Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. február 2018

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 6Csp/291/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6817207035
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Šedivec

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2018:6817207035.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRevúcasudcomJUDr.MiroslavomŠedivcomvprávnejvecižalobcu:MINIHOTOVOST,SE,

IČO: 043 55 211, sídlo Příkop 843/4, 602 00 Brno - Zábrdovice, zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou,
advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanej: Q. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Q. XX, XXX XX Q., o zaplatenie 100,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 100,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
100,- Eur od 24.01.2015 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 81,2 % zo zaplateného súdneho
poplatku za žalobu a z náhrady trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 34,06 Eur (z toho 13,40 Eur
súdny poplatok a 20,66 Eur trovy právneho zastúpenia) na účet advokátky žalobcu v lehote troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 18.12.2017 proti žalovanej domáhal zaplatenia 100,- Eur s úrokom

z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 100,- Eur od 24.01.2015 do zaplatenia a zmluvnej pokuty
vo výške 12,- Eur na tom skutkovom základe, že žalobca ako veriteľ žalovanej ako dlžníkovi na základe
zmluvy o úvere zo dňa 19.12.2014 poskytol úver vo výške 100,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť
žalobcovi spolu s odplatou vo výške 28,- Eur v celkovej sume 128,- Eur do 28 dní odo dňa poskytnutia
úveru, dlh žalovanej zo zmluvy o úvere sa stal splatným 16.01.2015, pričom žalovaná svoj záväzok
nesplnila riadne a včas. Žalobca mal žalovanú vyzývať k zaplateniu dlhu, za čo mala vzniknúť povinnosť
žalovanej zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu za upomienky spolu 12,- Eur.

2.Žalovaná sa k riadne doručenej žalobe písomne nevyjadrila, pojednávania vo veci sa nezúčastnila.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluva o úvere č. l. 7, všeobecné podmienky
poskytnutia úveru č. l. 10, výpis z účtu č. l. 28, na základe ktorých, s prihliadnutím k tvrdeniam žalobcu
obsiahnutým v podanej žalobe, súd zistil nasledovný skutkový stav:

4.Právnypredchodcažalobcuakoveriteľažalovanáakodlžníkuzatvorilidňa19.12.2014zmluvuoúvere
(ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej vo výške 100,- Eur, ktorý sa
žalovaná zaviazala zaplatiť spolu s odplatou vo výške 28,- Eur t.j. v sume 128,- Eur do 28 dní odo dňa
poskytnutia úveru. Úver bol žalovanej poskytnutý dňa 19.12.2014 a splatným sa stal po 28 dňoch dňa16.01.2015, pričom žalovaná nič nezaplatila. Podľa bodu 18. všeobecných podmienok poskytnutia úveru
veriteľ je oprávnený požadovať od žalovanej vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov
spojených s upomínaním vo výške 3,- Eur za každú upomienku, žalobca však vo vzťahu k žalovanej

zmluvnej pokute 12,- Eur nepreukázal, či vôbec a ako žalovanú upomínal na zaplatenie dlhu.

5.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

6.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou bola uzatvorená Zmluva, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere podľa § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka, ktorá sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje aj ustanoveniami § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských právnych vzťahoch ako aj ustanoveniami zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (§ 24 ods. 1). Žalovaná sa v zmluve zaviazala za poskytnutie

úveru vo výške 100,- Eur zaplatiť žalobcovi ako odplatu sumu 28,- Eur. Pri splatnosti úveru v dobe 28
dní potom celková odplata žalovanej za poskytnutie úveru predstavuje v prepočte 365 % ročne. Aj bez
ďalšieho podrobnejšieho zisťovania úrokových sadzieb na trhu spotrebiteľských úverov možno uzavrieť,
že takto vysoká odplata odporuje dobrým mravom (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ako aj zásadám
poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodného zákonníka), teda základným morálnym a etickým

zásadám, na ktorých sa nie vždy úspešne snaží stáť táto spoločnosť. Napr. Okresný súd Dunajská
Streda v rozsudku sp. zn. 16Csp/138/2016 považoval za odporujúci dobrým mravom úrok dojednaný už
vo výške 32 % ročne (rozsudok dostupný na www.justice.gov.sk). Dojednanie úroku, resp. odplaty za
poskytnutie úveru pri zmluve o úvere je podstatnou obsahovou náležitosťou právneho úkonu, neplatnosť
dojednania ktorejkoľvek podstatnej obsahovej náležitosti má za následok neplatnosť právneho úkonu

ako celku. Preto je uzatvorená zmluva absolútne neplatným právnym úkonom (§ 39 Občianskeho
zákonníka), resp. výkonu práva žalobcu z takejto zmluvy nemožno poskytnúť právnu ochranu (§ 265
Obchodného zákonníka). Z takéhoto právneho úkonu teda žalobcovi voči žalovanej nevznikli žiadne
práva a žalovanej voči žalobcovi nevznikli žiadne povinnosti, a žalobca má voči žalovanej iba právo na
vrátenie istiny poskytnutého úveru. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovanej boli prostriedky

z úveru podľa neplatnej zmluvy vyplatené dňa 19.12.2014 a zatiaľ žalobcovi nezaplatila nič, preto súd
žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 100,- Eur.

