Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. marec 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19Cpr/4/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112232761
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7112232761.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobkyne: Y., nar.

XX.XX.XXXX, bytom v K., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Dvorecký & Bohunický s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Lermontovova 18, IČO: 35 967 421, proti žalovanému: Súkromná stredná odborná škola
ekonomická Tercium, so sídlom v Košiciach, Palackého 14, IČO: 35 547 031, zastúpenému advokátom
JUDr. Martinom Fabiánom, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru a ďalších nárokov a trov konania, takto

r o z h o d o l :

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 849,23 EUR, a to na účet
právneho zástupcu žalovaného, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou došlou súdu dňa 14.12.2012 domáhala určenia, že: 1/ výpoveď zo strany
žalovaného ako zamestnávateľa voči nej zo dňa 26.11.2012 je neplatná, 2/ pracovný pomer medzi
žalobcom a žalovaným založený pracovnou zmluvou zo dňa 01.09.2002 trvá, 3/ žalovaný je povinný
umožniťžalobkynipokračovaťvprácinasledujúcideňpoprávoplatnostirozsudku,4/žalovanýjepovinný
zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume priemerného zárobku žalobkyne, a to za obdobie odo dňa
oznámeniazamestnávateľovi,žetrvánaďalšomzamestnávaní,aždoprávoplatnostirozsudku.Súčasne

si uplatnila náhradu trov konania.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci.

V konaní medzi účastníkmi konania nebola spornou skutočnosť, vyplýva to tiež z pripojených

listinných dokladov: Pracovná zmluva z 31.08.2012, Pracovná zmluva č. j. 521/09, Dohoda o zmene
pracovných podmienok č. j. 89/2001, Dohoda o zmene pracovných podmienok zo 14.12.2009, že
žalobkyni na základe pracovnej zmluvy z 31.08.2002 vznikol pracovný pomer pomer u žalovaného
ako zamestnávateľa, pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú s dojednaným druhom
práce ekonóm a miestom výkonu práce K.. Predmetná pracovná zmluva bola niekoľko krát menená,
pričom Dohodou o zmene pracovných podmienok č. j. 89/2001 z 28.02.2011 bol zmenený druh práce
na zástupkyňa riaditeľa pre technicko-ekonomický úsek.

Medzi účastníkmi konania nebola spornou skutočnosť, vyplýva to tiež z písomnej výpovede z
pracovného pomeru z 26.11.2012, že žalovaný dal žalobkyni predmetnú výpoveď zo dňa 26.11.2012
pri výpovednej trojmesačnej lehote, ktorá začala plynúť dňom 01.12.2012, na základe čoho pracovnýpomer mal skončiť uplynutím výpovednej doby, t.j. dňa 28.02.2013. Z predmetnej výpovede z
pracovného pomeru vyplýva oznámenie zamestnávateľa o tom, že dňa 26.11.2012 štatutárny orgán,
riaditeľka zamestnávateľa žalobkyne schválila nový Organizačný poriadok, čím zároveň došlo aj k

zmene organizačnej štruktúry s cieľom jej racionalizácie, zvýšenia efektívnosti práce a zabezpečenia
vyrovnaného rozpočtu školy, a že na základe predmetného nového Organizačného poriadku a
novej organizačnej štruktúry dochádza k zníženiu stavu zamestnancov, k zrušeniu úseku technicko-
ekonomických činností, a tým aj k zrušeniu jej pracovného miesta - zástupkyne riaditeľa pre technicko-
ekonomický úsek s tým, že keďže nemajú možnosť ju ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas

v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, stala sa pre nich nadbytočnou a sú nútení z
týchto dôvodov jej dať výpoveď z pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001
Z.z. a platných právnych predpisov.

Zo zhodných stanovísk účastníkov konania, tiež z listinného dokladu - list žalobkyne z 13.12.2012
adresovaného žalovanému vyplýva, že žalovaná predmetnú výpoveď prevzala dňa 30.11.2012, a že

listom z 13.12.2012, ktorý žalovaný prevzal toho istého dátumu, vyslovila názor, že výpoveď je neplatná
a súčasne podľa § 79 ZP oznámila, že trvá na tom, aby ju zamestnávateľ naďalej zamestnával. Súčasťou
predmetného listu je tiež citácia ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce.

