Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ingrid Steinsdorferová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32P/264/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117247445
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Steinsdorferová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117247445.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci

navrhovateľa P. T., nar. XX. 5. XXXX, bytom Banská V., L. X a manželky K. T., rod. E., nar. XX. 1. XXXX,
trvale bytom V. V., L. 1, t. č. bytom V. V., D. XX o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností na čas po rozvode k maloletému P. T., nar. 2. XX. XXXX, bytom u otca, v konaní zastúpený
opatrovníkom J. V. V., takto

r o z h o d o l :

F. manželstvo navrhovateľa P. T., nar. XX. 5. XXXX a manželky K. T., rod. E., nar. XX. 1. XXXX uzavreté
dňa XX. 5. XXXX v Banskej Bystrici, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Banská Bystrica,
vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .

Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode
k maloletému P. T., nar. 2. XX. XXXX v tomto znení:

Maloletý P. T. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený maloletého zastupovať,
spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Matka sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého P. T. výživným vo výške 200 € mesačne, vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Styk matky s maloletým sa n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ návrhom podaným dňa 16. 11. 2017 sa domáhal rozvodu manželstva z dôvodu, že je
hlboko rozvrátené. Bližšie svoj návrh na rozvod manželstva odôvodnil tým, že manželstvo uzatvárali po
1,5-ročnej známosti z dôvodu, že manželka ostala tehotná. Ako každé normálne manželstvo žili život
až do januára 2015, kedy si náhodne prečítal sms správy, ktoré manželke adresoval iný muž. Túto
prvú krízu prekonali až do júla 2017, kedy ju pristihol s ďalším mužom pred vchodom ich paneláku. Po
konfrontácii sa priznala k nevere. Túto situáciu sa snažili cca mesiac urovnať, ale manželka o to nemala
záujem, chcela aby opustil ich byt, s čím nesúhlasil. Následne dňa 21. 8. 2017 sa manželka zo spoločnej

domácnosti odsťahovala k novému priateľovi do prenajatého bytu. Zároveň na čas po rozvode navrhol
upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že maloletý sa zverí do jeho osobnej
starostlivosti, matka bude povinná prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 200 € mesačne,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jeho rukám, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia.2. Manželka navrhovateľa v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 1. 12. 2017 s rozvodom
manželstva súhlasila. Nesúhlasila s dôvodmi príčin rozvratu manželstva. Poprela skutočnosť, že prvá

kríza bola v r. 2015 z dôvodu náhodného prečítania si sms správy navrhovateľom. Navrhovateľ zamlčal,
že na prelome rokov 2008/2009 bez udania dôvodu opustil spoločnú domácnosť a nikdy jej nepovedal,
aký bol skutočný dôvod jeho odchodu. S tvrdením navrhovateľa že ho žiadala aby opustil spoločný byt z
dôvodu nasťahovania si nového partnera do bytu nesúhlasila. Ako dôvod pre ktorý žiadala navrhovateľa
opustiť spoločnú domácnosť bol jej záujem starať sa o maloletého syna. So zverením maloletého do

osobnej starostlivosti otca súhlasila z dôvodu, že maloletý má už 17 rokov a rozhodol sa žiť v spoločnej
domácnosti s otcom. S otcom navrhovanou výškou výživného nesúhlasila, navrhla určiť výživné vo
výške 100 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti
rozhodnutia.

3. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak

sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu
vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní a
do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií a to funkcie
biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. V manželstve účastníkov konania absentuje

akákoľvek dôvera, rešpekt, úcta, vzájomná citová náklonnosť, na ktorých je založený každý partnerský
vzťah. Účastníci konania od augusta 2017 nežijú v spoločnej domácnosti, od tohto obdobia nevedú
spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú chod domácnosti, spoločne
nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu maloletého, ako
manželia si nepomáhajú, intímne spolu nežijú. Manželka navrhovateľa svoju nespokojnosť v manželstve

riešila nadviazaním mimomanželského vzťahu, ktorý trvá od decembra 2016 a podľa jej vyjadrenia
je vážny. Navrhovateľ v priebehu konania taktiež nadviazal mimomanželský vzťah, ktorý trvá dva
mesiace. Súd za prvotnú príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania považuje stratu vzájomnej
dôvernosti, intimity ich vzťahu, vytvorenie stereotypného vzťahu, čo manželka navrhovateľka riešila
nadviazaním mimomanželského vzťahu.

