Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 25C/99/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216203917
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Koščová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7216203917.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v spore žalobcu O.. H. E., F.. X.X.XXXX, T. P., Ž.

XX, právne zastúpeného JUDr. Jaroslavou Plažákovou, advokátkou, so sídlom Hlavná 40, Košice, proti
žalovanému E. P., Q. J. XX/X, P., O.: XXXXXXXX, v konaní o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca žalobou podanou súdu 11.2.2016 žiadal, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti - novovytvorených parciel registra „. Č.. XXX/X - Z. H. Z. R. XXX E., Č.. XXX/X, W. Z. R.E.
XXX E. I. Ž. D. R. R. F. - F. H. S. „., Č.. XXX/X - Z. H. Z. R. XXX E., Č.. XXX/X W. Z. R. XX E. R. P. Ú.
A., Z. P. - A., Z. P. O. tak ako boli zamerané geometrickým plánom č. XXX/XXXX, R. G. P. J..S..Z.., D.
Q. Č.. XX, P., O.: XXXXXXXX W. X.XX.XXXX, I. Z. XX.XX.XXXX O.. W. P., I. G. I. P., Ú. Z. XX.XX.XXXX
O.. J. J. H. Č.. XXXX/XXXX, ako aj priznať náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 2.7.2012 spísanej v Notárskej

kancelárii JUDr. Evy Pršebice, notárky so sídlom v Košiciach, do Notárskej zápisnice č. XXX/XXXX, F.
XXXXX/XXXX sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností R. P. Ú. A., Z. P. - A., Z. P. O. W. F. A. Č.. XX
I. H. S. „., Č.. XXX, W. Z. R. XXX E., F. A. Č.. XXX I. H. Č.. „. Č.. XXX/X W. H. I. F. Z. R. XXX E., H.
Č.. XXX/X W. H. I. F. Z. R. XXX E., H. Č.. XXX/X W. H. I. F. Z. R.E. XX E. I. C. Č.. J.. XX F. H. S. „. Č..
XXX/X, C. J..Č.. XX F. H. Č.. XXX/X R. B.. R. D. J. H. S. „. Č.. XXX F. B. H. Č.. XXX R. R. E. W.J. F. A.
Č.. XX v minulosti ešte v roku 1997 došlo k rozšíreniu otáčky pre autobusy DPMK, tento oblúk pretína
hranicu medzi susediacimi parcelmi, ale zaberá časť parcely č. XXX. V tom čase príslušný Obvodný

národný výbor Košice - Lorinčík riešil situáciu na zasadnutiu rady OvNV Košice - Lorinčík 22.6.1976 a
prejednal nutnosť rozšírenia otáčky pre DPMK, rozhodol o zámene dotknutých častí pozemkov, parcely
č. XXX a XXX. v pomere 1:2, vrátane náhrady škody, ktorá vznikne rozšírením otáčky na pozemku J. H.,
v tom čase vlastníka. Dňa 10.7.1977 podpísal zástupca Obvodného národného výboru a vlastník J. H.
dohodu o zámene pozemkov pre verejné účely. Na základe uvedených skutočností bola táto dohoda v
skutočnosti naplnená, rozšírená otáčka pre autobusy a postavená zastávka na parcelách č. XXX I. XXX.
Obe strany užívali pozemky v rozsahu podľa tejto dohody ako vlastníci, neboli vo výkone svojich práv

rušení. O týchto skutočnostiach bol žalobca pánom H. pri uzavretí kúpnopredajnej zmluvy informovaný.
Žalovaný prezentuje len čiastočne akceptáciu vyššie uvedenej dohody v pomere 1:1, s čím žalobca
nesúhlasí,nakoľkoskutkovýstavjezásahomdoparcelyregistra„B.Č..XXXI.XXX.Žalobcadalnasvojenáklady vyhotoviť Geometrický plán č. XXX/XXXX. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva žalobca vidí v zosúladení faktického stavu so stavom právnym.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe podanom súdu 19.7.2016 uviedol, že nie je zrejmé, z akej právnej
skutočnosti odvodzuje žalobca zákonný titul k určeniu vlastníckeho práva. Svoj nárok opiera o dohodu
o zámene pozemkov z 18.7.1977, pričom túto podľa obsahových náležitostí je potrebné považovať
za výzvu k zámene pozemkov, čomu svedčí aj samotná formulácia textu. V prípade súhlasu zo
strany vlastníka, mala byť uzatvorená následne zmluva o zámene pozemkov s presne špecifikovanými

