Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. marec 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34C/70/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112212143
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Nemešová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7112212143.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Lučivjanskou v právnom spore žalobcu: BL Telecom

debt, s. r. o. , so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpený advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711,
proti žalovanému: J., nar. XX.X.XXXX, bytom F., pôvodne za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného ( do 30.6.2016) Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie
legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Ambróz Motyka, advokát so sídlom
Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, v spore o zaplatenie 331,94 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. P r i z n á v a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5,
080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 3.5.2012 žiadal súd, aby zaviazal žalovaného k povinnosti
zaplatiť mu sumu 379,74 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 379,74 Eur odo
dňa 12.6.2009 do zaplatenia a zároveň žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania spočívajúce v
zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu a trovách právneho zastúpenia.

2. Žalobu žalobca odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto
konaní od pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28,
817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I,
Oddiel Sa, Vložka č. 2081/B a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.12.2011, v
ktorej je žalovaný vedený pod referenčným číslom X.XXXXXXXX. Žalovaný ako záujemca uzavrel
s právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom v zmysle ust. § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o
elektronických komunikáciách zmluvu č. XXXXXXX, XXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie

elektronickej komunikačnej služby, ktorú sa žalovaný zaviazal odoberať a platiť za ňu poplatky uvedené
v Cenníku riadne a včas. Povinnosťou žalovaného bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností
voči právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve /
Dodatku o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute
bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, ktorá vznikne v dôsledku
nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s
právnym predchodcom žalobcu. Žalovaný je teda sankcionovaný za to, že nedodržal konkrétne

určené povinnosti, ktoré vyplývali zo Zmluvy o pripojení, resp. Dodatku k zmluve, v dôsledku čoho
musela byť SIM karta vypojená z prevádzky a došlo k prerušeniu poskytovania služieb poskytovaných
prostredníctvom SIM karty, resp. koncového zariadenia. Keby žalovaný plnil svoju povinnosť riadne
a včas uhrádzať cenu za služby, tak by prostredníctvom týchto platieb po dobu viazanosti postupnesplnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal proti záväzok zabezpečiť žalovanému koncové zariadenia,
prípadne program služieb podľa vlastného výberu za zľavnenú cenu. Právny predchodca žalobcu
vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX, znejúcu na sumu 379,74 Eur ( zmluvná pokuta ), splatnú

dňa 11.6.2009.

3. Podaním doručeným súdu dňa 7.12.2012 vzal žalobca žalobu v časti zmluvnej pokuty vo výške 47,80
Eurspäť.Vpodaníuviedol,žezmluvnápokutanezabezpečujedlhžalovaného,alezabezpečujebenefity,
ktoré mu poskytol právny predchodca žalobcu ( dotovaný mobilný telefón, prípadne ďalšie benefity).

Žalovanému bolo poskytnuté koncové zariadenie Flarion za cenu 0,03 Eur ( 1,- Sk ) s DPH, pričom
štandardná cena v čase uzatvorenia zmluvy bola 331,61 Eur ( 9990,- Sk ). Žalovaný nebol sankciovaný
len za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkým za to že nesplnil svoju povinnosť riadne a
včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, jeho koncové zariadenie bolo vypojené z prevádzky, čím
žalovaný porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti. Zmluvná pokuta
plní funkciu satisfakčnú. Neplnením záväzku viazanosti zo strany žalovaného vzniká na strane právneho

predchodcu žalobcu škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou koncového zariadenia a akciovou cenou
koncového zariadenia. Zmluvná pokuta v tomto prípade plní aj funkciu preventívnu, pretože hrozbou
majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti a potom
včas a riadne splnil. Z hľadiska prijateľnosti zmluvnej pokuty výška zmluvnej pokuty je závislá od
rizika, ktoré môže právnemu predchodcovi žalobcu vzniknúť v prípade, ak žalovaný načerpá všetky

benefityanezaplatížiadnuplatbu.Vuvedenomprípadejezmluvnápokutaprimeraná,pretožežalobcasi
neuplatňuje zmluvnú pokutu až v takej výške, ako by mu prípadne ust. § 3a nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. umožňovalo a z tohto dôvodu je zmluvná pokuta prijateľná. V prípade, ak by súd neuznal nárok na
zmluvnú pokutu, je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že právnemu predchodcovi bola spôsobená
skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do kúpy koncového zariadenia, teda 331,61 Eur. Táto

škoda by nebola vznikla, keby žalovaný dodržal svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy a riadne a včas plnil
po celú dobu viazanosti. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 7.1.2013, č.k. 34C/70/2012-57 konanie
v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 47,80 Eur s príslušenstvom zastavil a o trovách konania
malo byť rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.5.2013.

