Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/126/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213215801
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2213215801.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov

JUDr. Pavla Lacza a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: ESTO Lighting GmbH, so
sídlom Jessenigstraße 2, 9220 Velden am Wörther See, IČO: 5913381, zastúpený advokátom JUDr.
Radoslavom Olijášom, Grösslingova 58, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: JORVIK RETAIL s.r.o., so
sídlom Bratislavská 1184, 931 01 Šamorín, IČO: 36 763 349, zastúpený advokátom JUDr. Miroslavom
Kučerom, Krajinská 30, 821 06 Bratislava, o zaplatenie 13.982,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 11Cb/2/2014-150 zo dňa 09.11.2015,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na začatie konania doručeným súdu prvej inštancie dňa 09.08.2013 domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 13.982,43 eur s príslušenstvom, ktorému návrhu súd prvej inštancie
vyhovel a vydal platobný rozkaz na 09.09.2013 č.k. 6Rob/55/2013-53, proti ktorému podal žalovaný
odpor, čím sa platobný rozkaz zrušil a vo veci bolo nariadené pojednávanie.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 09.11.2015 č.k. 11Cb/2/2014-150 rozhodol tak, že uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.982,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,38 % ročne zo sumy 8.987,81 eur od 17.04.2012 do 21.08.2012, s úrokom z omeškania vo výške
8,38 % ročne zo sumy 7.987,81 eur od 22.08.2012 do 24.10.2012, s úrokom z omeškania vo výške
8,38 % ročne zo sumy 6.987,81 eur od 25.10.2012 do 04.11.2012, s úrokom z omeškania vo výške
8,38 % ročne zo sumy 5.987,81 eur od 05.11.2012 do 21.11.2012, s úrokom z omeškania vo výške

8,38 % ročne zo sumy 4.987,81 eur od 22.11.2012 do 10.12.2012, s úrokom z omeškania vo výške
8,38 % ročne zo sumy 3.987,81 eur od 11.12.2012 do 21.01.2013, s úrokom z omeškania vo výške
8,38 % ročne zo sumy 1.187,81 eur od 21.05.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
8,38 % ročne zo sumy 6.642,97 eur od 17.04.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
8,38 % ročne zo sumy 152,39 eur od 01.05.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,38
% ročne zo sumy 285,40 eur od 01.05.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,38 %
ročne zo sumy 203,95 eur od 08.05.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,38 % ročne

zo sumy 231,06 eur od 29.05.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,38 % ročne zo
sumy 2.981,9 eur od 19.06.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,38 % ročne zo
sumy 136,- eur od 19.06.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,38 % ročne zo sumy
380,81 eur od 26.06.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,38 % ročne zo sumy 1.245eur od 26.06.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,38 % ročne zo sumy 161,72 eur
od 03.07.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,38 % ročne zo sumy 373,38 eur od
04.09.2012 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.431,94 eur a iné trovy konania vo výške 886,31 eur a to
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou kap. II. odd. 1 čl. 2 bod 1 Nariadenia
Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a

obchodných veciach (ďalej len Nariadenie Rady č. 44/2001), čl. 14, čl. 18 ods. 1 veta prvá, čl. 30, čl. 36,
čl. 39, čl. 44, čl. 50, čl. 53, čl. 78 Dohovoru OSN o zmluvách medzinárodnej kúpe tovaru podpísaný dňa
11.apríla vo Viedni (ďalej len Dohovor OSN), čl. 4 ods. 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 593/2008 z 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (ďalej len
Nariadenie o rozhodnom práve), § 1 ods. 1,2, § 2, § 3, § 343 ods. 1,2 UGV, § 1053, § 1054, § 354, §
883, § 1333, § 1334 Všeobecného občianskeho zákonníka Rakúskej republiky (ABGB), § 352, § 354

Obchodného zákonníka rakúskej republiky (UBG), § 142 ods. 1, § 137 O.s.p..
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si svoj záväzok splnil a dodal
žalovanému objednaný tovar, ktorého cenu vyúčtoval faktúrami č. 11149076 na 9.006,88 eur, splatná
16.04.2012, uhradených 7.800 eur, dobropis 7,45 eur + 11,57 eur, neuhradených 1.187,81 eur; č.
11149077 na 6.702,57 eur, splatná 16.04.2012, dobropis 59,60 eur, neuhradených 6.642,97 eur;

