Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/165/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215205029
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4215205029.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V. so sídlom so sídlom
Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, registračné číslo 572 79 667, zast. Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 707/25, IČO: 47 234 679, proti
žalovanému: R. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX, o zaplatenie 286,38 eura s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 28. 02. 2017 č. k. 6C/233/2015-72
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti z r u š u j e .

V časti týkajúcej sa náhrady trov konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že
žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 364
eur s 8,25 % úrokom z omeškania od 15. 03. 2014 do zaplatenia a to v splátkach po 20 eur mesačne
splatných 28. dňa toho-ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok počnúc 40. dňom po právoplatnosti

rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo aj len jednej splátky má za následok splatnosť celého
plnenia. Vo zvyšku žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo.

2. Pri svojom rozhodovaní vyšiel zo zistenia, že dňa 05. 08. 2011 Home Credit Slovakia a.s. uzatvoril
so žalovaným úverovú zmluvu č. 4108019510, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške
279 eur. Následne výzvou zo dňa 26. 02. 2014 vyzval žalovaného na zaplatenie poskytnutého úveru

v celkovej sume 373,41 eura do 15 dní od odoslania výzvy. Prioritne poukázal na článok 8 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu. Mal za to, že žalobca mal v konaní procesnú dôkaznú povinnosť preukázať
svoje tvrdenia uvedené v žalobe, predovšetkým skutočnosť, že medzi jeho právnym predchodcom a
žalovaným bola dňa 05. 08. 2011 uzavretá úverová zmluva, ako i obsah tejto zmluvy. Konštatoval, že
tvrdenia žalobcu zostali bez preukázania a žalobca ani po výzve tieto skutočnosti nepreukázal a v tomto

smere neprodukoval žiaden dôkaz, z čoho vyvodil, že uplatnený nárok žalobcu je možné považovať
za bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 1, 2 OZ z titulu plnenia bez právneho dôvodu, ktoré
vzniklo na strane žalovaného. V tejto súvislosti dôvodil, že podstatou bezdôvodného obohatenia je
zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí toto obohatenie vydaťtomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný, pričom bezdôvodné obohatenie
patrí medzi nároky, u ktorých nie je zákonnou úpravou stanovená splatnosť pohľadávok vzniknutých z
tohto právneho titulu a čas plnenia je u nich obvykle viazaný na výzvu veriteľa podľa § 563 OZ. Dospel

k záveru, že v čase jeho rozhodovania bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného predstavovalo
sumu 264 eur, keď žalovaný na pojednávaní potvrdil, že úverovú kartu aktivoval, cez túto čerpal sumu
400 eur a podľa súhlasného vyjadrenia strán sporu žalovaný na vyrovnanie dlhu doposiaľ zaplatil sumu
136 eur. Žalobe žalobcu preto v časti týkajúcej sa sumy 264 eur vyhovel a žalobcovi priznal i úrok
z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 OZ dňom 15. 03. 2014 s ohľadom na obsah výzvy veriteľa zo

dňa 26. 02. 2014, keďže pri vydaní bezdôvodného obohatenia dlžník je povinný plnenie poskytnúť po
výzve veriteľa v lehote veriteľom mu určenej a úroky z omeškania mu priznal vo výške stanovenej v
ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Priznané plnenie povolil žalovanému zaplatiť v splátkach v
intenciách § 232 CSP, keď podľa jeho názoru, bez povolenia splátok žalovaný by mohol byť existenčne
ohrozený a zákonné nároky žalobcu takýmto spôsobom zaplatenia prisúdenej sumy nijako ohrozené
nebudú. Za situácie, že pri vydaní bezdôvodného obohatenia žalobcovi nevzniklo právo na iné plnenie,

v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2
CSP, keď pri čiastočnom úspechu oboch strán vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie v jeho zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania

z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Argumentoval, že podanou žalobou sa
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 264 eur, vyčísleného úroku z omeškania vo výške
22,38 eura, predstavujúci 8,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 264 eur za dobu od 15. 03. 2014

(nesprávne uvedené od 15. 03. 2017) do 24. 03.2015 a úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo
sumy 264 eur odo dňa 25. 03. 2015 do zaplatenia. Uviedol, že za situácie, že napadnutým rozsudkom
mu bolo priznané plnenie vo výške 264 eur s 8,25 % ročným úrokom odo dňa 15. 03. 2014 do zaplatenia
nie je zrejmé, v akej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol. Zamietajúci výrok rozsudku súdu prvej
inštancie preto označil za zjavne nesprávny a navrhol ho zrušiť. Dôvodil, že je teda nepochybné, že v

spore mal plný úspech, a preto v zmysle § 255 ods. 1 CSP mu vznikol nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. Nepriznaním mu náhrady trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci súd prvej
inštancie tak zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou, pretože vychádzal z nesprávneho posúdenia veci.
V časti náhrady trov konania preto žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a priznať mu náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané

(§ 359 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
6. V danej veci sa žalobca žalobou zo dňa 31. 03. 2015 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
264 eur, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 22,38 eura a 8,25 % ročného úroku z omeškania

zo sumy 264 eur od 25. 03. 2015 do zaplatenia z titulu nesplatenia revolvingového úveru. Súd prvej
inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 264 eur s 8,25 %
ročným úrokom z omeškania za čas od 15. 03. 2014 do zaplatenia, ktoré mu povolil zaplatiť v splátkach
po 20 eur mesačne s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnom
celého plnenia, ktorý výrok pre absenciu odvolania strán sporu nadobudol právoplatnosť. Predmetom

odvolaciehokonaniataktoostalalenzamietajúcačasťrozsudkusúduprvejinštancieanaňunadväzujúci
výrok o náhrade trov konania, ktoré výroky odvolaním napadol žalobca.