výmerami, ktoré by boli predmetom zámeny. Podľa súčasnej právnej terminológie a podľa obsahových
náležitostí túto dohodu možno považovať len za dohodu o uzatvorení budúcej zmluvy o zámene
pozemkov. Touto dohodou z ObNV bola vyjadrená vôľa Obvodného národného výboru Košice Lorinčík
uskutočniť s vlastníkmi dotknutej parcely č. XXX zámenu v pomere 1:2 za účelom rozšírenia otáčky pre
autobus DPMK. K následnému uzatvoreniu zmluvy o zámene pozemkov nedošlo a nemohla byť táto
skutočnosť predložená na zápis do katastra nehnuteľností, pretože dohoda s ObNV nebola právnym

úkonom, na základe ktorej môže vzniknúť, zmeniť alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Tejto dohode
chýbajú podstatné náležitosti. Žalobca zároveň nepreukázal, že parcela registra B. Č.. XXX D. W. J.
H. Č.. XXX, ktorá bola predmetom dohoda s ObNV. Žalovaný ďalej namietal, že Mesto Košice nie je
právnym nástupcom Obvodného národného výboru Košice - Lorinčík, Obvodné národné výbory boli
ku dňu 23.11.1990 zrušené zákonom č. 369/1990 Z.z. o obecnom zriadení , so zánikom obvodných

národných výborov prešli ich pôsobnosti na obvodné úrady v zmysle Zákona č. 172/1990 Zb.z. o
organizácii miestnej štátnej správy. Mesto Košice vzniklo na základe Zákona č. 401/1990 Z.z. o meste
Košice, ku dňu 1.10.1990. Žalovaný nie je právnym nástupcom Obvodného národného výboru Košice
- Lorinčík, čomu svedčí aj skutočnosť, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k parcele č. XXX,
katastrálne územie A. dňom účinnosti Zákona č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí od Československého

štátu. Následne ju prevzal od Obvodného národného výboru Košice II protokolom o odovzdaní a prevzatí
nehnuteľného majetku zo dňa 16.7.1991, ktorý mal už len deklaratórny charakter. Žalovaný v roku 1997,
keď bola uzatvorená dohoda s ObNV nebol vlastníkom pozemku, ktorá bola v tom čase vo vlastníctve
Československého štátu. Dohoda s ObNV, ktorú uzatvoril pôvodný vlastník pozemku J. H. nie je pre
žalovaného právne záväzná. Prípadné právo na zámenu pozemkov je typickým majetkovým právom,

ktoré sa podľa § 101 Občianskeho zákonníka premlčuje po troch rokoch, preto z uvedeného dôvodu
žalovaný vzniesol aj námietku premlčania. Zároveň uviedol žalovaný, že majetková komisia Mestského
zastupiteľstva v Košiciach na zasadnutí 22.12.2014 nesúhlasila so zámenou pozemkov č. 136 a č. 137
v pomere 1:2 a odporučila zámenu v pomere 1:1. Žalobca s takouto zámenou nesúhlasil.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výpoveďou žalobcu a zistil tento skutkový stav:

5. Žalobca v konaní predložil Notársku zápisnicu spísanú dňa 2.7.2012 v Notárskej kancelárii JUDr. Evy
Pršebice, notárky so sídlom Košice, Murgašova 3, ktorou bola spísaná kúpna zmluva uzatvorená medzi
J. H. I. E. H. ako predávajúci, bezpodielovými vlastníkmi nehnuteľnosti v katastrálnom území A., W. F.