7.Na základe neplatne uzatvorenej zmluvy o úvere žalovaná nie je povinná plniť voči žalobcovi žiadne
záväzky touto zmluvou založené, okrem povinnosti vrátiť žalobcovi istinu poskytnutého úveru. Preto

žalobca nemá nárok na zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty vo výške 3,- Eur za každú upomienku,
uplatnenú spolu vo výške 12,- Eur. Vo vzťahu k žalovanej zmluvnej pokute 12,- Eur žalobca navyše
nepreukázal ani to, či vôbec a ako žalovanú upomínal na zaplatenie dlhu, preto žalobu v časti o
zaplateniezmluvnejpokuty12,-Eurzobochtýchtodôvodovsúdprvejinštancieakonedôvodnúzamietol.

8.Žalovaná sa dostala s plnením dlhu do omeškania, je preto povinná zaplatiť žalobcovi úrok z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 100,- Eur od 24.01.2015 do zaplatenia, keďže v tejto dobe
už bola v omeškaní so splnením tejto povinnosti.

9.Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie istiny 100,- Eur a úroku z omeškania vo výške 5,05

% ročne zo sumy 100,- Eur od 24.01.2015, ktorý ku dňu rozhodnutia vo veci predstavuje 15,52 Eur,
spolu teda v rozsahu 115,52 Eur. V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 12,- Eur bol žalobca neúspešný,
preto procesný úspech žalobcu predstavuje 90,6 % a čistý procesný úspech 81,2 %.

10.Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 90,6 %, pri aplikácii zásady úspechu v konaní (§ 255 CSP)

pri rozhodovaní o trovách konania by tak žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu
81,2 % (konanie vo veci nebolo zastavené ani sčasti, preto aplikácia § 256 CSP neprichádza do úvahy).
Okrem základných ustanovení o náhrade trov konania podľa zásady úspechu (§ 255 CSP) alebo podľa
zásady zavinenia (§ 256 CSP) prichádza do úvahy aj aplikácia dôvodov hodných osobitného zreteľa
podľa § 257 CSP. Rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania preto nie je iba rozhodovanie podľa

základných ustanovení (§ 255 a § 256 CSP), ale aj úvaha o možnej úprave rozsahu nároku na náhradu
trov konania na základe dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pretože na tomto základe
aj v celom rozsahu úspešný účastník konania môže mať nárok na náhradu trov konania iba čiastočný
alebo mu možno náhradu trov konania nepriznať aj úplne (ak ustanovenie § 257 CSP umožňuje nárokna náhradu trov konania nepriznať úplne, umožňuje tiež nepriznať nárok na náhradu trov konania aj
sčasti - arg. a maiore ad minus). Aplikácia § 257 CSP až v štádiu konania o rozhodovaní o výške
trov konania neprichádza do úvahy, pretože vyšší súdny úradník je viazaný rozhodnutím sudcu a už

rozsudkom stanovený pomer nároku na náhradu trov konania nemôže zmeniť (v štádiu rozhodovania
o výške náhrady trov konania možno posudzovať už iba účelnosť jednotlivo vykonaných procesných
úkonov). Ustanovenie § 257 CSP je právnou normou s relatívne neurčitou hypotézou, ktorá prenecháva
súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade stanovil sám hypotézu právnej normy
zo širokého vopred neobmedzeného okruhu okolností; ak bola hypotéza právnej normy vymedzená

správne, nemôže byť rozhodnutie v rozpore so zákonom z dôvodu, že neboli objasnené okolnosti
ďalšie, prípadne, že nebolo prihliadnuté k iným okolnostiam, ktoré v posudzovanom prípade nemožno
považovať za podstatné či významné.

