Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. február 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13C/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617211702
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6617211702.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobcu: X. T., L. XX.XX.XXXX, P. J. C.
XX, XXX XX B., štátny občan SR, zastúpený X. G., L. XX.XX.XXXX, P. J. T. X, XXX XX V., štátny občan
SR, proti žalovaným: 1/ S. J., L. XX.XX.XXXX, P. J. V. E.S. XXX/X, XXX XX J., adresa na doručovanie:
T. L. XX, XXX XX B., štátny občan SR, 2/ Ž. M., L. XX.XX.XXXX, P. J. Č.R. S. XXX/X, XXX XX J.,
adresa na doručovanie: T. L.C. XX, XXX XX B., štátna občianka SR, v konaní o zaplatenie 2 234,86 €

s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2 234,86 € s
úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 18.06.2013 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od
právoplatnosti tohoto rozsudku.

II.Žalobavčastiozaplatenieúrokuzomeškaniavovýške1,5%ročnezosumy2234,86€od18.06.2013
do zaplatenia sa z a m i e t a .

III. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania od žalovaných 1/, 2/ spoločne a nerozdielne
v celosti.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 07.06.2017, ktorá bola súdu doručená dňa 20.10.2017, domáhal od
žalovaných 1/, 2/ zaplatenia sumy 2 234,86 € s príslušenstvom, pričom uviedol, že na základe dohody v
roku 2010 umožnil žalovaným 1/, 2/ užívali na bývanie jeho rodinný dom na Ulici parkovej 3, v Lučenci.

Menovaní uvedenú nehnuteľnosť užívali do 06.02.2014, pričom dohodnuté podmienka užívania nájmu
nespĺňali, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi dlh vo výške 2 234,86 €. Písomným uznaním dlhu zo dňa
07.06.2013 žalovaní 1/, 2/ svoj dlh potvrdili, ako aj to, že dlh uhradia najneskôr do 17.01.2014. Žalobca
dňa 23.11.2014 opätovne vyzval žalovaných 1/, 2/ k zaplateniu, na čo menovaní nereagovali a svoju
povinnosť si nesplnili. Žalobca si zároveň uplatňuje ročný úrok z omeškania vo výške 7 %, počnúc dňom
07.06.2013 až do zaplatenia.

2. Súd vydal dňa 15.12.2017 platobný rozkaz č.k. 13C/21/2017-31, ktorým zaviazal žalovaných 1, 2/
zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2 234,86 € s úrokom z omeškania 7 % ročne počnúc
od 18.06.2013 do zaplatenia a náhradou trov konania vo výške 134,- €.

3. Žalovaní 1/, 2/ podali voči platobnému rozkazu odpor dňa 22.12.2017, v ktorom uviedli, že na základe
ústnej dohody so žalobcom sa dohodli, že žalovaní 1/, 2/ budú spoločne bývať v rodinnom dome na

Parkovej ulici č. 3 v Lučenci a to od roku 2010. Žalobca im tento dom nechal na užívanie, pričom mu
pravidelne za užívanie zaplatili mesačnú odplatu 300,- EUR. On však postupne začal od nich požadovať
plateniedaneznehnuteľností,poistkuzadomainéplatby,ktorénikdyriadnenepreukázalanezdôvodnil,pričom nikdy ich nenahlásil ako nájomcov a neplatili žiadne poplatky ani za komunálny odpad. Z tohto
vyplýva, že sa žalobca na nich bezdôvodne obohacoval a neplnil si svoju daňovú povinnosť. Potom
začiatkom februára 2014 dal rodinný dom odpojiť žalobca od dodávky elektrickej energie a na základe

toho museli z domu odísť a hľadať si iné bývanie, k vyhrážaniu, že ich vyhodí z domu však už dochádzalo
aj skôr o čom svedčí aj to, že v júni 2013 im dal podpísať uznanie dlhu a nútil ich k platbám, ktoré v
skutočnosti ani neboli ich povinnosťou ich platiť. Žalovaní 1/, 2/ z obavy, že prídu o strechu nad hlavou
boli donútení mu to v tiesni a pod nátlakom podpísať. Z dôvodu, že tieto platby sú nedôvodné necítili
potrebu ich platiť. Zároveň tiež namietajú premlčanie nároku žalobcu, ktorý si uplatňuje v tomto konaní,

nakoľkoužuplynuladobanajehoriadneuplatneniesinasúde.Vychádzajúczlistín,ktorébolipredložené
súdu žalobcom majú žalovaní 1/, 2/ za to, že jeho nárok uplynul premlčaním ku dňu 19.06.2016, pričom
žaloba bola podaná dňa 20.10. 2017.