4. Tunajšiemu súdu sa nepodarilo napriek rozsiahlemu šetreniu zistiť pobyt žalovaného, preto mu súd
v súlade s ustanovením § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ustanovil uznesením zo dňa
9.10.2012 vydaným pod č.k. 34C/70/2012 - 39 opatrovníka na ochranu jeho práv a záujmov v tomto
konaní, a to až do právoplatného ukončenia veci. Uznesenie o ustanovení opatrovníka nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.10.2012.

5. Písomným podaním zo dňa 5.12.2012 žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo
výške 47,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 47,80 Eur odo dňa 12.6.2009
do zaplatenia späť a žiadal súd, aby v tejto časti konanie zastavil.

6. Uznesením tunajšieho súdu vydaným dňa 7.1.2013 pod č.k. 34C/70/2012 - 57 bolo konanie v tejto
časti zastavené v zmysle ust. § 96 Občianskeho súdneho poriadku, pričom súd rozhodol o trovách
čiastočne zastaveného konania tak, že o týchto bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

7. Elektronickým podaním zo dňa 21.6.2013 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa

HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, že vstupuje do konania ako
vedľajší účastník na strane žalovaného v zmysle ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

8.OkresnýsúdKošiceIrozhodnutímzodňa14.1.2013vydanýmpodč.k.34C/70/2012-82pripustil vstup
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, do konania na strane žalovaného v zmysle ust. § 93

ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

9. Predmetné uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca, ktorým žiadal krajský súd, aby
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že vstup vedľajšieho účastníka do konania
nepripúšťa a zaviazal vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania.

10. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29.6.2015 vydaným pod č.k. 3Co/394/2014 - 111
potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým pripustil vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľaHOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 na strane žalovaného. Toto
rozhodnutie nadobudlo tak právoplatnosť dňa 2.9.2015.

11. Podľa ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na

konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia
tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej
koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

13. Podľa ust. § 470 ods. 3 Civilného sporového poriadku na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu

dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

14. Podľa ust. § 470 ods. 4 Civilného sporového poriadku konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne,
miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd,
na ktorom sa konanie začalo.

15. Podľa čl. 8 základných princípov Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s
princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

16.Súčinnosťouod1.7.2016inštitútopatrovníkazanikol,avšakpodľavyššiecitovanéhoust.§470ods.2
Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Podľa ust. § 297 Civilného sporového poriadku súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.

Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

18. Vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie, pretože rozhodnutie
súdu bez nariadenia pojednávania je v súlade s ust. § 297 Civilného sporového poriadku,
rozhodol prvej inštancie bez nariadenia pojednávania dňa 31.3.2017 na základe listinných dôkazov
predložených žalobcom, a to Zmluvou o pripojení - Služba Rýchly internet zo dňa 24.1.2008,
faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, zmluvou o postúpení pohľadávok, všeobecnými

podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb spoločnosti T -
Mobile Slovensko, a.s., čiastočným späťvzatím zo dňa 5.12.2012, úrokovými sadzbami ECB a zistil
nasledovný skutkový stav:

19. Zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28,

817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalovaným vznikol na základe Zmluvy o pripojení - Služba rýchly
internet zo dňa 24.1.2008, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky pre poskytovanie
verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete, Cenník. Na základe zmluvy o poskytovaní verejných
elektronických komunikačných dátových služieb spoločnosti T - Mobile Slovensko, a.s., bol žalovanému
poskytnutý program služby rýchly internet 2 s voľným objemom dát 2GB. Predmetom zmluvy bol

záväzok spoločnosti zriadiť potrebný prístup k elektronickej komunikačnej sieti pracujúcej na základe
technológie Flash - OFDM, sprístupniť súvisiace služby, sprístupniť prístup do siete internet alebo
iných datových sietí bezdrôtovým spôsobom prostredníctvom koncového zariadenia alebo SIM karty a
poskytovať účastníkovi program služieb. Povinnosťou žalovaného bolo riadne a včas platiť cenu služieb
špecifikovaných v zmluve o pripojení a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou. Súčasťou