A. Č.. XX I. H. S. „. Č.. XXX - W. Z. R. XXX E. H. T. R. B., I. P. O.. H. E.Š., F.. X.X.XXXX, C. X.X.XXXX.

6. Podľa výpisu z LV č. XXX žalobca je vedený ako vlastník nehnuteľnosti H..Č.. XXX Z. R. XXX E., R.
P. Ú. A., Z. P. - A., Z. P. O. R. B..

7. Žalobca v konaní predložil listinu s názvom Dohoda o zámene pozemkov pre verejné účely podpísanú
Obvodným národným výborom Košice Lorinčík a majiteľom pozemku J. H., z obsahu ktorej vyplýva,
že rada Obvodného národného výboru Košice - Lorinčík na svojom zasadnutí 22.6.1976 prejednala
nutnosť rozšírenia otáčky pre autobus DPMK a na svojom zasadnutí sa rozhodla dojednať s majiteľom
pozemku na parcele č. XXX, ktorej bol J. H. vlastníkom. Z dôvodu rozšírenia otáčky ObNV uviedlo, že

bolo ochotné urobiť zámenu v pomere 1:2 včetne náhrady škody, ktorá vznikne s rozšírením otáčky na
pozemku R. J. H. za ovocné stromy a znovu postavenie oplotenia, ktoré dodá tunajšie ObNV. V prípade
nesúhlasu vlastníka bude pokračovať podľa zásad o vyvlastnení na verejné účely. Listina je datovaná
dňom 18.7.1977.

8.ŽalobcavkonanípredložilGeometrickýplánč.XXX/XXXXR. O..W.P.,W.ktoréhovyplývavyčlenenie
z parcely č. XXX katastrálne územie A., Č. H. Z. I. H.. Č.. XXX/X Z. R. XXX E., W. H. Č.. XXX P. Ú. A.,
H. Č.. XXX/X Z. R. XX E., ktorej vlastníkom je evidované Mesto Košice.9. Žalobca v konaní predložil Identifikáciu parciel Okresného úradu Košice, katastrálny odbor, z ktorej
vyplýva evidencia parciel podľa pozemkovej knihy, a to parcely Č.. XXX, R. P. Ú. A., W. Z. R. XXX E.,
P. W. J. H. Ú. S. B., H. Č.. XXX, W. Z. R. XXX E..

10. Na pojednávaní dňa 22.11.2016 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca odvodzuje svoj
nárok z právneho titulu dohody o zámene pozemkov, ktorú predložil súdu, ktorú považuje za platnú a túto
považoval za platnú aj právny predchodca žalobcu, ktorý nebol znalý práva a vychádzal z okolnosti ,že
dohodu vypracoval Obvodný národný výbor. Zároveň obidve zmluvné strany dohodu reálne dodržiavali

a došlo v zmysle dohody k vyčleneniu hraníc presne podľa dohody o zámene pozemkov a takto boli
pozemky aj užívané 40 rokov, avšak nedošlo po právnej stránke k vyporiadaniu. Zároveň uviedla, že
sú splnené aj podmienky vydržania v prípade, že by dohoda nespĺňala náležitosti dohody o zámene
pozemkov.

Podľa ust. § 39 OZ účinného do 31.3.1983, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti

Podľaust.§40ods.1OZúčinnéhodo31.3.1983,akprávnyúkonnebolurobenývoforme,ktorúvyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa ust. § 46 ods. 1,2 OZ účinného do 31.3.1983, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.
Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa ust. § 406 OZ účinného do 31.3.1983, ustanovenia o kúpe platia primerane aj o výmene veci
za vec.

Podľa ust. § 399 OZ účinného do 31.3.1983, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť vec
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť vec prevziať a zaplatiť za ňu predávajúcemu dohodnutú

cenu.
Dohodnutá cena kúpenej veci nesmie presahovať cenu určenú podľa cenových predpisov. Ak nemožno
takto cenu určiť, určí sa odhadom.

Podľa ust. § 133 OZ účinného do 31.3.1983, osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou,

darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa ust. § 134 ods. 2 OZ účinného do 31.3.1983, k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej
registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.

