Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoPr/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613209971
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5613209971.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu Mgr. Anny Mihálikovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobkyne: Mgr. H. I., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, K. R., právne zastúpenej spoločnosťou LEAGLE s. r. o., so sídlom
Kuzmányho 3997, Liptovský Mikuláš, proti žalovaným: v 1/ rade Mgr. T. P., rod. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytomB.XX,P.,v2/radeMgr.Y.L.,rod.L.,nar.XX.XX.XXXX,bytomJ.XXXX/X,K.R.(žalovaní1/,2/ako
právni nástupcovia pôvodného žalovaného JUDr. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX), o
určenie skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č. k. 8Cpr/4/2013-61 zo dňa 06.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1/ a v 2/ rade priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovanému nepriznal právo na
náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie okresného súdu sa opiera o ust. § 61 ods. 1, § 63 ods. 1, § 64 ods. 1 zákona č. 586/2003
Z. z. o advokácii účinného k 06.04.2005, § 60 ods. 1, § 77 Zákonníka práce účinného k 06.04.2005, §

34, § 35 ods. 1, § 37 Občianskeho zákonníka, § 80 písm. c) OSP.

3. Postupujúc podľa označenej právnej úpravy, súd žalobu zamietol. Dohoda o skončení pracovného
pomeru je dvojstranný právny úkon, obsahujúci zhodný prejav vôle zamestnanca a zamestnávateľa
skončiť pracovný pomer k určitému dňu. Proces vzniku dohody o skončení pracovného pomeru
je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Absencia
niektorej náležitosti platného právneho úkonu má za následok jeho neplatnosť. K náležitostiam vôle patrí

sloboda a vážnosť, náležitosťami prejavu vôle sú jeho zrozumiteľnosť, určitosť a v niektorých prípadoch
aj forma. Aj v pracovno-právnych vzťahoch je potrebné aplikovať ustanovenia § 37 a nasl. Občianskeho
zákonníka.Esenciálnounáležitosťoukaždéhoprávnehoúkonuje,žemusíbyťurobenýslobodne,vážne,
určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. V pracovnoprávnych vzťahoch je potrebné tieto požiadavky na
právny úkon je potrebné aplikovať subsidiárne vzhľadom na lex specialis, ktorým je Zákonník práce.
Vôľa je podľa teórie občianskeho práva psychický stav konajúceho človeka k zamýšľanému (chcenému)
dôsledku. Na existenciu vôle sa usudzuje predovšetkým z objektívnych skutočností, teda okolností, za

ktorých bol prejav vôle urobený. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene alebo
zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 Občianskeho
zákonníka). Konanie subjektu, ktoré takejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za právny úkon
anemožnouvažovaťojehoplatnostialeboneplatnosti.Žalobkyňavpodanejžalobetvrdí,žejejpracovnýpomer založený pracovnou zmluvou zo 06.04.2005 so žalovaným trval nepretržite do 28.02.2013, kedy
bol skončený na základe dohody o skončení pracovného pomeru uzatvorenej 31.01.2013. Domáhala
sa určenia, že jej pracovný pomer skončil dohodou k 28.02.2013. Pracovnoprávny pomer žalobkyne

ako advokátskej koncipientky u žalovaného ako advokáta sa spravuje pracovno-právnymi predpismi
(§ 64 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii účinného k 06.04.2005). Žalobkyňa svoj naliehavý
právnyzáujemnatakomtourčeníodôvodnilaneistotousvojhoprávnehopostavenia,pretožeodsúdneho
rozhodnutia priamo závisí jej spätné zaradenie do systému sociálneho poistenia z titulu zamestnania
u žalovaného trvajúceho od 01.01.2012 do 28.02.2013. Navrhla, aby súd predbežne riešil otázku

absolútnej neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru, ktorá mala byť medzi ňou a žalovaným
uzatvorená 07.12.2011, podľa ktorej mal pracovný pomer žalobkyne u žalovaného skončiť ku dňu
31.12.2011. Žalobkyňa poprela uzatvorenie takejto dohody, ktorú pre nedostatok vôle a jej prejavu
považuje za nulitný úkon. Zároveň však uviedla, že ide o právny úkon absolútne neplatný pre rozpor s
dobrými mravmi aj obchádzanie zákona. Úlohou súdu, vzhľadom na vymedzenie žalobného nároku bolo
posúdiť, či je aj v tomto konaní potrebné skúmať naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom

určení. Určovaciažalobapodľa§80písm.c)OSPmápreventívnycharakteraprichádzadoúvahyvtedy,
keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia, práva alebo neistoty v právnom vzťahu, ak k
zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Právo domáhať sa neplatnosti (aj) dohody
o skončení pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce má ktorákoľvek zmluvná strana, najneskôr
v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Pokiaľ v tejto lehote nie je podaná

žaloba na určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, jeho neplatnosťou sa nemožno ďalej
zaoberať a rozviazanie pracovného pomeru je účinné. Pri postupe podľa tejto právnej úpravy naliehavý
právny záujem na požadovanom určení nie je daný [Z III (s. 146), R 61/2007]. Žalobkyňa však tvrdí,
že dohodu zo 07.12.2011 o skončení pracovného pomeru ku dňu 31.12.2011 nikdy neuzatvorila, o jej
existencii sa dozvedela v auguste 2012. Nemohla sa preto objektívne v 2-mesačnej lehote určenej v § 77

Zákonníka práce odo dňa, keď mal pracovný pomer skončiť (teda do 28.02.2012) domáhať neplatnosti
skončenia pracovného pomeru. Za týchto okolností potom žalobkyňa má naliehavý právny záujem v
zmysle § 80 písm. c) OSP domáhať sa určenia, že toto rozviazanie pracovného pomeru je neplatné (či
už pre tvrdený nedostatok vôle, jej prejavu, rozpor so zákonom a pod.). Takúto žalobu však žalobkyňa
nepodala. Súd len nad rámec pripomína, že pre skončenie pracovného pomeru nie je postačujúce, aby

zamestnávateľ prejavil vôľu skončiť so zamestnancom, pretože ide o jednostranný adresovaný právny
úkon, ktorý sa musí dostať do sféry zamestnanca, čo nebolo preukázané. Len v takom prípade začne
plynúť 2-mesačná lehota podľa § 77 Zákonníka práce na uplatnenie nároku z neplatného skončenia
pracovného pomeru. Ak dohoda o skončení pracovného pomeru zo 07.12.2011 nie je prejavom vôle
žalobkyne a platná je dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 31.01.2013, potom žalobkyňa

nemá naliehavý právny záujem na určení, že jej pracovný pomer v zmysle tejto platnej dohody o jeho
skončení skončil 28.02.2013. Naliehavý právny záujem žalobkyne nespočíva totiž v deklarácii platného
skončenia jej pracovného pomeru dňom 28.02.2013, ale vo vyriešení otázky platnosti, alebo neplatnosti
skončenia pracovného pomeru. Hoci žalobkyňa v žalobe uvádza aj to, že cit.: „má naliehavý právny
záujem na určení trvania jej pracovného pomeru od 06.04.2005 do 28.02.2013“, takéto určenie nie je

predmetom konania. Súd zdôrazňuje, že na základe žaloby o určenie, že pracovný pomer trvá, nemožno
posudzovať otázku platnosti rozviazania pracovného pomeru, ale súd sa obmedzí iba na zistenie, či
existuje úkon spôsobilý byť v zmysle § 60 Zákonníka práce dôvodom pre rozviazanie pracovného
pomeru (R51/2002). Je potrebné dôsledne rozlišovať neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa
§ 60 Zákonníka práce (ktorého je možné sa domáhať v 2-mesačnej lehote) od určenia neplatnosti

právneho úkonu iného charakteru. Predmetom neplatnosti skončenia pracovného pomeru je existencia
právnej skutočnosti (neplatnosti právneho úkonu rozviazania pracovného pomeru), nie určenie či tu
právny vzťah je alebo nie je. Žalobu o určenie, že pracovný pomer trvá, nemožno zamieňať so žalobou
na neplatnosť skončenia pracovného pomeru. V rámci zisťovania, či existuje niektorý z úkonov spôsobilý
byť dôvodom pre rozviazanie pracovného pomeru, sa nemožno zaoberať skúmaním ich platnosti ani

