Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/59/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116225949
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116225949.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku v spore žalobcu: B. E., nar. XX.X.XXXX, bytom J.
XXX/XX, XXX XX C., zastúpený opatrovníkom: Z. E., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX C.,
právne zastúpený JUDr. Katarínou Čeremetovou, advokátkou, so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov,
proti žalovanému: Domov sociálnych služieb v Brezovičke, so sídlom Brezovička 62, 082 74 Brezovica,

právne zastúpený JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom, so sídlom Ružová 10, 083 01 Sabinov, o
vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.
k. 11C/246/2016-408 zo dňa 06.07.2017, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa uznesenie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách konania.

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu,

o ktorom bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým uznesením konanie zastavil a vyslovil,
že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou z 15.12.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému

zaplatiť mu sumu 1.771,48 Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia a nahradiť
mu trovy konania. Písomným podaním zo dňa 09.06.2017 vzal žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu žalobu v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd konanie zastavil. Zároveň si uplatnil aj nárok
na náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu došlo skôr, než sa
začalo predbežné prejednanie sporu, súd prvej inštancie konanie podľa § 145 ods. 1, ods. 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zastavil. Žalobca procesne zavinil zastavenie

konania späťvzatím žaloby, a preto vznikol žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie však poukázal na to,
že po ukončení pobytu žalobcu u žalovaného, žalobca sa domáhal predloženia dokladov v súvislosti
s vyúčtovaním jeho nákladov počas pobytu u žalovaného. Žalovaný odmietol tieto doklady žalobcovi
predložiť (list zo dňa 23.09.2016) a na základe dokladov, ktoré mal žalobca k dispozícii, z opatrnosti
podal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže nebola preukázaná dôvodnosť čerpania

konkrétnych finančných prostriedkov. Nárok na vydanie požadovaných dokladov bol nútený uplatniť na
súde žalobou zo dňa 04.08.2016 a k ich dobrovoľnému vydaniu došlo až 01.06.2017. Po oboznámení
sa s týmito dokladmi zobral žalobu späť. Za týchto okolností by nebolo spravodlivé priznať žalovanému
náhradu trov konania, keďže tento spor zavinil žalovaný tým, že odmietol predložiť žalobcovi všetky ním
požadované doklady. Napokon zohľadnené boli aj pomery žalobcu, ktorý má veľmi nízky príjem, keďže
je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 314,- Eur mesačne.3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, a to proti výroku o
trovách konania. Namietal, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s ust. § 256 ods. 1 CSP. Tvrdenia
žalobcu, že mu žalovaný bránil alebo odmietol vydať kópie dokumentov žalobcu označil za nepravdivé a

účelové. Žalobca, resp. jeho právny zástupca mal právo kedykoľvek nahliadať do dokumentov žalobcu.
Súd prvej inštancie si tak osvojil výhradne tvrdenia žalobcu. Navrhol uznesenie v jeho napadnutej
časti zmeniť a žalovanému priznať náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, eventuálne
rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Poukázal na skutočnosť, že pri posudzovaní okolností
hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých
účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich
postoj v konaní. Žalovaný nikdy, pred podaním žaloby, žalobcovi ani jeho právnemu zástupcovi nepodal
vysvetlenie k tomu, ako boli použité finančné prostriedky žalobcu v čase, keď tento býval v DSS v
Brezovičke. Žalovaný pred podaním žaloby žalobcovi tiež nikdy neumožnil nahliadnuť do dokumentácie

a vyhotoviť si kópie požadovaných dokumentov, a to aj napriek tomu, že žalobca mal na to právo.
Žalovaný žalobcovi písomne oznámil svoje stanovisko, v zmysle ktorého jediný subjekt, ktorému umožní
nahliadnuť do požadovanej dokumentácie, resp. jediný, ktorému poskytne požadované vysvetlenie, je
súd. Má za to, že súd prvej inštancie správne posúdil dôvody, pre ktoré náhradu trov konania stranám
sporu nepriznal. Navrhol rozhodnutie v jeho napadnutej časti potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho

konania.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal napadnuté
uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP,

bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie
je dôvodné.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

7. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie si osvojil výhradne tvrdenia žalobcu o tom,
že žalovaný mu odmietal vydať požadované dokumenty, a preto bol nútený sa svojho práva domáhať
súdnou cestou.

8. K predmetnej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách

konania nespočíva len na vyhodnocovaní skutočnosti, ktoré viedli žalobcu k podaniu žaloby a správania
žalovaného, ale aj na aplikácií výnimočného ust. § 257 CSP.

9.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

10. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu alebo strane, ktorej
to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel
alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred
všeobecným súdom.

11. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za
zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 CSP.

12. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať

dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257
CSP (§ 150 OSP) len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov.
R 34/1982, R 23/1989).13. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo
určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (napr. konanie o určenie
otcovstva, ak maloletý žalobca nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena

zákonnej úpravy, ak žalovaný ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť zdravotný
stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony). (uznesenie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 4 M Cdo 2/2008, zo dňa 25. februára 2009).

14. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada tiež na osobné, majetkové

pomery, ako aj ďalšie pomery všetkých strán, okolnosti podania návrhu na začatie konania a
uplatňovania práva stranou, postoje strán v konaní, ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách
konania ako na povinného, tak aj oprávnenú stranu z titulu práva na náhradu trov konania.

15. Súd prvej inštancie správne zohľadnil nielen dôvody späťvzatia žaloby, ale aj skutočnosť významnú
pre posúdenie nároku na náhradu trov konania, a to majetkovú a sociálnu situáciu žalobcu. Z obsahu

spisu je zrejmé, že žalobca má mimoriadne nízky príjem, nakoľko jeho jediným príjmom je invalidný
dôchodok vo výške 314,- eur. Iný príjem žalobca nepoberá, uvedená suma mu musí postačovať
na úhradu všetkých nevyhnutných nákladov smerujúcich k uspokojeniu jeho základných životných a
ľudských potrieb.

16. V ustanovení § 257 CSP je fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky právnych
noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže
byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom.
Zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než
by plynul z dispozitívnej právnej normy.

17. Odvolací súd, pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania, pri posudzovaní okolností hodných
osobitnéhozreteľa,prihliadolnielennaosobné,majetkové,zárobkovéainépomeryvšetkýchúčastníkov,
teda nielen toho, koho by podľa všeobecných ustanovení postihovala povinnosť nahradiť trovy konania,
ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá, ale aj na

okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a tiež postoj účastníkov v tomto konaní.

18. Odvolací súd posúdil sociálnu situáciu žalobcu ako fyzickej osoby, ktorý sa nachádza v nepriaznivej
finančnej situácií a situáciu žalovaného ako právnickej osoby a dospel k záveru, že v prípade žalobcu sú
splnené dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré opodstatňujú nepriznanie náhrady trov konania pred

súdom prvej inštancie.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto
rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu vznikol nárok na
náhradu trov tohto konania.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).