č. 11151038 na 152,39 eur, splatná 30.04.2012, neuhradená; č. 11151039 na 285,40 eur, splatná
30.04.201, neuhradená; č. 11152200 na 203,95 eur, splatná 07.05.2012, neuhradená; č. 11155143 na
231,06eur,splatná28.05.2012,neuhradená;č.11202278na2.993,06eur,splatná18.06.2012,dobropis
11,12 eur, neuhradených 2.981,94 eur; č. 11202279 na 136 eur, splatná 18.06.2012, neuhradená; č.
11203649 na 445,81 eur, splatná 25.06.2012, dobropis 65 eur, neuhradených 380,81 eur; č. 11203650

na 1.245 eur, splatná 25.06.2012, neuhradená; č. 11204484 na 161,72 eur, splatná 02.07.2012,
neuhradená; č. 11211957 na 373,38 eur, splatná 03.09.2012, neuhradená. Žalovaný zaplatil 7.800
eur, dlžnú sumu vyplývajúcu z vystavených faktúr po znížení o hodnotu dobropisov v celkovej výške
13.982,43 eur nezaplatil. Dňa 15.04.2013 žalovaný pohľadávku žalobcu písomne uznal. Z dôvodu
omeškania žalovaného s úhradou dlžnej sumy si žalobca uplatnil aj právo na zaplatenie úrokov z

omeškania.
Spolu s návrhom na začatie konania žalobca pripojil fotokópie listinných dôkazov - súbor faktúr a
dobropisov špecifikovaných v návrhu na začatie konania (č.l. 5-31), uznanie záväzku - splátkový
kalendár (č.l. 32).
Podľa kapitoly II oddiel 1 článok 2 bod 1 Nariadenia Rady 44/2001, ak nie je v tomto nariadení uvedené

inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú
na súdoch tohto členského štátu. Na základe citovaného ustanovenia a s poukazom na skutočnosť,
že miesto podnikania žalovaného sa nachádza na území Slovenskej republiky súd prvej inštancie
dospel k zváeru, že je daná právomoc Okresného súdu Dunajská Streda na prejednanie a rozhodnutie
predmetnejveci.Vzhľadomnaskutočnosť,žeúčastnícikúpnejzmluvymajúmiestopodnikaniavrôznych

štátoch, keď Rakúska republika ako aj Slovenská republika sú zmluvnými štátmi Dohovoru OSN,
sú splnené podmienky pre aplikáciu Dohovoru OSN ako priamej právnej normy na záväzkový vzťah
účastníkov konania. S poukazom na článok 7 ods. 2 Dohovoru OSN, podľa ktorého otázky patriace
do predmetu úpravy tohto Dohovoru, ktoré sa v ňom výslovne neriešia, sa riešia podľa všeobecných
zásad, na ktorých Dohovor spočíva, alebo ak také zásady chýbajú, podľa ustanovení právneho poriadku

rozhodného podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného a vzhľadom na absenciu voľby
rozhodnéhoprávaúčastníkmikonania,súdprvejinštanciesazaoberalajurčenímrozhodnéhohmotného
práva. Kúpne zmluvy boli medzi účastníkmi konania uzatvorené v priebehu mesiacov apríl - august
2012, preto súd pri určení rozhodného práva postupoval podľa Nariadenie o rozhodnom práve, ktorého
platnosť pre Slovenskú republiku sa vzťahuje na zmluvy uzatvorené po 17.12.2009. V zmysle článku 4

ods. 1 písm. a) Nariadenia o rozhodnom práve, zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom
krajiny obvyklého pobytu predajcu. Sídlo žalobcu ako predávajúceho sa nachádza v Rakúskej republike,
preto súd aplikoval rakúske hmotné právo na právne otázky, ktoré podliehajú úprave Dohovorom OSN,
avšak nie sú ním výslovne neupravené.
S prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd

prvej inštancie posúdil právny vzťah účastníkov ako obchodno-právny vzťah s medzinárodným prvkom,
na ktorý vzhľadom na vyššie uvedené určenie rozhodného práva aplikoval nasledovné zákonné
ustanovenia:Podľa článku 14 Dohovoru OSN, návrh na uzavretie zmluvy určený jednej alebo niekoľkým určitým
osobám je ponukou, ak je dostatočne určitý a prejavuje vôľu navrhovateľa, aby bol zaviazaný v prípade
prijatia. Návrh je dostatočne určitý, ak je v ňom označený tovar a ak výslovne alebo nepriamo určuje

množstvo a kúpnu cenu tovaru alebo obsahuje ustanovenia umožňujúce ich určenie.
Podľačlánku18ods.1vetaprváDohovoruOSN,vyhlásenieurobenéosobou,ktorejbolaponukaurčená,
alebo jej iné konanie naznačujúce jej súhlas s ponukou, je prijatím.
Podľa článku 30 Dohovoru OSN, predávajúci je povinný dodať tovar, odovzdať akékoľvek doklady, ktoré
sa naň vzťahujú, a vlastnícke právo k tovaru, ako vyžaduje zmluva a tento Dohovor za podmienok

