Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. jún 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/351/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313227564
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2313227564.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Bundzelovou v právnej veci

navrhovateľa: A. F., J.. XX.XX.XXXX, G. Š. N. XXX/X, XXX XX A., proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený AK: WERNER & Co. s.r.o., Stromová 54/A,
831 01 Bratislava, IČO: 36 869 643, za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa: Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42176778, o
určenie neplatnosti úverovej zmluvy a zapl. bezdôvodného obohatenia a primeraného zadosťučinenia,
takto

r o z h o d o l :

Súd určuje že zmluva o úvere č. 1231692 zo dňa 31.8.2005 uzatvorená medzi navrhovateľkou a

odporcom je neplatná.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke bezdôvodné obohatenie vo výške 955,98 Eur, do troch dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Súd navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 14. 10. 2013 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd určil, že úverová
zmluva číslo 1231692 zo dňa 31. 08. 2005 je neplatná, ktorým by súd odporcu zaviazal zaplatiť jej
bezdôvodné obohatenie vo výške 955,98 Eur a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1000
Eur. Svoj návrh odôvodnila tým, že je nesporné, že medzi navrhovateľkou a odporcom bola uzatvorená
zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného
v čase uzavretia zmluvy, na základe ktorej odporca poskytol spotrebiteľský úver č. XXXXXXX zo dňa
31.08.2005 vo výške 995,82 Eur. Odporcovi uhradila celkovú sumu vo výške 1951,80 Eur. Odporcovi

tak preplatila nad istinu vo výške 995,98 Eur. Žiada aj o vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa
odporca obohatil, keďže úver bol pre porušenie zákona bezúročný a bez poplatkov, naviac odporca sa
obohatil aj preto, že úverová zmluva je z dôvodov uvádzaných nižšie absolútne neplatná. (vyplatená
suma 1951,80 Eur-istina 995,82 Eur-bezdôvodné obohatenie 995,98 Eur). Zmluva je spotrebiteľskou
podľa Občianskeho zákonníka a dopadá na ňu v celom rozsahu spotrebiteľská ochrana podľa OZ a
z.č. 258/2001 Z.z.. Jej nároky sú odôvodnené aj s cieľom Európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa,
ktorých zmyslom a cieľom je dosiahnuť stav, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách

spotrebiteľov nezaväzovali. Je nepredstaviteľné, aby zmluva o úvere a všeobecné obchodné podmienky
obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky. Výklad v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
musí byť vždy v prospech spotrebiteľa (§54 ods. 2 OZ). Pri hodnotení neprijateľnosti zmluvných
podmienok v zmluve o úvere, musí súd prihliadnuť najmä na okolnosť, že podmienky predformulovalprofesionál-odporca, ktorý má povinnosť odbornej starostlivosti, a tiež na okolnosť, že spotrebiteľ bol
vo finančnej tiesni. Je to predovšetkým odporca, ktorý by mal postupovať s odbornou starostlivosťou, v
súlade s dobrými mravmi (§3 OZ) a mal by na trhu ustáliť hranicu, pokiaľ ide o čestné podmienky a ich

používanie v spotrebiteľských zmluvách. V slušnej spoločnosti podmienky dojednané s odporcom obstáť
za žiadnych okolností nemôžu. Odporca postupoval voči nej bez odbornej starostlivosti a v rozpore s
dobrými mravmi. Jej spotrebiteľské práva boli porušené najmä tým, že odporca použil v zmluve početné
neprijateľné zmluvné podmienky. Ide najmä a) o rozhodcovskú doložku, b) všetky právne spory sa majú
spravovať Obchodným zákonníkom, c) úroky z omeškania vo výške 0,25% denne a d) tiež odporca

použil nekalú obchodnú praktiku, keď neuviedol v zmluve o úvere RPMN.
a)Nekalosť rozhodcovskej doložky vyplýva zo skutočnosti, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá nebola
spotrebiteľom individuálne dojednaná a podľa ktorej síce spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnych súdom, ale ak podľa takejto doložky začne rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Jeho „možnosť“ vybrať
si, je teda skutočne len iluzórna a v doterajšej praxi z poznatkov nepozná ani jeden takýto prípad.

Nekalosť rozhodcovskej doložky osobitne spočíva v tom, že zakladá faktickú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, čo je v rozpore s generálnou klauzulou (§ 53 ods. 1OZ). Ide
o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ.
b)Všetky právne spory sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto podmienka popiera právo
spotrebiteľa na výhodnejšiu právnu úpravu podľa § 54 ods. 1 OZ. V skutočnosti ide v prípade

navrhovateľa o spotrebiteľský úver. Podľa § 2 písm. d) z.č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom
úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa so
spotrebiteľským úverom. Odporca ako podnikateľ poskytuje finančné služby a navrhovateľ ako
spotrebiteľ prijal finančnú službu - úver, nie na podnikanie, povolanie, zamestnanie. Dôležitá je

materiálna stránka právneho vzťahu.
c) Úroky z omeškania vo výške 0,25% denne, t.j. 91,25% ročne sú jednoznačne v rozpore s dobrými
mravmi a predstavujú tak a neprimeranú sankciu, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa
Smernice Rady 93/13/EHS.
d) Neuvedenie v zmluve o úvere RPMN znamená konanie bez odbornej starostlivosti a takéto konanie

bolo spôsobilé skôr dosiahnuť ekonomické rozhodnutie spotrebiteľa (§ 7 ods. 2 písm. a) z.č. 250/2007
Z.z.). Tento údaj je osobitne dôležitý na spoznanie skutočnej ceny úveru.

