Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miron Čiževský
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 20Er/837/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114203242
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miron Čiževský
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7114203242.2
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Thorpe recovery,
družstvo, Stráž 8419, Zvolen, IČO: 46 662 324 proti povinnému: K. X., nar.: XX. XX. XXXX, T. XX, A. T.,
B. štát, o vymoženie 19,72 € s prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Stachom
Chladným, pod sp. zn. EX 122/2014, takto
r o z h o d o l :
I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
II. Exekúciu z a s t a v u j e.
III. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného exekútorovi osobne dňa 20. 1.
2014, a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX *XXXXXX, vydaného Okresným súdom Košice I dňa
25. 2. 2014, bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Stacho Chladný.
2. Okresný súd Košice I šetrením zistil, že povinný nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, ako
je nesprávne uvedené v žiadosti o udelenie poverenia a v návrhu na vykonanie exekúcie, ale štátnym
občanom Izraelského štátu. Vzhľadom na čl. 4. ods. 1 a čl. 22 ods. 5 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001
o právomocí a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach v spojení s § 37 zák.
č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, súd
musel skúmať, či povinný má na území SR bydlisko alebo majetok. Na základe súčinnosti poskytnutej
prezídiom Policajného zboru Slovenskej republiky bolo zistené, že povinný mal ukončený prechodný
pobyt na území SR dňa 1.9.2011. Povinný taktiež nie je vlastníkom žiadneho majetku na území SR, z
tohto dôvodu nie je daná právomoc súdu a súdneho exekútora viesť exekučné konanie voči povinnému.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.
4.Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd
zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať.
5. Podľa ust. § 3 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súdy prejednávajú a rozhodujú
súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú
iné orgány.
6.Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva právomoc súdu na rozhodovanie o návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie. Okresný súd Košice I šetrením zistil, že povinný nie je štátnym občanomSlovenskej republiky, ako je nesprávne uvedené v žiadosti o udelenie poverenia a v návrhu na vykonanie
exekúcie, ale štátnym občanom Izraelského štátu. Z uvedeného vyplýva, že v tomto prípade ide o právny
spor s medzinárodným prvkom, preto súd musel skúmať, či je daná jeho právomoc rozhodovať vo veci.
7.Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach, ak žalovaný nemá bydlisko na území členského štátu, právomoc
súdov každého členského štátu sa určí podľa právneho poriadku tohto členského štátu, ak nestanovia
niečo iné články 22 a 23.
8.Podľa čl. 22 ods. 5 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, výlučnú právomoc majú tieto súdy bez ohľadu
na bydlisko: v konaniach o výkon rozsudku súdy členského štátu, v ktorom sa rozsudok vykonal alebo
sa má vykonať.
9.Keďže uvedené nariadenie Rady bližšie neurčuje, súd ktorého členského štátu Európskej únie má
právomoc vykonať nútený výkon rozsudkov a iných rozhodnutí, v súlade s čl. 4 ods. 1 Nariadenia Rady
(ES) č. 44/2001, postupoval súd pri určovaní právomoci podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.
10.Podľa § 37 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších
predpisov, Ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej
smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové
práva, ak tu má majetok.
11.Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie § 37 z. č. 97/1963 Zb., súd musel skúmať, či povinný
proti ktorému návrh na vykonanie exekúcie smeruje, má majetok na území Slovenskej republiky,
pretože má za preukázané, že bydlisko nemá na území Slovenskej republiky. Preverením údajov v
katastri nehnuteľností súd zistil, že povinný nie je vlastníkom (ani podielovým spoluvlastníkom) žiadnej
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na území Slovenskej republiky, preto právomoc slovenských súdov nie
je daná.
12.Podľa ust. § 161 ods. 1 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak tento zákon neustanovuje
inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať
a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
13.Podľa ust. § 161 ods. 2 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak ide o nedostatok procesnej
podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
14.Súd teda dospel k záveru, že vec nespadá do jeho právomoci. Keďže ide o neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania, súd nemohol pokračovať v exekučnom konaní, preto rozhodol tak, že
súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
15.Pokiaľ ide o trovy exekúcie, v nadväznosti na vyššie citované ustanovenie, súd o nich rozhodne po
tom, ako súdny exekútor vyčísli ich výšku v prípade, že si ich uplatňuje a vyčíslenie trov exekúcie doručí
súdu spolu s exekučným spisom, resp. oznámi súdu, že si trovy exekúcie neuplatňuje.
Poučenie:
Proti I., II. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice I., v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 127 C. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C. s. p.).
V zmysle § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C. s. p.).
Proti III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§357 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.