zmluvy bol i záväzok spoločnosti predať koncové zariadenie a to za zľavnenú maximálnu kúpnu cenu
0,03 Eur ( 1,- Sk) a ďalej záväzok žalovaného po dobu viazanosti 36 mesiacov nepožiadať o deaktiváciu,
resp. zrušenie služby a nedopustiť sa takého konania a ani neumožniť také konanie, na základe ktorého
by vzniklo právo podniku deaktivovať službu alebo zrušiť zmluvu odstúpením alebo právo vypovedať tútozmluvu z dôvodov porušenia povinnosti zo strany účastníka. Žalovaný ako účastník sa ďalej zaviazal v
prípade porušenia zmluvných povinností najmú upravených v čl. 3 bod 3.4 alebo 3.5 alebo v čl. 5 bod
5.2 písm. a/až c/ Všeobecných podmienok RI a následnej deaktivácie služby uhradiť zmluvnú pokutu

vo výške 331,94 Eur ( 10.000,- Sk ).

20. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.1.2008, splatnej dňa 27.1.2008 ( čl. 4 spisu) súd zistil, že
právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sumu 0,03 Eur ( 1,- Sk) za modem.

21. Z faktúry č. XXXXXXXXXX. zo dňa 22.5.2009, splatnej dňa 11.6.2009 ( čl. 6 spisu) súd zistil, že
právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 379,74 Eur.

22. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 6.12.2011 medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalobcom bola pohľadávka voči žalovanému postúpená.

23. Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má
právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

24. Podľa ust. § 43 ods. 2 písm. a) až c) zákona č. 351/2011 Z.z.. o elektronických komunikáciách podnik
je povinný

a)uzavrieťzmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,
ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane
účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa
§ 56 ods. 3 písm. a),

c) písomne, elektronickou poštou alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej
jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho
práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje;
oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných
podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.

25. Podľa ust. § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou
o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,

poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí
obsahovať

a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s

osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,

5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,

d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,

poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,

i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

26. Podľa ust. § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa ust. § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

28. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

29. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv

platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

30. Podľa ust. § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

31. Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

32. Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

33. Podľa ust. § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať

náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.34. Súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 24.1.2008 zmluvu o
pripojení, na základe ktorej poskytoval žalovanému službu - Rýchly internet za dohodnutých podmienok
a v rámci zmluvy došlo i k predaju koncového zariadenia

MODEMU za zľavnenú kúpnu cenu 0,03 Eur. Právne uvedenú zmluvu súd podriadil zákonu č.
610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, pretože zmluva bola uzavretá za účinnosti tohto zákona,
pričom zmena právnej úpravy od 1.11.2011 nemala dopad na prejednávanú vec. Na právny vzťah je
potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách účinných od
1.1.2008. Žalovaný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Rovnako mal súd

preukázané, že pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty vzniknutá na základe predmetnej zmluvy o pripojení
bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok na žalobcu. Z dokazovania ďalej vyplýva, že faktúrou
zo dňa 22.5.2009 vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému sumu 379,74 eur z titulu zmluvnej
pokuty.

35. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že zmluvnú pokutu v sume 379,74 Eur s

príslušenstvom neuplatnil žalobca dôvodne. Žalobca nepreukázal, pre aký prípad porušenia povinností
bola zmluvná pokuta dojednaná, kedy došlo k deaktivácii, a či v čase uplatnenia zmluvnej pokuty bola
deaktivácia už vykonaná. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že zmluvná pokuta nezabezpečovala
dlh žalovaného, ale zabezpečovala benefity, ktoré poskytol jeho právny predchodca žalovanému
(dotované koncové zariadenie), pretože zo žiadneho ustanovenia spornej zmluvy o pripojení nevyplýva

záväzokžalovanéhosplatiťžalobcovizľavnenúcenukoncovéhozariadenia(uzavretiezmluvyopripojení
za takýchto podmienok je potrebné vyhodnotiť len ako obchodnú politiku právneho predchodcu
žalobcu), preto nemôže dôjsť k porušeniu záväzku (ktorý má byť zabezpečený zmluvnou pokutou) ak
takýto záväzok nevyplýva zo zmluvy. Z dokazovania nevyplýva, že by žalovaný v čase vyúčtovania
zmluvnej pokuty nerealizoval úhrady za poskytnuté služby, žalobca len uvádza neuhradené faktúry. Na

