Uznesenie – Neplatnosť právnych úkonov ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. február 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoPr/5/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114218420
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114218420.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr.
Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. R. XX,
XXX XX L. L., právne zastúpený JUDr. Renátou Matejovou, advokátkou so sídlom Ul. Československej
armády 25, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému PIVOVARY TOPVAR, a.s., so sídlom Pivovarská
9, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 31 648 479, právne zastúpený JUDr. Lucia Jurgová advokátka, s.r.o., so
sídlom Slnečná 33, 044 24 Poproč, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29Cpr 5/2014-301 zo dňa 21. apríla
2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným voči žalobcovi podaním zo dňa
2.5.2014 v zmysle ustanovenia § 68 ods.1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. je n e p l a t n é ,

II. p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

2. Žalobou doručenou súdu dňa 30.06.2014 žalobca žiadal, aby súd určil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru uplatnené žalovaným voči žalobcovi dňa 02.05.2014 je neplatné. Okamžité
skončenie pracovného pomeru bolo odôvodnené tým, že žalovaný ako zamestnávateľ žalobcu (pri
realizácii kontroly nad dodržiavaním stanovených postupov pri nakladaní s citlivými informáciami
zamestnávateľa) zistil, že žalobca dňa 18.03.2014 od Bc. E. Y., supervízora obdŕžal emailovú správu
s citlivými údajmi vrátane prílohy obsahujúcej dôverný dokument zamestnávateľa. Túto emailovú
správu dňa 19.03.2014 žalobca zaslal na neznámu emailovú adresu s označením nsimeg@gmail.com
(emailová adresa zamestnanca konkurenčného subjektu).

3. Súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn. 29Cpr/5/2014-248 zo dňa 30.09.2015 rozhodol tak, že okamžité
skončenie pracovného pomeru žalovaným voči žalobcovi podaním zo dňa 02.05.2014 je neplatné.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že síce na strane žalobcu možno konštatovať porušenie pracovnej disciplíny
porušením povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri plnení
svojich pracovných úloh, avšak nie je ho možné definovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny
s poukazom na samotnú osobu žalobcu, ako aj okolnosti prípadu. Hodnotenie intenzity porušenia
pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho
doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných
povinností, ako aj situácia, v ktorej porušenie došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa či konanie
zamestnanca spôsobilo zamestnancovi škodu a podobne. Žalobca bol počas svojho 6 a pol ročného
pracovného pôsobenia zo strany zamestnávateľa hodnotený ako úspešnejší zamestnanec, čo je

preukázané aj predloženými certifikátmi vystavenými spoločnosťou žalovaného, ktorý si svoje pracovné
úlohy plnil svedomite a do rozhodného obdobia sa nedopustil žiadneho disciplinárneho previnenia.
Zároveň s poukazom na svedecké výpovede nadriadených žalobcu bolo preukázané, že sprístupnenie
informácií obchodného charakteru zamestnancovi konkurenčného subjektu spoločnosti žalovaného
nebola spôsobená škoda, a preto mal za to, že porušenie pracovnej disciplíny žalobcu nedosahovalo
takú intenzitu, aby bolo možné konštatovať, že sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny.

4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením sp. zn. 8CoPr/1/2016-282 zo dňa 18.05.2016
zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a jeho závermi, v zmysle ktorých
žalobca porušil pracovnú disciplínu a to povinnosť zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach,
o ktorých sa dozvedel pri plnení pracovných úloh v zmysle bodu 7.5 pracovnej zmluvy. Za správny
považoval aj záver, že jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej
disciplíny je intenzita jej porušenia a napokon správne ustálil aj základné kritéria pre vyhodnotenie stupňa
intenzity porušenia pracovnej disciplíny. Prisvedčil však odvolateľovi, že aj keď podľa doterajšej súdnej
praxe ide len o demonštratívny výpočet týchto základných kritérií, každé z nich zásadnej ovplyvňuje
otázku hodnotenia stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia nevysvetlil, z akých dôvodov pre záver o tom, že žalobca neporušil závažne pracovnú
disciplínu, mu postačovalo vyhodnotiť len kritérium osoby zamestnanca a to, či jeho konanie spôsobilo
zamestnávateľovi škodu, čo žalovaný namieta.

5. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom sp. zn. 29Cpr/5/2014-301 zo dňa 21.04.2017 žalobe
opätovne vyhovel a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 68, § 74, § 77, § 79 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník
práce (ďalej len „Zákonník práce“).

7. Vychádzal zo zistenia, že síce na strane žalobcu možno konštatovať porušenie pracovnej disciplíny
porušením povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri plnení
svojich pracovných úloh, avšak nie je ho možné definovať ako závažné porušenie pracovnej
disciplíny s poukazom na samotnú osobu žalobcu, ako aj okolnosti prípadu. Žalobca bol počas
svojho pracovného pôsobenia zo strany zamestnávateľa hodnotený ako úspešnejší zamestnanec,
čo je preukázané aj predloženými certifikátmi vystavenými spoločnosťou žalovaného, ktorý si svoje
pracovné úlohy plnil svedomite a do rozhodného obdobia sa nedopustil žiadneho disciplinárneho
previnenia. Zároveň s poukazom na svedecké výpovede nadriadených žalobcu bolo preukázané, že
sprístupnením informácií obchodného charakteru zamestnancovi konkurenčného subjektu spoločnosti
žalovaného nebola spôsobená škoda. Žalovaný súdu nepredložil resp. neoznačil akýkoľvek dôkaz,
z ktorého by bolo možné vyvodiť jednoznačný záver, že konanie žalobcu sprístupnením informácií
obchodného charakteru zamestnancovi konkurenčného subjektu mohlo byť Protimonopolným úradom
SR vyhodnotené ako konanie žalovaného spĺňajúceho skutkovú podstatu niektorej z foriem
nedovoleného obmedzovania hospodárskej súťaže v zmysle ustanovenia § 4 a nasledujúcich zák. č.
136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže (kartel, koncentrácia, dohoda obmedzujúca súťaž a pod.).
Významnou okolnosťou pre vyhodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny bola aj skutočnosť,
že žalobca uvedené informácie svedkovi p. Y. ako zamestnancovi konkurenčného subjektu poskytol
na základe ním predloženého zoznamu prevádzok spoločnosti žalovaného, ktorým ako konkurenčný
subjekt disponovali. Žalovaný neuviedol, či realizoval šetrenie úniku podľa jeho tvrdenia dôverných
obchodných informácií rovnakého charakteru, pre ktoré so žalobcom okamžite skončil pracovný
pomer, teda či aj v inom prípade zisťoval, ktorý zo zamestnancov dôverné informácie obchodného
charakteru konkurenčnému subjektu poskytol a teda či aj voči tomuto zamestnancovi postupoval
rovnakým spôsobom ako voči žalobcovi a to okamžitým skončením pracovného pomeru. V opačnom
prípade by žalovaný nerovnakým prístupom k zamestnancom podľa jeho tvrdenia závažným spôsobom
porušujúcich pracovnú disciplínu porušil zásadu rovnakého zaobchádzania zakotvenú v článku 1
Zákonníka práce. Súd prvej inštancie mal za to, že porušenie pracovnej disciplíny žalobcu nedosahovalo
takú intenzitu, aby bolo možné konštatovať, že sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny
odôvodňujúceho okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 odsek 1 písm. b) Zákonníka práce,
a preto určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným voči žalobcovi podaním zo dňa
2.5.2014 je neplatné.

8. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a to tak, že žalobu zamietne. Uviedol, že povinnosť zamestnanca zachovávať mlčanlivosť
patrí medzi základné povinnosti zamestnanca v zmysle ustanovenia § 81 písm. f/ Zákonníka práce.
Namietal, že prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil, keď sa pri hodnotení intenzity porušenia
pracovnej disciplíny zameral len na dve skutočnosti, a to na hodnotenie osoby zamestnanca a na to,
či konaním zamestnanca bola spôsobená škoda. Na ďalšie do úvahy prichádzajúce kritériá hodnotenia
intenzity porušenia pracovnej disciplíny neprihliadal. Namietal záver o tom, že významnou okolnosťou
pre vyhodnotenie porušenia pracovnej disciplíny má byť tá okolnosť, že on sám predtým, podľa jeho
tvrdenia získal údajný zoznam dát od zamestnanca konkurenčnej spoločnosti. Žalovaný sa až zo
súdneho spisu dozvedel o zozname, ktorý z hľadiska štruktúry, časového hľadiska a obsahu dát nie
je zoznamom, ktorý by pochádzal od žalovaného. Skutočnosť, či protiprávnym konaním žalobcu došlo
alebo nedošlo k vzniku škody nemôže byť najvýznamnejším a jediným hľadiskom, na ktoré je súd
pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny povinný prihliadnuť. Skutočnosť, že žalobca bol
dlhoročným zamestnancom žalovaného je okolnosťou, ktorá zvyšuje intenzitu porušenia pracovnej
disciplíny žalobcu, pretože problematika komunikácie navonok a pravidlá správania sa ku konkurencii
mu boli niekoľkokrát náležite vysvetlené.

9. K odvolaniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca. Žiadal odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie
potvrdil. Konštatoval, že žalovaný nesprávne vyhodnotil konanie žalobcu, keď tvrdí, že žalobca porušil
jednu zo základných povinností zamestnanca, pretože v samotnej emailovej správe doručenej žalobcovi
od jeho priameho nadriadeného sa uvádza, že obchodný zástupcovia majú využívať doručenú prílohu na
trhu pri ataku. V konaní pred prvoinštančným súdom žalovaný vôbec nevedel predložiť žiadny dokument,
z ktorého by bolo možné vyvodiť záver, že údaje sú považované za citlivé.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je dôvodné.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 30.11.2007 bola medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom
ako zamestnancom uzatvorená Pracovná zmluva, v zmysle ktorej bol pracovný pomer dohodnutý na
dobu určitú do 30.11.2008. Dňa 29.01.2008 bola medzi stranami konania uzatvorená Dohoda o zmene
pracovnej zmluvy, v zmysle ktorej sa dohodli, že pracovný pomer založený Pracovnou zmluvou je
dohodnutý na neurčitý čas.

12. Dňa 02.05.2014 bolo žalobcovi zo strany žalovaného doručené (fikciou doručenia) Okamžité
skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného
porušenia pracovnej disciplíny. V uvedenej listine žalovaný uviedol, cit: „... Zamestnávateľ pri realizácii
kontroly nad dodržiavaním stanovených postupov pri nakladaní s citlivými informáciami zamestnávateľa
zistil, že dňa 18.03.2014 o 08:58 AM ste od L. Y. Supervízora ON Trade Zvolen obdŕžali elektronickú
e-mailovú správu, so subjektom: „FW: odosielané e-mailom: ON PO - utok konkurencie.xlsx“ spolu s
prílohou, ktorá bola okrem Vás adresovaná aj ďalším príjemcom správy, a to V. O., H. F., H. Y., B. Y..
Túto Vami prijatú e-mailovú správu s citlivými údajmi zamestnávateľa vrátane jej prílohy obsahujúcej
dôverný dokument zamestnávateľa ste dňa 19.03.2014 o 04:13 PM zaslali na neznámu emailovú adresu
na webový emailový účet „X.“. ... Zamestnávateľ považuje za neprípustné a viac ako neakceptovateľné,
že citlivé údaje a informácie v elektronickej forme obsiahnuté v uvedenej e-mailovej správe, s ktorými
ste ako zamestnanec prišli pri výkone práce do styku, ste sprístupnili preposlaním tejto elektronickej
e-mailovej správy neznámemu užívateľovi na webový e-mailový účet mimo užívateľov elektronických
adries zamestnávateľa. Uvedené konanie je v priamom rozpore s Vašimi povinnosťami zamestnanca, na
ktoré ste sa zaviazali v čl. VII bodu 7.5 Pracovnej zmluvy uzavretej dňa 30.11.2017. Zamestnávateľ Vaše
konanie hodnotí ako obzvlášť závažný nedostatok vo Vašej osobe ako zamestnanca. ... Spoločnosť
považuje Vaše konanie vzhľadom na všetky okolnosti, za závažné porušenie pracovnej disciplíny,
a to v zmysle Pracovného poriadku spoločnosti časť 3.3.2 Závažné porušenie pracovnej disciplíny,
písm. a) neplnenie základných povinnosti zamestnanca uvedených v Zákonníku práce § 81, § 82 a v
tomto Pracovnom poriadku bod 2.1, 2.2, 2.3 písm. i), j), k). ... Okamžité skončenie Vášho pracovného
pomeru z dôvodov vyššie uvedených bolo prerokované so zástupcami zamestnancov - príslušným
odborovým orgánom Závodný Výbor Odborového zväzu Potravinárov pri Pivovary Topvar, a.s. dňa