ustanovených zmluvou a týmto Dohovorom.
Podľa článku 36 Dohovoru OSN, predávajúci zodpovedá podľa zmluvy a tohto Dohovoru za akúkoľvek
vadu, ktorú má tovar v okamihu prechodu nebezpečenstva na kupujúceho; aj keď sa vada stane zjavnou
až po tejto dobe. Predávajúci takisto zodpovedá za akúkoľvek vadu tovaru, ktorá vznikne po dobe
uvedenej v predchádzajúcom odseku, ak je spôsobená porušením niektorej jeho povinnosti, včítane
nedodržaniazáruky,žetovarpourčitúdobubudespôsobilýpreobvyklésvojepoužitiealebopreosobitné

použitie alebo že si zachová určitú akosť alebo určité vlastnosti.
Podľa článku 39 Dohovoru OSN, právo kupujúceho z vád tovaru zaniká, ak kupujúci neoznámi
predávajúcemu povahu týchto vád v primeranom čase po tom, čo ich zistil alebo ich mal zistiť. Právo
kupujúceho z vád tovaru vždy zaniká, ak kupujúci neoznámi predávajúcemu vady tovaru najneskôr do
dvoch rokov odo dňa, keď sa tovar skutočne odovzdal kupujúcemu, ibaže táto lehota nie je v súlade so

zmluvnou záručnou lehotou.
Podľa článku 44 Dohovoru OSN, bez ohľadu na ustanovenia článku 39 ods. 1 a článku 43 ods. 1 môže
kupujúci znížiť kúpnu cenu podľa ustanovení článku 50 alebo požadovať náhradu škody s výnimkou
ušlého zisku, ak neurobil požadované oznámenia z ospravedlniteľných dôvodov.
Podľa článku 50 Dohovoru OSN, ak tovar nie je v súlade so zmluvou, kupujúci môže znížiť kúpnu cenu

bez ohľadu na to, či kúpna cena bola už zaplatená, alebo nie, a to v rozsahu zodpovedajúcom pomeru
medzi hodnotou, ktorú mal skutočne dodaný tovar v dobe dodania, a hodnotou, ktorú by mal v tejto
dobe tovar bez vád.
Podľa článku 53 Dohovoru OSN, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodávku
v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom.

Podľa článku 78 Dohovoru OSN, ak sa strana oneskorí s platením kúpnej ceny alebo inej peňažnej
sumy, má druhá strana nárok na úroky z omeškania bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek nároky na
náhradu škody podľa článku 74.
Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka (Unternehmensgesetzbuch - ďalej len "UGB")
podnikateľom je ten, kto prevádzkuje podnikateľskú činnosť. Podnikom je každá organizácia založená

na určitú dobu za účelom vykonávania samostatnej obchodnej činnosti, aj v prípade, ak nie je zameraná
na dosahovanie zisku.
Podľa § 2 UGB akciové spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, zárobkové a hospodárske
družstvá, poisťovacie spoločnosti, sporiteľne, európske hospodárske záujmové združenia, európske
spoločnosti (SE) a európske družstevné spoločnosti (SCE) sú podnikateľmi na základe svojej právnej

formy.
Podľa § 3 UGB osoby, ktoré sú neprávom zapísané do obchodného registra a konajú v mene svojej
obchodnej spoločnosti, sa považujú za podnikateľov na základe zápisu.
Podľa § 343 ods. 1, ods. 2 UGB štvrtá kniha sa použije na podnikateľov v zmysle §§ 1 až 3 ako aj
na právnické osoby podľa ustanovení verejného práva. Obchody súvisiace s podnikaním sú všetky

obchodné transakcie podnikateľa, ktoré patria do predmetu jeho podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1053 Všeobecného občianskeho zákonníka (Allgemeines bürgerliches Gesetzbuch - ďalej len
"ABGB") kúpnou zmluvou sa určitá vec prenecháva inej osobe za určitú peňažnú hodnotu. Rovnako
ako pri zámennej zmluve je kúpna zmluva právnym titulom nadobudnutia vlastníctva. K prechodu
vlastníckeho práva dochádza až odovzdaním predmetu kúpy. Predávajúci má vlastnícke právo až do

okamihu odovzdania.
Podľa§1054ABGBsúhlasnýprejavvôlekupujúcehoapredávajúcehoadohodaopredmetekúpymusia
byť zmluvnými stranami dohodnuté v pravidlách zmluvy. Kúpna cena je určená v hotovosti a nesmie byť
neurčitá ani protizákonná.
Podľa § 354 UGB ak pri transakcii nie je určená odplata a zároveň nie je dohodnutá bezodplatnosť,

vzťahuje sa na ňu primeraná odplata.
Podľa § 883 ABGB zmluva môže byť uzatvorená ústne alebo písomne; súdnou alebo mimosúdnou
cestou; za účasti alebo bez účasti svedkov. Tieto rozličné formy nemajú žiaden vplyv na záväzok ako
taký, pokiaľ zákon neurčuje inak.Podľa § 1333 ods. 1 Všeobecného občianskeho zákonníka Rakúskej republiky (ďalej len ABGB), škoda,
ktorú dlžník spôsobí svojmu veriteľovi oneskorením platby peňažnej pohľadávky, sa zaplatí zákonnými
úrokmi.