7. Odvolací súd s ohľadom na námietky žalobcu vznesené v jeho odvolaní, ktorými spochybňoval
správnosť zamietajúcej výroku rozsudku súdu prvej inštancie prioritne posudzoval ich dôvodnosť.

8. Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu, ohrozeného
alebo porušeného práva.9.Vžalobesaokremvšeobecnýchnáležitostípodaniauvedieoznačeniestrán,pravdivéaúplnéopísanie
rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (§ 132 ods. 1 CSP).

10. Úvodom odvolací súd pripomína, že žaloba predstavuje základný procesný úkon žalobcu, ktorým sa
začína sporové súdne konanie a je prejavom dispozičného princípu typického pre takéto konanie. Jej
obligatórnou náležitosťou je žalobný návrh, ktorý v právnej teórii a praxi je označovaný i výrazom petit
žaloby. V žalobnom návrhu žalobca konkretizuje návrh na poskytnutie petitórnej ochrane špecifickým
spôsobom, zodpovedajúcim skutkovému žalobnému deju a tento je pre súd záväzný (§ 216 ods. 1 CSP)

a to nielen čo do rozsudočného výroku, ale i čo do predmetu dokazovania, z ktorého dôvodu musí byť
žalobný petit jasný, stručný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. Z ust. § 212 CSP vyplýva, že žalobný
petit musí byť bezo zvyšku pojatý do enunciátu (výrokovej časti) rozhodnutia alebo priznaný len v časti,
alebo v celom rozsahu zamietnutý. Platí teda, že súd je viazaný žalobným návrhom v civilnom sporovom
konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou a nemôže preto žalobcovi priznať viac, než požadoval v
žalobnom petite a žalovanému nemôže uložiť inú povinnosť, než žalobcom navrhovanú.

11. Ako vyplýva z obsahu spisu, v tomto spore si žalobca svojou žalobou uplatnil voči žalovanému
nárok na zaplatenie sumy 264 eur z titulu nesplateného revolvingového úveru, úrok z omeškania vo
výške 8,25 % ročne zo sumy 264 eur za obdobie od 15. 03. 2014 do 24. 03. 2015, ktorý vyčíslil v
sume 22,38 eura a 8,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 264 eur od 25. 03. 2015 do zaplatenia.

Súd prvej inštancie právoplatným vyhovujúcim výrokom rozsudku preskúmavaného v tomto odvolacom
konaní, priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 264 eur a úroku z omeškania
vo výške 8,25 % ročne zo sumy 264 eur od 15. 03. 2014 do zaplatenia. Porovnávajúc žalobný návrh
žalobcu tak, ako ho špecifikoval v žalobe, s vyhovujúcim výrokom napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie je zrejmé, že žalobcovi bolo predmetným rozsudkom priznané celé plnenie, ktoré si žalobným

návrhom uplatnil voči žalovanému, na čo dôvodne poukazuje vo svojom odvolaní i žalobca. Jediným
rozdielom je to, že žalobca v žalobe úrok vo výške 8,25 % ročne zo sumy 264 eur za obdobie od 15.
03. 2014 do 24. 03. 2015 vyčíslil sumou 22,38 eura, pričom súd prvej inštancie rovnako tak priznal
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne z totožnej sumy 264 eur, avšak tento priznal od
15. 03. 2014 do zaplatenia bez jeho vyčíslenia za obdobie od 15. 03. 2014 do 24. 03. 2015. Za danej

situácie tak nemožno hovoriť o čiastočnom neúspechu žalobcu v konaní, a preto ani nebol dôvod na
zamietnutie žaloby vo zvyšku. Zamietajúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie je preto nadbytočný a
nemajúci oporu ani v platnej právnej úprave. Pokiaľ teda vyhovujúcim výrokom napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie bol vyčerpaný celý nárok žalobcu uplatnený v jeho žalobnom návrhu, a to i pri
odlišnom právnom posúdení veci prvoinštančným súdom, odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, ako

neopodstatnený zamietajúci výrok zrušiť, pretože dôvody pre jeho vydanie neexistovali a to analogickým
postupom podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP v spojení s článkom 4 a 16 CSP. Pre úplnosť odvolací
súd len dodáva, že pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania, tieto bez ohľadu na to, či sú vyčíslené
konkrétnou sumou alebo nie, vždy tvoria len príslušenstvo istiny.

12. S ohľadom na zhora uvedený záver odvolacieho súdu nemožno považovať za správne ani
rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade
trov konania bolo potrebné totiž vychádzať z ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súdu prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom prípade žalobca bol v konaní plne
úspešný, keďže jeho žalobe bol v plnom rozsahu vyhovené, a preto mu vzniklo právo na náhradu trov

konania v celom rozsahu. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti náhrady trov
konania podľa § 388 CSP zmenil, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho
zrušenie.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným v enunciáte jeho

rozhodnutia.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP a s ohľadom na plný úspech žalobcu i v odvolacom konaní žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov prvoinštančného ako i odvolacieho

konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 362 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).