Žalobkyňa vo svojom žalobnom návrhu neplatnosť predmetnej výpovede odôvodnila tým, že

zamestnávateľ prijal rozhodnutie o organizačnej zmene len účelovo s cieľom „zbaviť sa“ zamestnanca,
ktorý zároveň zastáva funkciu konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným Tercium s.r.o., ktorá
bola do 31.10.2012 pôvodným zriaďovateľom jej zamestnávateľa s poukazom na to, že spoločnosť
Tercium s.r.o. so sídlom v Košiciach, Masarykova 4, IČO: 36 211 138 má dvoch spoločníkov: J..
P. s veľkosťou obchodného podielu 50 % a pani Y. s veľkosťou obchodného podielu 50 %, t.j.

žalobkyňu, a ktorej konateľmi sú žalobkyňa a J. (manžel pani J.); zakladateľom Tercium Košice
n.o. je J. a štatutárnym orgánom - riaditeľom je J. s dňom vzniku spoločnosti k 03.09.2012, ktorým
dňom súčasne J. podpísal Dohodu o odovzdaní práv a povinností, na základe ktorej prešli práva a
povinnosti zriaďovateľa žalovaného z pôvodného zriaďovateľa spoločnosti Tercium s.r.o. na nového
zriaďovateľa Tercium Košice, n. o., pričom o zmene zriaďovateľa rozhodlo Ministerstvo školstva, vedy,

výskumu a športu SR rozhodnutím č. 2012-15161/46766:2-916 zo dňa 16.10.2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 31.10.2012. Voči rozhodnutiu žalobkyňa podala podnet na preskúmanie rozhodnutia
mimo odvolacieho konania, nakoľko o existencii rozhodnutia sa dozvedela až z Krajského školského
úradu. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom konania J. a jej manžela J. bezpochyby je, aby žalobkyňa
prišla o akúkoľvek možnosť kontroly nad ďalšou činnosťou žalovaného a jediným logickým krokom

naplnenia tohto cieľa jej bolo dať výpoveď. Do pozornosti dala tiež skutočnosť, že výpoveď jej bola
doručená až po konaní mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti Tercium s.r.o., ktoré sa konalo
dňa 27.11.2012, na ktorom sa žalobkyňa domáhala tiež vysvetlenia, z akého dôvodu došlo k zmene
zriaďovateľa žalobcu a tiež sa zaujímala o možnosti nápravy a opätovnej zmeny zriaďovateľa naspäť
na Tercium s.r.o., avšak jej žiadosti vyhovené nebolo. Mala tiež za to, že pani J. čakala na výsledok

mimoriadneho valného zhromaždenia a následne doručila žalobkyni dňa 30.11.2012 výpoveď datovanú
deň pred konaním mimoriadneho valného zhromaždenia. V dôsledku zmienených skutočností mala za
to, že zamestnávateľom uskutočnené organizačné zmeny, ktoré boli podkladom na výpoveď, sú len
zastieracím právnym úkonom a jeho skutočným cieľom nie je zvýšenie efektivity práce, ale zbavenie
sa zamestnanca, ktorý bol zároveň štatutárnym zástupcom pôvodného zriaďovateľa. Z týchto dôvodov

považovala výpoveď za neplatnú.

V priebehu konania doplnila svoju argumentáciu, pokiaľ ide o namietanú neplatnosť predmetnej
výpovede nasledovne (písomné podanie zo 16.01.2015) :
1. Pokiaľ mal pracovný pomer skončiť na strane žalobkyne na základe Organizačnej zmeny,

ktorá bola schválená dňa 26.11.2012, pričom skončenie pracovného pomeru bolo uskutočnené na
základe Výpovede zo dňa 26.11.2012, s ktorou bola žalobkyňa oboznámená až dňa 30.11.2012, a
pracovnoprávne následky vyplývajúce z organizačnej zmeny mali v zmysle vyjadrenia žalovaného
nastať dňa 01.12.2012, z uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaný oboznámil žalobkyňu s
organizačnými zmenami u zamestnávateľa iba jeden deň pred začiatkom ich účinnosti, a teda mala za