Podľa § 1334 ABGB, oneskorenie pripadne ako bremeno dlžníkovi, keď nedodrží zákonom alebo
zmluvou stanovený deň splatnosti. Ak sa strany nedohodli inak, má dlžník svoje plnenie uskutočniť pri
zmluvnej protislužbe bez zbytočného zdržania po plnení zo strany veriteľa alebo, ak sa strany dohodli na
tomto postupe, po prevzatí alebo kontrole plnenia veriteľa alebo, ak pohľadávka nemá stanovenú výšku,
po prevzatí faktúry alebo rovnocennej platobnej výzvy. Ak nie je ešte určený čas platby, potom následky

oneskorenej platby znáša dlžník, keď nezaplatil veriteľovi po dni súdnej alebo mimosúdnej upomienky.
Podľa § 352 Obchodného zákonníka Rakúskej republiky (ďalej len UGB), pri oneskorení platby z
peňažnej pohľadávky medzi podnikateľmi z podnikateľských obchodov je zákonná úroková sadzba
osem percentuálnych bodov nad základnou sadzbou. Pritom je základný sadzba, ktorá platí v posledný
kalendárny deň, rozhodujúcou pre budúci rok.
Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca si voči žalovanému uplatnil právo

na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru, ktorý je čo do druhu, dodaného množstva a jednotkovej
ceny špecifikovaný v predložených faktúrach (č.l. 5-31). Dodanie tovaru ani jeho kúpnu cenu žalovaný
nenamietal. Žalovaný však celú kúpnu cenu tovaru v lehote splatnosti vystavených faktúr nezaplatil.
Procesná obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že tovar bol čiastočne vadný a to kvalitatívne,
kvantitatívne. Na podporu svojich tvrdení však nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, pričom vykonanie

dôkazu výsluchom obchodného zástupcu žalobcu W. L. v dôsledku jeho smrti nebolo možné. Celú
obchodnú agendu vybavoval s ním iba na základe ústnych dohôd, ktoré žalobca poprel. Predložený
prehľad nepredajného tovaru (čl. 109-110) pozostáva z dvoch neoznačených listov bez predmetu,
dátumu a adresáta, ktoré takto označil žalovaný.
Súd prvej inštancie posúdil žalobcom tvrdený skutkový stav ako nesporný a podanú žalobu ako skutkovo

a právne dôvodnú. Medzi účastníkmi konania vznikol platný záväzkovoprávny vzťah z neformálne
uzatvorenej kúpnej zmluvy, na základe ktorej dodal žalobca žalovanému objednaný tovar. Existencia
žalovanej pohľadávky v uplatnenom rozsahu vyplýva jednak z tvrdení žalobcu, ako aj z predložených
listinných dôkazov, najmä vystavených faktúr a písomného uznania pohľadávky žalovaným. Tým,
že žalovaný riadne a včas nesplnil svoj peňažný záväzok v čase jeho splatnosti, dostal sa dňom

nasledujúcim po uplynutí lehoty splatnosti do omeškania s úhradou peňažného dlhu, ktoré omeškanie
naďalej trvá. Pri absencii osobitnej dohody o sadzbe úroku z omeškania priznal súd žalobcovi právo na
zaplatenie úrokov z omeškania podľa ustanovenia § 1333 ABGB v spojení s 352 UGB vo výške 8,38
% ročne.
Vady tovaru sa rozlišujú na vady zrejmé pri odbere a na vady skryté a podľa toho musia byť aj v rôznej

dobe reklamované. Vždy však musí byť preukázané, že vada tovaru existovala už v čase prechodu
nebezpečenstva škody alebo že vznikla v dôsledku porušenia povinnosti predávajúceho a teda, že ku
skutočnosti zakladajúcej nárok zo zákonnej zodpovednosti za vady došlo v čase od vzniku zmluvy do
prechodu nebezpečenstva škody na tovare na kupujúceho. Iná je situácia v prípade, kedy predávajúci
poskytuje na tovar záruku, pri ktorej nie je dôležité, kedy vada vznikla a kupujúci ju nemusí ani preukázať.