28.04.2014. ...“ Žalobca žalovanému adresoval listinu zo dňa 02.05.2014 nazvanú ako „Nesúhlas s
okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa“, v ktorej žalobca uviedol, že s
výpoveďou nesúhlasí, nakoľko si nie je vedomý, že by hrubo porušil pracovnú disciplínu a žiada o
pridelenie práce dňom 05.05.2014. Na uvedenú listinu žalovaný žalobcovi odpovedal listom zo dňa
06.05.2014 nazvaný ako „Stanovisko zamestnávateľa“, v ktorej žalovaný uviedol, že zamestnávateľ
považuje pracovný pomer žalobcu za skončený.

13. Podľa ustanovenia § 68 odsek 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný
pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa odseku 2, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote
dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného
roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods.
4 a 5.

14. Podľa ustanovenia § 81 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,
f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na
oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

15. V ustanovení § 81 Zákonníka práce sú exemplifikatívne vymenované základné povinnosti
zamestnancov. Ich porušenie sa považuje za porušenie pracovnej disciplíny, ktoré môže mať za
následok uloženie sankčného opatrenia vrátane okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako
výnimočného spôsobu skončenia pracovného pomeru.

16. Okamžité zrušenie pracovného pomeru je stále výnimočným spôsobom rozviazania pracovného
pomeru. Preto týmto disciplinárnym opatrením možno postihnúť iba zavinené porušenie pracovnej
disciplíny (teda úmysel chcieť porušiť pracovnú disciplínu - nestačí zistenie, že napr. nebol dodržaný
určitý pracovný postup či proces a pod.), a to prinajmenšom z nedbanlivosti zamestnanca. (Pozri Zo
súdnej praxe č. 5/1999, s. 104)

17. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca (v zmysle
ustanovenia § 47 odsek 1 písm. b), § 81 a 82 Zákonníka práce). Na okamžité skončenie pracovného
pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti,
ktoré musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Ustanovenie
§ 68 odsek 1 písm. b/ Zákonníka práce patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou)
hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo predpisom, ktoré tak
prenecháva súdu, aby podľa vlastnej úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu
právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu konkrétnych okolností. Pri posúdení, či
zamestnanec porušil povinnosť vyplývajúcu z právnych predpisov vzťahujúcich sa k ním vykonávanej
práci menej alebo viac závažne, zákon nestanovuje, z akých hľadísk má súd vychádzať. Zákonník
práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej
disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. V Zákonníku práce nie je pojem závažného, resp.
menej závažného porušenia pracovnej disciplíny definovaný. Neustanovuje teda, ako treba postupovať
pri posudzovaní, či sa jedná o menej závažné alebo závažné porušenie pracovnej disciplíny, a z čoho
pri tom vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej
disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. (Pozri tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4 Cdo/122/2015 zo dňa 27.10.2015)

18. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho
tak osoba zamestnanca, funkcia ktorú zastáva, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností,
spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu
došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi

škodu a pod. (Pozri rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 12/2008 zo dňa
31.03.2008 a sp. zn. 3 Cdo 218/2007 zo dňa 13.10.2008)

19. Zákon tak ponecháva súdu širokú možnosť uváženia, aby rozhodnutie o platnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru alebo výpoveďou zodpovedalo tomu, či možno od zamestnávateľa
spravodlivo požadovať, aby pracovný pomer zamestnanca u neho naďalej pokračoval. Zároveň treba
mať na zreteli, že vo vzťahoch zamestnávateľa a zamestnanca je nevyhnutná vzájomná dôvera,
spoľahlivosť zamestnanca a jeho poctivosť v zmysle ustanovenia § 81 Zákonníka práce.

20. Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny,
a v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade
ide. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale
berie v úvahu iba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru (ak táto bola prijatá). (Pozri
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 218/2007 zo dňa 13.10.2008)

21. V konaní nebolo sporné, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu bolo
porušenie pracovnej disciplíny porušením povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých
sa dozvedel pri plnení svojich pracovných úloh. Uvedené porušenie povinnosti spočívalo v tom, že
žalobca dňa 18.03.2014 o 8.58 hod. obdŕžal emailovú správu od svojho nadriadeného s označením
„útok konkurencie“ s prílohou, ktorá bola adresovaná jemu, ako aj ďalším príjemcom správy s tým,
že túto emailovú správu, vrátane prílohy obsahujúcej dôverný dokument dňa 19.03.2014 o 16.13 hod.
zaslal na emailovú adresu zamestnanca konkurenčného subjektu žalovaného - X. Zo svedeckých
výpovedí p. Y., ako aj p. N. ako nadriadených žalobcu nesporne vyplynulo, že prílohou uvedenej
mailovej komunikácie boli citlivé informácie obchodného a strategického významu v predmete označenia
prevádzok zásobovaných žalovaným, vrátane informácií o ich ročnom predaji, vrátane ponúk zo
strany konkurenčného subjektu. Išlo o zoznam prevádzok, ktorý bol zaslaný určeným obchodným
zástupcom, ktorí ho mali použiť pri ataku na trhu za účelom zabránenia prípadného prechodu uvedených
prevádzok ku konkurenčnému subjektu. Išlo o informácie obchodnej stratégie spoločnosti žalovaného,
ktoré zamestnanci neboli oprávnení sprístupňovať, keďže v konečnom dôsledku mohli spôsobiť škodu
žalovanému prípadnou zmenou strategického postupu konkurenčného dodávateľa získaním informácie,
že žalovaný disponuje údajmi týkajúcimi sa ich obchodnej stratégie.

22. V konaní nebolo sporné ani to, že žalobca svojim konaním porušil pracovnú disciplínu. Sporným
však je, či uvedené porušenie pracovnej disciplíny možno považovať za závažné do takej miery, že by
opodstatňovalo okamžité skončenie pracovného pomeru.

23. Súd prvej inštancie v rozsudku sp. zn. 29Cpr/5/2014-248 zo dňa 30.09.2015 konštatoval, že
žalovaný síce porušil pracovnú disciplínu, avšak vzhľadom na osobu žalobcu (počas svojho 6 a pol
ročného pôsobenia u žalovaného bol úspešným zamestnancom) a na to, že žalobcovým konaním
nebola spôsobená škoda, nejde o závažné porušenie pracovnej disciplíny odôvodňujúce okamžité
skončenie pracovného pomeru. Odvolací súd uznesením sp. zn. 8CoPr/1/2016-282 zo dňa 18.05.2016
uvedený rozsudok zrušil, nakoľko súd prvej inštancie nevyhodnotil aj ďalšie kritéria významné z hľadiska
hodnotenia stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny.

24. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku sp. zn. 29Cpr/5/2014-301 zo dňa 21.04.2017 opätovne
konštatoval, že na strane žalobcu nedošlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, ktoré by
odôvodňovalo okamžité skončenie pracovného pomeru. V uvedenom rozhodnutí sa zameral (okrem
osoby zamestnanca a skutočnosti, že žalobcovým konaním nebola spôsobená škoda) tiež na to, že
žalovaný nepreukázal, aby žalobcovo konanie napĺňalo skutkovú podstatu nedovoleného obmedzovania
hospodárskej súťaže a ani to, či žalovaný realizoval šetrenie skoršieho úniku uvedených informácií.