to, že žalovaný tak neumožnil žalobkyni oboznámiť sa so skončením pracovného pomeru v dostatočnom
predstihu tak, aby neboli poškodené jej práva a právom chránené záujmy. Ide o skutočnosť, ktorá je v
rozpore s článkom 4 Zákonníka práce, podľa ktorého: „Zamestnanci alebo zástupcovia zamestnancov
majú právo na poskytovanie informácií o hospodárskej a finančnej situácii zamestnávateľa a opredpokladanom vývoji jeho činnosti, a to zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom čase. Zamestnanci
sa môžu vyjadrovať a predkladať svoje návrhy k pripravovaným rozhodnutiam zamestnávateľa, ktoré
môžu ovplyvniť ich postavenie v pracovnoprávnych vzťahoch”, ale i v rozpore s výkladom pracovného

práva: „O organizačnej zmene je potrebné rozhodnúť včas, aby bol vytvorený dostatočný priestor na
uplatnenie výpovede a na plynutie výpovednej doby.“ (Barancová, H.: Zákonník práce, komentár, 1.
Vydanie, Praha: C.H.Beck, 2010, s. 292). Skončenie pracovného pomeru, ku ktorému sa zamestnanec
nemá objektívnu možnosť v dostatočnom čase vyjadriť, tak závažne porušuje jeho práva vyplývajúce
mu z pracovno-právnych predpisov.

2. V nadväznosti na vyššie uvedený dátum uvedený vo výpovedi a dátum účinnosti organizačnej zmeny
poukázala na to, že výpoveď bola žalobkyni daná ešte pred dňom účinnosti organizačných zmien.
Navyše, keď samotná výpoveď bola vyhotovená dňa 26.11.2012, t.j. toho istého dňa, čo boli organizačné
zmeny schválené, avšak nie účinné. Takýto postup považovala za protiprávny, a to z dôvodu, že
zamestnávateľ nemôže opierať výpovedný dôvod o nadbytočnosť z dôvodu účinnosti organizačných
zmien, ak takéto organizačné zmeny účinnosť ani nenadobudli. Žalobkyňa ako zamestnanec tak

nemohla spĺňať podmienku nadbytočnosti, keďže táto skutočnosť de iure nastala až piaty deň po
vyhotovení výpovede. K uvedenej argumentácií sa prikláňa i judikatúra všeobecného súdnictva:
„Výpoveď z pracovného pomeru pre nadbytočnosť je neplatná, ak na jej základe bol pracovný pomer
účastníka skončený skôr, než v pracovnom dni, ktorý predchádzal dňu, v ktorom nastáva účinnosť
organizačných zmien, o ktorých rozhodol zamestnávateľ alebo príslušný orgán.“ (rozsudok NS ČR zo

dňa 29.06.1998, sp. zn. 2CdoN/1979/97). Takáto výpoveď zasiahla do práv žalobkyne a to z dôvodu
skoršieho začiatku plynutia výpovednej doby, ktorá mala v zmysle účinnosti organizačných zmien nastať
neskorším dňom., preto je neplatná.
3. Dôvod výpovede daný žalobkyni, ktorý vychádza z údajnej nadbytočnosti zamestnanca z dôvodu
finančnej situácie žalovaného nezodpovedá skutočnosti. Žalovaný bezprostredne po odovzdaní

výpovede žalobkyni do pracovného pomeru prijal nového zamestnanca na pozícií učiteľ slovenského
jazyka a literatúry, čo zdôvodnil dostatkom finančných prostriedkov vo výške cca 1.300 až 1.800 EUR,
preto skončenie pracovného pomeru z dôvodu ušetriť finančné prostriedky je účelové a nesprávne.
Navyše jej nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný oprel tvrdenie o nadbytočnosti žalobkyne o zníženie
počtu žiakov školy, ak mal podľa vyššie uvedenej skutočnosti potrebu prijať ďalšieho pedagogického

zamestnanca.
4. Poukázala na nenaplnenie ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce tvrdiac, že žalovaný v konaní nijakým
spôsobomnepreukázalabsenciuobjektívnejmožnostizamestnávaťžalobkyňuaspoňnakratšípracovný
čas s poukazom na to, že žalovaný si svoju povinnosť z tohto zákonného ustanovenia nesplnil, čo je
ďalší dôvod pre určenie neplatnosti predmetnej výpovede.

5. Poukázala na ust. § 24 ods. 5 písm. d) zákona č. 596/2003 Z.z. s vysloveným názorom, že vyjadrenie
sa Rady školy mohlo mať na prípadné uskutočnené organizačné zmeny a k výpovedi danej žalobkyni
značný vplyv, a z toho dôvodu ho nemožno opomenúť s tým, že žalovaný nepreukázal, že uvedené
podklady príslušnému samosprávnemu subjektu predložil. Aj z tohto dôvodu mala za to, že predmetná
výpoveď je neplatná.