Vďaka porušeniu jej spotrebiteľských práv znášala permanentný stav neistoty, obáv o výšku dlhu a
jeho neustále narastanie. Do dnešného dňa odporca žiada zaplatiť neuveriteľných 9815,29 Eur, trpela

stresom, keď odporca uplatňoval voči nej jednotlivé nemorálne zmluvné podmienky. Na strane druhej
odporca neurobil nijaký krok k tomu, aby podmienky prehodnotil a nevystavil svojmu konaniu bez
odbornej starostlivosti. Z týchto dôvodov žiada o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1000 Eur,
ktoré však vôbec nenahradia doterajšiu utrpenú ujmu. Ujma spotrebiteľovi vznikla a treba brať do úvahy
aj povahu primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré má na jednej strane pokryť ujmu a na strane

druhej byť aj majetkovou sankciou pre škodcu práv spotrebiteľa. Poukázala na rozhodnutie NS SR č.k.
X Q. XXX/XXXX zo dňa 20.03.2008. V roku 2005 keď si brala úver, bol to druhý úver, ktorý si brala od
spoločnosti Pohotovosť. V tom čase, ešte stále bola na materskej dovolenke a obchodný zástupca si
vypýtal všetky papiere. Neoboznámil ju s tým, že si to berie ako podnikateľ, keď prvý úver bol splatený
riadne a včas a toto bol druhý úver. Na to ju nikto neupozornil, že si to berie ako živnostník a nie ako

matka na materskej dovolenke. Stále je exekuovaná suma o zaplatenie penále z neuhradenej istiny vo
výške 10 999 Eur, preto nesúhlasí s tvrdením odporcu. Exekúcia bola zastavená, ale stále neboli do
banky zaslané papiere. Banka od spoločnosti Pohotovosť doteraz nič nedostala.

Vedľajší účastník na strane navrhovateľky uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol vyhlásený na základe

rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách. Ak
totiž dodávateľ finančnej služby začne konanie pred rozhodcom, spotrebiteľ nemá na výber a je nútený
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Ide o rozpor rozhodcovskej doložky s generálnou klauzulou
podľa § 53 ods. 1 OZ. Ústavný súd ČR vo veci IV. ÚS 174/02 judikoval, že moc rozhodcu nevyplýva,
zo žiadneho verejnoprávneho oprávnenia. Prelomenie materiálnej právoplatnosti rozhodcovského

rozsudku umožňuje § 45 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, v prípade
ak prebieha exekúcia. Navrhovateľ sa naľakal a zaplatil - ďalším úverom celé plnenie priznané
rozhodcovským rozsudkom, hoci keby nebol plnil, ochranu by mu poskytol exekučný súd postupom
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní a takby naplnil čl. 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS. Napriek tomu, že v tej istej veci bol na základe
neprijateľnej rozhodcovskej doložky vydaný rozhodcovský rozsudok, všeobecný súd je oprávnený v
základnom konaní prelomiť materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku - na tento neprihliadnuť

a priznať spotrebiteľovi voči dodávateľovi plnenia (bezdôvodného obohatenie), ktoré sú z neprijateľných
zmluvných podmienok. Poukázal na ust. § 35 z.č. 244/2002 Z.z., ktoré ustanovenie potvrdzuje závery
českého Ústavného súdu - a teda rozhodcovský rozsudok nie je ako súkromná listina záväzný pre
štátny orgán pri jeho rozhodovaní - to isté platí aj v exekúcii- § 45 z.č. 244/2002 Z.z a je záväzný
výhradne pre účastníkov konania. Podľa ich názoru nie je všeobecný súd pri rozhodovaní viazaný

rozhodcovským rozsudkom a nič nebráni tomu, aby na tento vôbec neprihliadol, ak je ním porušené
komunitárne - supranacionálne právo spotrebiteľa na právnu ochranu pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporca vystavil navrhovateľa (spotrebiteľa) hrubo
nemorálnym a zneužívajúcim zmluvným podmienkam, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Samotná úverová zmluva už len v kontexte uvedených
neprijateľných a nekalých podmienok svojím obsahom ako aj účelom jednak odporuje zákonu a zákon

obchádza a ako celok sa prieči dobrým mravom. Preto žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, o
ktoré sa odporca obohatil, keďže úver bol pre porušenie zákona bezúročný a bez poplatkov a naviac
odporca sa obohatil aj preto, že úverová zmluva je z dôvodov uvádzaných vyššie absolútne neplatná.
Ujma spotrebiteľovi vznikla, tu treba brať do úvahy aj povahu primeraného finančného zadosťučinenia,
ktoré má na jednej strane pokryť ujmu a na strane druhej byť aj majetkovou sankciou pre škodcu

práv spotrebiteľa. Poukázali na rozhodnutie NS SR z 20.03.2008 č.k. 6Obo 302/2006. V posudzovaní
námietky premlčania, ktorú vzniesol odporca, súd mal aplikovať ust. § 107 ods. 1,2 OZ, podľa ktorého
právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úrok obohatil. Najneskôr sa právo
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné

obohatenie za 10 rokov, odo dňa keď k nemu došlo. Odporca v rámci povoleného predmetu činnosti
poskytujeúveryavzhľadomnauvedenúskutočnosťjeodporcapovinnýprivykonávaníuvedenejčinnosti
postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou pri dodržaní všeobecne záväzných právnych noriem
a v súlade s dobrými mravmi. Je toho názoru, že objektívna premlčacia doba je v danom prípade 10
ročná, pretože bezdôvodné obohatenie odporcu považuje za úmyselné. Aj z týchto dôvodov považuje

prijaté plnenia za také, ktoré je možné považovať za majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov,
ktorý musí odporca vydať. Účastníci uzatvorili predmetnú spotrebiteľskú zmluvu dňa 31.08.2005, pričom
medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ poskytnutý spotrebiteľský úver, na základe úverovej
zmluvy, celý odporcovi uhradil. O bezdôvodnom obohatení odporcu sa navrhovateľka dozvedela v
októbri 2013 po kontakte so Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (podaná žaloba dňa