porušenie zmluvy v tomto smere nepredložil žalobca žiadne dôkazy, pričom zo samotnej faktúry, ktorou
bola žalovanému vyúčtovaná sporná zmluvná pokuta vyplýva, že v čase jej vyhotovenia neevidoval
právny predchodca žalobcu voči žalovanému žiadnu dlžnú sumu (vyplýva to z uvedenia na faktúre,
kde nie sú účtované žiadne mesačné poplatky). Ak teda v čase vyúčtovania zmluvnej pokuty mal
žalovaný uhradené poplatky spojené s užívaním služieb nemal právny predchodca žalobcu oprávnenie

vyúčtovať zmluvnú pokutu. Dôkazné bremeno na prípadné preukázanie omeškania žalovaného a
následnú deaktiváciu je na žalobcovi, ktorý okrem všeobecného tvrdenia, že žalovaný si neplnil svoje
povinnostiriadneavčaspravidelneuhrádzaťcenuposkytnutýchslužiebinétvrdenieneposkytol.Žalobca
nepreukázal, za ktoré konkrétne obdobie si žalovaný túto povinnosť nesplnil, v akom rozsahu a či v čase
vyúčtovania zmluvnej pokuty jej omeškanie stále trvalo. Tým nebolo v konaní spoľahlivo preukázané

porušenie povinnosti sankcionované zmluvnou pokutou, preto súd nárok na zmluvnú pokutu v zásade
z tohto dôvodu nemôže priznať.

36. Je zrejmé, že spornú zmluvu o pripojení možno súčasne charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu
a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou
o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách (§52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo
skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať

na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ

obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny predchodca
žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, čo
vyplýva už i z toho, že odkazuje na porušenie povinností, ktoré má zrejme právny predchodca žalobcu
všeobecne pre všetky prípady upravené vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný nemohol

byť aktívne zúčastnený pri vyjednávanej zmluvnej pokuty. Len veľmi ťažko by žalovaný pri rovnako
dojednanej službe a kúpe toho istého koncového zariadenia vyjednal inú výšku zmluvnej pokuty.37. Nakoľko sporná zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je
postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym

dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu
profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a
konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových
zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od
dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným

znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou
aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí,
že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné
dojednania obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za

neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty.
Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom

rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa
názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo
výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý
pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto,
že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným

nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na
povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo
neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú
po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie
zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta

nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka).
Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (tento obsah zmluvy
spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších
zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia
strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a

len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

38. V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v spornej zmluve o pripojení považuje súd
ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec
nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k deaktivácii služby alebo ukončeniu

zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí
cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu
to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného
poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto
smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí

dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí
len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani
nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. V zmluve
o pripojení sa vôbec nenachádza cena za poskytnutú službu, pretože program služby je len označený
ako rýchly internet s minimálnym programom služby - Rýchly internet 2. Nie je preto možné ani posúdiť

primeranosť výšky zmluvnej pokuty v dojednanej sume 331,94 Eur.

39. Pre úplnosť je potrebné dodať, že zmluvná pokuta bola dojednaná najmä pre prípad nezaplatenia
splatnej ceny za služby riadne a včas, resp. pre prípad porušenia povinností upravených vo
vymedzených článkoch všeobecných zmluvných podmienok, ktoré nesúvisia s predajom koncového

zariadenia, ktorým užívateľ prijíma služby. Preto prípadná predajná cena takéhoto mobilného telefónu
alebo koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej
pokuty. Nebolo zmluvnou povinnosťou žalovaného zaplatiť rozdiel týchto cien a je len na obchodnej
politike právneho predchodcu žalobcu, že takéto zľavy ponúka; preto na hodnotu koncového zariadeniasúd pri rozhodovaní neprihliadal, keď navyše je zrejmé, že jeho hodnota bola vzhľadom na plynutie
času po uzavretí zmluvy o pripojení nepochybne nižšia ako v čase jej uzavretia. Vzhľadom k tomu,
že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a neprimerane vysoká zmluvná

pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná
podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v
§545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať
neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Na základe uvedeného súd uplatnenú zmluvnú pokutu spolu s
príslušenstvom z nej ako nedôvodnú zamietol a to navyše aj z dôvodu, že žalobca nepreukázal tvrdené

porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným.

40. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

41. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

43. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

44. Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným sa opiera o ust. § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

Žalovanému, ktorý bol v spore úspešný, vznikol nárok na náhradu trov konania. Tieto mu ale súd

nepriznal, pretože mu žiadne v konaní nevznikli.

45. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov,
IČO:42176778 vstúpilodosporupodanímzodňa14.3.2012včasevtedyplatnéhoaúčinnéhocivilného
procesného kódexu - Občianskeho súdneho poriadku.

