Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616215178
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616215178.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská
energetika, a. s., IČO: 36 403 008, so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, právne zast. JUDr.
Ľudmila Jurčová, advokátka, so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: V. P., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom X. XX, XXX XX X., o zaplatenie 815,85 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej

proti platobnému rozkazu Okresného súdu Lučenec č. k. 7Csp/169/2016 - 72 zo dňa 23. 05. 2017 vo
výroku o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

I. Platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec č. k. 7Csp/169/2016 - 72 zo dňa 23. 05. 2017 vo výroku
II., ktorým súd žalovanému povinnosť v lehote 15 dní od dňa doručenia platobného rozkazu nahradiť
žalobcovi trovy konania vo výške 48,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 144,08 Eur na účet
zástupcu žalobcu, m e n í tak, že žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške

48,50 Eur titulom súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 72,04 Eur na účet právneho
zástupcu žalobcu. a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým platobným rozkazom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť do 15 dní od dňa

doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 815,85 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,15
% ročne zo sumy 32,40 Eur od 28. 08. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 83,02 Eur od
10. 12. 2013 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 454,09 Eur od 28. 11. 2014 do zaplatenia,
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 95,99 Eur od 26. 11. 2015 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy
100,92 Eur od 07. 12. 2016 do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením na
tomto súde (výrok I.). Osobitným výrokom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť do 15 dní od dňa

doručenia platobného rozkazu nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 48,50 Eur a trovy zastúpenia
vo výške 144,08 Eur na účet právneho zástupcu (výrok II.).

2. Proti platobnému rozkazu vo výroku o povinnosti zaplatiť trovy konania (súdny poplatok a trovy
právneho zastúpenia) včas podala odvolanie žalovaná, pričom špecifikovala, že odvolanie podáva proti
výroku o náhrade trov konania. Uviedla, že trovy konania nemá z čoho uhrádzať, resp. uhradiť, nakoľko

poberá len sociálne dávky v hmotnej núdzi vo výške 117,40 Eur. Ako prílohu k odvolaniu priložila
rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny K., pracovisko Z., o znížení pomoci v hmotnej núdzi
na sumu 117,40 Eur od dňa 01. 01. 2014.

3. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Uviedol, že
je mu ľúto situácie, v ktorej sa aktuálne žalovaná nachádza. Vzhľadom na túto skutočnosť si právny

zástupca žalobcu uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia len za jeden úkon právnej služby, t. j. pri
hodnote sporu 815,85 Eur predstavuje sumu 51,45 Eur + 8,58 Eur režijný paušál + DPH, t. j. spolu sumu72,04 Eur. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie (o trovách
konania) zmenil tak, že žalobcovi prizná trovy konania vo výške 48,50 Eur titulom súdneho poplatku a
v sume 72,04 Eur titulom trov právneho zastúpenia.

4. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že ako predbežnú musel posúdiť otázku prípustnosti odvolania
proti výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol súčasne o nároku na náhradu trov konania a aj o
samotnej výške náhrady trov konania v platobnom rozkaze, ako aj to, či o tomto odvolaní má rozhodnúť
krajský súd alebo priamo súd, ktorý napádaný platobný rozkaz vydal. Je zrejmé, že napádaným výrokom

platobného rozkazu súčasne rozhodol o nároku na náhradu trov konania, aj o samotnej výške náhrady
trov konania. V zmysle § 265 ods. 1 posledná veta CSP výrok o trovách konania sa na účely konania o
platobnom rozkaze považuje za uznesenie. V súlade s ustanovením § 357 písm. m/ CSP je odvolanie
prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Ustanovenie § 262
ods. 2 CSP stanovuje výlučnú právomoc na rozhodnutie o výške náhrady trov súdnemu úradníkovi.
Postavenie vyššieho súdneho úradníka definuje Zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch s tým,

že v zmysle § 3 ods. 1 je vyšší súdny úradník oprávnený vykonávať úkony súdu v civilnom procese,
v trestnom konaní, v konkurznom konaní a inú činnosť súdu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
V zmysle § 3 ods. 5 môže vyšší súdny úradník konať a rozhodovať samostatne, t. j. vo vlastnom
okruhu. Treba tiež podotknúť, že pravidlo formulované poslednou vetou § 174 ods. 1 OSP („opravným
prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd,

ktorý platobný rozkaz vydal“) sa v CSP nezachovalo, a teda prípadné odvolanie voči trovám v platobnom
rozkaze by preto muselo byť prejednané odvolacím súdom, ktorý by bol povinný posudzovať nielen
nárok, ale aj samotnú výšku trov uvedených v platobnom rozkaze. Tak ako to vyplýva nielen z vyššie
citovaného Zákona o súdnych úradníkoch, ale aj z Ústavy SR, podľa ktorej nikoho nemožno odňať jeho
zákonnémusudcovi,nemôžebyťsudcoviodňatámožnosťrozhodnúťonejakejčiastkovejotázkevoveci,

ktorá mu bola na rozhodnutie pridelená, keď je výlučne len na zákonnom sudcovi, či na rozhodnutie o
tejto čiastkovej otázke poverí inú osobu (vyššieho súdneho úradníka, tajomníka), ak je to podľa zákona,
resp. rozvrhu práce prípustné, alebo si vymieni o tejto čiastkovej otázke rozhodnúť sám.