14.10.2013) a teda objektívnu 10 ročná lehota ako aj subjektívnu 2 ročnú lehotu považuje za zachovanú
a návrh navrhovateľa podaný včas. U odporcu išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, v dôsledku
čoho sa inak 3 ročná objektívna premlčacia lehota predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému
obohateniu došlo. V čase uzatvárania zmluvy už niekoľko rokov platila pri spotrebiteľských úveroch
úprava vyžadujúca uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov umožňujúca spotrebiteľom zorientovať

sa v ponukách rôznych finančných inštitúcii poskytujúcich úvery a posúdiť výhodnosť poskytovaného
úveru. Odporca, ktorý uzatvoril s navrhovateľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom neuviedol
RPMN, ročnú úrokovú sadzbu sa nedá hodnotiť inak, ako o úmyselné konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu na strane odporcu. Poukázal na rozsudky KS K. sp.
zn. XCo XX/XXXX zo dňa 12.12.2011, KS K. sp. zn. XCo XX/XXXX zo 6.3.2013, KS K. sp. zn. XCo X/

XXXX z 21.01.2012, KS K. sp. zn. X U. XXX/XXXX zo dňa 26.11.2013 a KS Ž. sp. zn. XCo XXX/XXXX
z 20.02.2014.

Odporca uviedol, že podľa neho je tu prekážka právoplatne rozhodnutej veci, pričom spor medzi
navrhovateľom a odporcom zo zmluvy o úvere č. 1231692 zo dňa 31.8.2005 je právoplatne rozsúdený

a to rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 10.6.2009 spisová značka SR1577/06.
Rozhodcovský rozsudok prisúdil odporcovi právo na plnenie v súvislosti so zmluvou o úvere a teda tým
posúdil zmluvu o úvere ako platnú, pričom sa ňou v odôvodnení aj podrobne zaoberal. K prejednaniu
žaloby navrhovateľa teda bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 159 ods. 3 OSP a
z tohto dôvodu, žiadal, aby súd konanie zastavil. Poukázal napr. na uznesenie Krajského súdu H. zo

dňa 3.5.2012 č. k. XCo/XX/XXXX - XXX, uznesenie Okresného súdu G. F. č. k. XXC/XX/XXXX - XXX
zo dňa 25.6.2013. Aj v zmysle Najvyššieho súdu ČR vyplýva obdobný názor, pričom v tejto súvislosti
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Č. sp. zn. XXCbo/XXXX/XXXX zo dňa 27.6.2013. Ďalej
poukázal na to, že zo zmluvnej dokumentácie k zmluve o úvere je viac než zrejmé, že navrhovateľžiadal o úver ako podnikateľ a v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou. Navrhovateľ teda nie je
spotrebiteľ a ním predložená zmluva o úvere nemôže byť ani z tohto dôvodu zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou. Navrhovateľ totiž vstúpil do právneho vzťahu s odporcom na

základe vyhlásenia navrhovateľa, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania a
teda nie na svoju súkromnú potrebu. Zároveň poukázal na to, že podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. V prípade postavenia odporcu
treba akceptovať aj jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s navrhovateľom vstupoval. Podľa

judikatúry ESD dokonca nie je spotrebiteľom, ani podnikateľ konajúci mimo rámca svojho podnikania.
Nakoľko navrhovateľ nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, ale na výkon
podnikanianiejespotrebiteľom.Naviacvzájomnýprávnyvzťahúčastníkovkonaniajeobchodnoprávnya
uplatnenieprávnychnoriemscieľomochranyspotrebiteľaniejevôbecnamieste.Pokiaľideonamietanú
rozhodcovskú doložku tu uvádza, že je nepochybné, že rozhodcovská doložka dohodnutá medzi
navrhovateľom a odporcom je takzvanou nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje

každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania
alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od navrhovateľa, aby
spory s odporcom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Takýto právny názor vyslovil v uznesení zo
dňa 30.5.2011 pod sp. zn. XXNcC/XX/XXXX aj Krajský súd v G.. Prijatie navrhovateľovej argumentácie
by znamenalo pre odporcu len jediné a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania pre

odporcu (a teda aj každého dodávateľa). Pri tom je zrejmé, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské
konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy
týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Treba len zdôrazniť, že platné a účinné ustanovenia týkajúce sa
spotrebiteľských úverov sú vo vzťahu k právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v občianskom zákonníku

nielen lex specialis, ale aj lex posterior a teda jednoznačne majú prednosť pri aplikácií. Prípustnosť
rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne aj z odporúčania komisie č.
98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských
sporov. V predmetnej právnej veci sa účastníci nedohodli na ústnej forme rozhodcovského konania a
teda navrhovateľ nemusí nikam cestovať a náklady navrhovateľa na účasť v rozhodcovskom konaní

by prakticky predstavovali iba poštovné. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľ naviac v rozhodcovskom
konaní nevzniesol námietku neexistencie, ani neplatnosti rozhodcovskej doložky a to ani v čase
stanovenom v § 21 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej poukázal na to, že medzi
navrhovateľom a odporcom bola uzatvorená zmluva o úvere pričom do 31.12.2007 je spotrebiteľský
úver v znení ustanovenia § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch definovaný ako dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby pôžičky alebo v inej právnej forme. Preto sa táto zmluva o úvere nemôže posudzovať ako zmluva
o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o úvere. V zmysle obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov sa spravujú tieto
záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaju podniku alebo jeho časti (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497),

zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľské zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného
prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy
o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708), zmluvy o
vkladovom účte (§ 716). Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 4 písm. b) Obchodného zákonníka
absolútnym obchodom. Preto sa aj omeškanie a jeho právne následky spravujú komplexnou úpravou

