Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. október 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/706/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223793
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1512223793.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35 807 598, so sídlom: Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom: Grösslingova 4, Bratislava proti odporkyni: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom: Župné nám. č. 13, Bratislava, o náhradu škody a
náhradu nemajektovej ujmy, v konaní 41C/171/2012 o náhradu škody 125,-eur a náhradu nemajetkovej
ujmy 660,-eur, 41C/172/2012 o náhradu škody 125,-eur a náhradu nemajetkovej ujmy 321,- eur, 41C/
178/2012 o náhradu škody 125,- eur a náhradu nemajektovej ujmy 440,-eur, 41C/183/2012 o náhradu

škody 125,-eur a náhradu nemajetkovej ujmy 550,- eur, 41C/195/2012 o náhradu škody 125,- eur a
nemajetkovej ujmy 275,- eur, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V,
č.k.: 41C/171/2012-118 v spojení 41C/172/2012, 41C/178/2012, 41C/183/2012, 41C/195/2012 zo dňa
14.7.2014 a proti uzneseniu, č.k.: 41C/171/2012-9 zo dňa 3.10.2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, č.k.: 41C/171/2012- 118 zo dňa 14.7.2014 p
o t v r d z u j e .

Odvolací súd odvolanie navrhovateľky zo dňa 23.10.2012 proti uzneseniu súdu prvého stupňa, č.k.:
41C/171/2012-9 zo dňa 3.10.2012 o d m i e t a.

Odporkyni s a n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľky zamietol. Odporkyni nepriznal náhradu
trov konania.

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/,

§ 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku a § 9 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 17 a
§ 25 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a vecne
tým, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania voči odporkyni v konaniach vedených pod sp. zn.:
41C/171/2012 domáhala náhrady škody 125,-eur a nemajetkovej ujmy 660,-eur, sp. zn.: 41C/172/2012
náhrady škody 125,-eur a nemajetkovej ujmy 321,- eur, sp. zn.: 41C/ 178/2012 náhrady škody 125,-
eur a nemajetkovej ujmy 440,-eur, sp. zn.: 41C/183/2012 náhrady škody 125,-eur a nemajetkovej ujmy
550,- eur, sp. zn.: 41C/195/2012 náhrady škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy 275,- eur, ktoré konania

boli spojené na spoločné konanie, vedené pod sp. zn.: 41C/171/2012.

Navrhovateľka návrhy odôvodnila nesprávnymi úradnými postupmi odporkyne - postupom Okresného
súdu Bratislava V v exekučných konaniach, podľa zák. č. 514/2003 Z. z. tým, že v exekučnýchkonaniach vedených podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je založená povinnosť exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní
od doručenia žiadosti. Podľa navrhovateľky exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná

nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania,
ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu,
nerozhodol o návrhoch na udelenie poverenia v zákonom stanovenom čase. V predmetných prípadoch
neexistovala okolnosť, ktorá by exekučnému súdu neumožňovala postupovať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia došlo po dlhej dobe. Okresný súd nevykonal žiadne

úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty. Majetkovú škodu navrhovateľka vyčíslila ako náhradu
účelne vynaložených nákladov spojených s jej činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a
rozhodnutím o nej. Škoda vo výške 125,- eur v každej spojenej veci pozostávala zo sumy 70,- eur za
správu pohľadávky - pracovné výkony zamestnancov pomocou informačného systému, sumy 40,- eur
za udržanie a správu informačného systému, 15,- eur za administratívne spracovanie textov, urgencií

adresovaných exekučnému súdu, poštovné, telekomunikačné výdavky spojené s urgovaním a kontrolou
stavu na exekučnom súde. Náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľka odôvodnila tým, že samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti na udelenie poverenia v zákonom stanovenej
dobe s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci
v primeranom čase nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľky,
že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky a tiež došlo k vyvolaniu rizík, ako zánik
povinného, zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolvencia povinného. Výšku
nemajetkovej ujmy vyčíslila v sume 660,- eur za rok, t.j. 55,- eur mesačne a to s poukazom na nálezy
ÚstavnéhosúduSR,sp.zn.:III.ÚS203/06-25,III.ÚS118/06-40,III.ÚS110/04-55aďalšie.Navrhovateľka

zároveň v každom žalobnom návrhu žiadala vydať medzitýmny rozsudok podľa § 152 ods. 2 O. s. p.
tak, že odporkyňa je zodpovedná za škodu, vzniknutú nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Bratislava V.

Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu žiadala žalobné návrhy zamietnuť dôvodiac nepreukázaním splnenia

zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu a ako právne neopodstatnené zamietnuť.
Odporkyňou podané návrhy mala za zmätočné, nespĺňajúce procesné podmienky. Poukázala na to,
že navrhovateľka nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu exekučného konania,
vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy; celú dôkaznú povinnosť preniesla na súd. Neoznačenie
spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu

exekučného súdu bolo jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti navrhovateľky Ústavným súdom.
Odporkyňa ďalej namietala, že navrhovateľka neuviedla kroky, ktoré podnikla na odstránenie prieťahov
v exekučných konaniach; všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je pritom oprávnený posudzovať
prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má len Ústavný súd Slovenskej republiky. V súvislosti s
predbežným nárokom navrhovateľky uviedla, že navrhovateľka odmietla poskytnúť súčinnosť na

predbežné prerokovanie podaných žiadostí, z ktorého dôvodu mala nárok navrhovateľky za predbežne
neprerokovaný. Zdôraznila, že novelou Exekučného poriadku vykonanú zákonom č. 102/2011 Z. z.,
ktorým bolo zavedené, že lehota 15 dní na udelenie poverenia neplatí pri exekučných tituloch podľa §
41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku, a teda vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Nárok navrhovateľky vychádzajúci z nesprávneho

úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných začatých
po 1.6.2011 tak nemá oporu v zákone. Ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku sa
správne aplikovalo na rozhodcovské rozsudky aj pred 1.6.2011, vzhľadom na to, že tieto sa týkali
právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv (I.ÚS 16/2002 pri posúdení či došlo
alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky súd síce prihliada na lehoty, uvedené v ústave alebo v zákone,
ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj
v týchto prípadoch súd rozhodujúce všetky okolnosti danej veci). Odporkyňa tiež vzniesla námietku
premlčania práva na náhradu škody, nakoľko k nesprávnemu úradnému postupu v niektorých žalobách
uvádzanom, malo dôjsť v období pred marcom 2009. Lehota na uplatnenie nároku navrhovateľky tak

začala plynúť od momentu skončenia navrhovateľkou tvrdených prieťahov, t.j. od momentu vydania
poverenia, o čom sa navrhovateľka v niektorých prípadoch dozvedela pred viac ako tromi rokmi.
Navrhovateľkou vyčíslenú škodu ako paušálne sumy za všeobecne uvedené činnosti mala odporkyňa za
nesprávnu a neúčelnú, samotnú škodu pritom mala za nepreukázanú. Navrhovateľka tiež nepreukázala,že konštatované porušenie práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Tiež mala za nepreukázanú
príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody či nemajetkovej ujmy. Zaujala
názor, že porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods.

2 Ústavy môže preskúmavať len Ústavný súd Slovenskej republiky, a to podľa § 53 ods. 1 zákona č.
38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že:

a/ v konaní, sp. zn.: 41C/171/2012, sp. zn.: súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, EX 2767/10
je predmetom súdneho prieskumu exekučné konanie, vedené Okresným súdom Bratislava V, sp. zn.:
36Er/2454/201,0 v exekučnej veci navrhovateľky ako oprávnenej proti povinnému: S. P. - F. M., F.:
XX XXX XXX, na vymoženie 1.584,- eur s príslušenstvom, pričom exekučný súd o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenej dňa 27.4,2010 rozhodol dňa 3.5.2010
(6 dní), vydaním poverenia č. XXXXXXXXXX, doručeným súdnemu exekútorovi 31.5.2010, nie v
omeškaní viac ako 12 mesiacov (386 dní), ako tvrdila navrhovateľka. V predmetnom exekučnom konaní
tak nezistil nesprávny úradný postup, vzhľadom na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi v zákonnej,
15-dňovej lehote od podania žiadosti v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

b/ v konaní, sp. zn.: 41C/172/2012, sp. zn. súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, EX 10150/08,
je predmetom súdneho prieskumu exekučné konanie vedené Okresným súdom Bratislava V, sp. zn.:
37Er/8039/2009, v exekučnej veci navrhovateľky ako oprávnenej proti povinnej: K. Š., o vymoženie
39.360,- Sk s príslušenstvom pričom súd zistil, že exekučný súd o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, doručenej súdu dňa 1.12.2008 rozhodol dňa 3.12.2008 (2 dni)
vydaním poverenia č. XXXXXXXXXX, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 12.12.2008, nie
v omeškaní viac ako 6 mesiacov (174 dní) ako tvrdila navrhovateľka. V predmetnom exekučnom konaní
tak súd nezistil tvrdený nesprávny úradný postup, vzhľadom na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi
v zákonnej 15-dňovej lehote od podania žiadosti v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,

c/ v konaní, sp. zn: 41C/178/2012, sp. zn. súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, EX 2946/10, je
predmetom súdneho prieskumu exekučné konania vedené Okresným súdom Bratislava V, sp. zn.: 37
Er 2472/2010 v exekučnej veci navrhovateľky ako oprávnenej proti povinnému: F.. Ľ. G. - X. N.N., F.:
XX XXX XXX, na vymoženej istiny 1.584,- eur s príslušenstvom, z ktorého mal za zistené, že žiadosť

o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 27.4.2010, pričom exekučný
súd rozhodol po preskúmaní exekučného titulu dňa 11.10.2010 (151 dní omeškania), nie v omeškaní
275 dní po uplynutí 15- dňovej zákonnej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora, ako tvrdila
navrhovateľka. Skonštatoval, že k vydaniu poverenia súdnemu exekútorovi došlo po uplynutí lehoty
uvedenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v omeškaní 151 dní po zákonnej lehote podľa § 44

ods. 2 Exekučného poriadku na vydanie poverenia, čo možno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.
Navrhovateľkavšakvpredmetnejvecinepreukázalavznikanivýškuškody,neuniesladôkaznébremeno,
pričom súd mal za rozporné náklady prevádzkovania informačného systému za každú jednotlivé vec s
tvrdením navrhovateľky, že listinné dôkazy uvedené v návrhu nemá k dispozícii (napr. paušálne 15,-eur
administratívne spracovanie urgencií a pod.); navrhovateľka ďalej nepreukázala či došlo k ohrozeniu

vymožiteľnosti pohľadávky od povinného a nepreukázala tiež príčinnú súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a prípadným vznikom škody či nemajetkovej ujmy,

d/ v konaní, sp. zn.: 41C/183/2012, sp. zn.: súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, EX 3972/10,
exekučné konanie vedené Okresným súdom Bratislava V, sp.zn.: 37Er/ 2968/2010 v exekučnej veci

navrhovateľky ako oprávnenej proti povinnej: S. K., o vymoženie istiny 1.226,-eur s príslušenstvom, z
ktorého mal za zistené, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa
10.5.2010 a súd rozhodol vydaním poverenia súdnemu exekútorovi č. XXXXXXXXXX dňa 18.10.2010
(145 dní omeškania), nie v omeškaní 329 dní po uplynutí 15- dňovej zákonnej lehoty od doručenia
žiadosti súdneho exekútora, ako tvrdila navrhovateľka. Skonštatoval, že k vydaniu poverenia súdnemu