11.V predmetnej veci súd prvej inštancie zistil dôvody, pre ktoré žalobcovi, hoci bol v konaní úspešný
v plnom rozsahu a jeho nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, by zodpovedala plná náhrada trov
konania, nemožno priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to podľa § 257 CSP, podľa
ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Predmetom konania je iba drobný spor a žalobca podáva opakovane rovnako formulované návrhy
v skutkovo a právne totožných nekomplikovaných veciach (túto skutočnosť nie je potrebné osobitne

dokazovať, pretože vyplýva priamo z vlastnej činnosti žalobcu), v ktorých v podstate úkon prevzatia a
prípravy zastúpenia, ako aj ďalšie opakované úkony, vo viacerých takto hromadne podaných veciach
splývajú do jedného. Vypracovanie takto hromadne podaných žalôb a iných úkonov spočíva v prepísaní
niekoľkých údajov týkajúcich sa osoby žalovaného a skutkového deja (niekoľko údajov o uzatvorenej
zmluve, výška žalovanej sumy, výška úroku z omeškania a dátum omeškania a pod.) a je spravidla

zabezpečené automatizovane softvérovými aplikáciami, s čo najmenším podielom ľudskej práce. Preto
nie je dôvodné, aby v takýchto veciach bola náhrada trov konania počítaná výlučne podľa § 10 a § 13a
vyhlášky č. 655/2004 Z. z., t. j. za každý úkon právnej služby samostatne. Z podobnej filozofie vychádza
napr. ustanovenie § 14b českej vyhlášky č. 177/1996 Sb. o odmenách advokátov, podľa ktorého odmena
advokáta v podobných prípadoch napr. vo veci s tarifnou hodnotou od 30.000,- Kč do 50.000,- Kč je

stanovená paušálnou sumou 500,- Kč za úkony právnej služby do podania návrhu (t.j. spravidla dva až tri
úkony: prevzatie zastúpenia, predžalobná výzva a podanie návrhu), za ktoré štandardná odmena podľa
§ 7 zmienenej vyhlášky predstavuje pri tarifnej hodnote 50.000,- Kč sumu 6200,- Kč (pri dvoch úkonoch),
resp. 9.300,- Kč (pri troch úkonoch); reálny nárok na náhradu trov právneho zastúpenia tak predstavuje
napr. len 5,5 - 8 % štandardnej odmeny advokáta, resp. 1 - 1,66 % tarifnej hodnoty predmetu sporu.

Tiež podľa bodu 29 preambuly nariadenia ES č. 861/2007 by mal súd nariadiť, aby žalovaný bol povinný
zaplatiť iba trovy konania, vrátane napríklad aj všetkých nákladov vyplývajúcich zo skutočnosti, že sa
žalobcanechalzastupovaťadvokátom,ktorésúúmernéhodnotepohľadávkyaleboktorésúnevyhnutné.

12.Advokátska tarifa (§ 10 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) je pritom nastavená v nepriamej úmere k tarifnej

hodnote pohľadávky od 100 a viac % tarifnej hodnoty pohľadávky (16,60 Eur a nižšie) až po 1,46 a
menej % tarifnej hodnoty pohľadávky (od 33.193,92 Eur vyššie). Nepomer nároku na náhradu trov
právneho zastúpenia je pritom najvýznamnejší práve v drobných sporoch a osobitne významný je najmä
v prípadoch opakovaného uplatnenia skutkovo a právne totožných nárokov nenáročných na odbornú
úroveň práce advokáta a preto charakteristických používaním formulárových žalôb a iných podaní, čomu

spravidla zodpovedá aj použitie generálneho splnomocnenia žalobcu udeleného jeho advokátovi bez
špecifikácie konkrétnej veci.

13.Právna norma upravujúca výšku náhrady trov právneho zastúpenia vyjadrená vo vyhláške č.
655/2004 Z. z. by zjednodušene mohla byť vyjadrená tak, že za urobenie určitého počtu úkonov v určitej

tarifnej hodnote patrí advokátovi odmena v určitej výške. Aplikácia tejto normy na skutkový stav, v ktorom
advokát prevezme k zastupovaniu 1000 skutkovo a právne rôznych vecí tak, že ani jedna z nich nie je
aspoň v jednom znaku (t.j. skutkovom stave alebo právnom posúdení) zhodná s inou, čo znamená, že
každé písomné podanie (výzva, žaloba, vyjadrenie) advokát nepoužije viac ako raz, má za následok,
že advokátovi vznikne nárok na tarifnú odmenu za každý úkon samostatne vo vyhláškou stanovenej

výške. Aplikácia tej istej normy na skutkový stav, v ktorom advokát prevezme k zastupovaniu 1000
skutkovo a právne totožných vecí jedného klienta (spravidla týkajúcich sa spotrebiteľských záväzkov
vzniknutých v určitom období na základe toho istého formuláru jednej adhéznej zmluvy a jej rôznych
verzií), v ktorých produkuje obsahovo rovnaké formulárové podania (výzvy, žaloby, vyjadrenia) odlišnélen osobou žalovaného a niekoľkými údajmi týkajúcimi sa skutkového stavu, teda skutkový stav vo
všetkých podstatných znakoch odlišný, nemôže viesť k tomu istému záveru, pretože dve tak odlišné
skutkové podstaty obsiahnuté v hypotéze právnej normy, nemôžu byť v dispozícii právnej normy spojené

s rovnakým právnym následkom. V tomto druhom prípade sa totiž stráca ekonomické opodstatnenie
spôsobu stanovenia výšky odmeny advokáta v závislosti od množstva „vykonanej práce“ paušálne podľa
počtu vykonaných úkonov a práve tento zásadný rozdiel v skutkových znakoch je potom dôvodom
pre teleologickú redukciu nároku žalobcu na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho
zastúpenia. Aj v prípade rozhodovania o trovách konania podľa zásady úspechu je potrebné vziať do