v Obchodnom zákonníku v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platného a účinného v čase
uzavretia zmluvy. Výška úroku z omeškania bola obvyklá, naviac podľa ustálenej súdnej judikatúry pre
posúdenie primeranosti výšky úrokov z omeškania nie je možné vychádzať len z ich číselnej výšky, ale
je potrebné aj zistiť, zhodnotiť a zohľadniť konkrétne okolnosti prípadu. (napr. rozsudok Najvyššieho
súdu Č. XXCbo/XXXX/XXXX zo dňa 31.3.2009). Vzhľadom na absenciu statusu navrhovateľa ako

spotrebiteľa v tomto prípade nemožno hovoriť o spotrebiteľských zmluvách a teda nie je ani daná
povinnosť uvádzať RPMN v zmluve. Keďže v danom prípade nejde o spotrebiteľskú zmluvu, nárok
navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia je nedôvodný a nepodložený. Poukazuje na to, že
nemoholvedieť,žeposkytovanieúveruzadanýchpodmienoknaúčelvýkonupovolanianapĺňaskutkovú
podstatu takéhoto protiprávneho konania, keď disponuje napr. rozhodnutím Slovenskej inšpekcie o tom

„že nebol preukázaný spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorej Všeobecné podmienky boli predmetom
kontroly“. Nárok navrhovateľa na finančné zadosťučinenie je šikanózne a má za to, že navrhovateľke
neprislúcha, nakoľko neexistuje žiaden relevantný dôvod na jeho priznanie. Žiadna ujma, ktorá by
odôvodňovala priznanie finančného zadosťučinenia navrhovateľovi nevznikla. Naviac zákon o ochranespotrebiteľa č. 250/2007, od ktorého navrhovateľ odvíja svoj zákonný nárok na finančné zadosťučinenie
je platný a účinný až od 1.7.2007 a teda v čase uzavretia zmluvy o úvere neexistoval. Poukázal na to,
že pri určovacom petite nemá navrhovateľka naliehaný právny záujem a tiež na to, že navrhovateľ plnil

dlh judikovaný Rozhodcovským súdom a tým uznal účinky rozhodcovského rozsudku ako takého. Nález
Ústavného súdu ČR sp. zn. F. Ú. XXX/XX, na ktorý poukázal vedľajší účastník je starým a prekonaným
rozhodnutím a podľa novšieho rozhodnutia ÚS ČR sp. zn. F. Ú. XXXX/XX, jasne prirovnáva rozhodcu
sudcovi rozhodcovské konanie k výkonu verejnej moci a rozhodcovský súd k súdnemu rozhodnutiu.
Ďalej uviedol, že navrhovateľka celkovo zaplatila sumu 1951,80 Eur a namieta premlčanie v časti

údajného bezdôvodného obohatenia, teda v časti 823,28 Eur, ktoré boli zaplatené viac ako pred rokom
2010. Žiada, aby súd rozhodol na základe námietky res iudicata a to na základe rozhodcovského
rozsudku sp. zn. N., ktorý dňa 19.6.2006 nadobudol právoplatnosť. Žiada, aby súd rozhodol v súlade s
rozhodnutím KS v G. Č.. XCoZm/XX/XXXX. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia,
je táto zjavne neodôvodnená a nesúhlasí s týmto nárokom ako takým vzhľadom na skutočnosť, že
navrhovateľ nie je spotrebiteľ, ale podnikateľ. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol

účinný dňom 31.12.2007, teda aj v čase uzavretia predmetnej zmluvy bol poplatok definovaný ako
poplatok, ktorý sa má zaplatiť pri uzavretí zmluvy. Teda ak zmluva by mala byť posudzovaná ako zmluva
o spotrebiteľskom úvere a mala by byť pre neuvedenie RPMN bez úrokov a poplatkov, v zmysle
uvedeného sa tým myslí iba poplatok, ktorý mal byť zaplatený pri uzavretí zmluvy a nie poplatok, ktorý
žiada od navrhovateľky odporca, pretože až novelou od 1.1.2008 bola definícia poplatku zmenená a

teda bolo uvedené, že ide o poplatok, ktorý sa má zaplatiť v súvislosti so zmluvou a nie pri uzavretí
zmluvy ako uvádzal zákon v znení účinnom do 31.12.2007.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, oboznámením sa s výzvou
na úhradu z 1.7.2013, zmluvou o úvere z 31.8.2005, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru,

rozsudkom KS v K. sp. zn. XCo/XX/XXXX, rozsudkom KS v K. sp. zn. XCo/XX/XXXX, uznesením Q.
N. č. k. XC/XX/XXXX-XX z 12.2.2014, uznesením KS v K. č. k. XCo/XX/XXXX-XX zo dňa 20.12.2011,
uznesením KS v K. č. k. XCob/XX/XXXX-XX, rozsudkom KS v Ž. č. k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa
23.1.2012, späťvzatím návrhu na začatie rozhodcovského konania z 3.5.2011, rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. N., uznesením OS G. F. Č.. H.. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 25.6.2013,

rozsudkom OS G. F. Č.. H.. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 29.1.2013, uznesením OS S. Č.. H.. XXC/
X/XXXX-XXX zo dňa 19.3.2012, uznesením KS v H. Č.. H.. XCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 3.5.2012,
rozhodnutímSlovenskej obchodnej inšpekcie pod č. K. zo dňa 26.11.2012, späťvzatím návrhu na začatie
rozhodcovského konania 22.3.2012, uznesením OS S. Č.. H.. XXC/X/XXXX-XXX zo dňa 26.9.2013,
uznesením OS S. Č.. H.. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 24.10.2013, uznesením KS v G. Č.. H.. XMcC/XX/