4. Vzhľadom na to, že žalovaní 1/, 2/ podali voči platobnému rozkazu odpor súd uznesením č.k.
13C/21/2017-37 zo dňa 12.01.2018 platobný rozkaz zrušil. Uznesenie sa stalo právoplatným a

vykonateľným dňa 19.01.2018.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného v 1. rade, prečítaním uznania dlhu
č.l. 3-4, výzvy na zaplatenie č.l. 5 a zistil tento skutkový stav:

6. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že uznanie dlhu podpísal, bol však v takom
psychickom stave, že fakticky ani nevedel čo podpisuje, pretože pán Koncz mu každodenne vyvolával,
že mu má takýto papier podpísať. Myslí si, že niektoré položky z tohto uznania dlhu ani nie je povinný
zaplatiť, ako napríklad poistné alebo daň za dom, s tým on nič nemá spoločné, pretože on uhrádzal
pánovi Konczovi nájomné podľa ich dohody. K nájomnému vzťahu žalovaný uviedol, že si pamätám, že

dohoda bola aj ústna aj písomná. Dom obývali približne 5 rokov, mesačne uhrádzali nájomné cca 230,-
€ a je to už 4 roky čo nájom bol ukončený a dom opustili. Žalovaný ešte uviedol, že nejaké finančné
prostriedky pánovi Konczovi aj zaplatil, doniesol mu v hotovosti, dal mu po Vianociach 250,- € a po
Novom roku 450,- €. Bolo to v tom roku keď nájomný vzťah končil. Listinu uznanie dlhu pred podpisom
nečítal, bol v takom stave, že fakticky nemal na výber, musel hľadieť na svoju rodinu, nemal kam ísť,

pán Koncz by ich bol vysťahoval z domu, aj tak to následne uskutočnil. Platenie poistného, resp. dane z
nehnuteľností predmetom dohody nebolo. Počas trvania nájomného vzťahu došlo k situáciu keď plyn bol
odpojený. Je pravdou, že nájomné aj meškal, ale potom to všetko doplatil. Plyn bol zapojený opätovne
ešte v čase keď v dome býval. Potom ešte nejaké 2 roky tam býval, ako tak zvládal nájomné platiť, ale
potom to už finančne nezvládal. Nedoplatky vyúčtovania za plyn mu pán Koncz nosil, tam mu vznikol

ten nedoplatok pokiaľ vie okolo 700,- €.

7. Z Uznania dlhu zo dňa 07.06.2013 (č.l. 3-4) vyplýva, že žalovaní 1/, 2/ uznávajú dlh voči žalobcovi
vo výške 2 234,86 €, ktorý vznikol zameškaním zaplatenia nájomného vo výške 597,77 €, zaplatenia
za plyn vo výške 468,19 €, nájomného, dane za dom a poistky vo výške 1 108,90 €, znovuzapojenia

plynu vo výške 60,- €. Žalovaní 1/, 2/ sa zaviazali zaplatiť dlžnú čiastku so 7 % ročným úrokom formou
mesačných splátok po 300,- €, počnúc mesiacom jún 2013.

8. Písomným podaním zo dňa 23.11.2014 (č.l. 5) označeným ako „Výzva na zaplatenie dlhu“ žalobca
vyzval žalovaných 1/, 2/ k úhrade dlhu vo výške 2 234,86 € s príslušenstvom v lehote do 14 dní od

prevzatia tejto výzvy.

9. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), nájomnou zmluvou
prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo
z nej bral aj úžitky.