Právny zástupca žalovaného nepovažoval pre vyhovenie žalobe za relevantný žiaden z vyššie
uvedených argumentov; podľa jeho názoru jednak judikatúra, na ktorú žalobkyňa poukazovala nerieši
to, na čo žalobkyňa v danom bode poukazovala, jednak tvrdené nesplnenie informačnej povinnosti
nemá za následok neplatnosť výpovede, jednak osobitný zákon neukladá školskej rade vyjadrovať sa k

organizačnému poriadku. Zopakoval, že žalovaný nemal žiadne voľné miesto vo vzťahu ku žalobkyni;
k tvrdenému miestu učiteľa nespĺňala podmienku kvalifikácie.

Žalobkyňa vo svojej účastníckej výpovedi zdôraznila, že napriek existencii písomného rozhodnutia
zamestnávateľa, pokiaľ ide o zmenu organizačného poriadku, nedošlo k žiadnej organizačnej zmene.

Z jej pohľadu prácu, ktorú vykonávala nie je možné odstrániť a tvrdenou organizačnou zmenou jej
pracovnú náplň a činnosť začali vykonávať iní zamestnanci, pretože sa jej pracovná náplň rozdelila
medzi ostatných. Súčasne netvrdila, že namiesto jej osoby bol do pracovného pomeru vzatý niekto iný,
kto by prevzal jej agendu. K finančnej situácii školy v čase ukončenia pracovného pomeru uviedla, že
škola mala rozpočet vyrovnaný. Súčasne potvrdila, že v tomto čase tiež škola evidovala pohľadávku voči

žiakom vo výške 4.000 EUR. Tiež potvrdila, že v mesiaci júl 2012 musela požičať z vlastných finančných
prostriedkov škole finančnú čiastku okolo 1.800 EUR ako pôžičku s tým, že v mesiaci august sa škole
podarilozabezpečiťfinančnéprostriedkytak,abyškolasiviacpeňažnéprostriedkypožičiavaťnemusela.Žalobkyňa v priebehu konania, pokiaľ ide o tvrdené nesplnenie ponukovej povinnosti upresnila, že podľa
jej názoru, čo do prípadného možného ponúknutia voľných pracovných miest, v rozhodnom období bolo
voľné miesto mzdovej účtovníčky, pokladníčky a tiež vrátnika. Doplnila tiež nový argument pre určenie

neplatnosti výpovede- nesplnenie ust. § 74 ZP.

Porovnaním Organizačného poriadku Súkromnej strednej odbornej školy ekonomickej Tercium z
1.3.2011 a jeho Prílohy č. 1- Organizačná štruktúra s Organizačným poriadkom Súkromnej strednej
odbornej školy ekonomickej Tercium z 26.11.2012 platného od 1.12.2012 a jeho Prílohy č. 1-

Organizačná štruktúra vyplýva, že s účinnosťou od 1.12.2012 do organizačnej štruktúry školy neboli
zaradené: Predsedovia PK matematických predmetov, Zástupkyňa riaditeľa pre technicko-ekonomický
úsek a Pracovník registratúry.

Z prednesu žalovaného, tiež z pripojených listinných dokladov: Dohoda o pracovnej činnosti č. j.
209/2012, č. j. 3/2013 vyplýva, že žalovaný uzatvoril so zamestnancom P. dňa 31.08.2012 Dohodu o

pracovnej činnosti (č. j. 209/2012) s dojednaným druhom práce vrátnik na dobu určitú do 30.06.2013,
a pretože menovaná dala na konci kalendárneho roku 2012 vo vzťahu k predmetnej dohode výpoveď,
neskôr mala záujem opätovne uzatvoriť so žalovaným dohodu o pracovnej činnosti, žalovaný dňom
09.01.2013smenovanouuzatvorilnovúdohoduopracovnejčinnosti(č.j.3/2013)sdojednanýmdruhom
práce vrátnička na dobu určitú do 30.06.2013.

