ktorými sú aj priestupky proti občianskemu spolunažívaniu.
ZobsahuhodnoteniazÚstavunavýkonväzbyvT.(nač.l.XX-XX)jezrejmé,žeobžalovanýsavovýkone
väzby správa slušne a disciplinovane, agresívne prejavy zaznamenané neboli, disciplinárne potrestaný
nebol a formácia obžalovaného v podmienkach výkonu väzby prebiehala v žiadúcom sociálnom smere.
Odpis z registra trestov (na č. l. XX - XX, O.. XXX - XXX) je zrejmé, že obžalovaný bol doposiaľ Xx

súdne trestaný, pričom vo väčšine prípadov sú odsúdenia zahladené, pričom naposledy bol odsúdený
rozsudkom Okresného súdu T. W. sp. zn. XT X/XXXX z XX.X.XXXX s právoplatnosťou z toho istého dňa,
ktorým bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov so skúšobnou dobou v
trvaní 3 rokov, t. j. do XX.X.XXXX.
I keď obžalobný návrh (na č. l.XXX) obsahuje i správu o povesti z miesta bydliska na č. l. XXX, takýto

listinný dôkaz sa v spisovom materiály z PK nenachádza, preto ho súd nevykonal.
Zo základných zásad trestného konania, konkrétne zo zásady prezumpcie neviny upravenej v § 2
ods. 4 Tr. poriadku vyplýva „inter alia“, že obvinenému musí byť vina preukázaná, obvinený nie je
povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech, teda ak obvinený
niektorú okolnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti,

rovnako ak obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také
tvrdenie je nepravdivé. Odsudzujúci rozsudok môže byť pri tom vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne
dôvodné pochybnosti o vine obvineného, a v prípade, že vina obvineného nie je preukázaná, musí
byť obvinený oslobodený spod obžaloby podľa § 285 Tr. poriadku. V kontradiktórnom súdnom procesepritom takéto dôkazné bremeno nepochybne spočíva na prokuratúre. Aplikujúc uvedené súd dospel
k záveru, že v tomto prejednávanom prípade orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili dostatok
relevantných usvedčujúcich dôkazov, čím bez akýchkoľvek pochybností nepreukázali, že skutok, pre

ktorý je obžalovaný stíhaný je trestným činom (skutok číslo 1) a že ho spáchal obžalovaný (skutok číslo
2).
Súd na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočného na náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení
podľa svojho presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo

a v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. poriadku, dospel k záveru o oslobodení
obžalovaného spod obžaloby prokurátora OP.

K oslobodzujúcemu výroku ku skutku číslo 1
Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona sa dopustí ten, kto sa

inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví, alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže
vzbudiť dôvodnú obavu a spácha tento čin na chránenej osobe.
Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou
ujmou na zdraví, alebo inou ťažkou ujmou a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť
dôvodnú obavu z ich uskutočnenia.

Je nepochybné, že medzi obžalovaným a poškodenou došlo dňa XX.X.XXXX okolo XX. XX hod.
k verbálnemu konfliktu keďže obžalovaný spolu so synom poškodenej čakal viac ako XX minút na
poškodenú, pričom obžalovaný tak v PK ako aj na HP popísal za akých podmienok a prečo k verbálnemu
útoku z jeho strany na poškodenú došlo.
Jediným dôkazom, ktorý ho má usvedčovať zo spáchania žalovaného skutku je výpoveď poškodenej,

pričomsúdopätovnepoukazujenazáveryznaleckéhoposudkuzodboruG.,vktoromjeuvedenévysoké
skóre lži ako aj na skutočnosť, uvedenú znalkyňou a to že po psychickej stránke poškodená nevykazuje
známky týrania.
Skutočnosť, že medzi obžalovaným a poškodenou došlo k hádke ešte neznamená, že obžalovaný
adresoval poškodenej vyhrážky takej intenzity a v takej miere, že by mohli u nej vzbudiť dôvodnú obavu s

ich uskutočnenia. Potvrdzuje to aj výpoveď poškodenej z PK, kde uviedla, že po verbálnych vyhrážkach
zotrvala v tomto byte, išla si ľahnúť, vyspala sa, následne si uvarila lečo a potom spolu odišli aj s
obžalovaným a s jej synom na ihrisko a následne do pohostinstva „A. P.“, t. j. v jeho prítomnosti bola aj
so svojim synom od cca XX: XX Y.. K. XX: XX Y.. resp. až do XX: XX Y..
O skutočnosti, že u poškodenej ani verbálnym ani fyzickým konaním nevzbudil obžalovaný dôvodnú

obavu vyhrážaním sa smrťou, resp. ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou svedčí aj
skutočnosť, o ktorej sama vypovedala poškodená a to, že v byte boli dostupné nože, no i napriek tomu
poškodená i so svojim X- ročným synom zotrvala v tomto byte.
Súd poukazuje i na tú skutočnosť, že poškodená bez oprávnenia odmietla vypovedať na HP, preto súd
musel jej výpoveď z PK len prečítať a keďže poškodená využila svoje právo a odmietla sa zúčastniť

sa i procesného úkonu konfrontácie súd nemohol odstrániť rozpory medzi výpoveďami obžalovaného
a poškodenej predovšetkým ohľadne skutočností uvedených v obžalobe a to či skutočne obžalovaný
kopal do nábytku, že sa jej vyhrážal, že do nej pichne nožík, a či do nej skutočne hodil zapaľovač.
Obžalovaný vyššie uvedené skutočnosti popiera, pripustil len to, že poškodenej verbálne nadával, ako
aj to, že jej v marci roku XXXX spôsobil zranenia, avšak za iných okolností, ako to popisuje poškodená

a pripustil i skutočnosť, že hodil zapaľovač, avšak nie do poškodenej, ale do dresu, aby sa tento namočil
a tak sa stal nefunkčný.
Súd posúdil skutok uvedený v bode 1 tohto rozsudku na základe dôkazov vykonaných na HP a dospel k
záveru, že žiadne konanie obžalovaného nenapĺňa znak objektívnej stránky trestného činu podľa § 360
ods. 1 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona spočívajúci vo vyhrážaní sa blízkej osobe usmrtením takým spôsobom

že by to vzbudilo dôvodnú obavu.
S poukazom na absenciu objektívnej stránky žalovaného trestného činu súd obžalovaného podľa § 285
písm. b/ Tr. poriadku spod obžaloby OP oslobodil.
K oslobodzujúcemu výroku ku skutku číslo 2
Prečinu ublíženia na zdraví podľa§ 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona sa dopustí ten, kto chránenej

osobe úmyselne ublíži na zdraví.
Ku skutočnostiam, ako sa mal stať tento žalovaný skutok obžalovaný i poškodená vypovedali rozdielne
a preto súd považuje tieto výpovede ako tvrdenia proti tvrdeniu.Závery znaleckého posudku z odboru X. znalca C.. Ľ. P. G.. síce sčasti potvrdzujú výpoveď poškodenej
v tom, že znalec pripúšťa, že mechanizmus vzniku poranení poškodenej zodpovedá spôsobu ako to táto
vo svojej výpovedi v PK uvádza, avšak súd musí hodnotiť dôkazy nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomným

súvislostiach, ktoré však už tak jednoznačne v prospech poškodenej nesvedčia.
Súd uvádza, predovšetkým skutočnosti ktoré tvoria záver predmetného znaleckého posudku a to,
že poškodená síce utrpela popísané zranenia, avšak svojvoľne neabsolvovala kontrólne lekárske
vyšetrenia, ktoré jej boli odporúčané a preto doba liečenia a pracovnej neschopnosti je ovplyvnená
nedodržiavaním liečebného režimu bez pravidelného absolvovania lekárskych kontrólnych vyšetrení.

Poškodená od XX.X.XXXX až ku dňu vypracovania znaleckého posudku t. j. k X.X.XXXX svojvoľne
neabsolvovala kontrólne lekárske vyšetrenie, ktoré jej bolo odporúčané, čo prispelo ku predĺženej dobe
liečenia a pracovnej neschopnosti v porovnaní s podobnými poraneniami.
Poškodená vyššie uvedenými skutočnosťami ako aj odmietnutím vypovedať na HP bez oprávnenia ako
aj ku skutočnostiam, že nežiadala žiadnu náhradu škody a to ani v súvislosti s liečebnými nákladmi -
bolestné vo výške XXXX R. od obžalovaného ako keby na celý problém rezignovala.

Logicky, ak by sa skutky stali tak ako ich v PK popisovala, naviac ako týraná osoba so zranením a
bolestným vo výške viac ako XXXX R., mala mať eminentný záujem na riadnom vykonaní všetkých
procesných úkonov žalovanej trestnej činnosti obžalovaného na HP, čo sa však podľa názoru súdu
nestalo.
Ako súd už vyššie uviedol, obžalovaný a poškodená odlišným spôsobom popisujú ako malo dôjsť ku

spáchaniu žalovaného skutku a preto súd považuje tieto výpovede za tvrdenie proti tvrdeniu a zo strany
poškodenej za tvrdenie účelové. Je však na mieste poukázať na konanie obžalovaného keď tento zostal
na mieste činu aj potom, čo vedel, že poškodená zavolala na políciu a podrobil sa dobrovoľne ďalším
procesným úkonom polície. Z uvedeného je zrejmé, že nemal pocit viny za zranenia poškodenej, pričom
táto mala minimálne ten motív, že keď bude obžalovaný stíhaný, nebude musieť opustiť aj so svojim

synom byt, v ktorom s obžalovaným bývala, čo jej reálne, vzhľadom na jej správanie hrozilo. Naopak,
obžalovaný nemal žiadny motív na konanie s tým, že by úmyselne zranil poškodenú, čím by si len privodil
nebezpečenstvo ďalšieho trestného stíhania, čo sa však aj stalo.
Dôkazy vykonané na HP nenasvedčujú tomu, že sa stalo skutky tak, ako je to uvedené v obžalobnom
návrhu OP. Jediný dôkaz svedčiaci v neprospech obžalovaného je výpoveď poškodenej z PK, ktorú súd

považuje tak ako je to už vyššie uvedené, za nevieryhodnú.
Pochybnosti, ktoré vzišli z nevysvetliteľných rozporov vo výpovediach obžalovaného a poškodenej, ktoré
súd nemohol pre nesúhlas poškodenej vykonať, bol súd povinný vyhodnotiť v prospech obžalovaného.
Ani ďalšie vykonané nepriame dôkazy nedovoľujú súdu vyvodiť jednoznačný záver o uznaní viny
obžalovaného.

Po ich vyhodnotení vo vzájomných súvislostiach jednoznačne nepreukazujú, že skutok kladený
obžalovanému za vinu je trestný čin (skutok číslo 1) a že ho spáchal obžalovaný (skutok 2) a preto súd
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Súd v súlade s ustanovením § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodenú stranu E. X. G. S.. D.. , krajská G. T.,
D. P. Č.. X, T., X.Ú. I.. J. C. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Košice I.