Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca Marián Mokoš
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4C/164/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616203130
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2016:4616203130.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: OTP Banka
Slovensko, a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, proti žalovanému: C. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E., o zaplatenie 1.088,19 eura s prísl., takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.088,19 eura, úroky vo výške 165,43 eura,
úroky z omeškania vo výške 26,99 eura, poplatky vo výške 17,14 eura, s úrokom z omeškania vo výške
1% ročne zo sumy 1.088,19 eura od 26.04.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 80%.
o d ô v o d n e n i e :
l./ Žalobca sa podanou žalobou od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 1.088,19 eura spolu s
nezaplateným úrokom vo výške 954,17 eura, s nezaplateným úrokom z omeškania vo výške 26,99 eura
a s poplatkami v sume 17,14 eura ako aj s bežným úrokom vo výške 27,50% ročne zo sumy 1.088,19
eura od 26.04.2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 1.088,19 eura
od 26.04.2016 do zaplatenia z dôvodu, že dňa 17.02.2011 uzavrel so žalovaným zmluvu o rýchlom
poistenom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo č. 0185 3009 11 RSU, na základe ktorej poskytol
žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 1.500 eur pri úrokovej sadzbe 27,50% a žalovaný
mal úver platiť v dohodnutých splátkach s tým, že posledná splátka mala byť splatná dňa 17.02.2016.
Žalovaný úver nesplácal v súlade so zmluvou a preto tento bol vyhlásený za predčasne splatný s
účinnosťou k 02.12.2013 a z toho dôvodu si od žalovaného vymáha istinu úveru, nezaplatený úrok k
25.04.2016 ako aj úrok z omeškania k tomu istému dátumu a poplatky. Ešte pred doručením žaloby
žalovanému žalobca zobral žalobu späť v časti vyčísleného úroku ku dňu 25.04.2016 s tým, že žiadal
zaplatiť úrok vo výške 892,77 eura a preto súd podľa § 145 ods. 3 CSP v tejto časti žaloby konal o zvyšku
nároku aj bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
2./ Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, i keď bol predvolaný z adresy uvedenej v registri obyvateľov
a preto súd podľa § 180 CSP rozhodol, že sa bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného.
3./ Súd sa oboznámil s predloženými dokladmi, z ktorých zistil, že žalovaný dňa 17.02.2011 uzavrel
so žalobcom zmluvu o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere č pre obyvateľstvo č. 0185 3009 11
RSU, na základe ktorej mu bol poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 1.500 eur pri úrokovej
sadzbe 27,50% ročne s tým, že RPMN je 38,60% a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť činí
3.050,24 eura. Splácanie úveru bolo dohodnuté v splátkach po 46,26 eura mesačne s tým, že prvá
splátka bola splatná dňom 17.03.2011 a posledná dňom 17.02.2016. Žalovaný uhradil spolu sumu1.310,66 eura a úver pravidelne nesplácal a preto žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný listom
zo dňa 28.10.2013 s tým, že účinnosť tohto vyhlásenia nastáva v 10-deň odo dňa doručenia výzvy
na zaplatenie a žalovaný si na adrese bydliska výzvu neprevzal v úložnej dobe a táto bola vrátená
žalobcovispäťdňa21.11.2013apretoúčinnosťpredčasnejsplatnostinastaladňom02.12.2013.Žalobca
požadoval zaplatenie istiny v sume 1.088,19 eura ako aj úrokov vo výške 892,77 eura, úrokov z
omeškania vo výške 26,99 eura a poplatkov v sume 17,14 eura, ktoré boli vyčíslené ku dňu 25.04.2016.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa ods.3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ods.4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytnevjehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obch.zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 503 ods. 1 veta prvá ObZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité
peňažné prostriedky.
Podľa ods. 3, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve.
Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
4./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie
sumy 1.088,19 eura je dôvodná iba čiastočne. Je nesporné, že strany uzavreli zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zároveň podľa zákona č. 129/2010
Z.z.apretojepotrebnéuvedenúzmluvuposudzovaťpodľatýchtopredpisovazároveňposúdiťjednotlivé
nároky žalobcu či sú v súlade s týmito právnymi predpismi ako aj súdnou praxou. Pokiaľ ide o náležitosti
zmluvy, tak táto je v súlade s právnymi predpismi, pričom je nesporné, že žalovanému bol podľa zmluvy
poskytnutý bezúčelový spotrebný úver a žalovaný nedodržal podmienky zmluvy a tento úver prestal
riadne splácať, čím zo strany žalobcu došlo dňom 02.12.2013 k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.
Žalobca si však okrem istiny uplatnil aj zaplatenie úroku vo výške 892,77 eura za obdobie do 03.12.2013
a zároveň bežného úroku vo výške 27,50% ročne z istiny od 25.04.2016 do zaplatenia, avšak v tejto
časti súd žalobu považoval za dôvodnú len do sumy 165,43 eura, čo predstavuje úroky do vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru, nakoľko vymáhanie úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
je podľa názoru súdu v rozpore s terajšou súdnou praxou, keď dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z
poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní
a musí platiť úroky z omeškania v zmysle § 369 ObZ. Uvedený názor bol prezentovaný už v uznesení
NS SR sp.zn. 4Obo/143/1998 a na tento poukázal aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp.zn. IV.ÚS
476/2012 zo dňa 18.09.2012 s tým, že takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu
spotrebiteľadochádzalokdvojnásobnémuzaťaženiuatojednakvpodobeúrokovzúveruakoajúrokovz
omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Pokiaľ teda žalobca
pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, čiže k jeho zosplatneniu, tak potom nastupuje režim
platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Tento výklad považoval aj ústavný súd za ústavne
akceptovateľný. Súd taktiež poukazuje analogicky na ustanovenie § 16 ods. 1,2 a 5 zákona č. 129/2010
Z.z., podľa ktorého v prípade predčasného splatenia spotrebiteľského úveru má veriteľ nárok na úrok a
náklady len za časové obdobie do splatenia úveru, pričom v prípade vyhlásenia predčasnej splatnostiúveru ide o úkon, ktorým sa prakticky zastavuje pre dlžníka možnosť ďalej uhrádzať úver po splátkach a
mal by ho zaplatiť v hotovosti s tým, že pre veriteľa nastupuje možnosť domáhať sa úrokov z omeškania
a teda pokiaľ by mal dlžník platiť ďalej úroky ako aj úroky z omeškania, tak by dochádzalo k jeho
dvojnásobnému zaťaženiu a spôsobovalo by to značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi zmluvnými
stranami. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.088,19 eura spolu
s úrokmi z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku a zároveň žalobcovi priznal úroky vo výške 165,43 eura, úroky z omeškania vo výške 26,99
eura a poplatky vo výške 17,14 eura, pričom vo zvyšku nad tieto priznané nároky žalobu ako nedôvodnú
zamietol.
5./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods.2 CSP tak, že žalobcovi s poukazom na §
255 ods. 2 CSP priznal náhradu trov konania vo výške 80%, keďže obe strany mali vo veci iba čiastočný
úspech a tento sa vzhľadom na povahu nároku nedá presne vyčísliť, avšak podľa názoru súdu úspech
žalobcu v konaní predstavuje približne 80%. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods.
2 CSP súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na Okresný súd Topoľčany.
Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.