Z prednesu žalovaného, tiež z pripojených listinných dokladov: Dohoda o pracovnej činnosti uzavretej
medzi žalovaným a T. zo 04.12.2008 a z Dohody o pracovnej činnosti - výpoveď z 27.02.2013 súd zistil,
že žalovaný uzatvoril s Ruženou Kanásovou ako zamestnancom dňa 04.12.2008 Dohodu o pracovnej
činnosti s dojednaným druhom práce: spracovanie podvojného účtovníctva, admin. - ekon. práce a

registratúra, na dobu neurčitú s tým, že menovaná dala z predmetnej dohody dňa 27.02.2013 výpoveď,
ktorú riaditeľka žalovaného prevzala dňa 18.03.2013.

Podľa vyjadrenia žalovaného, zamestnávateľ akceptoval predmetnú výpoveď a ku skončeniu činnosti
tohto zamestnanca došlo bez uplynutia zákonnej výpovednej lehoty na základe dohody ku dňu

18.03.2013. Iba na margo tvrdení žalobkyne o tom, že zamestnávateľ dňa 27.02.2013 odmietol prevziať
od pani T. jej výpoveď, uviedol, že sú z hľadiska predmetu konania právne bezvýznamné, nakoľko pokiaľ
by aj zamestnávateľovi predmetná výpoveď bola dňa 27.02.2013 doručená, začala by v súlade s § 228a
ods. 3 Zákonníka práce dňa 27.02.2013 plynúť 15. dňová výpovedná lehota, ktorá by uplynula dňa
13.03.2013 a týmto dňom by skončila jej činnosť na základe Dohody o pracovnej činnosti.

Žalovaný, resp. jeho právny zástupca vo svojich prednesoch poukázal na to, že škola v konečnom
dôsledku prepustením žalobkyne zabezpečila úsporu nákladov zamestnávateľa s poukazom na to, že
škola externej firme platí 180 EUR mesačne; vo vzťahu k argumentáciám, pokiaľ ide o súvis výpovede
s konaním 31Cb/87/2013 zdôraznil, že takýto argument neobstojí, pretože výpoveď bola z 26.11.2012,

žalobkyni bola doručená 30.11.2012 a žaloba v konaní 31Cb/87/2013 bola podaná až 21.06.2013,
čiže 7 mesiacov po doručení predmetnej výpovede. vo vzťahu k tvrdenému voľnému miestu mzdovej
účtovníčky uviedol, že v rozhodnom období takáto pozícia nebola vytvorená vôbec, pretože činnosť,
ktorú by mzdová účtovníčka mala vykonávať bola kumulovaná v pozícii ekonómky, avšak pozícia
ekonómky bola na základe organizačnej zmeny zrušená.

Podľa ust. § 59 ods. 1 ci. zákona v znení neskorších zmien a predpisov, pracovný pomer možno skončiť
a) dohodou,
b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,

d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa ust. § 61 ods. 1 cit. zákona v znení neskorších zmien a predpisov, výpoveďou môže skončiť
pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je
neplatná.

Podľa § 61 ods. 2 cit. zákona v znení neskorších zmien a predpisov, zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vovýpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď
neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) cit. zákona v znení účinnom do 31.12.2012, zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak
b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s
cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,

Podľa ust. § 63 ods. 2 cit. zákona v znení účinnom do 31.12.2012, zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný
pomer, iba vtedy, ak
a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v

mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.

Podľa ust. § 63 ods. 3 cit. zákona v znení účinnom do 31.12.2012, v kolektívnej zmluve možno
dohodnúť podmienky realizácie povinnosti zamestnávateľa podľa odseku 2 alebo vylúčenie plnenia tejto
povinnosti.

Podľaust.§74cit.zákonavzneníúčinnomod1.1.2013,výpoveďalebookamžitéskončeniepracovného

pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami
zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca
zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní
odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do
dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách

nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa ust. § 77 cit. zákona v znení neskorších zmien a predpisov, neplatnosť skončenia pracovného
pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže
zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď

sa mal pracovný pomer skončiť.

Predmetom konania je určenie neplatnosti výpovede zo dňa 26.11.2012 danej žalobkyni a tiež súvisiace
nároky bližšie vyšpecifikované v petite žalobe. V konaní nebolo sporným, že žalobkyni vznikol pracovno-
právny vzťah u žalovaného ešte na základe pracovnej zmluvy z 31.08.2002, ktorý bol v priebehu trvania

pracovného pomeru niekoľko krát menený, naposledy ku dňu 28.2.2011 došlo ku zmene druhu práce
na zástupkyňu riaditeľa pre technicko-ekonomický úsek. Tiež v konaní nebolo sporným, že žalovaný
dal žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 26.11.2012 podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona
č. 311/2001 Z.z. v trojmesačnej výpovednej lehote, ktorú výpoveď žalovaná prevzala dňa 30.11.2012,
na základe čoho mal predmetný pracovný pomer skončiť dňom 28.02.2013. Tiež nie je pochybným, že

žalovaná listom z 13.12.2012 oznámila žalovanému, že predmetnú výpoveď považuje za neplatnú, a že
súčasne trvá na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával.

Z obsahu predmetnej výpovede tiež vyplýva, že táto spĺňa podmienku určitosti, tiež konkrétneho
vymedzenia, pokiaľ ide o výpovedný dôvod, ktorým mal byť nový organizačný poriadok, na základe čoho

došlo tiež k zmene organizačnej štruktúry, konkrétne k zníženiu stavu zamestnancov, k zrušeniu úseku
technicko-ekonomických činností a tým aj k zrušeniu zástupkyne riaditeľa pre technicko-ekonomický
úsek, teda pracovného miesta žalobkyne. Ide teda o výpovedný dôvod, podľa ktorého sa zamestnanec
stáva nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o tzv. organizačnej zmene,
ktorá v zmysle judikatúry nemá povahu právneho úkonu, z čoho vyplýva právny dôsledok spočívajúci

v tom, že účastník pracovného pomeru nemôže na súde žiadať, aby súd rozhodol o jeho neplatnosti.
Predmetná organizačná zmena bola prijatá štatutárnym orgánom žalovaného v písomnej podobe a
predstavuje Organizačný poriadok platný od 01.12.2012, ktorý bol prijatý dňa 26.11.2012. Tak ako
vyplýva z predmetného Organizačného poriadku, z jeho Prílohy č. 1 - organizačnej štruktúry školyv jej tabuľkovom zobrazení, v súvislosti s touto organizačnou zmenou došlo k zrušeniu pracovného
miesta - zástupkyne riaditeľa pre technicko-ekonomický úsek, ktorý dovtedy vykonávala žalobkyňa,
tým došlo ku novej organizačnej štruktúre zrušením úseku technicko-ekonomických činností a teda k

nadbytočnosti žalobkyne ako zamestnanca, čím bola splnená tiež podmienka príčinnej súvislosti medzi
organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobkyne. Je pritom bezpredmetné, že dovtedajšia pracovná
činnosť žalobkyne bola rozdelená medzi ostatných zamestnancov, pretože práve takýmto spôsobom
zamestnávateľ mienil dosiahnuť zvýšenie efektívnosti práce, tiež jeho racionalizáciu. Zákon pri tomto
výpovednom dôvode (§ 63 ods. 1 písm. b) ZP účinného do 31.12.2012 ) umožňuje, aby zamestnávateľ

reguloval počet svojich zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, aké zodpovedá jeho potrebám.
Zamestnanec sa stane nadbytočným spravidla pri celkovom znižovaní počtu svojich zamestnancov;
môže však k nemu dôjsť aj pri zvyšovaní ich počtu, pretože zamestnávateľovi záleží tiež na ich skladbe
z hľadiska profesijného a kvalifikačného. Nie je teda vylúčené, aby pri nedostatku zamestnancov určitej
profesie alebo kvalifikácie zamestnávateľ prijímal ďalšie pracovné sily pri organizačných zmenách a
zvyšoval ich počet a zároveň mal nadbytok zamestnancov vo vzťahu k inému druhu práce alebo na

inom úseku pracovnej činnosti.

Pokiaľ žalobkyňa postupne v priebehu konania odôvodnila tvrdenú neplatnosť výpovede z pracovného
pomeru z viacerých dôvodov, súd k tomu uvádza nasledovné:
- K namietanému, že žalovaný neumožnil žalobkyni sa oboznámiť so skončením pracovného pomeru v

dostatočnom predstihu, je potrebné poukázať na to, že podľa názoru súdu žalobkyňa v tejto súvislosti
citáciu z Komentára Zákonníka práce autorky H. Barancovej vytrhla z určitého kontextu nesúvisiaceho
s tvrdenou námietkou, pretože ako ďalej vyplýva z komentára H. Barancovej, potreba rozhodnúť o
organizačnej zmene je dávaná do súvisu s prípadným rizikom na strane zamestnávateľa, že si nebude
môcť voči svojmu zamestnancovi v čase výpovednej doby splniť povinnosť prideľovania práce podľa

pracovnej zmluvy. Súčasne zhodne s argumentáciou žalovaného má súd za to, že nejde o relevantný
dôvod, pre ktorý by mala byť výpoveď neplatná
- K poukázanému časovému aspektu dania výpovede a dátumu účinnosti organizačnej zmeny súd
poukazuje na to, že zákonník práce nevyžaduje, aby sa organizačná zmena realizovala v čase, keď sa
zamestnancovi dáva výpoveď; o organizačnej zmene však musí byť určeným spôsobom rozhodnuté,

aby bolo nepochybné, že zamestnanec sa v primeranej dobe v dôsledku jej realizácie stane pre
zamestnávateľa nadbytočným, čo v danom prípade bolo naplnené
- Súd považuje za absolútne relevantný argument žalobkyne o tom, že žalovaný nepreukázal,
že predložil príslušnému samosprávnemu subjektu na vyjadrenie organizačnú zmenu a predmetnú
výpoveď a v tomto smere sa súd zhoduje s argumentáciou žalovaného v celom rozsahu

- Pokiaľ ide o tvrdené nesplnenie ponukovej povinnosti, súd má za to, že tento argument sa nepreukázal
dôvodným. Predovšetkým súd poukazuje na to, že pre splnenie ponukovej povinnosti je rozhodujúci
stav v čase dania výpovede. Z toho vyplýva, pokiaľ ide o vykonané dokazovanie, že miesto vrátnika a
miesto účtovníčky, na ktoré poukazovala žalobkyňa, v rozhodnej dobe boli obsadenými miestami (W.);
pracovné miesto mzdovej účtovníčky vytvorené nebolo

- K namietanému nesplneniu povinnosti zakotvenej v ust. § 74 ZP, je potrebné poukázať na to, že v čase
dania výpovede predmetné zákonné ustanovenie neplatilo; ustanovenie § 74 ZP bolo síce zavedené do
zákona č. 311/2001 Z.z. od jeho začiatku, neskôr bolo ale zo zákona vypustené, konkrétne v období od
01.09.2011 do 31.12.2012 a opätovne zavedené až s účinnosťou od 1.1.2013. Z uvedeného vyplýva, že
vo vzťahu k predmetnej výpovedi nie je možné sa zaoberať posúdením, či bolo dodržané ust. § 74 ZP

Z vyššie uvedeného vyplýva, že nie sú splnené podmienky na to, aby súd určil predmetnú výpoveď za
neplatnú, na základe čoho zamietol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú.

Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že neúspešná žalobkyňa je

povinná nahradiť trovy konania úspešnému žalovanému.

Žalovaný vyčíslil trovy konania v zákonnej lehote podaním došlým súdu dňa 24.03.2016 ako trovy
právneho zastúpenia v celkovej výške 849,23 EUR za 4 úkony právnej služby á 72,08 EUR z roku
2013 (prevzatie a príprava, vyjadrenie k žalobe, pojednávanie z 10.05.2013, písomné podanie vo veci

z 28.05.2013), 1 úkon právnej služby za účasť na pojednávaní dňa 31.10.2014 vo výške 74,24 EUR,
4x úkon právnej služby z roku 2015 (účasť na pojednávaní dňa 21.01.2015, písomné podanie vo veci z
09.02.2015, účasť na pojednávaní dňa 24.04.2015 a písomné podanie vo veci z 28.05.2015) a 1 úkon
právnej služby za účasť na pojednávaní dňa 22.03.2016 vo výške 79,20 EUR + režijný paušál: 4x 9,37EUR, 1x 9,65 EUR, 4x 10,07 EUR, 1x 10,30 EUR (t.j. režijný paušál vrátane 20 % DPH) + 20 % DPH
z odmeny za úkony právnej služby.

Súd posúdil predmetné vyúčtovanie trov právneho zastúpenia ako súladné s Vyhláškou č. 655/2004 Z.z.,
nazákladečohosúdžalovanémupriznalcelkovétrovykonaniapredstavujúcetrovyprávnehozastúpenia
vo výške 849,23 EUR.

Pretože žalovaný je v konaní zastúpený advokátom, žalobkyňa je povinná trovy konania zaplatiť na účet

právneho zástupcu žalovaného podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. súd vyjadril vo výroku o náhrade trov konania osobitne trovy právneho
zastúpenia a osobitne iné trovy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do

15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona
(§ 251 O.s.p.).