XXXX-XX zo dňa 20.3.2013, uznesením Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. N., žiadosťou o úver z
31.8.2005, prehľadom splátok a pokút zo dňa 3.12.2013, uznesením OS N. Č.. H.. XC/XX/XXXX-XX zo
dňa 12.2.2014, rozsudkom OS S. N.. L.. XXC/XXX/XXXX zo dňa 15.4.2014, rozsudkom OS Ž. J. E. Č..
H.. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 3.11.2014, rozsudkom H. G. N.. L.. XCoZm/XX/XXXX zo dňa 9.12.2014,
rozsudkom KS G. Č.. H.. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 11.9.2014, uznesením KS Ž. N.. L.. XCo/XXX/

XXXX-XXXzodňa9.1.2013,nálezomÚstavnéhosúduČ.V.F..Ú.XXXX/XXzodňa8.3.2011,rozsudkom
KS v K.Q. N.. L.. XCo/XX/XXXX zo dňa 12.12.2011, rozsudkom KS v K. N.. L.. XXCo/XX/XXXX zo dňa
8.12.2011 ako aj ďalším náležitým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Odporca ako veriteľ a navrhovateľka ako dlžníčka uzatvorili dňa 31.08.2005 úverovú zmluvu č. 1231692.

Predmetom tejto bol úver vo výške 995,82 Eur s dobou splatnosti 12 mesiacov po 162,65 Eur počnúc
04.10.2005. Celková výška sumy, ktorú mala navrhovateľka vrátiť bola 1951,80 Eur (poskytnutá suma
zvýšená o poplatok 955,98 Eur). Ročná úroková sadzba v zmluve uvedená nebola a ani RPMN. Podľa
zmluvy je navrhovateľka identifikovaná ako dlžník s uvedením mena, priezviska, bydliska, rodného čísla,
čísla OP a čísla účtu.

V žiadosti o poskytnutie úveru z 31.08.2005 sú údaje o navrhovateľke: meno, priezvisko,
dátum narodenia, rodné číslo, číslo OP a jeho platnosť, stav, adresa trvalého bydliska, meno,
priezvisko a dátum narodenia manžela, údaj o tom, či je žiadateľ zamestnaný, dôchodca, slobodné
povolanie, nezamestnaný, podnikateľ/živnostník, iné, kde navrhovateľka vyplnila údaj o tom, že je
podnikateľ/živnostník, v kolónke údaje o zamestnávateľovi žiadateľa uviedla IČO, pracovné zaradenie

sprostredkovanie a dátum nástupu dňa 22.09.2004.
Ďalej mesačné príjmy a výdaje.Podľa listu navrhovateľa z 01.07.2013, táto dňa 27.06.2013 uhradila istinu úveru spolu s poplatkom vo
výške 1951,80 Eur na základe Zmluvy o úvere č. 1231692 uzatvorenej dňa 31.08.2005. Keďže uvedenú
čiastku neuhradila v zmluvne dohodnutom čase, dostala sa do omeškania, preto ju v súlade s úverovou

zmluvou žiada o úhradu úroku z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy, čo predstavuje spolu
9274,37 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že pred splatením jej dlhu bol odporca nútený zabezpečiť si
návratnosť pohľadávky, čím mu vznikli ďalšie náklady v celkovej sume 540,92 Eur, týmto ju žiadajú o
zaplatenie celkovej sumy 9815,29 Eur do 7 dní od doručenia tejto výzvy.

Navrhovateľka odporcovi uhradila celkom sumu 1951,80 Eur.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) z.č. 634/192 Z.z., Na účely tohto zákona sa rozumie:

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú
spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti.

Podľa § 6 ods. 3 z.č. 634/1992 Z.z., platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, (3) Predávajúci nesmie
konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona
rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 8 ods. 1 z.č. 634/1992 Z.z., platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, Nikto nesmie klamať

spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné, dvojzmyselné alebo
prehnané údaje alebo zamlčať údaje o skutočných vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo úrovni
nákupných podmienok.

Podľa § 23a z.č. 634/1992 Z.z., platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, Spotrebiteľskými

zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna

zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, Spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Z čl.4 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách vyplýva, že bez toho aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb , na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetkyokolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Z čl.4 ods.2 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách vyplýva, že hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného
predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj na tovar a služby dodávané
výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.

Podľa § 4 ods. 1 z.č. 258/2001 Z.z., v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, Zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 z.č. 258/2001 Z.z., v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, Zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 5 z.č. 258/2001 Z.z., v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, Od spotrebiteľa
nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto

časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 3 ods. 5 z.č. 250/2007 Z.z., Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s
cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho

práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa § 80 písm. c) O. s. p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o

určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 457 OZ , ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 107 ods. 3 OZ, Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť
všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník
mohol premlčanie namietať.

Napriek tvrdeniu odporcu o tom, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský vzťah, nakoľko

navrhovateľka uzatvorila zmluvu o úvere ako podnikateľka, súd sa s týmto tvrdením nestotožňuje. Zo
samotnej zmluvy táto skutočnosť nevyplýva. Ani v žiadosti o úver nie je uvedené, že navrhovateľka si
berie úver za účelom podnikania a ani v samotnej zmluve o úvere, táto skutočnosť nie je uvedená. To,
že v žiadosti o poskytnutie úveru uviedla navrhovateľka, že je živnostníčka, ešte neznamená, že úver
si chcela zobrať (a i zobrala) za účelom podnikania. Naviac i z výpovede samotnej navrhovateľky je
zrejmé, že pracovník odporcu, s ktorým navrhovateľka ohľadne žiadosti komunikovala, zobral do úvahy