úvahy aj zásadu primeranosti vzniknutých trov konania vo vzťahu k výške žalovanej pohľadávky; naozaj
dôvodne a účelne vynaložené náklady (§ 251 CSP) ani z pohľadu ustanovenia § 255 CSP (a už vôbec
nie z pohľadu ustanovenia § 257 CSP) nemusia znamenať automatický nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia v základe a vo výške určenej matematicky presne podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (napr.
Lavický P. a kol., Moderní civilní proces, Masarykova univerzita Brno 2014 s. 152-154 a ďalšia literatúra
a judikatúra tam uvedená).

14.Z uvedených dôvodov preto o nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že
žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu zaplateného súdneho poplatku
za žalobu a relatívne k hodnote žalovanej pohľadávky primeranej náhrady trov právneho zastúpenia
za jeden úkon právnej služby (25,44 Eur), pričom takto priznaná náhrada trov právneho zastúpenia by

predstavovala 1/3 štandardnej odmeny advokáta (prevzatie zastúpenia, predžalobná výzva, podanie
žaloby) a zodpovedala by svojou výškou 25 % tarifnej hodnoty pohľadávky (žalobcom požadovaná
náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 50,88 Eur predstavuje 50 % tarifnej hodnoty pohľadávky,
pričom napr. nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v tomto rozsahu by zrejme väčšinu súdov viedol k
úvahe o jeho neprimeranosti voči vymáhanej pohľadávke). Súd prvej inštancie zvážil všetky aspekty

rozhodovania o dôvodoch hodných osobitného zreteľa rovnako aj dopad rozhodnutia o nároku na
náhradu trov konania na obe strany sporu, pričom nezistil rozpor takéhoto rozhodnutia ani s právom na
spravodlivý proces ani so zásadami elementárnej spravodlivosti, ani s pozitívnym právom, keď nárok
na náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (podzákonný predpis) možno
modifikovať napr. podľa ustanovenia § 257 CSP. Priznaný nárok na náhradu trov konania zohľadňuje tiež

skutočnosť, že žalobca okrem doručenia jedného písomného podania adresovaného súdu (žaloba) inak
nevyužil právne služby svojho advokáta. Stanoviť pomer nároku na náhradu trov konania pritom možno
nielen percentom alebo zlomkom, ale aj akokoľvek inak - najmä slovným spojením vyjadrujúcim rozsah
nároku na náhradu trov konania jednoznačným a určitým spôsobom. Žalobca bol v konaní úspešný
iba v rozsahu 90,6 %, takto stanovený základ nároku žalobcu na náhradu trov konania preto ďalej súd

upravil vzhľadom na čiastočný neúspech žalobcu v konaní tak, že žalovaná zaplatí žalobcovi iba časť
zodpovedajúcu čistému úspechu žalobcu v rozsahu 81,2 % z určeného základu nároku na náhradu trov
konania.

15.Z dôvodu hospodárnosti konania súd týmto rozsudkom rozhodol okrem nároku na náhradu trov

konania aj o výške trov. Odvolanie proti výroku o náhrade trov konania je však podľa § 357 písm. m)
CSP prípustné len do časti výroku o nároku na náhradu trov konania (a nie aj proti výške); časť výroku o
výške náhrady trov konania však ako závislý výrok nenadobudne právoplatnosť skôr ako výrok o nároku
na náhradu trov. V prípade zmeny výroku o nároku na náhradu trov konania odvolacím súdom o výške
náhrady trov konania rozhodne znovu súd prvej inštancie samostatným uznesením.

16.Výška náhrady trov konania predstavuje zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 16,50 Eur a
trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby 16,60 Eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004
Z. z.) a paušálna náhrada nákladov 8,84 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), trovy právneho
zastúpenia teda spolu predstavujú 25,44 Eur. Čistému úspechu žalobcu v rozsahu 81,2 % potom

zodpovedá nárok na náhradu trov konania vo výške 13,40 Eur za súdny poplatok a 20,66 Eur za trovy
právneho zastúpenia.

17.O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP tak, že žalovanej súd uložil povinnosť
zaplatiť dlh v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania

na účet advokátky žalobcu súd uložil žalovanej v súlade s § 263 ods. CSP, podľa ktorého ak bola v
konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako
prijímateľa náhrady trov konania advokáta.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku
konania,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).