25. Napriek tomu, že prvoinštančný súd za jedno z najdôležitejších kritérií pri hodnotení intenzity
porušenia pracovnej disciplíny považuje osobu zamestnanca, podľa názoru odvolacieho súdu je dané
kritérium v danom prípade bezvýznamné, resp. neznižuje intenzitu žalobcovho porušenia pracovnej
disciplíny. To, že si žalobca počas svojho doterajšieho pôsobenia u žalovaného plnil svoje úlohy
svedomito, resp. že sa do rozhodného obdobia nedopustil žiadneho disciplinárneho previnenia
neospravedlňuje, resp. neznižuje závažnosť porušenia pracovnej disciplíny v danom konkrétnom
prípade. Samotný súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že vzhľadom

na dĺžku pracovného pôsobenia žalobcu, mu bola hodnota informácií získaných z fungovania ONTRADE
trhu, spôsob ich sprístupňovania, obmedzenia nakladania s takto získanými informáciami, ako aj pravidlá
poctivého súťaženia v uvedenom trhovom segmente a poznanie oprávnených záujmov zamestnávateľa
dôkladne známa, a teda mal vedomosť o citlivosti dát a informácií, s ktorými pracuje. Vzhľadom ku
svojej funkcii, ktorú zastával sa pravidelne zúčastňoval školení, tréningových aktivít a preskúšavania
nadobudnutých znalostí z oblasti hospodárskej súťaže, súťažného práva, súčasťou ktorých boli aj
pravidlá nakladania s obchodnými informáciami a citlivými údajmi o pôsobení jednotlivých subjektov
na trhu. Z titulu svojho pracovného zaradenia bol teda oboznámený s tým aké informácie smie v
rámci plnenia svojich pracovných úloh sprístupňovať, uzatvorenie akých dohôd smie navrhovať alebo
ponúkať, čo smie vyžadovať od zákazníkov a čo možno zákazníkom ponúkať a naopak, o čo sa pokúšať
nesmie a aké informácie v rámci jeho pracovného pôsobenia je zakázané si vymieňať s konkurentmi a
zákazníkmi a o akých dohodách je zakázané jednať a ich uzatvárať. Preto podľa názoru odvolacieho
súdu vyhodnotenie kritéria osoby žalobcu neznižuje intenzitu porušenia pracovnej disciplíny.

26. Za bezvýznamnú považuje odvolací súd aj skutočnosť, že konaním žalobcu nebola žalovanému
ako zamestnávateľovi spôsobená škoda. To, že v súčasnosti konaním žalobcu nebola žalovanému
spôsobená škoda (resp. škoda nebola preukázaná) neznamená, že uvedené konanie nebolo spôsobilé
škodu privodiť.

27. Skutočnosť, že žalovaný nepreukázal, či realizoval šetrenie skoršieho úniku uvedených informácií
aj v inom prípade podľa názoru odvolacieho súdu nie je v prejednávanom prípade relevantná.
Uvedené teda nie je podstatné pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny žalobcom v tomto
konkrétnom prípade. Podľa názoru odvolacieho súdu je bezvýznamná aj skutočnosť, či žalobca naplnil
alebo nenaplnil skutkovú podstatu niektorej z foriem nedovoleného obmedzovania hospodárskej súťaže.

28. Podľa názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd nedostatočne odôvodnil svoj záver o tom, že
porušenie pracovnej disciplíny žalobcom nebolo závažné, a teda neodôvodňovalo okamžité skončenie
pracovného pomeru.

29. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 C.s.p.. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

30. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 odsek 2 C.s.p., podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 odsek 2 O.s.p.
v znení účinnom do 30.06.2016.

31. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 odsek 2 C.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje strane konania posúdiť ako súd v ich
veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci
samej.

32. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

33. Keďže nedostatočne zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup
súdu, ktorým bolo znemožnené žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia
§ 389 odsek 1 písm. b/ C.s.p. rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 odsek 1 C.s.p.).

34. Po vrátení veci bude potrebné s ohľadom na daný skutkový stav náležitým spôsobom vyhodnotiť
intenzitu porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu a záver súdu náležite odôvodniť.

35. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 odsek 2 C.s.p.) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 odsek 3 C.s.p.).

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 22. 9. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.