údaje zo skoršieho úveru bez toho, aby sa navrhovateľky dotazoval za akým účelom si úver berie a
sama uviedla, že v tom čase bola na materskej dovolenke. Preto, keďže zo žiadneho údaju uvedeného
či už v žiadosti o úver, resp. zo zmluvy o úvere nevyplýva, že navrhovateľka si úver zobrala za účelom
podnikania a i samotná navrhovateľka poprela, žeby si úver brala za účelom podnikania, súd považuje
zmluvu o úvere zo dňa 31.08.2005 za spotrebiteľský úver. Ide o zmluvný vzťah, na ktorý treba aplikovať

ust. z.č. 258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy a ide teda o spotrebiteľský
vzťah, nakoľko odporca má (mal) v predmete činnosti „poskytovanie úverov z vlastných peňažných
zdrojov a z cudzích peňažných zdrojov“ a pokiaľ ide o navrhovateľku, súd nemá už vzhľadom na vyššie
uvedenépochybnostiotom,žeideospotrebiteľa.Zobsahuzmluvy,sprihliadnutímnaprávnepostavenie
účastníkov zmluvy má súd za to, že úver bol navrhovateľke poskytnutý ako spotrebiteľke. Rovnako je

súd toho názoru, že ide o úver, na ktorý sa má aplikovať z.č. 258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom
v čase uzavretia zmluvy, pretože i keď z.č. 258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase zavretia
zmluvy v § 2 písm. a) hovorí o spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona ako o dočasnom poskytnutí
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme, nič na tom nemení fakt, že navrhovateľke bol poskytnutý úver a tento mala

vrátiť v splátkach a uhradiť poplatok spojený s úverom podľa § 2 písm. b), uvedeného zákona. Odloženú
platbu je možné chápať aj ako vrátenie poskytnutého úveru v splátkach.

Za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. považuje súdna prax aj žalobu o neplatnosť právneho
úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na

určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu,
predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmyseľ žalobcom
navrhovaného rozhodnutia.

Pri skúmaní podmienok uvedených v § 80 písm. c) O.s.p., umožňujúcich riešenie práva, resp.

právneho vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti zmluvy o úvere, má žalobca - spotrebiteľ, ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany
v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov Európskych
spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava, pretože potrebuje mať vyriešenú
otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej

neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky) jeho postavenie sa stane istejšie, nebude
vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Uvedený
právny názor vyslovil Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí 1MCdo 1/2009.

Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou

neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle je
nerozhodné, či dochádza k uplatneniu aj práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd
so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou
aplikácie takejto doložky, ktorej neplatnosť nikto neurčil. Pokiaľ právoplatne nie je vyjasnená otázka
platnosti spornej úverovej zmluvy, odporca môže osobitne uplatniť voči spotrebiteľovi nároky zo spornej

úverovej zmluvy.

Preto na základe vyššie uvedeného je súd toho názoru, že navrhovateľka má naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti úverovej zmluvy.Je potrebné posúdiť jednotlivé dojednania zmluvy, prípadne vysloviť neplatnosť neprijateľných
zmluvných podmienok, avšak je dôležité tiež posúdiť, či z objektívneho hľadiska je úverová zmluva

z dôvodu neplatnosti jednotlivých zmluvných podmienok ako celok ešte udržateľná. Neprihliadalo sa
pritom na výhodnosť neplatnosti zmluvy pre toho ktorého účastníka zmluvy, ale na objektívne hľadisko,
či je zmluva ako celok neplatná resp. ďalej možná (cieľ zakotvený v čl. 6 ods. 1 in fine smernice Rady
93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Za dôležité sa tiež považuje, či
by zmluvné strany mali vôľu na kontrakte bez neplatných klauzúl. V rámci interpretačného pravidla sa

vychádzalo z dobromyseľnosti spotrebiteľa, ktorému bola predložená vopred naformulovaná zmluva.

Systém ochrany zavedený aj smernicou 93/13 vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v
nerovnom postavení voči predajcovi alebo poskytovateľovi tak z hľadiska vyjednávacej sily, ako aj z
hľadiska úrovne informovanosti, čo ho vedie k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred vyhotoveným
predávajúcim alebo poskytovateľom, bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. V tomto prípade

navrhovateľka podpísala zmluvu o úvere, bez toho, aby mohla akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť jej
obsah.

Vzhľadom k takému nerovnému postaveniu, neprimerané podmienky tzv. zneužívajúce klauzuly nie sú
pre spotrebiteľa záväzné.

Zmluva, ktorou bol navrhovateľke poskytnutý úver vo výške 30.000,- Sk (995,82 Eur) obsahuje poplatok
o ktorú sa zvýši suma, ktorú má navrhovateľka vrátiť vo výške 955,98 Eur, čo činí 95,99 %. Čo obsahuje
uvedený poplatok je uvedené v čl. 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z ktorého vyplýva,
že predmetný poplatok je tvorený z jednej tretiny z dohodnutého úroku a z dvoch tretín z nákladov

na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
Administratívny poplatok za spracovanie zmluvy predstavuje v uvedenom prípade celkovo sumu 637,32
Eur, čo činí 63,99% z požičanej sumy a úroky vo výške 318,56 Eur, predstavujúce 31,99% z požičanej
sumy. V súvislosti s takto stanoveným poplatkom, súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v K.
N.. L.. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 21.11.2012, s ktorým sa stotožňuje a z ktorého vyplýva, že zákon o

spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnuté, aby sa
ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Inak vymedzený poplatok, resp. neurčitý
poplatok však možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za plnenie, ktoré
si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa.

Po oboznámení sa s predmetnou zmluvou o úvere, vrátane všeobecných podmienok súd dospel k
záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je neobyčajne hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán a zároveň je celá zmluva koncipovaná výlučne len na prospech
veriteľa bez tohto, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne zákonnými prostriedkami brániť. Rovnosť a
vyváženosť práv a povinností zmluvných strán nie je zmluvou zabezpečená, práve naopak, zmluva

obsahuje samé povinnosti dlžníka, sankcie za porušenie povinností v neprimeraných výškach, napr.
zmluvnápokuta300,-Sk(včl.4Všeob.zmluvnýchpodmienokzakaždýjedenprípadomeškania),3000,-
Sk(včl.7VZP,kdesadlžníkvyhlasuje,žežiadnymkonanímneznemožníveriteľovizabezpečeniesvojho
záväzku spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu), 1000,- Sk (čl. 9 VZP, kde sa zaväzuje v
prípade zmeny adresy, alebo zásadných zmien v osobných pomeroch túto skutočnosť bez zbytočného

odkladu písomne oznámiť veriteľovi). Okrem článkov vo VZP, na ktoré poukázala navrhovateľka a s
ktorým sa súd taktiež stotožňuje (to je čl. 17 VZP týkajúci sa rozhodcovskej doložky, čl. 19 VZP týkajúci
si rozhodného práva, čl. 06 VZP týkajúci sa úrokov z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy,
ale i neuvedenie RPMN), súd poukazuje i na ďalšie zmluvné dojednania, ktoré sú v hrubom nepomere
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide napr. čl. 8 VZP, kde je

dojednané, že i v prípade ak dlžník uhradí sumu pred termínom splatnosti, je povinný zaplatiť dohodnutý
poplatok, čl. 15, 18 VZP, v zmysle ktorých si veriteľ môže pýtať informácie, či už z Centrálneho depozitáru
cenných papierov, resp. zo Sociálnej poisťovne a taktiež čl. 16, kde dáva súhlas na predaj cenných
papierov, ktorých je vlastníkom. Takéto dojednania, kde v podstate svojvoľne sa veriteľ môže dostať k
súkromným informáciám o spotrebiteľovi, resp. možnosť zbaviť majetku spotrebiteľa je neprijateľné.

Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach
zmluvy, ako aj na neprimerane vysoký poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou, výška ktorého predstavuje 64%, ale i neprimerane vysoký úrok vo výške32% z celého objemu úveru (pričom podľa názoru súdu sa jedná o skryté úroky v podstatne vyššej
výške než je prezentovaných 32%, sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku. V rozpore s dobrými mravmi nie je len obsah zmluvy, ale i

samotný účel zmluvy (získať na úkor slabšej strany - spotrebiteľa neprimerane vysoký zisk). Skutočnosť,
že sa zmluva prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť.

Predmetná úverová zmluva je podľa názoru súdu neplatná ako celok, nakoľko sa prieči dobrým mravom
podľa ust. § 39 OZ, v zmysle ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Neplatnosť zmluvy by mala byť len
akási posledná možnosť riešenia vadnosti právneho úkonu. Predmetná zmluva však vykazuje závažné
vady aj čo do podstatných náležitostí.

Preto za stavu, že sa vady predmetnej úverovej zmluvy dotýkajú esenciálnych náležitostí, vrátane
dôležitej časti o odplate za úver (úrokoch a ďalších poplatkoch) a v prevažnej väčšine, niet bezvadného

článku zmluvy, dospel súd k neplatnosti zmluvy ako celku. Berúc zreteľ podľa § 41 Občianskeho
zákonníka na povahu právneho úkonu, obsah právneho úkonu, ktorý zakladá hrubú nerovnováhu práv
a povinnosti v neprospech slabšieho spotrebiteľa, ďalej vzhľadom na okolnosti, za ktorých bola zmluva
uzavretá a evidentnú nadvládu nad dlžníkom (slabšia pozícia čo do vyjednávacej pozície a čo do
informovanosti, naviac v tiesni) a konečne, berúc zreteľ na povahu právneho úkonu, súd rozhodol tak,

že určil vyššie uvedenú úverovú zmluvu č. XXXXXXX zo dňa 31.08.2005 za neplatnú.

Aktedajezmluvaoúvereneplatná,neplatnésúizmluvnédojednania,tedaidojednanieorozhodcovskej
doložke (ktoré súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku bez ohľadu na neplatnosť celej
zmluvy), v zmysle ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 10.06.2009,

sp. zn. SR 1577/06 (ktorým bola navrhovateľka zaviazaná zaplatiť odporcovi sumu vo výške 53600,- Sk
spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 53600,- Sk od 13.02.2006 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania v sume 10495,- Sk) a ktorý súd považuje za nulitný právny akt, keďže Stály rozhodcovský
súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. nemal právomoc konať. Preto súd nemohol
prihliadnuť na námietku odporcu týkajúcu sa res iudicata.

V ďalšom súd poukazuje i na tú skutočnosť, že v prípade platnosti zmluvy o úvere, táto v zmysle ust.
§ 4 ods. 2 písm. g) z.č. 258/2001 Z.z., platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, mala obsahovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Preto i z tohto pohľadu mala navrhovateľka odporcovi vrátiť iba to, čo jej bolo na úvere

poskytnuté, to je sumu 995,82 Eur.

Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala aj vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 955,98 Eur
s tým, že voči tomuto nároku navrhovateľky vzniesol odporca námietku premlčania.