5. V prípade rozvodu manželstva rodičia navrhli schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému na čas po rozvode tak, že maloletý sa zverí do osobnej starostlivosti otca, ktorý
bude oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, matka sa zaviaže
prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 200 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred

k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia a styk matky s maloletým sa neupraví.

6. Opatrovník doporučil rodičmi navrhnutú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému na čas po rozvode schváliť s odôvodnením, že je v záujme maloletého, neodporuje zákonu
a korešponduje s jeho želaním.

7. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovuastarostlivosťzostranyobidvochrodičovaabybolorešpektovanéprávodieťaťanaudržiavanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.8. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú

na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
10.Vykonanýmdokazovanímmalsúdpreukázané,žeodkedyrodičianežijúvspoločnejdomácnostiotec
zabezpečujestarostlivosťomaloletého,ktorúpodľavlastnéhovyjadreniazvláda,maloletýhorešpektuje,

nemá s ním žiadne výchovné problémy. Matka potvrdila, že zo strany otca je o maloletého riadne
postarané. Maloletý v domácnosti otca žije od svojho narodenia, má v jeho domácnosti vytvorené svoje
sociálne, citové väzby, režim. Maloletý má necelých 18 rokov, prejavil vôľu zotrvať v domácnosti otca.
Matkanapriektomu,žesmaloletýmnežijevspoločnejdomácnostipodieľasanajehovzdelávaní,úhrade
bežných výdavkov. Počas pracovného týždňa je s maloletým denne v telefonickom alebo písomnom

kontakte, dva-trikrát do týždňa sa stretávajú minimálne v rozsahu 1,5 hodiny a počas víkendu na 2-3
hodiny chodia k jej rodičom. Otec matke nebráni v stretávaní sa s maloletým. Matka od otca požaduje
informácie, ktoré sú jej poskytované. Maloletý k otcovi má dobrý vzťah, k matke má kamarátsky vzťah,
vyrovnal sa so vzniknutou situáciou. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav dospel k záveru,
že navrhnutá rodičovská dohoda v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude

oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach je plne v záujme
maloletého, rešpektuje ním prejavenú vôľu a neodporuje ani zákonu a preto ju schválil.

11. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi v danom prípade matke súd vychádza z kritérií
uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb

maloletého a možností, schopností, majetkových pomerov matky. Vykonaným dokazovaním mal súd
preukázané, že maloletý má necelých 18 rokov, navštevuje 2. ročník obchodnej akadémie, do ktorej
chodí autobusom za cestovné mesačne 15 €. Maloletý sa stravuje v škole za mesačný poplatok 20 €.
Toho času maloletý nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť, je sledovaný v nefrologickej ambulancii s
návštevou ktorej nie sú zvýšené výdavky. Maloletý má absolvovať operáciu kolena, preto je vedený v

ortopedickej ambulancii. Otec spolu s maloletým býva v 3-izb. byte, kde sú mesačné výdavky na bývanie
vo výške 240 €. Matka maloletého žije v 1-izb. prenajatom byte spolu s priateľom. Na úhrade nájomného
sa podieľa v 1 polovici, čo je 180 €. Obaja rodičia inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú. Otec podľa
potvrdenia zamestnávateľa dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 1 002,14 € a matka vo výške 1
261,79 €. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav dospel k záveru, že navrhnutá výška výživného

v sume 200 € zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám a preto rodičovskú dohodu schválil.

12. O neupravení styku matky s maloletým súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, pričom
prihliadol na vek maloletého, jeho stretávanie sa s matkou, čomu otec nebráni.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadne z účastníkov nemá nárok na ich
náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej

Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah,

v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné

predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie
odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci
(§ 62 Civilného mimosporového poriadku).

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia
o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné
priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko,
môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť,
že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie
sú oprávnení podať odvolanie.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená

starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená
peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v

znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).

Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú
práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.