ako prejudiciálnou otázkou (R51/2002). Pre žalobkyňu bolo potrebné odstrániť stav neistoty a zistiť,
či na základe pôvodnej pracovnej zmluvy zo 06.04.2005 má aj po 01.01.2012 osobné povinnosti voči
zdravotnej poisťovni, Sociálnej poisťovni, aké práva si môže uplatniť voči úradu práce, či sa za obdobie
od 01.01.2012 do 28.02.2013 má považovať za zamestnanú u žalovaného alebo nezamestnanú a pod.
Pre úplnosť súd pripomína, že podľa § 61 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii účinného

k 06.04.2005 advokátsky koncipient je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátskych koncipientov
vedeného komorou. Ak sa pracovný pomer advokátskeho koncipienta uzatvorený s advokátom skončil,
komora ho vyčiarkne zo zoznamu advokátskych koncipientov ku dňu skončenia pracovného pomeru.
Ako vyplýva z oznámenia Slovenskej advokátskej komory z 20.11.2013, Mgr. H. I. nebola vyčiarknutázo zoznamu advokátskych koncipientov ku dňu 31.12.2011, ale až 28.02.2013 na základe dohody
o skončení pracovného pomeru z 31.01.2013, ktorá jediná bolo tomuto samosprávnemu orgánu
predložená. Presahuje rámec dokazovania zodpovedanie otázky plnenia povinností zamestnávateľa,

ktorý bol zo zoznamu advokátov vyčiarknutý už od 25.07.2011, no pri uplatňovaní nároku na sociálne
zabezpečenie bola predložená dohoda o skončení pracovného pomeru zo 07.12.2011 a žalobkyňa
disponuje dohodou ďalšou, uzatvorenou 31.01.2013. Tieto skutočnosti otvárajú možno aj priestor pre
trestnoprávnu rovinu, a to prípadne aj vo vzťahu k riadnemu plneniu povinností príslušnými štátnymi
orgánmi. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP. V konaní úspešný žalovaný

nenavrhol prisúdenie náhrady vzniknutých trov.

4. V zákonnej lehote podala odvolanie voči rozsudku žalobkyňa. Má za to, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na obsah žaloby žalobcu, ako aj
obsah odôvodnenia rozsudku považuje právne závery súdu prvého stupňa za vecne nesprávne. Súd
prvého stupňa explicitne uviedol, že žalobkyňa z objektívnych dôvodov nezmeškala lehotu podľa § 77

Zákonníka práce domáhať sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru na základe napádanej dohody
o skončení pracovného pomeru zo dňa 07.12.2011, pretože o jej existencii ani nevedela a zároveň
vyvodil právny záver, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) OSP
domáhať sa určenia, že toto rozviazanie pracovného pomeru je neplatné. Takúto žalobu však žalobkyňa
nepodala. Poukazuje na znenie ust. § 80 písm. c) OSP. Žalobcovia môžu podať aj určovaciu žalobu

ohľadom existencie či neexistencie právnej skutočnosti, ktorá však nezodpovedá žalobe upravenej v
ust. § 80 písm. c) OSP. V týchto žalobách nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem,
nakoľko vyplýva priamo z právneho predpisu. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Obdo/27/2008 zo dňa 26.11.2009. Žalobca tvrdí, že takú žalobu čo do jej obsahu podal. Z
dôvodu právnej istoty (zmeškanie prekluzívnej lehoty podľa § 77 ZP) žiadal súd o určenie neplatnosti

skončenia pracovného pomeru z napádanej dohody, nie v samotnom petite žalobného návrhu, ale aby
súd rozhodol o neplatnosti skončenia pracovného pomeru ako o predbežnej otázke. Konajúci súd musí
rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom. Nie je však porušením tejto zásady, ak
súd inak právne kvalifikuje nárok, ktorý by bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou
súdu v zmysle zásady „iura novit curia“. Súd nie je formálne viazaný petitom žalobného návrhu. Súd

pri aplikácii zásady „ne ultra petitum“ vychádzal v odôvodnení svojho rozsudku zrejme z predpokladu,
že nemôže prekročiť žalobcov návrh a prisúdiť viac, než čoho sa domáha, ale žalobca sa výslovne
domáhal o vyslovenie absolútnej neplatnosti skončenia pracovného pomeru ku dňu 31.12.2011, i keď
nie je formálne v petite žaloby, alebo ako otázky predbežnej, o rozhodnutí ktorej platí zásada res
iudicata v inom konaní. Preto súd mohol vyhovieť žalobe v časti určenia absolútnej neplatnosti skončenia

pracovného pomeru žalobcu so žalovaným ku dňu 31.12.2011 aj vo výrokovej časti svojho rozsudku
a neporušil by tak svojím rozhodnutím viazanosť súdu návrhom podľa ust. § 153 OSP. Naviac takýto
právno-formalistický a pozitivistický postup súdu je v rozpore so základnými zásadami OSP. Taktiež
nemožno súhlasiť s právnym názorom súdu, že ak je platná dohoda o skončení pracovného pomeru zo
dňa 31.01.2013, potom žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení, že jej pracovný pomer v

zmysletejtoplatnejdohodyojehoskončenískončil28.02.2013.Platnosťdohodyoskončenípracovného
pomeru zo dňa 31.01.2013 však bola medzi stranami sporu sporná. Jej spornosť namietal tak žalovaný
pri kontrole v Sociálnej poisťovni Liptovský Mikuláš, ako aj samotná Sociálna poisťovňa, ktorá ju
neakceptovala a odkázala žalobcu na súd. Z tohto dôvodu mal súd skúmať platnosť trvania a skončenia
pracovného pomeru žalobcu aj v dôsledku tejto dohody ako spornú otázku a túto meritórne vyriešiť. Súd

však túto otázku neriešil a vychádzal pri nej z jej nespornosti. Z toho vyvodil právny záver, že nie je daný
naliehavý právny záujem. Žalobca preukázal naliehavý právny záujem aj na tomto určení skončenia
pracovného pomeru, pričom využil dispozíciu s návrhom i čo do formy a textu petitu, keďže v § 80 písm.
c) je výpočet určovacích návrhov len demonštratívny. Text petitu odrážal ochranu oprávneného záujmu
žalobcu na poskytnutie ochrany jeho práv zamestnanca a účastníka na nemocenskom a dôchodkovom

zabezpečení garantovanom zákonom. Súd prvého stupňa tak výrazne právne pochybil pri aplikácii ust.
§ 152 ods. 2 OSP a § 153 ods. 1 a 2 OSP. Týmto svojím postupom porušil ust. § 1, § 2, § 3 OSP, kedy
jeho rozhodnutie neviedlo k naplneniu základných zásad a princípov občianskeho súdneho konania.
Žalobkyňa navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

5. Žalovaná v 1/ rade uviedla, že sa plne stotožňuje s právnym posúdením okresným súdom. Poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 147/2008. Vzhľadom k tomu neobstojí právna
kvalifikácia odvolania podaného žalobkyňou, ani jeho odôvodnenie. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že priurčovacích žalobách ohľadne existencie či neexistencie právnej skutočnosti nie je potrebné tvrdiť a
preukazovať naliehavý právny záujem, nakoľko vyplýva z právneho predpisu, toto nemožno aplikovať
na žalobu podanú žalobkyňou. V niektorých prípadoch hmotné právo síce pripúšťa žaloby na určenie

právnej skutočnosti, pri týchto žalobách z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu vyplýva logický dôvod,
prečo je potrebné, aby súd určil právnu skutočnosť. Dôvodom je väčšinou to, že rozhodnutie súdu je
osobitnou podmienkou, že sa na právny úkon hľadí ako na neplatný. Samo hmotné právo vyžaduje,
aby zamestnanec podal žalobu o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a ak tak neurobí,
bude sa výpoveď považovať za platnú, aj keby zamestnanec jej neplatnosť u zamestnávateľa namietal.

Žalobkyňa nepodala žalobu, naliehavý právny záujem z ktorej by vyplýval priamo z právneho predpisu, a
teda žalobkyňa má povinnosť naliehavý právny záujem na požadovanom určení preukazovať. Neobstojí
tiež tvrdenie žalobkyne, že súd nie je formálne viazaný petitom žalobného návrhu, môže ho na základe
svojej právnej kvalifikácie zmeniť, upraviť. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Súd nie je síce viazaný
formuláciou žalobného petitu, ale jeho obsahom viazaný je. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 216
ods. 1 CSP. Žaloba vymedzuje predmet sporového konania, a to pokiaľ ide o 1. konkrétny právny

vzťah, o ktorom tvrdí, že existuje a je ohrozený alebo porušený, 2. konkrétny nárok z tohto právneho
vzťahu, ktorému žiada poskytnúť súdnu ochranu, 3. výšku alebo rozsah plnenia, ktoré z daného nároku
žiada priznať. V súlade s autonómiou súkromnoprávnych vzťahov súdy neposkytujú ochranu právnemu
vzťahu, právu ani nároku na plnenie, o ochranu ktorého žalobca nežiadal. Súd sa teda v sporovom
konaní nebude vecne zaoberať iným právnym vzťahom, iným právom, ani iným plnením, než aké sú

uvedené v žalobe a nemôže priznať iné plnenie, ako je žiadané v petite. Na podaní žaloby o určenie
skončenia pracovného pomeru, t. j. určenie trvania pracovného pomeru nemá žalobkyňa naliehavý
právny záujem. Žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

6. Žalovaný v 2/ rade vo vyjadrení uvádza, že sa stotožňuje s vyjadrením žalovanej v 1/ rade. Rozsudok

súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a žiada ho potvrdiť.

7. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaných v 1/ a v 2/ rade nevyjadrila.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobkyne v

rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

9. Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový

stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku v
zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, na ktoré poukazuje, pričom nie je žiaduce, aby opakoval vecne správne
závery súdu prvej inštancie.

10. Odvolacie námietky žalobkyne nie sú dôvodné.

11. Počnúc od 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný kódex zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný
sporový poriadok, ktorý sa v zmysle ust. § 470 ods. 1 vzťahuje aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle ust. § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou žalobkyne, že súd v zmysle zásady iura novit curia nebol
formálne viazaný petitom žalobného návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že pracovný
pomer medzi žalobcom a žalovaným založený písomnou pracovnou zmluvou zo dňa 06.04.2005 skončil
dohodou ku dňu 28.02.2013, pričom ani ust. § 153 OSP mu nebránilo tento na základe svojej právnej

kvalifikácie zmeniť, upraviť a rozhodnúť o vyslovení absolútnej neplatnosti skončenia pracovného
pomeru ku dňu 31.12.2011, ktorú otázku žalobkyňa žiadala posúdiť v žalobe prejudiciálne.

13. S takýmto názorom nemožno súhlasiť. Ani ust. § 153 OSP (t. j. procesného predpisu platného v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie), ani ust. § 216 ods. 1 CSP neumožňovalo súdu rozhodnúť

spôsobom, ktorého sa v odvolaní domáha žalobkyňa.

14. Zásada ne ultra petitum, ktorá je v súčasnosti vyjadrená v ust. § 216 ods. 1 CSP (predtým bola
rovnako vyjadrená v ust. § 153 ods. 1 CSP), upravuje viazanosť súdu žalobným návrhom žalobcu.Žalobca je povinný vymedziť predmet sporového konania čo do vymedzenia rozhodných skutočností
a petitom žaloby, t. j. ako žiada, aby súd vo veci rozhodol. Uvedené síce neznamená, že súd je
doslovne petitom žaloby viazaný, nemôže však prekročiť jeho obsah. Súd síce môže navrhovaný

petit žaloby preformulovať, vyjadriť inými slovami, musí byť však zachovaný jeho obsah. Z podanej
žaloby nepochybne vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala podanou žalobou určenia, že pracovný pomer
medzi stranami sporu skončil dohodou ku dňu 28.02.2013. Hoci trvanie pracovného pomeru na základe
vymedzenia rozhodných skutkových okolností odvodzovala aj od neplatného skončenia pracovného
pomeru na základe dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 07.12.2011, nežiadala súd, aby o

takomto nároku rozhodol. V súlade so zásadou autonómie súkromnoprávnych vzťahov súdy nemôžu
poskytnúť ochranu právnemu vzťahu, právu ani nároku na plnenie, o ochranu ktorého žalobca nežiadal.
Súd prvej inštancie potom správne rozhodol o nároku, ktorý vymedzila samotná žalobkyňa, navyše
zastúpená advokátskou kanceláriou.

15. Pokiaľ ide o existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, v čase podania

žaloby, ako aj v čase rozhodovania súdu prvej inštancie tento upravoval § 80 písm. c) OSP. Hoci v zmysle
zásadyokamžitejaplikabilitysavzťahujeajnatotokonanieCivilnýsporovýporiadok,ktorývosvojomust.
§ 137 písm. d) pripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti, iba ak to vyplýva z osobitného predpisu,
odvolací súd, vychádzajúc z legitímnych očakávaní žalobkyne pri podaní žaloby, aplikoval, pokiaľ ide o
naliehavý právny záujem, ust. § 80 písm. c) OSP. Toto ustanovenie pripúšťalo možnosť podať aj žalobu

o určenie právnej skutočnosti (aj keď to nevyplývalo z osobitného predpisu) za predpokladu, ak je na
určení naliehavý právny záujem.

16. Okresný súd potom správne posudzoval naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že
pracovný pomer strán sporu skončil dohodou ku dňu 28.02.2013.

17. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na záver rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo 27/2008 zo
dňa 26.11.2009, ten nie je na súdenú vec aplikovateľný. Uvedený rozsudok hovorí o tom, že nie je
potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem v prípade žaloby o určenie právnej skutočnosti,
ak vyplýva priamo z právneho predpisu. To však nie je prípad žaloby žalobkyne, pretože prípustnosť

žaloby o určenie, kedy pracovný pomer skončil, nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu (na rozdiel
od žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktorá však podaná nebola).

18. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo
147/2008 uverejnený v ZS pod č. 5/2009) vyplýva, že ust. § 77 Zákonníka práce priznáva účastníkom

pracovnoprávneho vzťahu možnosť uplatniť na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Tým
je však zároveň - z aspektu § 80 písm. c) OSP vylúčené, aby sa niektorý z nich domáhal z rovnakého
právneho dôvodu žalobou podanou v zmysle § 80 písm. c) OSP určenia, že pracovný pomer trvá.
Rovnaký charakter má aj žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že pracovný pomer skončil k
28.02.2013, ktorá je tiež svojou povahou žalobou o určenie trvania pracovného pomeru po tvrdenom

neplatnom skončení pracovného pomeru.

19. Naliehavý právny záujem sa žalobkyňa snažila zdôvodniť tým, že v dôsledku neplatnej dohody o
skončení pracovného pomeru, ktorá jej nebola ani doručená, o ktorej sa nedozvedela, bola vylúčená v
období od 01.01.2012 do 28.02.2013 z nemocenského a dôchodkového poistenia. V tomto treba dať

za pravdu aj súdu prvej inštancie, že v ostatných otázkach potreba určenia trvania pracovného pomeru
nevyvstala.

20. Pokiaľ však ide o účasť na sociálnom poistení (nemocenské, dôchodkové poistenie a poistenie v
nezamestnanosti), vznik a zánik poistenia upravuje § 20 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

a rozhodovanie o tejto účasti patrí do právomoci Sociálnej poisťovne. Pokiaľ potom žalobkyňa má za to,
že bola zúčastnená na sociálnom poistení, môže sa svojich nárokov domáhať v konaní pred Sociálnou
poisťovňou v zmysle § 172 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. Takéto konanie nie je dôvodné
obchádzať podaním určovacej žaloby o trvanie pracovného pomeru.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, ktorý taktiež vykazuje vecnú správnosť.22. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 CSP s poukazom na ust. §
255 ods. 1 CSP. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade boli úspešnými účastníkmi odvolacieho konania, vznikol im
preto voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov

konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)