Preukazuje len existenciu vady v záručnej dobe. Aj pre tento prípad však platí včasnosť reklamácie ako
právneho úkonu nevyhnutého na zabezpečenie vymáhateľnosti práva zo zodpovednosti za vady.
Zrejmé vady sú tie vady, ktoré kupujúci mohol a mal zistiť pri prehliadke tovaru, ktorý je povinný vykonať
čo najskôr, ako má faktickú možnosť nakladať s tovarom. Kupujúci je povinný podať predávajúcemu
správu o vadách tovaru, a teda tento reklamovať bez meškania potom, keď vady zistil.

Skryté vady, t.j. vady, ktoré pri povinnej prehliadke tovaru nemohol zistiť ani pri vynaložení odbornej
starostlivosti je kupujúci oznámiť predávajúcemu a teda reklamovať bez omeškania potom, kedy vady
zistil, resp. kedy mohli byť pri vynaložení odbornej starostlivosti zistené.
V tejto súvislosti považoval súd prvej inštancie za potrebné zdôrazniť, že žalovaný za predpokladu
dodržania zákonom stanovených lehôt pri uplatnení práv zodpovednosti za vady tovaru, ktorý mu

žalobca dodal, má právo si tieto uplatniť, pokiaľ reklamácia vád tovaru nebola vybavená podľa jeho
požiadaviek len súdnou cestou, kedy súd rozhodne o tom, kto za vady tovaru reklamované žalovaným
zodpovedá a či je reklamácia žalovaného dôvodná.
Ak v tomto konaní ponúkol žalobca žalovanému, aby mu zaplatil naraz sumu 7.000 eur a on potom
zváži ďalší postup, súd uviedol, že takáto aktivita dáva naopak kupujúcemu citovaná prvá veta článku 50

Dohovoru OSN, tzn., že ak tovar nie je v súlade so zmluvou, môže kupujúci znížiť kúpnu cenu v rozsahu
zodpovedajúcom pomeru medzi skutočnou hodnotou tovaru a hodnotou bezvadného tovaru avšak len
za splnenia včasnosti reklamácie.3. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď vychádzal zo
skutočnosti, že žalobca mal vo veci plný úspech, a preto mu bola priznaná náhrada trov konania
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca si vo vyúčtovaní zo dňa 10.11.2015 uplatnil náhradu trov konania v celkovej výške 3.318,25 eur
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia a iných trov konania.
Súdprvejinštanciepriznalžalobcoviakoúspešnémuúčastníkovikonaniavzmysleustanovenianáhradu
trov konania celkovo vo výške 3.318,25 eur a to za súdny poplatok za podanie návrhu na začatie konania
(6 % zo žalovanej sumy podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov) vo výške 838,50 eur;

trovy za úradný preklad výpisu žalobcu z obchodného registra vo výške 47,81 eur; 08.08.2013 prevzatie
a príprava právneho zastúpenia vo výške (303,74 eur + režijný paušál za rok 2013 vo výške 7,81 eur),
t.j. 311,55 eur; 08.08.2013 návrh na vydanie platobného rozkazu (303,74 eur + režijný paušál za rok
2013 vo výške 7,81 eur), t.j. 311,55 eur; 12.01.2015 vyjadrenie na výzvu súdu (303,74 eur + režijný
paušál za rok 2015 vo výške 8,39 eur), t.j. 312,13 eur; 04.05.2015 účasť na pojednávaní (303,74 eur +
režijný paušál za rok 2015 vo výške 8,39 eur), t.j. 312,13 eur; 05.09.2015 písomné stanovisko k výpovedi

konateľa žalovaného na pojednávaní dňa 04.05.2015 (303,74 eur + režijný paušál za rok 2015 vo výške
8,39 eur), t.j. 312,13 eur; 09.11.2015 účasť na pojednávaní (303,74 eur + režijný paušál za rok 2015 vo
výške 8,39 eur), t.j. 312,13 eur; DPH vo výške 374,32 eur (20 % z tarifnej odmeny advokáta vo výške
1.871,62 eur) náhrada cestovných nákladov motorovým vozidlom Honda Accord - BA 314 TR na trase
Bratislava - Dunajská Streda a späť dňa 04.05.2015 (90 km x 0,059 eur x 1,222), t.j. 6,49 eur; náhrada

cestovných nákladov motorovým vozidlom Honda Accord - BA 314 TR na trase Bratislava - Dunajská
Streda a späť dňa 09.11.2015 (90 km x 0,059 eur x 1,087), t.j. 5,77 eur; náhrada za stratu času za
cestu z Bratislavy do Dunajskej Stredy a späť na účely súdneho pojednávania (dňa 04.05.2015 a dňa
09.11.2015) za 8 začatých polhodín x 13,98 eur (1/60 zo sumy 839 eur), t.j. 111,84 eur; DPH vo výške
22,37 eur (20 % z náhrady za stratu času vo výške 111,84 eur) základná náhrada za každý 1 kilometer