Podľa ust. § 135 OZ účinného do 31.3.1983, ak ide o nadobudnutie vlastníctva rozhodnutím štátneho
orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak nie je určený, dňom právoplatnosti
rozhodnutia.

Podľa ust. § 126 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Podľa ust. § 130 ods. 1 OZ účinného od 1.1.1992, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ust. § 134 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k
veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125).
Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.Podľa ust. § 865 ods. 3 OZ, do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb.
sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe ( § 135a

ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 135a ods. 2) pred 1.
aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

Podľa ust. § 872 ods. 6 OZ, ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde
na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom

užívanípozemkov,môžesioprávnenáosobazapočítaťčas,poktorýjejprávnypredchodcamalpozemok
nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

11. Z vykonaného dokazovania, z výpisu z LV č. XXX, ako aj kúpnopredajnej zmluvy predloženej
žalobcom v konaní spísanej formou notárskej zápisnice mal súd za preukázané, že žalobca nadobudol
parcelu č. XXX Z. R. XXX E. R. P. Ú. A., Z. P. - A. v celosti na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad

bol povolený 30.7.2012. Zároveň z Identifikácie parciel predložených žalobcom v konaní mal súd za
preukázané, že parcela vedená v pozemkovej knihe pôvodne pod Č.. XXX W. H. S. „. Č.. XXX W. F.
A. XXX, P. Ú. A..
12. Listinu predloženú žalobcom v konaní s názvom Dohoda o zámene pozemkov pre verejné účely zo
dňa 18.7.1977 súd posudzoval v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení OZ účinnom v čase

podpisu listiny a túto podľa jej obsahu posúdil ako návrh na uzatvorenie zámennej zmluvy. Z obsahu
predmetnejlistinyvyplývaochotaObNVKošiceLorinčíkdohodnúťzámenusmajiteľompozemkuparcely
č. XXX ( v čase návrhu dohody J. H.), v prípade jeho nesúhlasu postupovať podľa zásad o vyvlastňovaní
naverejnéúčely.Jezrejmé,žetentonávrhnazámennúzmluvuneobsahujenáležitostizámennejzmluvy,
teda neobsahuje presné označenie pozemkov s výmerami, u ktorých malo dôjsť k zámene, preto napriek

prijatiu návrhu k platnému uzavretiu zámennej zmluvy nedošlo. Z obsahu listiny jasne vyplýva len návrh
ObNV Košice Lorinčík do budúcna dohodnúť s majiteľom pozemku H..Č.. XXX zámenu pozemkov v
pomere 1:2 včítane náhrady škody.

13. Na základe uvedeného súd uzavrel, že žalobca v konaní nepredložil platnú Zámennú zmluvu, z

ktorej by vyplývala zámena pozemkov H..Č.. XXX I. XXX v zmysle Geometrického plánu predloženého
žalobcom v konaní v pomere 1:2.

14. Zároveň súd posudzoval nárok žalobcu na vznik vlastníckeho práva titulom vydržania k spornej
parcele a dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal držbu predmetnej nehnuteľnosti po zákonom

stanovenú dobu desiatich rokov od roku 1977 (táto skutočnosť žalovaným v konaní namietaná nebola),
avšak dospel k záveru, že žalobca nebol oprávnený držiteľ.
15. Základnou podmienkou vydržania je držba veci , pričom môže ísť len o oprávnenú držbu.
Oprávnenosť držby sa posudzuje so zreteľom na ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. že
s držiteľom musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Za oprávnenú

držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou,ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky
okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, teda že je jej vlastníkom nemôže vychádzať len z posúdenia
subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa musí byť v danej veci posudzovaná aj z hľadiska, či
držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu

od každého subjektu práva vyžadovať, mal, alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva.
Aj keď držiteľ je subjektívne presvedčený o svojom práve, nebude so zreteľom na všetky okolnosti v
dobrej viere, pokiaľ mu sú alebo musia byť známe skutočnosti, z ktorých by pri zachovaní obvyklej
opatrnosti musel spoznať, že nie je subjektom práva, o ktorého vydržanie ide. Dobrá viera držiteľa
sa posudzuje objektívne, t.j so zreteľom na konkrétne okolnosti a z hľadiska osobného presvedčenia