5. Podľa § 265 ods. 1 CSP má súd v platobnom rozkaze uložiť, aby žalovaný zaplatil pohľadávku a

trovy konania. Pri subsidiárnom použití § 262 ods. 1 a 2 CSP by teda platobný rozkaz mal doslovne
obsahovať len výrok, ktorým by sa uložila žalovanému len povinnosť zaplatiť pohľadávku a náhradu
trov konania a vyslovilo sa, že o výške náhrady trov konania sa rozhodne samostatným uznesením, čo
je však v priamom rozpore s ustanovením § 265 ods. 1 CSP, podľa ktorého sa platobným rozkazom
v lehote 15 dní uloží žalovanému zaplatiť okrem uplatnenej peňažnej pohľadávky alebo jej časti, aj

náhradu trov konania, keď nie je možné, aby sa niekomu ukladala povinnosť v stanovenej lehote (15
dní) zaplatiť náhradu trov konania bez toho, aby táto bola explicitne vyčíslená. Preto podľa názoru
odvolacieho súdu je potrebné vykladať ustanovenie § 265 ods. 1 CSP ako lex specialis k ustanoveniu
§ 262 ods. 1, 2 CSP. Tak ako to uviedol odvolací súd už vyššie, výrok o trovách konania sa na účely
konania o platobnom rozkaze považuje v zmysle § 265 ods. 1 posledná veta CSP za uznesenie. Je preto

možné toto uznesenie (platobný rozkaz), ak bude ukladať povinnosť zaplatiť konkrétnu sumu náhrady
trov, vnímať z hľadiska opravných prostriedkov tak, že tento platobný rozkaz - pre potreby odvolania voči
jeho trovám, uznesenie v sebe spája uznesenie podľa § 265 ods. 1 a 2 CSP, teda je proti nemu súčasne
prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP), pokiaľ sa týka posúdenia otázky, kto a komu je povinný
nahradiť trovy konania a z akého dôvodu a v akom rozsahu, ako aj sťažnosť, pokiaľ sa týka posúdenia

samotného vyčíslenia náhrady trov konania. V tejto prejednávanej veci neprichádza do úvahy ten výklad,
že rozhodnutie je obsahovo len uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP, teda je proti nemu prípustná len
sťažnosť, nakoľko vo veci nerozhodol vyšší súdny úradník, ale priamo sudca.

6. Zároveň je podľa odvolacieho súdu potrebné poukázať na základný princíp vyjadrený v čl. 4 CSP,

podľa ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto
zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec
čo do obsahu a účelu najbližšiu k posudzovanej právnej veci. Ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná
a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím
na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom

bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.7. Tak ako to vyplýva z dôvodovej správy k citovanému článku 4, tento upravuje analógiu legis a anológiu
lis, ktorá má ako výkladové pravidlo svoje nesporné miesto i v predpisoch procesného práva. Reflektuje
sa zákaz odopretia (denegatio iusticiae), teda, že sudca nemôže spor neprejednať a rozhodnúť, ak

chýba výslovná právna úprava v prejednávanej veci. Klasické interpretačné pravidlo analógie umožňuje
sudcovi použiť ustanovenie, ktoré svojím obsahom a účelom je natoľko podobné, že je žiaduce posúdiť
podľa neho i právne veci, ktoré do hypotézy právnej normy výslovne poňaté neboli.

8. Poukazujúc na uvedené preto aplikujúc článok 4 CSP, reflektujúc na zákaz odopretia spravodlivosti,

odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods.
1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tak, ako to odvolací súd
uviedol vyššie, odvolanie prípustné, preskúmal odvolací súd platobný rozkaz v jeho napadnutej časti - vo
výroku o náhrade trov konania v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379, § 380, § 381 a § 383 CSP
a bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil, nakoľko

neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

11. V prejednávanej veci z predloženého spisového materiálu vyplýva, že po doručení žaloby vo
veci samej na súd prvej inštancie, tento po jej posúdení, vydal platobný rozkaz č. k. 7Csp/169/2016
- 72 zo dňa 23. 05. 2017, popísaný v úvodnej časti odôvodnenia tohto uznesenia. Žalovaná proti

uvedenému platobnému rozkazu v časti výroku o trovách konania podala včas odvolanie, pričom v
dôsledku uvedeného platobný rozkaz vo výroku I. nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.
07. 2017. Možno tak konštatovať, že vzhľadom na výsledok konania bol žalovaný v prejednávanej
veci procesne úspešný v celom rozsahu a súd prvej inštancie správne uložil povinnosť náhrady trov
konania (súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia) žalovanej. Z predloženého odvolania vyplýva,

že žalovaná nesúhlasí s výškou uloženej povinnosti, nakoľko trovy konania, ktorých náhrada jej bola
uložená, sú vzhľadom na jej jediný príjem neprimerane vysoké. V neposlednom rade odvolací súd
prihliadol i na postoj žalobcu v konaní, ktorý sám navrhol predmetné uznesenie (platobný rozkaz, jeho
výrok o trovách konania) zmeniť a žalovanej uložiť povinnosť náhrady trov konania v nižšej výške,
keď právny zástupca žalovaného si uplatnil trovy právneho zastúpenia len v sume 72,04 Eur. Práve s

poukazom na postoj žalobcu v konaní a jeho návrh prednesený vo vyjadrení k odvolaniu odvolací súd
mohol postupovať v zmysle § 388 CSP a rozhodnúť, že žalovaná je povinná nahradiť (zaplatiť) žalobcovi
trovy konania v nižšej výške, tak ako to bolo uvedené vo vyjadrení žalobcu k odvolaniu žalovanej a
zároveň tak, ako je uvedené vo v výrokovej časti tohto uznesenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd
platobný rozkaz súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t. j. vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť

súdny poplatok a nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia, postupom podľa ustanovenia § 388
CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP s
poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, pričom žalovaná bola v odvolacom

konaní úspešnou stranou sporu a v tom dôsledku by jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, avšak z predloženého spisu vyplýva, že v tejto súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy
nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žalovanej trovy odvolacieho konania nepriznáva.

13. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.