jazdy podľa § 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v spojení so zákonom č. 283/2002 Z. z. a opatrením
MPSVR SR č. 632/2008 Z. z. (2 x 90km x 0,183 eur) t.j. 32,94 eur, DPH vo výške 6,59 eur (20 % zo
základnej náhrady za každý 1 kilometer jazdy vo výške 32,94 eur ).
Žalobca sa návrhom na začatie konania doručeným súdu prvej inštancie dňa 09.08.2013 domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 13.982,43 eur s príslušenstvom, ktorému návrhu súd prvej inštancie

vyhovel a vydal platobný rozkaz na 09.09.2013 č.k. 6Rob/55/2013-53, proti ktorému podal žalovaný
odpor, čím sa platobný rozkaz zrušil a vo veci bolo nariadené pojednávanie.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie riadne nezistil skutkový stav, keď
nevykonal potrebné dokazovanie a vec nesprávne právne posúdil.
Obrana žalovaného spočívala v tom, že žalobca dodal žalovanému tovar, ktorý bol sčasti poškodený a
tiež tovar, ktorý v čase dodávky s poukazom na jeho cenu bol nepredajný na trhu, pričom nepredajnosť
tohto tovaru, ktorý zostal na sklade žalovaného sa čím ďalej tým viac zväčšovala, a preto bol žalovaný

nútenýdohodnúťsasožalobcom,zaktoréhokonalW.L.,žepoškodenýnepredajnýtovarvrátižalobcovi.
Napriek tejto dohode k tomuto nedošlo, pretože s tým nesúhlasil žalobca a žalovaný nevie posúdiť aký
bol vzťah medzi žalobcom a W. L., čo mal skúmať súd. Medzičasom došlo k úmrtiu W. L., a preto nebolo
možné vykonať dôkaz výsluchom tohto svedka.
Súd prvej inštancie sa mal zaoberať skutočnosťou, akú úlohu v záväzkovom vzťahu medzi žalobcom

a žalovaným zohrával W. L., aké boli jeho kompetencie, rozsah oprávnení, v akých medziach mohol
konať za žalobcu. Žalovaný tvrdí, že podľa vyjadrení nebohého W. L. tento mohol konať v mene žalobcu
v plnom rozsahu. Súd si mal túto skutočnosť preveriť všetkými dostupnými spôsobmi napr. výsluchom
štatutárneho zástupcu žalobcu, výsluchom rodinných príslušníkov nebohého, či W. L. podnikal v rámci
kapitálovej spoločnosti ako je konateľ a majiteľ resp. či ako fyzická osoba, či mal v spoločnosti

obchodného partnera alebo nie, ktorý by sa prípadne mohol vyjadriť k predmetnej veci, keď súd túto
skutočnosť u dedičov nebohého nepreveroval. Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol,
že dodaný tovar reklamovala u žalobcu p. W.. Súd túto svedkyňu nevypočul. Ďalej na pojednávaní bolo
uvedené, že existujú svedkovia, pracovníci žalovaného, ktorí boli pri tom, ako sa nebohý dohadoval so
štatutárnym zástupcom žalovaného, čo sa týka vrátenia poškodeného a nepredajného tovaru, keď súd

tomuto neprikladal potrebný význam. Podľa názoru odvolateľa odôvodnenie rozsudku je nepresvedčivé,
nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, keď v odôvodnení neargumentuje presvedčivo a neuvádza, prečo
v rámci riadneho zisťovania skutkového stavu napr. nevykonal dokazovanie, ktoré navrhol vykonať
žalovaný. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je dôvodom na zrušenie rozsudku. Tým, že vo veci nebolvypočutý ani len štatutárny zástupca žalobcu, súd nerešpektoval ani zásadu ústnosti. Odvolateľ namietal
rozhodnutie o trovách konania, ktoré súd podľa jeho názoru nesprávne priznané, a ktoré sú v rozpore
s advokátskou tarifou.

5.Žalobcavovyjadreníkodvolaniuuviedol,žežiadanapadnutýrozsudokpotvrdiťazaviazaťžalovaného
na náhradu trov odvolacieho konania v sume 374,78 eur. Žalovaný v odvolaní tvrdí, aké dôkazy mal súd
prvej inštancie vykonať, keď vzhľadom na uznanie záväzku zo strany žalovaného bolo dôkazné bremeno
na strane žalovaného. Sám žalovaný na pojednávaní dňa 09.11.2015 po poučení súdom podľa § 120