V ustanovení je zakotvená kombinovaná premlčacia doba, t.j. subjektívna a objektívna. Tieto dve
premlčacie lehoty začínajú, plynú a končia nezávisle od seba. Subjektívna premlčacia doba (2-ročná) je
kratšia,objektívnapremlčaciadobajebuď3-ročná,keďbezdôvodnéobohatenievzniklozneúmyselného
konania (z nedbanlivosti), alebo 10- ročná, ak bezdôvodné obohatenie bolo spôsobené úmyselne.
Ustanovenie § 107 ods. 1 OZ upravuje začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby a súčasne určuje

dĺžku tejto premlčacej doby v trvaní dvoch rokov. Pre začiatok jej plynutia je rozhodujúci deň, keď
oprávnený v konkrétnom prípade sa skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor
a subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Subjektívna premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 OZ začína
plynúť najskôr so začiatkom objektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 2 OZ. Pre začiatok plynutia
3-ročnej, príp. 10 ročnej objektívnej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia je rozhodný okamih, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne (fakticky) vzniklo. Bezdôvodné
obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu vzniká už samotným prijatím plnenia. Vtedy tiež
začne plynúť objektívna premlčacia doba (Ro NS Č. zo 14.08.2007, sp. zn XX U. XXXX/XXXX).

Súd sa taktiež stotožňuje s názorom vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky o tom, že v

danom prípade platí 10 ročná objektívna premlčacia doba. Tak ako je už vyššie uvedené, prijaté
plnenie nad sumu poskytnutú na základe úverovej zmluvy, to je sumu vo výške 995,85 Eur (ktoré
bola navrhovateľka povinná zaplatiť ako poplatok o ktorý sa zvyšuje poskytnutá suma) je možné
považovať za majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, ktorý musí odporca vydať. Účastníciuzatvorili predmetnú spotrebiteľskú zmluvu dňa 31.08.2005, pričom medzi účastníkmi nebolo sporné,
že navrhovateľ poskytnutý spotrebiteľský úver, na základe úverovej zmluvy, celý odporcovi uhradil. O
bezdôvodnom obohatení odporcu sa navrhovateľka dozvedela v októbri 2013 po kontakte so Združením

na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (podaná žaloba dňa 14.10.2013) a teda objektívnu 10 ročná
lehota ako aj subjektívnu 2 ročnú lehotu považuje súd za zachovalú a návrh navrhovateľa podaný
včas. Súd sa stotožňuje s názorom vedľajšieho účastníka, že u odporcu išlo o úmyselné bezdôvodné
obohatenie, v dôsledku čoho sa inak 3 ročná objektívna premlčacia lehota predĺžila na 10 rokov odo
dňa keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. V čase uzatvárania zmluvy už niekoľko rokov platila pri

spotrebiteľských úverov úprava vyžadujúca uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov umožňujúcu
spotrebiteľom zorientovať sa v ponukách rôznych finančných inštitúcii poskytujúcich úvery a posúdiť
výhodnosť poskytovaného úveru. Odporca uzatvoril s navrhovateľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
pričom neuviedol RPMN, ročnú úrokovú sadzbu, naviac z celkového dojednania spornej zmluvy, kde
odporca poskytol navrhovateľke finančné prostriedky, a to ľahkovážne, vedome spoliehajúc sa na
návratnosť poskytnutých finančných prostriedkov po ich neprimeranom zhodnotení sa nedá hodnotiť

konanieodporcuinak,ibaakooúmyselnékonaniezameranénazískaniebezdôvodnéhoobohateniabez
právneho dôvodu na strane odporcu. Tu súd taktiež poukazuje na rozsudky KS K. N.. L.. XCo XX/XXXX
zo dňa 12.12.2011, KS K. N.. L.. XCo XX/XXXX zo 6.3.2013, KS K. N.. L.. XCo X/XXXX z 21.01.2012,
KS K.Q. N.. L.. X U. XXX/XXXX zo dňa 26.11.2013 a KS Ž. N.. L.. XCo XXX/XXXX z 20.02.2014.
Preto vzhľadom na vyššie uvedené, keď súd má za, že predmetná úverová zmluva je neplatná, resp.za

predpokladu jej platnosti vzhľadom k tomu, že neobsahovala RPMN a teda bola by bezúročnou a bez
poplatkov a vzhľadom k tomu, že odporkyni bol poskytnutý úver vo výške 995,82 Eur, avšak naviac
zaplatila odporcovi sumu 955,98 Eur, je odporca povinný tento majetkový prospech titulom vydania
bezdôvodného obohatenia navrhovateľke vydať tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Opačný názor má však súd o zaviazaní odporcu na primerané finančné zadosťučinenie. Súd poukazuje
na to, že navrhovateľka návrh o poskytnutie finančného zadosťučinenia (aj čo do výšky) dostatočne
neodôvodnila a ani nepreukázala. Je síce pravdou, že v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 20. marca 2008 č, k. X Q. XXX/XXXX - Najvyšší súd SR vymedzil aj kritéria pre posúdenie
finančného zadosťučinenia, pričom pri posudzovaní je treba prihliadať na všetky okolnosti veci, najmä

na to, že ide o vyrovnanie ujmy postihnutého a že ide o určitú sankciu postihujúcu toho, kto závadne
konal, okruh osôb, ktoré toto konanie zasiahlo. Súd je však toho názoru, že nestačí na tieto kritéria iba
poukázať, ale aj preukázať vznik takých okolností, ktoré by umožnili priznať finančné zadosťučinenie.
Súd nepochybuje o tom, že navrhovateľka trpela stresom a nepohodou, avšak je iba logické, že pokiaľ
navrhovateľka nesplácala úver podľa dohodnutých podmienok, bola vyzývaná k jeho úhrade. Preto

keďže, súd nemá za preukázaný nárok navrhovateľky na finančné zadosťučinenie, súd návrh v tejto
časti z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

Preto na základe uvedeného súd rozhodol tak ako vo výroku tohto rozhodnutia

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., kde v prevažnej miere mala úspech v
konaní navrhovateľka, preto má právo na náhradu trov konania, nakoľko si však žiadne neuplatnila, súd
rozhodol tak, že jej tieto nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Trnave.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1 O.s.p.:
ad a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ad b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
ad c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
ad d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
ad e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
ad f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

ad g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
ad h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
ad i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.