držiteľa. Oprávnená držba spočíva v omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci
alebo subjektom vykonávaného práva. Oprávnená držba nemôže spočívať v takom omyle držiteľa,
ktorému sa tento mohol pri bežnej opatrnosti vyhnúť. Omyl je ospravedlniteľný, ak k nemu došlo napriek
tomu, že mýliaci sa postupoval obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti
konkrétneho prípadu od každého vyžadovať.

16. V danom prípade súd dospel k záveru, že napriek okolnosti, že oba subjekty, ktoré podpísali Listinu
označenú ako Dohoda o zámene pozemkov užívali predmetné nehnuteľnosti v zmysle predmetnej
dohody a podľa geometrického plánu predloženého žalobcom, nemožno právneho predchodcu žalobcua teda ani žalobcu považovať za oprávneného držiteľa, nakoľko títo nepostupovali s obvyklou mierou
opatrnosti, ktorú od nich možno so zreteľom na dané okolnosti vyžadovať. Pri riadnom oboznámení sa
s obsahom listiny Dohody o zámene pozemkov, ktorú predložil žalobca v konaní muselo byť právnemu

predchodcovi žalobcu - pôvodnému R. J. H., (aj ako osobe neznalej práva) zrejmé, že predmetná listina
obsahuje len návrh na uzatvorenie budúcej zámennej zmluvy, neobsahuje ani len základné náležitosti
zámennej zmluvy, a to označenie parciel, ktoré sa majú zamieňať s uvedením výmery zamenených
pozemkov.Prizachovaníbežnejopatrnostisaprávnypredchodcažalobcumoholomyluktojevlastníkom
držanej veci vyhnúť, a to v prípade, ak by predmetnú dohodu žiadal zaregistrovať štátnym notárstvom,

aby zosúladil stav skutkový so stavom právnym. Je zrejmé, že v prípade žiadosti o registráciu takejto
dohody by k registrácii nedošlo, nakoľko takáto dohoda o zámene pozemku predložená žalobcom v
konaní nemá základné náležitosti zámennej zmluvy (označenie predmetu zámeny). Taktiež v prípade
návrhu na vklad vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania by k povoleniu
vkladu v dôsledku neplatnosti tejto dohody nedošlo. V danom prípade je zrejmé, že omyl držiteľa
nehnuteľnosti - právneho predchodcu žalobcu nie je ospravedlniteľný, nakoľko tento sa pri bežnej

opatrnosti omylu mohol vyhnúť, preto držbu právneho predchodcu žalobcu ako aj žalobcu súd považoval
za neoprávnenú.

Podľa ust. § 100 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať.
Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Nepremlčujúsatakistoprávazvkladovnavkladnýchknižkáchalebonainýchformáchvkladovabežných
účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa ust. § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Žalovaný v konaní namietol premlčanie žalobcom uplatneného práva v konaní. Súd dospel k

záveru, že táto námietka premlčania žalovaného je nedôvodná, keďže žalobca sa v konaní domáhal
určenia vlastníckeho práva, pričom v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 100 ods. 2
OZ sa vlastníckeho práva nepremlčujú a žalobca v konaní neuplatnil právo na nahradenie súhlasu k
uzatvoreniu zámennej zmluvy tak ako to uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení.

18. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže žalobca v konaní nepreukázal platný právny titul pre
nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu sporu, teda nepreukázal súdu platnú zámennú zmluvu
resp. splnenie podmienok vydržania vlastníckeho práva, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa ust. § 255 ods. 1,2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19. Nakoľko žalovaný bol v konaní úspešný, pričom tento si neuplatnil právo na náhradu trov konania,

žalobca bol v konaní neúspešný, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením rozhodol, že
účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho
doručenia v zmysle ust.§ 362 ods. 1 C.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p. - ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.)
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, žalobca má právo podať návrh

na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku.