Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. júl 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/731/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206882
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213206882.3

Uznesenie

KrajskýsúdvNitrevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.VladimíraPribuluasudcovJUDr.Renáty
Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4,
Zábrdovice, 602 00 Brno Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej: A. U., nar. XX. XX. XXXX,
bytom A. na I. XXX, o zaplatenie 294,39 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 02. septembra 2015, č. k. 7C/294/2013-91, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 %
denne zo sumy 319,89 eura od 17. 01. 2010 do 17. 10. 2010 a zo sumy 178,39 eura od 18. 10. 2010 do
zaplatenia, v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

II. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v ostatnej zamietajúcej časti výroku vo veci samej a výroku
o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 02. 09. 2015, č. k. 7C/294/2013-91, zamietol žalobu a o
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 37Občianskeho zákonníka, čl. I § 75, § 5 ods. 1, §

11 ods. 1, § 33 ods. 1, 2, § 34 ods. 1 a § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Zmenkový a šekový zákon.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobca vo svojom podaní označenom ako Návrh
na uplatnenie pohľadávky zo dňa 18. 03. 2013, ktorý doručil súdu dňa 18. 03. 2013 sa domáhal, aby
súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 294,39 eur z titulu zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo
výške 0,25 % denne zo sumy 319,89 eura za obdobie od 17. 01. 2010 do 17. 10. 2010, čo predstavuje

sumu 219,12 eura, 178,39 eura za obdobie od 18. 10. 2010 do zaplatenia. Ďalej si uplatnili nárok na 6
% ročný úrok zo sumy 319,89 eura za obdobie od 19. 07. 2010 do 17. 10. 2010, čo predstavuje sumu
4,80 eura, zo sumy 178,39 eura za obdobie od 18. 10. 2010 do zaplatenia a z titulu zmenkovej odmeny
v sume 1,07 eura. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavila žalovaná dňa 03. 04. 2009. Indosovaná vlastná zmenka je vista zmenkou opatrenou
doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaný mal zaplatiť za túto zmenku

pri predložení na rad zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, žalovaná uhradila
sumu 25,50 eura a na úroky uhradil 0 eur, preto žalobca žiadal, aby ho súd v zmysle čl. 7 Nariadenia
európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 k tejto povinnosti zaviazal rozsudkom. Žalovaná sa
k návrhu písomne nevyjadrila.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej

republiky. Žalovaný ako fyzická osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalovaná zmenka
bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je i platobné miesto. Predmetom konania jecezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko žalobca má sídlo v
Českej republike, teda v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu, konajúceho vo veci. Hodnota

pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky Okresnému súdu Komárno
nepresahuje 2 000,- eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, a preto sa podľa čl. 2 bodu 1
nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu, na tento spor uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žalovaný má bydlisko v obvode

Okresného súdu Komárno, ktorý je z tohto dôvodu v zmysle uvedeného nariadenia príslušným súdom
na konanie vo veci. Takto určená právomoc súdu je i v súlade s čl. 16 bodu 2 nariadenia Rady (ES) č.
44/2001 Z. z. z 22. 12. 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach. Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva,
miesto vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR. Vzhľadom k tomu sa žalované
vzájomné majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom SR. Použitie právneho

poriadkuSRvsúlades§10a§11zák.č.97/1963Zb.omedzinárodnomprávesúkromnomaprocesnom
v znení neskorších predpisov zodpovedá rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu účastníkov
konania. Iná dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodujúceho práva v konaní preukázaná nebola.
Podľa článku 19 cit. nar. pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

5. Žalobca predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá obsahuje označenie, že ide o zmenku, číslo zmluvy:
4670363, meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa -žalovanej, miesto vystavenia: v Komárne,
dátum vystavenia: 03. 04. 2009, zmenková suma: 319,89 eura, vyhlásenie vystaviteľa: „Zaplatím za túto
zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava,

zmenkový úrok 0,25 % denne od 17. 01. 2010“, splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Na rube
zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu.

6.Zvykonanéhodokazovaniadospelsúdkzáveru,žežalobaniejedôvodná,apretojuzamietol.Žalobca

sa podanou žalobou domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie žalovaného
príslušenstva zmenkovej pohľadávky. Súd však vo veci zmenkový platobný rozkaz nevydal a za účelom
rozhodnutia o podanom návrhu sa oboznámil s obsahom spisového materiálu a to s predloženou xerox-
kópiouktorúsiporovnalsoriginálomlistinyzaloženejvtrezoresúduoznačenejakozmenka,vystavenejv
Komárnesdátumomvystaveniadňa03.04.2009na319,89eurazmenkovejsumy,ktorálistinaobsahuje

doložku v znení: „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: Pohotovosť s.r.o. IČO 35 807 598,
Pribinova 25, 811 9 Bratislava zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel: Sro,
vložka číslo 23 636/B a zmenkový úrok 0,25 % denne od dátumu začiatku úročenia 17. 01. 2010. Ďalej
uvedená zmenka obsahuje doložku nasledovného znenia: Splatné: Pohotovosť, s. r. o., IČO 35 807 598,
Pribinova 25, 811 9 Bratislava, ako aj doložku: „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od

vystavenia“ s uvedením mena a priezviska: Zlatica Vödrösová, v kolónke trvalé bydlisko s označením
Zlatná na Ostrove 376, 946 12 Zlatná na Ostrove, rodné číslo 885613/6927 s grafickým vyobrazením
nečitateľného podpisu nad kolonkou podpis vystaviteľa.

7. Prvoinštančný súd uviedol, že každá zmenka obsahuje formálne a obsahové náležitosti. Medzi

formálne náležitosti patria písomná forma a určitý jazyk rovnaký pre platobný príkaz (zaplaťte, zaplatím)
a pre označenie: „zmenka“. Obsahové náležitosti vlastnej zmenky sa členia na podstatné a nepodstatné,
ktoré sú uvedené v čl. I § 75 a súvis. ustanovení zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. Zmenka
obsahuje všetky práva a povinnosti, ktoré sú inkorporované v skriptúrnych prejavoch na zmenke, ktorá
predstavuje množinu doložiek a preto nespornosť zmenečného záväzku znamená, že zmenka sama

osebe je jediným a celkom dostatočným dôvodom pre platenie a preto nie je k tomu nič potrebné
preukazovať len existenciou samotnej platnej zmenky, ktorá má charakter abstraktného záväzku a to
v tom zmysle, že sa neuvádzajú okolnosti a dôvody vzniku záväzku a preto sa nemôžu uplatniť ani
námietky z tohto titulu. Ak vznikne zmenečný záväzkový vzťah sa stáva záväzkovým vzťahom celkom
samostatným,ktorýexistuje,menísaavyvíjasabezväzbynazáväzkovévzťahy,ktoréstálipriichvzniku

a nepochybne s každým indosamentom sa nesporne charakter zmenky ďalej posilňuje a prehlbuje v
neprospech zmenečne zaviazanej osoby, kedy zjednodušene možno uviesť, že zmenka si začne žiť
svojim životom. Tento abstraktný záväzok zo zmenky možno preto obmedziť po uplatnení dôvodných
námietok zo strany osôb zúčastnených na zmenkovo-právnom vzťahu, resp. uplatnený nárok z takejtolistiny síce označenej ako zmenka ex offo posúdiť ako neplatnú zmenku napr. podľa § 33 ods. 2 ....
zák. č. 191/1950 Zb. zák. čím by došlo k zamietnutiu žaloby. Medzi uvádzané minimálne zákonom
požadované štandardy patrí aj údaj určujúci splatnosť zmenky a ako je tomu v prejednávanom prípade,

kedy popri údaji určujúcom splatnosť Vista zmenky, inak povedané zmenky pri predložení (upravenej
v § 33 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. zák.) sa vyskytuje ďalšia doložka nad podpisom výstavcu, čím táto
doložka je rovnako krytá podpisom výstavcu, je údaj určujúci konkrétny deň splatnosti a to štyroch
rokov od vystavenia, kedy súd poukazuje na výkladové pravidlá k § 36 ods. 1 a súvis. ustanovení
Zmenkového práva podľa ktorého platí, že ak je zmenka znejúca na jeden alebo viac mesiacov ako je

tomu v prejednávanom prípade 4 rokov, je zročná odpovedajúceho dňa mesiaca v ktorom sa má platiť,
len ak by nebolo toho dňa, bola by zmenka zročná posledného dňa v mesiaci. K takto určenej splatnosti
uviedli v minulosti, a to autorský kolektív univerzitných profesorov v Bratislave Dr. Karol Kizling a Dr.
Ján Spišiak vo svojej knižke: „Zmenkové právo na Slovensku“ (v dotlači z r. 2005 s textami pôvodných
ženevských dohôd z r. 1930 a podľa platnej právnej úpravy zákona č. 191/1950 Zb. zák.), na strane 228:
„Pri údaji jedného alebo viac rokov je zmenka zročná zodpovedajúci deň v roku v ktorom sa má platiť ....

“ Rovnako túto skutočnosť posúdil aj odborník na zmenkové právo aj sudca pán JUDr. Zd. Kovařík, ktorý
vo svojej knižke Zákon směnečný a šekový - komentář z roku 1999, k § 36 na strane 115. uviedol, že: „ ...
ročné lehoty budú bežať obdobne ako lehoty mesačné. Teda splatnosť pripadne na deň, ktorý sa číslom
aoznačenímmesiacazhodujesdňomrozhodným,t.j.vystaveniaalebo...“akojetomuvprejednávanom
prípade.Nazákladeuvedenýchskutočnostídochádzakrozporusozákonomozmenkáchvčastiurčenia

dňa splatnosti, kedy zmenka na videnie sa dostane do rozporu s vymedzením jedného konkrétneho
dňa splatnosti (štyroch rokov od vystavenia) a to 26.2.2013 a na základe uvedenej skutočnosti súd
predloženúzmenkupovažujevzmysle§33ods.2zák.č.191/1950Zb.zák.zaneplatnúapretorozhodol
tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené. Zároveň súd pri preukázaní svojich úvah poukázal na
argumentáciu z rozhodnutia v obdobnej veci NS SR sp. zn.: 1 Obdo 59/2010 z dňa 26. januára 2011,

ktorým NS SR zamietol dovolanie voči rozhodnutiu KS Nitra 15CoZm/1/2010-139 v spojení s uznesením
z 20.07.2010 k čís. on.: 15CoZm/1/2010-150 (vec OS Nitra) a jednoznačne skonštatoval neplatnosť
zmenky s dvoma údajmi splatnosti ako je tomu v prejednávanom prípade s poukazom na citovaný §
33 ods. 2 zákona o zmenkách a šekoch. Rovnako súd poukazuje vzhľadom k zhodnej úprave zák. č.
191/1950 Zb. zák. o zmenke a šeku vo vzťahu k § 33 a § 34 aj v inom členskom štáte ES v ČR napríklad

na rozhodnutia Městského soudu Praha sp. zn. 196/Cm 6/2009 z dňa 08.12.2009 ako aj na právny názor
sudcu (t. č. Vrchního soudu Praha) odborníka na zmenkové právo pána JUDr. Zdenka Kovaříka, ktorý
skonštatoval neplatnosť zmenky s dvoma údajmi splatnosti vo svojej knižke Zákon směnečný a šekový
- komentář z roku 1999, k § 33 na strane 110. v časti judikátov 12/98 uviedol, že údaj Vista zmenka
ako súčasť zmenečného prehlásenia znamená, že ide o zmenku splatnú na videnie. Ak však obsahuje

zmenečné prehlásenie nad to ešte označenie určitého dňa splatnosti, ide o navzájom sa vylučujúce
údaje o splatnosti zmenky a takáto zmenka je preto neplatná pre neurčité stanovenie splatnosti.

8. Nemožno súhlasiť s argumentáciou prezentovanou za posledné obdobia, podľa ktorého doložka: „na
plateniepredložiťvlehote4rokovodvystavenia"jevýrazomakejsipostupnejsplatnosti,resp.predĺženia

lehoty na predloženie vistazmenky na platenie o 4 roky, prípadne iných úvah. Prezentované názory vo
vzťahu k citovanej doložke súd považoval za účelové a v rozpore so znením § 34 ods. 1 zák. a § 36 ZZŠ
a stotožnil sa s právnymi názormi prezentovanými dvoma českými autormi, a to p. JUDr. Kovaříkom a
pánon JUDr. Radimom Chalupom Ph.D.

9. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a o náhrade
trov konania rozhodol tak, že stranám náhradu trov konania nepriznal podľa 151 ods. 1 OSP. Podľa
citovaného ustanovenia platí, že o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V konaní si procesne úspešná žalovaná nárok na náhradu trov
konania neuplatnila a z obsahu spisu vyplýva, že jej žiadne nevznikli, preto súd o nároku rozhodol tak,

ako uviedol vo výrokovej časti rozhodnutia.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby
zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu. V dôvodoch svojho
odvolania uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, stranám sporu sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentoval, že napadnuté
rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie mu možnosti konať pred súdom.
Prekvapivosť napadnutého rozhodnutia vzhliadol v skutočnosti, že žalovaný uplatnený nárok nepoprel,no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol, a tiež vyplýva z rozporu napadnutého rozhodnutia s
konštantnou judikatúrou NS SR. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre určitý
údaj splatnosti. Neurčitosť splatnosti má vyplývať z údajného rozporu medzi na zmenke napísaným

údajom „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ a údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Konštatoval, že údaj, ktorý je uvedený na predloženej zmenke ako údaj splatnosti „pri
predložení“ je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri vistazmenke, t. j. zmenky splatnej
na videnie. Poukázal na čl. § 33 a § 34 ods. 1 ZZŠ. Do pozornosti odvolacieho súdu dal aj rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 01. 2011, sp. zn. 1 Obdo 59/2010. Ďalej uviedol, že ako žalobca

nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky (v tomto
konaní žalovaným). Žalobca je vlastníkom cenného papiera, ktorý nadobudol na základe indosamentu.
Žiadne iné informácie, či dokumenty žalobca k zmenke nemá a v zmysle platného právneho poriadku
ani nepotrebuje mať na to, aby si mohol uplatniť práva s týmto cenným papierom spojené. Požadovanie
iných dokumentov ako originálu zmenky pri uplatnení zmenkového nároku, predovšetkým pri uplatnení
nároku zo strany indosatára je neprípustné a nezákonné. Závery súdu prvej inštancie teda vyplývajú z

nesprávneho právneho posúdenia veci a poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21. 11. 2013 preukazujúce tvrdenia žalobcu. Taktiež dal do pozornosti aj
uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/22/2014 zo dňa 11. 03. 2014 a uznesenie Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 11Co/529/2014 zo dňa 11. 02. 2015. Záverom si uplatnil nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

11. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote (§ 204 v tom čase účinného

Občianskeho súdneho poriadku „OSP“) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 OSP), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP), po skonštatovaní, že odvolanie
má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario ) a v zmysle § 370 ods. 1 a 2 CSP pripustil
čiastočné späťvzatie žaloby v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 319,89
eura od 17. 01. 2010 do 17. 10. 2010 a zo sumy 178,39 eura od 18. 10. 2010 do zaplatenia, v tejto
časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej
zamietajúcej časti výroku a výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a § 391 ods. 1 CSP.

13. Súd prvej inštancie rozhodol vyniesol napadnutý rozsudok v tejto veci za účinnosti zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“, ktorý bol účinný do 30.06.2016, keďže bol
zrušený v ustanovení § 473 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Civilný

sporový poriadok nadobudol účinnosť 01. júla 2016 ( § 474 CSP).

14. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods.2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

Podľa § 370 ods.1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí.
Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

Podľa § 370 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich častí
primerane.15. V prípade, ak sa späťvzatie žaloby týka len časti žaloby, ku ktorému došlo po rozhodnutí súdu
prvej inštancie, voči ktorému aj bolo podané odvolanie, a ak žalovaný súhlasí s čiastočným späťvzatím
žaloby, alebo ak žalovaný neuvedie vážny dôvod nesúhlasu s čiastočným späťvzatím žaloby, odvolací

súd pripustí čiastočné späťvzatie žaloby, v späťvzatej časti rozhodnutie súdu
prvej inštancie zruší a konanie zastaví a predmetom odvolacieho konania potom zostáva zvyšná časť
rozhodnutia súdu prvej inštancie.

16. Súd prvej inštancie doručil žalovanej čiastočné späťvzatie žaloby s tým, aby sa v lehote 10 dní

vyjadrila, či súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom. Žalovaná si výzvu súdu prvej inštancie
neprevzala v odbernej lehote, preto súd považoval výzvu za doručenú dňom 28. 10. 2016. Žalovaná sa
v súdom stanovenej lehote nevyjadrila k čiastočnému späťvzatiu žaloby, a teda nemala žiaden vážny
dôvod nesúhlasiť s čiastočným späťvzatím žaloby, čo je zároveň aj v jej prospech ako spotrebiteľa, preto
odvolací súd pripustil čiastočné späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo
sumy 319,89 eura od 17. 01. 2010 do 17. 10. 2010 a zo sumy 178,39 eura od 18. 10. 2010 do zaplatenia,

v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.

17. Pokiaľ ide o rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ktorým súd žalobu žalobcu zamietol,
odvolací súd tento napadnutý rozsudok § podľa § 389 ods.1 písm. b/ CSP vo zvyšnej zamietajúcej časti
a v časti trov konania zrušil a podľa § 391 ods.1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,

pretože súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento
nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

18. Podľa Čl. 1, § 1 ods.1 zákona č. 125/2015 z 18. novembra 2015, o niektorých opatreniach

súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho
súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak sa vo všeobecne záväznom právnom
predpise používa pojem „návrh“, „navrhovateľ“, „odporca“, „účastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci
aj „žaloba“, „žalobca“ , „žalovaný“, „strana“.

19. Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „súd prvého stupňa“ alebo
„súd druhého stupňa“, rozumie sa tým podľa povahy veci „súd prvej inštancie“ alebo „súd druhej
inštancie“ (ods. 2 citovaného ustanovenia).

20. Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianske súdne konanie“,

rozumie sa tým podľa povahy veci „civilný proces“ alebo „správny súdny proces“ (ods. 3 citovaného
ustanovenia).

21. Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianskoprávne konanie“,
rozumie sa tým „civilný proces“ (ods. 4 citovaného ustanovenia).

22. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
bol účinný do 30. 06. 2016 a v zmysle § 157 ods. 2 OSP bol povinný rozsudok odôvodniť
spôsobom zakotveným v tomto ustanovení, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu
vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý

predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy
rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 157 ods. 2OSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že
sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací
súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci.

23. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v
podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejdeo rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré
sa týka vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutiejeodrazomprávaúčastníkanadostatočnéapresvedčivéodôvodneniespôsoburozhodnutia

súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výrokurozhodnutia.Súdsavodôvodnenísvojhorozhodnutiamusívyporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne

závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

24.Zákonompožadovanériadneapresvedčivéodôvodneniepísomnejformyrozhodnutiasúdujenielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,

účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t. j. musí
byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu

v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto
vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

25. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd
posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne,
avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

26. Od 01. 07. 2016 je účinný nový právny predpis upravujúci súdne konanie Civilný sporový poriadok,

ktorý v ustanovení § 220 ods. 2 stanovuje, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

27. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že konanie na súde prvej inštancie je postihnuté
vadou z dôvodu nedostatočnej preskúmateľnosti odôvodnenia, pretože odôvodnenie napadnutého

rozsudku je síce obsiahle, ale neobsahuje jasný a zrozumiteľný výklad opodstatnenosti, zákonnosti
a spravodlivosti rozhodnutia. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol nepodstatné údaje o dôvode
rozhodnutia bez nariadenia pojednávania a o publikáciách konkrétnych autorov, ale jasným, stručným
a zrozumiteľným spôsobom neuviedol všetky svoje skutkové zistenia a najmä právny záver o
neopodstatnenosti žaloby. Pokiaľ aj citoval obsah publikácií odborníkov na zmenkové právo, tento

obsah vecne nespojil so zisteným skutkovým a svojím vlastným právnym záverom. Odôvodnenie tak
vyznieva chaoticky, zmätočne, nejasne a v konečnom dôsledku aj nepresvedčivo, a tak odvolací súd
dospel k tomu, že súd prvej inštancie sa jasným a zrozumiteľným spôsobom nevysporiadal so všetkými
skutočnosťami, ktoré boli pre vydanie rozhodnutia podstatné.

28. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku nezaoberal otázkou aplikácie ustanovení zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy medzi
žalovanou a právnym predchodcom žalobcu: Pohotovosť, s. r. o., Bratislava, , Pribinova 25, IČO: 35 807
598, v prospech ktorého bola zmenka vystavená 03. 04. 2009, a teda či v prípade žalovanej nejde o
spotrebiteľa a či Dohodu o vyplňovacom práve zmenky nie je treba prípadne vyhodnotiť za neprijateľnú

zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch účastníkov
spotrebiteľského vzťahu v neprospech spotrebiteľa.29. Odvolací súd nepovažuje za správny ani právny záver súdu prvej inštancie o tom, že zmenka je
neplatná z dôvodu, že sú v nej uvedené dva rôzne údaje o splatnosti. Zo zmenky predloženej žalobcom
vyplýva jednoznačne doba splatnosti, pretože obsahuje údaj: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení

na rad“, a teda ide o platnú zmenku na videnie v zmysle § 33 ods. 1 zákona č.191/1950 Zb. o zmenkách
a šekoch (ďalej aj „ZZŠ“). Ak je totiž zmenka splatná „na videnie“, a to či už podľa výslovnej doložky
uvedenej na zmenke alebo preto, že na nej, ak nejde o blankozmenku, nie je uvedená splatnosť, potom
podľa čl. I § 2 a § 76 ods.2 ZZŠ platí za zmenku splatnú na videnie zo zákona a pri vystavení takejto
zmenkyaniniejemožnéstanoviťjejskutočnúsplatnosť,tedaktorýmdňomnastanesplatnosť.Vždyjena

majiteľovi zmenky, ktorý v rámci lehoty stanovenej na predloženie môže kedykoľvek zmenku na platenie
predložiť označenej osobe a následne na to je treba zmenku bez zbytočného omeškania zaplatiť. Ani
majiteľ vistazmenky však nemôže neobmedzene predkladať na zaplatenie zmenku, a teda ani svojvoľne
určiťdeňjejsplatnostiihneď,alemusítakurobiťv určitejlehote.Údajo splatnostizmenkyjeobligatórnou
náležitosťou vlastnej zmenky a jej podstatou je sľub vystaviteľa zmenky, že majiteľovi zmenkovej sumy
v mieste a čase vyplývajúcom zo zmenky, sám zaplatí zmenkovú sumu.

30. Z obsahu zmenky, ktorá bola predložená na videnie, teda po predložení, nevyplýva žiaden rozpor,
pokiaľ ide o údaj splatnosti. Veta „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad“ a Splatné: „bez
protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ nevyplýva žiaden rozpor v údaji o
splatnosti, keďže predstavuje prípustnú modifikáciu lehoty na predloženie zmenky k plateniu podľa ust.

§ 34 ods.1 tretia veta ZZŠ, z ktorej vyplýva, že splatnosť zmenky nastáva v momente predloženia,
pričom je možné ju predložiť v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov
nastáva jej splatnosť.

31. Poukazujúc na odôvodnené argumenty žalobcu v odvolaní dospel odvolací súd k záveru, že

rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

32. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky
vystavenej žalovanou pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov - v stovkách
súdnych konaní vystupujúcej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. - s najväčšou pravdepodobnosťou

zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere, ktorej číslo je uvedené aj na samotnej zmenke. Smernica Rady
č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení
členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (ďalej len „Smernica“), používanie zmeniek
v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu
povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú

ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na čl. 14
Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto
potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a
judikatúry Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť
zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný

charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu
pôvodného právneho vzťahu, t. j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či
táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Na základe toho sa súd mal v prvom rade s ohľadom na
uprednostňované práva spotrebiteľov ex offo zamerať na platnosť zmluvy, na základe ktorej vznikla
pohľadávka zabezpečená zmenkou, resp. posudzovať okolnosť, či pôvodnému veriteľovi (dodávateľovi)

vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky. Na tento účel mal súd - bez ohľadu na to, že ide
o konanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 - zisťovať aj samotný
obsah zmluvy, ktorá bola podkladom pre vystavenie zmenky, a na tento účel postupom súladným s
procesným predpisom vykonať ďalšie dôkazy, najmä oboznámením sa so samotnou zmluvou o úvere
ako aj s obsahom exekučného konania pre vymoženie pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s.r.o., ak takéto konanie bolo vedené.

33. V súlade s právom Európskej únie, ktorým je Slovenská republika viazaná a ktoré má prednosť pred
zákonmi Slovenskej republiky, mal súd posudzovať, či v tomto prípade môže byť použiteľná vnútroštátna
právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských

vzťahoch (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, Zákon zmenkový a šekový v znení
neskorších predpisov). Na tom základe sa súd mal zaoberať platnosťou uvedenej zmluvy a aj tým, či
zmenka vôbec vznikla, resp. či nie je neplatná na podklade Občianskeho zákonníka v ustanoveniacho právnych úkonoch a o spotrebiteľských zmluvách (§ 39, § 52 a nasl.). Pri hodnotení platnosti zmluvy
o úvere by bolo nutné vychádzať aj zo záveru, že v spotrebiteľských zmluvách sa za neprijateľnú
podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného zákonníka; aj keby zmluvné strany uzatvorili

zmluvu o úvere ako "absolútny obchod" podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nie je táto skutočnosť
prekážkou prednostnej aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách.

34. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej

republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v
rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného Nariadením. Článok 4
Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou
hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Odvolací súd urobil záver o tom, že
ak by súd prvého stupňa vo všeobecnosti nemal na základe vyplneného tlačiva žalobcu k dispozícii
všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, mohol by žalobcu vyzvať na doplnenie a mohol

realizovať aj iné postupy v súlade s vnútroštátnym procesným predpisom. Cieľom Nariadenia nie je
obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie
technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a
najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na
základe neho nemal súd k dispozícii iné dôkazné prostriedky než príslušné tlačivá, a nemal by ani

možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Z Čl. 8 a 9
uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná
možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho
dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských

zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z Čl. 19 Nariadenia.

35. V prípade bezpečného zistenia, že v danom prípade medzi žalovanou a spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s. r. o., išlo o spotrebiteľskú zmluvu o úvere, s ohľadom na výnimočnosť

spotrebiteľského vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa mal súd prvej inštancie aplikovať
ustanovenia obsiahnuté v Zákone o spotrebiteľských úveroch. Základnou črtou spotrebiteľských
zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania
skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie

nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Existujúce pochybnosti
sa v súdnom konaní odstraňujú spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti.

36. V zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb., kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem prípadu ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Z tohto zákonného ustanovenia vo všeobecnosti vyplýva, že dlžník - s uvedenou výnimkou - nemá
oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k

predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi, ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Ide o zjednodušené
chápanie citovaného ustanovenia, ktoré sa pri spotrebiteľských vzťahoch musí vykladať v spojení s
ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).
Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho

dvora EÚ, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu o špecifikách súdneho konania prebiehajúceho v rámci
vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom; súdy musia zabezpečiť
spotrebiteľom právnu ochranu podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS, čo potvrdzuje aj Čl. 14
Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny
súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých

zmluvných podmienok, ide o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie
zásady efektivity. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený v ustanovení § 4 ods. 6 Zákona o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere, podľa ktorého bolo v
súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh zmenkou alebošekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane

zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

37. Čo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa,
resp. jeho nedostatočná informovať v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu nemôže byť na
ujmu. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak ide o také dojednanie o zmenke, ktoré
nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, ide o dojednanie v rozpore s ustanovením §
54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, a na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne

vystavená a ani platne indosovaná.

38. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné
zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé
podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou

procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo
zmenky mal ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava
platná do 31. 12. 2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako
takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu
spotrebiteľa.Vnútroštátnaprávnaúpravado31.12.2010nezabezpečilavhodnúochranuspotrebiteľana

základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až
zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01. 01. 2011. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní
znevýhodňuje žalovanú zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky

právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila
za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch (ako je opísané
vyššie), môže byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy je možné dospieť aj k právnemu záveru o
tom, že z takej zmenky nemôže vzniknúť platný zmenkový záväzok.

39. Súd prvej inštancie riešil v prvom rade splatnosť zmenky, ktorej nesprávnosť mala mať za následok
neplatnosť zmenky, no vôbec sa nezaoberal tým, či zmenka nevznikla na základe spotrebiteľského
vzťahu tak, ako odvolací súd opísal vo vyššie uvedených častiach odôvodnenia svojho rozhodnutia.
Vzhľadom na to a v spojení s právnym záverom odvolacieho súdu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie odvolací súd rozsudok, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá, zrušil a vec

vrátil na ďalšie konanie a nové, v ktorom súd prvej inštancie bude postupovať v naznačenom smere,
t. j. nariadi pojednávanie, na ktorom vykoná dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa
so zmenkou, so zmluvou spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a exekučným spisom (ak bolo vedené
exekučné konanie), prípadne vykoná aj ďalšie potrebné dokazovanie. Svoje nové rozhodnutie odôvodní
tak, aby zodpovedalo vyššie uvedeným zákonným požiadavkám.

40. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol odvolací súd tak, ako uviedol vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods.

3 Civilného sporového poriadku.42. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).