10. Podľa § 670 OZ, nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda. Je povinný dať
vec poistiť, len ak to určuje zmluva.

11. Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v

čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.12. Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

13. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

14. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. Podľa § 110 ods. 1 OZ, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne
uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v

uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

16. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

17.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Z vykonaného dokazovania je zrejmé a medzi stranami nebolo sporné a žalovaní 1/, 2/ to ani

nepopreli, že medzi žalobcom, ako prenajímateľom, a žalovanými 1/, 2/, ako nájomcami, došlo k
uzatvoreniu zmluvy o nájme, v zmysle ktorej boli povinní uhrádzať dohodnuté nájomné. Žalovaní 1/,
2/ písomne uznali čo do dôvodu a výšky dňa 07.06.2013 dlh voči žalobcovi vo výške 2 234,86 € tak
ako je v uznávacom prejave špecifikovali, čím založili vyvrátiteľnú domnienku existencie dlhu v čase
jeho uznania. Založenie vyvrátiteľnej domnienky znamená povinnosť dlžníka preukázať skutočnosť, že

v čase uznania dlh neexistoval a preto žalovaného zaťažuje v tomto smere aj dôkazné bremeno na
preukázanie vyššie uvedeného. Okrem tvrdenia žalovaného v 1. rade o tom, že nevznikla žalovaným
povinnosť okrem nájomného uhrádzať aj poistné, resp. dane, žalovaní neprodukovali žiadny dôkaz, z
ktorého by bolo zrejmé v akom rozsahu bola ich povinnosť nájomnou zmluvou so žalobcom dojednaná,
neprodukovali dôkazy svedčiace o úhrade platieb, o ich výške, z ktorých by bolo zrejmé v akom

rozsahu si svoju povinnosť plnili a či predmetom takejto zmluvy bola aj úhrada poistného, či mali
povinnosť nehnuteľnosť poistiť alebo či poistné mali uhrádzať nájomcovia na základe vzájomnej dohody
s prenajímateľom. Zo strany žalovaných teda nedošlo k uneseniu dôkazného bremena, ktorým by došlo
k vyvráteniu domnienky existencie dlhu.

20. K námietke premlčania práva žalobcu súd poukazuje na vyššie uvedené zákonné ustanovenia § 110
ods.1OZ,vzmyslektoréhovprípade,akdôjdekuznaniudlhučododôvoduavýškyzakladása10-ročná
premlčacia lehota a keďže k uznaniu došlo 07.06.2013 a žaloba bola podaná 20.10.2017 k jej podaniu
došlo v rámci plynutia premlčacej lehoty a dlh nie je premlčaný. Vo vzťahu k premlčaniu dlhu, ktorý uznali
žalovaní sám žalovaný 1/ uviedol, že dom obývali so žalovanou 2/ približne 5 rokov, pričom mesačne

mali uhrádzať sumu 230,- € a dlh deklarovaný v uznaní dlhu je 597,72 € čo korešponduje necelému
trojnásobku mesačného nájmu pri konštatovaní, že pohľadávky mali vzniknúť od 03.05.2010 a k uznaniu
došlo 07.06.2010, bolo by možné ustáliť, že pohľadávky od 03.05.2010 do 07.06.2010 eventuálne v čase
uznania dlhu mohli byť premlčané, avšak zo strany žalovaných nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý
by svedčil ktorá časť pohľadávky podľa nich bola premlčaná a teda uznanie dlhu, keďže na premlčanie

dlhu nepoukazuje v tejto časti by eventuálne mohlo byť neúčinným (§ 558 veta druhá OZ).

21. Žalovaní 1/, 2/ sú v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu, preto súd priznal žalobcovi taktiež
úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 18.06.2013.22. V časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 1,5 % ročne súd žalobu zamietol nakoľko žalobca
si uplatnil právo na úrok z omeškania vo výške 7 % ročne napriek tomu, že zákonná výška úroku bola

5,5 % ročne k prvému dňu omeškania a preto súd v rozdiely úroku žalobu zamietol.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

25.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania od žalovaných 1/,

2/ v celosti. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984

37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa

ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.