ods. 4 O.s.p. uviedol, že neprednáša ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. Žalobca tvrdí, že nebola
uzavretá žiadna dohoda, že časť dodaného tovaru, ktorý sa nepodarilo žalovanému predať sa malo
žalobcovi vrátiť. Osoba W. L. nebola oprávnená takúto dohodu v mene žalobcu uzavrieť. Pochybnosti
tohto tvrdenia vyplývajú aj zo samotnej výpovede žalovaného na pojednávaní dňa 09.11.2015, keď
uviedol, že L. prisľúbil, že to u žalobcu teda vybaví, teda prvým krokom bolo, že by u žalobcu ako
dodávateľa možnosť vrátenia nepredajného tovaru vybavil, následne mal žalovaného o súhlase na

vrátenie nepredajného tovaru oboznámiť. Z tejto výpovede sa nedá usúdiť ani uzavretie ním tvrdenej
dohody, keď sám na pojednávaní uviedol, že v tomto smere nevie toto ich tvrdenie nejako preukázať.
Žalovaný na pojednávaní dňa 04.05.2015 uviedol, že motívom žalovaného k vráteniu tovaru bolo to, že
tento tovar sa pomaly predával a žalovaný ho nestíhal splácať a že s W. L. komunikoval iba ústne v
januári 2013. Z toho vyplýva, že je preukázané len to, že žalovaný nestíhal dodaný tovar splácať, čo ho

teoreticky mohlo motivovať k snahe tovar vrátiť. K žiadnej písomnej dohode o vrátení tovaru žalobcovi
nedošlo, čo žalovaný nepreukázal. Obranu žalovaného vyvracia aj okolnosť, že údajne žalovaný s W.
L. rokoval v januári 2013, naproti tomu v apríli 2013 uznal celý žalovaný záväzok, ktorý zahŕňal aj
tovar, ktorý chcel žalovaný vrátiť a tento ešte aj splácal po údajnom rokovaní v januári 2013 splátkami
v úhrnnej sume 3.500 eur. Dodávky tovaru pre žalovaného sa realizovali od apríla 2012 do septembra

2012, keď žalovaný údajné poškodenia a nekompletnosť tovaru namietol až v podanom odpore zo dňa
28.10.2013 t.j. až vyše 14 mesiacov od poslednej dodávky tovaru, takže z tohto hľadiska žalovaný
nezariadilprehliadkudodanéhotovaruvčas.Sámžalovanýnapojednávaní04.05.2015priznal,žeobsah
dodaných krabíc nekontroloval, na pojednávaní dňa 09.11.2015 uviedol, že tovar nerozbaľoval, iba
zistil, či v krabici rinčí sklo, takže táto okolnosť nezakladá včasnú reklamáciu, nakoľko rinčanie skla pri

manipulácii a prepočítaní krabíc pri dodaní muselo byť počuť, nie to až po 14 mesiacoch. Namietané
vady, ktoré až na pojednávaní dňa 04.05.2015 žalovaný pomenoval, že sa jednalo o rozbité sklíčka,
neboli reklamované bez zbytočného odkladu a prípadné právo žalovaného zo zodpovednosti za vady
je premlčané. Naviac sa jedná o účelovú ničím nepreukázanú reklamáciu, nakoľko žalovaný nepredložil
žiadny dôkaz, že vôbec niečo reklamoval, keď sám žalovaný tvrdil, že reklamovala telefonicky iba jeho

zamestnankyňa. Je nevierohodné, aby žalovaný 14 mesiacov tovar od jeho dodania neskontroloval z
hľadiska prípadných vád, následne uznal záväzok v celom rozsahu, tento čiastočne aj splácal a až po
doručení platobného rozkazu sa začal brániť údajnými vadami.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby

zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§385ods.1C.s.p.)acontrarioadospelkzáveru,žeodolaniežalovanéhoniejedôvodné.

8. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Podľa § 387 ods. 3 C.s.p., odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými

tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská

procesných strán k prejednávanému sporu, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery dostatočne zrozumiteľne vysvetlil.
Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne

vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p.
odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.

10. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí, teda aj žalovaný znáša povinnosť tvrdenia a
tým pádom aj dôkaznú povinnosť. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného
bremena je sankcionované stratou sporu. Vo všeobecnosti preto platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou
súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť.
V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia

lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než
ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude
zisťovať, a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.

11. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku

uvádza, že v konaní nebolo sporené, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy,
na základe ktorej dodal žalobca žalovanému tovar špecifikovaný v jednotlivých faktúrach označených
žalobcom a žalovaný kúpnu cenu za dodaný tovar nezaplatil. Spornou zostala obrana žalovaného
spočívajúca v tom, že podľa tvrdení žalovaného mal byť tovar dodaný žalobcom sčasti poškodený a
nepredajný, a že sa so žalobcom dohodol o vrátený poškodeného a nepredajného tovaru.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
tvrdenia, že vady žalobcom dodaného tovaru riadne a včas reklamoval a v tejto súvislosti považuje
za nedôvodnú námietky odvolateľa, že súd riadne nevykonal dokazovanie za účelom zistenia
skutkového stavu veci potrebného pre rozhodnutie súdu, nakoľko žalovaný nepredložil žiadne dôkazy na
preukázanie tvrdení, že by vady tovaru riadne a včas reklamoval a ani v tomto smere nenavrhol vykonať

žiadne dokazovanie. Nie je úlohou súdu, aby z vlastnej iniciatívy vykonával dokazovanie na preukázanie
tvrdení jednej alebo druhej sporovej strany. Žalovaný len tvrdil, že zamestnankyňa žalovaného ústne
reklamovala vady tovaru, ktorú skutočnosť žalobca poprel a žalovaný v tomto smere nenavrhol doplniť
dokazovanie.
Vzhľadom na uvedené odôvodnenie, z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalovaný

nepreukázal, že vady dodaného tovaru riadne a včas vytkol žalobcovi, a preto mu nemôžu byť priznané
nároky z vád tovaru, ktoré si žalovaný ani neuplatnil.

Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že medzi žalovaným a p. W. L. malo dôjsť k uzavretiu dohody, a že
p. W. L. bol splnomocnený za žalobcu uzavrieť dohodu o vrátení poškodeného a nepredajného tovaru,

ktoré tvrdenia žalobca v konaní pred súdom poprel, žalovaný ani v tomto smere neuniesol dôkazné
bremeno, keď ani netvrdil, že by W. L. predložil pri údajnom rokovaní so žalovaným napr. splnomocnenie
alebo inú listinu, z ktorých by vyplývalo, že je oprávnený konať za žalobcu, keď z listinných dôkazov,
ktoré sú obsahom spisu a to z výpisu obchodného registra Rakúskej republiky rozhodný deň 26.07.2013,
FN 236258p vyplýva, že spoločnosť žalobcu ako spoločnosť s ručením obmedzeným bola zapísaná do

obchodného registra 18.06.2003, a že za spoločnosť konaná konateľ a to Peter Stroj od 18.06.2003
samostatne s tým, že s prokuristom bol W. B. N. M., F. N., Ing. G. Y., ktorí boli oprávnení zastupovať
spoločnosť spoločne s jedným konateľom, teda z uvedeného výpisu z obchodného registra nevyplýva,
že by W. L. bol oprávnený konať za spoločnosť žalobcu.12. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o námietky odvolateľa, že súd vec nesprávne právne posúdil,
odvolateľ tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom neodôvodnil, keď ani neuviedol, v čom vidí rozpor

právneho posúdenia súdu prvej inštancie predmetného sporu s právnou úpravou, ktorá bola súdom prvej
inštancie aplikovaná na danú vec.

13. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s názorom žalovaného, že napadnuté rozhodnutie je
nepreskúmateľné, ktoré tvrdenie žalovaný odôvodňoval tým, že súd neuviedol, prečo nevykonal

dokazovanie, ktoré navrhol vykonať žalovaný, keď ani v odvolaní neuviedol, aké návrhy na doplnenie
dokazovaniamalnavrhnúťžalovanývkonanípredsúdomprvejinštancie,keďzobsahuspisunevyplýva,
že by žalovaný počas konania pred súdom prvej inštancie navrhol akýmkoľvek spôsobom doplniť
dokazovanie, keď sám na pojednávaní po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. uviedol, že návrhy na
doplneniedokazovanianemá.Zuvedenéhotedavyplýva,ženakoľkonebolipodanénávrhynadoplnenie
dokazovania zo strany žalovaného, súd prvej inštancie nemal dôvod odôvodňovať, prečo nevykonal

dôkazy, ktoré ani neboli navrhnuté.

14.Odvolacísúdpovažovalzanedôvodnúnámietkuodvolateľa,žesúdprvejinštancienesprávnepriznal
žalobcovi trovy konania, ktoré majú byť v rozpore s advokátskou tarifou, nakoľko tieto tvrdenia žiadnym
spôsobom neodôvodnil, keď len samotné spochybnenie správnosti rozhodnutia o trovách konania

bez akejkoľvek právnej argumentácie nemožno považovať za relevantné spochybnenie správnosti
rozhodnutia o trovách konania.

15. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s.

p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je
podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu
v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že odvolateľ žiadnym relevantným
spôsobom nespochybnil správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci
samej ani pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania pred súdom prvej inštancie.

17. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.

18. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p,
§396ods.1C.s.p.a§255ods.1C.s.p.ažalobcovi,ktorýbolúspešnývkonaní,priznalprotižalovanému
nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody

hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( §
257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

19. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná

veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).