Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. február 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/154/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710213931
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8710213931.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej v spore žalobcu: S.. H.Í. A., J.. XX.XX.XXXX, G. XXX XX
K.,J.XXXX/XX,zastúpený:JUDr.AlenaGenčanská,advokátka,sosídlom90045Malinovo,Višňová34,
proti žalovanému: A., F.: XX XXX XXX, N. N. XXX XX K., H. XXXX/X, zastúpený: Mgr. Peter Lindeman,
advokát, so sídlom 058 01 Poprad, Murgašova 86/1, o zaplatenie 3 505,28 eur s prísl. o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 7C/93/2012 - 251 zo dňa 27.3.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku I.

Mení rozsudok vo výroku III. tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 74,20%.

Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd I. inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3 053,84
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 1.2.2008 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti
konanie zastavil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87,01%.

2. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená príkazná
zmluva dňa 27.12.2006 podľa ktorej žalobkyňa vykonávala činnosť vyplývajúcu z príkaznej zmluvy aj
keď v určitej časti žalovaný namietal rozsah odpracovaných hodín. Podľa článku IV. sa žalovaný zaviazal
poskytnúť žalobkyni za uvedenú činnosť odmenu vo výške podľa schváleného rozpočtu projektu,
konkrétne v sume 160 000 Sk v rozsahu 200 hodín - 800 Sk/hodina. Ďalej zistil a to zo zmluvy
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku z 2.11.2005, že na schválený projekt žalovaného
mal byť poskytnutý finančný príspevok vo výške 2 207 636,60 Sk, čo tvorilo 95% z oprávnených

výdavkov. Ostávajúcich 5% oprávnených výdavkov vo výške 116 190,40 Sk sa žalovaný zaviazal
financovať z vlastných zdrojov. Projekt bol riadne ukončený v zmysle čl. 3 Zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku dňa 31.1.2008, aj keď dňa 14.4.2008 podal žalovaný žiadosť o
predĺženie realizácie projektu, ktorá však bola zamietnutá z dôvodu jej oneskoreného predloženia. V
rámciimplementácieprojektupredložilžalovanýjedinúžiadosťkonečnéhoprijímateľaozálohovúplatbu,
ktorú Ministerstvo školstva SR prijalo 21.11.2006. Zálohová platba bola na účet prijímateľa pripísaná v
januári2007vovýške777017Sk.Nazákladevýsledkukontrolybolidentifikovanýneoprávnenývýdavok

a konečnému prijímateľovi bola za porušenie finančnej disciplíny udelená pokuta vo výške 25 193,18
Sk. Celkové čerpanie projektu predstavovalo 748 571,20 Sk a všetky uvádzané zistenia vyplynuli z
obsahu stanoviska Ministerstva školstva z 20.9.2013. Súd I. inštancie konštatoval, že podstatnou pre
prejednávanú vec je tá, okolnosť, že odmena v prospech žalobkyne za činnosť vykonávanú na základepríkaznej zmluvy, bola určená konkrétnou sumou 160 000 Sk za 200 hodín práce. Uvedená zmluva
neobsahuje ustanovenia, z ktorých by vyplynula možnosť poskytnúť žalobkyni odmenu v závislosti od
reálne vynaložených finančných prostriedkov z pôvodne schválenej sumy daného projektu. Nemožno

preto akceptovať tvrdenie žalovaného, že na vyplatenie sumy nemal dostatok finančných prostriedkov,
že tieto nie je možné vyplatiť zo žiadnej položky školy, pretože vyplatenie odmeny bolo viazané výlučne
na poskytnutie grantu. Naviac zo schváleného nenávratného finančného príspevku žalovaný požiadal a
zúčtoval iba jedinú zálohovú platbu napriek schválenému rozpočtu až 73 280,11 eur. Zároveň zobral do
úvahy aj skutočnosť, že externému lektorovi K.. D. P., pri realizácii totožného projektu bola dohodnutá

odmena vyplatená. V súvislosti so skutočne vykonaným objemom prác a jeho vyúčtovania medzi
stranami zostali sporné skutočné odpracované hodiny v zmysle príkaznej zmluvy. Žalovaný tvrdil, že
došlo k odpracovaniu len 183 hodín, podľa predložených výkazov, avšak z monitorovacej správy zo dňa
10.1.2007 podpísanej žalovaným vyplýva, že v mesiacoch november a december 2006 sa žalobkyňa
podieľala na príprave a spustení projektu v rozsahu 22 hodín. Rovnako zo záverečnej monitorovacej
správy podpísanej žalovaným vyplýva, že odpracovala na projekte 224 hodín. Napriek uvedenému,

žalobkyňa zobrala žalobu v časti odpracovania 17 hodín žalobu späť, čo predstavuje sumu 13 600 Sk.
Na základe uvedených skutkových okolností, súd prvej inštancie vyhovel žalobe o zaplatenie 3 053,84
eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 1.2.2008 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti konanie zastavil
a žalobkyni vzhľadom na 87,10% úspešnosť v spore priznal nárok na náhradu trov konania v uvedenom
rozsahu.

3. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný proti výroku I.
a III. Uviedol, že žalovaný v priebehu súdneho konania nikdy netvrdil, že žalobkyňa mala na projekte
odpracovať 183 hodín. Čo sa týka preukázania nároku žalobkyne na vyplatenie odmeny spolu za 183
hodín má za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, že skutočne vykonala pre žalovaného podľa

príkaznej zmluvy takýto počet hodín a že sa jedná o účelne vynaloženú činnosť súvisiacu s plnením
žalobkyne podľa príkaznej zmluvy. Žalobkyňa predložila na preukázanie svojho nároku pracovné výkazy
za obdobie január 2007 až december 2007 a zápisy zo stretnutia tímu. Podľa ňou predložených
pracovných výkazov odpracovala na predmetnom projekte nie 200 ale 183 hodín. Ďalšie pracovné
výkazy za mesiac október až december 2007 nie sú relevantnými podkladmi, ktoré by preukazovali

uskutočnenie činnosti podľa príkaznej zmluvy a vznik nároku na vyplatenie dojednanej odmeny, nakoľko
v týchto listinách nie sú žiadnym spôsobom špecifikované a ani žalovaným podpísané. Žalovaný taktiež
v konaní namietal počet hodín, ktoré žalobkyňa eviduje za účasť na zasadnutí projektového tímu. Z
predložených podkladov nie je vôbec jasné ako dlho zasadnutia projektového tímu trvali, ani v jednom
predloženom zápise o poradách nie je uvedený začiatok a koniec trvania porady a teda sa nedá

preukázať ako dlho porady skutočne trvali. Podľa informácií žalovaného sa tieto nekonali v rozsahu, v
akom to uviedla žalobkyňa a zároveň často išlo iba o formálne vykázané činnosti. Taktiež sa predmetné
zasadnutia nekonali ani v čase po 16:00 hod. ale ak bolo nejaké zasadnutie, tak prebiehalo zvyčajne
okolo hodine 13:00. Žalovaný vo svojich vyjadreniach ohľadne uzatvorenej príkaznej zmluvy uvádzal,
že samotný predmet plnenia podľa príkaznej zmluvy nie je dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne

špecifikovaný. Súd I. inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vyššie uvedenými námietkami
žalovaného ohľadne neplatnosti príkaznej zmluvy vôbec nezaoberal. Taktiež sa nezaoberal ani tým,
či žalobkyňou prezentované činnosti boli vôbec účelné a či súviseli s vykonaním úloh podľa príkaznej
zmluvy. Poukazuje na to, že k uzatvoreniu príkaznej zmluvy došlo výlučne v súvislosti s realizáciou
projektu, ktorý mal byť financovaný výlučne z prostriedkov získaných od Ministerstva školstva formou

grantu.Účastníkompríkaznejzmluvymuselobyťprijejuzatváranízrejméajasné,žedohodnutáodmena
bude vyplatená jedine za podmienky, že žalovanému budú finančné prostriedky skutočne vyplatené z
požadovaného grantu Ministerstva školstva. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že na schválený
projekt boli skutočne vyplatené prostriedky v celkovej sume 800 000 Sk, čo predstavuje 34,43% z
pôvodne schválenej sumy. Presne 34% z dohodnutej odmeny bolo aj žalobkyni vyplatených, nakoľko

žalovaný nedisponoval žiadnymi ďalšími finančnými prostriedkami z grantu.

4. Ohľadom náhrady trov konania poukázal na nesprávny právny záver súdu I. inštancie, ktorý priznal
žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 87,10% v rozsahu jej úspechu v spore. V danom prípade mal
aplikovať ustanovenie § 255 ods. 2 CSP a žalobkyni mal byť priznaný nárok na pomernú časť náhrady

trov konania v rozsahu percentuálneho rozdielu úspechu a neúspechu v spore, čo predstavuje sumu
74,20% (rozdiel úspechu 87,10% - neúspechu 12,90%). Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd
rozsudok súdu I. inštancie zmenil, žalobu žalobkyne zamietol a priznal úspešnému žalovanému nárok
na náhradu trov konania.5. Žalobkyňa žiadala rozsudok súdu I. inštancie ako vecne správny potvrdiť čo do meríta veci a v časti
nároku na náhradu trov konania rozsudok zmeniť tak, že žalobkyni prizná voči žalovanému nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 74,20%.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu I. inštancie spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo
v zmysle zásad uvedených v § 379-381 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP) a zistil, že odvolanie žalovaného opodstatnené nie je. Súd I. inštancie v dostatočnom rozsahu zistil

skutkovýstavasozistenýchskutočnostívyvodilsprávnyprávnyzáver.Keďžeanivpriebehuodvolacieho
konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a
presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu I. inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

7. Odvolací súd už vo svojom skoršom rozhodnutí zo dňa 23.3.2016 pod sp. zn. 2Co/204/2015 uviedol,
že medzi sporovými stranami bola dňa 27.12.2006 uzatvorená príkazná zmluva, na základe ktorej

sa žalobkyňa ako príkazník zaviazala, že pre príkazcu zabezpečí služby v pozícii externý expert pre
školiace moduly projektu Vzdelávanie učiteľov stredných škôl v okrese K. a H. ako prostriedok zvýšenia
ich adaptability vo vzťahu k potrebám študentov, ktorý sa realizuje pomocou grantu, kód projektu
XXXXXXXXXXX. Žalobkyňa sa zaviazala využiť všetky svoje odborné znalosti a skúsenosti na to,
aby realizácia grantu prebiehala v zmysle zmluvy o poskytnutí grantu uzatvorenej v rámci programov

SOP - ĽZ podľa platných predpisov EÚ a SR. V článku IV. zmluvy sa žalovaný zaviazal poskytnúť
žalobkyni za uvedenú činnosť odmenu vo výške 160 000 Sk v rozsahu 200 hodín, po 800 Sk za hodinu.
Platnosť a účinnosť tejto zmluvy bola vymedzená od 2.1.2007 do 31.1.2008. V súvislosti s uzatvorenou
príkaznou zmluvou žalovaný plnil žalobkyni iba čiastočne a to v sume 54 400 Sk k 15.3.2007, pričom
doplatenie zvyšnej čiastky odmeny je predmetom tohto konania. V zmysle právnej úpravy príkaznej

zmluvy v § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka, príkazná zmluva upravuje vzťah medzi príkazcom, ktorý
dáva príkazníkovi príkaz na vykonanie určitej činnosti, teda upravuje ich vzájomné práva a povinnosti.
Príkazníkovi vzniká povinnosť pre príkazcu obstarať nejakú vec, alebo činnosť a príkazcovi vyplýva
zo zmluvy právo požadovať od príkazníka, aby mu obstaral vec, alebo vykonal inú činnosť, ktorá
je vymedzená v zmluve. Do tejto činnosti nie je zahrnutý aj výsledok ku ktorému činnosť smeruje.

Dosiahnutie určitého výsledku totižto nie je pojmovým znakom príkaznej zmluvy. K pojmovým znakom
nepatrí ani jej odplatnosť, aj keď to zákon nevylučuje v ustanovení § 730 Občianskeho zákonníka.

8. Je zrejmé, že uzatvorená príkazná zmluva medzi sporovými stranami súvisela s realizáciu projektu č.
SOP - ĽZ 2005/3 - 110 s názvom Vzdelávanie učiteľov stredných škôl v okrese K. a H. ako prostriedok

zvýšenia ich adaptability vo vzťahu k potrebám študentov, ktorý ako konečný prijímateľ realizoval
žalovaný v programovom období rokov 2004 - 2006. Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku k tomuto projektu bola uzatvorená 2.11.2005 na základe čoho začal žalovaný ako konečný
prijímateľ projekt v rovnaký deň aj realizovať. Je zrejmé, že nenávratný finančný príspevok schválený
na základe zmluvy o jeho poskytnutí predstavoval výšku 2 207 636,60 Sk, čo tvorilo 95% z oprávnených

výdavkov a ostatných 5% sa žalovaný zaviazal financovať z vlastných zdrojov. Projekt bol riadne
ukončený dňa 31.1.2008. A keď žalovaný požiadal o predĺženie realizácie projektu, táto bola zamietnutá
z dôvodu jej oneskoreného predloženia. V rámci implementácie projektu žalovaný predložil iba jedinú
žiadosť konečného prijímateľa o zálohovú platbu, ktorá bola v jeho prospech pripísaná v januári 2007 vo
výške 777 017 Sk. Z obsahu stanoviska Ministerstva školstva z 20.9.2013 vyplýva, že celkové čerpanie

projektu predstavovalo 748 571,20 Sk. Súd I. inštancie správne konštatoval, že odmena v prospech
žalobkyne za činnosť vykonávanú na základe príkaznej zmluvy bola určená konkrétnou sumou 160
000 Sk za 200 hodín práce. Uvedená zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia, z ktorých by vyplývala
možnosť poskytnúť žalobkyni odmenu v závislosti od reálne vynaložených finančných prostriedkov z
pôvodne schválenej sumy daného projektu. Naviac, ako už bolo uvedené zo schváleného nenávratného

finančného príspevku žalovaný požiadal a zúčtoval iba jedinú zálohovú platbu napriek tomu, že mal
schválený objem rozpočtu až v rozsahu 73 280,11 eur. Z uvedeného dôvodu je preto správny právny
záver súdu prvej inštancie, že žalobkyni patrí dohodnutá odmena v zmysle príkaznej zmluvy podľa počtu
odpracovanýchhodín.Žalovanýďalejnamietal,žežalobkyňamalanazákladepredloženýchpracovných
výkazov odpracovať iba 183 hodín, pričom časť výkazov nebola podpísaná štatutárnym zástupcom

žalovaného a preto nebol schválený prezentovaný obsah a rozsah prác a žalobkyni v uvedenom rozsahu
odmena nepatrí.9. Uvedenú obranu žalovaného odvolací súd vyhodnotil za účelovú odporujúcu záverečnej
monitorovacej správe projektu (č.l. XX) adresovanej Ministerstvu školstva SR odboru Európskeho
sociálneho fondu, v ktorej žalovaný okrem iného verifikoval žalobkyňou prezentovaný obsah a rozsah

prác realizovaných na základe predmetnej príkaznej zmluvy v celkovom objeme 224 hodín.

10. Podľa čestného vyhlásenia S.. S. H. (č.l. 20) táto sa na vyššie uvedenom projekte zúčastnila
v pozícii externého experta pre monitoring projektu. Jej hlavnou úlohou bola príprava a spracovanie
monitorovacej správy o priebehu a realizácii projektu vždy po ukončení štvrťroka a v roku 2009

vypracovala aj záverečnú monitorovaciu správu. Jednotlivé štvrťročné monitorovacie správy spracovala
vždy na základe podkladov (zápisnice, prezenčné listiny, pracovné výkazy, triedne knihy a pod.), ktoré
tvorili prílohu každej monitorovacej správy a boli spracované tak v písomnej, ako aj elektronickej podobe
a boli podpísané manažérom projektu (riaditeľom gymnázia) rovnako ako aj pracovné výkazy osôb
participujúcich na projekte, ktoré tvorili povinnú prílohu každej monitorovacej správy.

11. Vyššie uvedenej argumentácii žalovaného odporuje aj vyplatenie dohodnutej odmeny externej
lektorke K.. D. P., ktorá taktiež nedisponovala podpísanými pracovnými výkazmi za celé obdobie
realizácie projektu zo strany štatutárneho zástupcu žalovaného, čo nesporne vyplýva z predloženého
pracovného výkazu za mesiac február roku 2007 nachádzajúceho sa v spise na č.l. XXX.

12. Na základe uvedeného tak žalobkyni patrí dohodnutá odmena vo výške 800 Sk za každú
odpracovanú hodinu, čo predstavuje 160 000 Sk za 200 odpracovaných hodín. Vzhľadom na čiastočné
späťvzatie žaloby v rozsahu 17 hodín (nad rozsah 183 hodín) čo predstavuje sumu 13 600 Sk a doposiaľ
vyplatenú odmenu vo výške 54 400 Sk, tak žalobkyni za 183 odpracovaných hodín patrí nevyplatená
časť odmeny vo výške 92 000 Sk, teda suma 3 053,84 eur.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu, predmet činnosti príkaznej zmluvy spĺňa náležitosti určitosti a
zrozumiteľnosti, preto námietku žalovaného jej absolútnej neplatnosti pre rozpor s ustanovením § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka vyhodnotil za nedôvodnú.

14. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd potvrdil rozsudok súdu I. inštancie vo výroku
I. ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP.

15. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

16. Keďže žalobkyňa z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania v časti o zaplatenie 451,44
eur späťvzatím žaloby bez uvedenia dôvodu v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 CSP jej patrí nárok
iba na pomernú časť náhrady trov konania pred súdom I. inštancie v rozsahu percentuálneho rozdielu

úspechu a neúspechu v spore. Keďže žalobkyňa bola úspešná v 87,10% z hodnoty sporu a neúspešná v
rozsahu12,90%,patríjejnároknanáhradutrovkonaniapredsúdomI.inštancievrozsahu74,20%,preto
odvolací súd vo výroku III. rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 388 CSP zmenil a priznal
žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom I. inštancie v rozsahu 74,20%.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol postupom podľa § 396 v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní čo do meríta veci priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100%.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).