46. Podľa ust. § 93 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník môže sa popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku pokiaľ
nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

47. Podľa ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.

48. Podľa ust. § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva

a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka,
ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

49. Ustanovenie § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku bolo do Občianskeho súdneho poriadku
implementované s účinnosťou od 15. 10. 2008 a to zákonom č. 384/2008 Z.z., ktorým sa menil

a dopĺňal Občiansky súdny poriadok, a poskytol možnosť, aby v prípade takzvaných spotrebiteľských
sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti bola
ochrana práv podľa osobitného predpisu za ktorý sa považuje aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Išlo
o špeciálne ustanovenie vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom

prípade sa na vstup do konania vyžadoval hmotnoprávny záujem na výsledku konania. V tomto prípade
( vedľajšieho účastníka vstupujúceho do konania v súlade s ust. § 92 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku) sa nevyžadovalo splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania, ktoroubola existencia právneho záujmu na výsledku konania, ale legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka
do konania dával samotný zákon.

50. Podľa ust. § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva
a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka,
ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

51. V prejednávanej veci z právneho hľadiska súd posúdil nárok žalobcu ako nárok vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy, a preto vzhľadom na spotrebiteľský charakter predmetu konania Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS malo oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší
účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa), a nemuselo preukazovať právny záujem na jeho výsledku.
Analogicky, keďže malo v konaní rovnaké práva a povinnosti ako samotný účastník, malo právo sa dať
zastúpiť kvalifikovaným právnym zástupcom.

52. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS písomným podaním zo dňa 9.11.2015 označeným
ako vyjadrenie vedľajšieho účastníka vyčíslil trovy právneho zastúpenia na sumu 113,75 Eur.

53. Trovy vynaložené sporovou stranou musia byť v príčinnej súvislosti s jej procesným postojom k
predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku

alebo procesná obrana proti takému tvrdenému nároku. Len v takom prípade pôjde o trovy, u ktorých sa
nadväzne na splnenie tohto predpokladu bude skúmať, či boli účelne vynaložené.

54. Aj keď sporová strana mala plný úspech vo veci resp. procesne nezavinila zastavenie konania, každý
úkon treba posudzovať samostatne.

55. K námietkam žalobcu ohľadom prínosu vstupu vedľajšieho účastníka ( podanie žalobcu čl. 69 - 71
spisu) súd poznamenáva, že súd je síce povinný prihliadať ex offo ( tak ako to tvrdí žalobca v označenom
podaní čl. 71 spisu druhá strana listu) na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv,
avšak nič to nemení na tom, že pokiaľ v konaní voči spotrebiteľovi sa uplatňovala premlčaná pohľadávka

resp. žalobca uplatnil nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky, čo je bežné, pričom je nepochybné, že
žalovaní nezorientovaní v danej problematike, zostávajú pasívni, resp. uznávajú nárok žalobcu i napriek
tomu, že v konaní môžu byť úspešní. Je tomu aj v tomto prípade, kedy vedľajší účastník konkrétne
argumentoval neprijateľnou zmluvnou podmienkou ( podanie vedľajšieho účastníka zo dňa 9.11.2015
čl. 120 spisu) a žaloba bola v konečnom dôsledku zamietnutá.

56. Vedľajší účastník od účinnosti nového Civilného sporového poriadku dňom 1.7.2016 zanikol ako
subjekt konania, a nedochádza k transformácii zo zákona na osobitný subjekt podľa ust. § 95 Civilného
sporového poriadku. Vedľajší účastník ako už bolo vyššie spomenuté mal v občianskom súdnom konaní
rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na strane ktorého v konaní vystupoval. Podľa ust. § 25 vtedy

platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku si mohol účastník vždy zvoliť advokáta. Takéto
právo teda patrilo aj vedľajšiemu účastníkovi.

57. Súd v zmysle ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodol tak o požadovanej náhrade
trov konania vedľajšieho účastníka do 30.6.2016 (účinnosti Civilného sporového poriadku ) podľa ust.

§ 255 Civilného sporového poriadku.

58.Natomtomiestesúdvšakuvádza,žerozhodollenonárokuna náhradutrovkonaniavrozsahu100%
vsúladesust.§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku, atedaotázkavýškyarozsahupriznanýchtrov
konania bude predmetom rozhodovania súdu prvej inštancie po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej v súlade s ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po preskúmaní hospodárnosti
a účelnosti vynaložených trov vedľajšieho účastníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený ( ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak

osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).