exekútorovi došlo po uplynutí lehoty uvedenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v omeškaní 145 dní
po zákonnej lehote podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na vydanie poverenia, čo možno hodnotiť
ako nesprávny úradný postup. Navrhovateľka však v predmetnej veci nepreukázala vznik ani výšku
škody, neuniesla dôkazné bremeno, pričom súd prvého stupňa mal za rozporné náklady prevádzkovaniainformačného systému za každú jednotlivé vec s tvrdením navrhovateľky, že listinné dôkazy uvedené
v návrhu nemá k dispozícii (napr. paušálne 15,-eur administratívne spracovanie urgencií a pod.);
navrhovateľka ďalej nepreukázala či došlo k ohrozeniu vymožiteľnosti pohľadávky od povinného a tiež

nepreukázala príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a prípadným vznikom škody či
nemajetkovej ujmy,

e/ v konaní, sp. zn.: 41C/195/2012, sp. zn.: súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, EX 1138/2011,
je predmetom súdneho prieskumu exekučné konanie vedené Okresným súdom Bratislava V, sp. zn.:

37Er/788/2011 v exekučnej veci navrhovateľky ako oprávnenej proti povinnej: X. Š., o vymoženie istiny
1.831,53euraspríslušenstvom,zktoréhomalzazistené,žeexekučnýsúdožiadostisúdnehoexekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol vydaním poverenia č. XXXXXXXXXX zo dňa
18.4.2011. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 9.2.2011 a
súd rozhodol po preskúmaní exekučného titulu dňa 18.4.2011 (52 dní omeškania) a nie v omeškaní
5 mesiacov (165 dní), ako tvrdila navrhovateľka. Vzhľadom na začatie exekučného konania prijatím

návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom dňa 20.1.2011, sa na exekučné konanie vzťahuje
Exekučný poriadok v znení účinnom k 20.1.2011. Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ v spojení s § 44
ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku však exekučný súd nebol 15-dňovou lehotou viazaný, nakoľko
exekučným titulom bol podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu č.k. SR 11191/10 zo dňa 24.11.2010. Dobu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora v trvaní

67 dní mal súd prvého stupňa za primeranú, nakoľko bolo súdu z rozhodovacej činnosti známe, že
navrhovateľka podáva žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcií hromadne. V rovnakom
čase tak zaťažila súd väčším počtom podaní, vzhľadom k čomu musela počítať s určitým technicko -
administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, čo spôsobilo, že o žiadosti navrhovateľky bolo
rozhodnuté s časovým odstupom. Poukázal tak na stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky,

podľa ktorého nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, resp. práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru (I.ÚS 46/01, I.ÚS 66/02, II.ÚS
57/01). Ústavný súd pritom vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov
ešte nemusí zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.

2 Ústavy (napr. I.ÚS 42/01).

Ďalej súd prvého stupňa skonštatoval, že navrhovateľka v prejednávaných veciach nepreukázala
existenciu podmienok pre úspešné uplatnenie svojich nárokov na náhradu škody vzniknutých tvrdeným
nesprávnym úradným postupom či existenciu nesprávneho úradného postupu, vznik škody ako ani

príčinnú súvislosti vzniku škody a nesprávnym úradným postupom. V prejednávaných veciach súd
prvého stupňa nezistil ani všeobecné skutočnosti všeobecne tvrdené navrhovateľkou, a teda že
navrhovateľka či súdny exekútor podávali urgencie, sťažnosti na prieťahy v konaní, konkrétne náklady
spojené s urgovaním či kontrolou stavu konania na exekučnom súde, znamenajúce zvýšené náklady
navrhovateľky, resp. vznik škody. Súd prvého stupňa nezistil ani podanie sťažností vo veciach lustráciou

v registri Spr. Exekučného súdu.

Účastníci konania sa nedostavili na nariadené pojednávanie (druhé v poradí), odporkyňa súhlasila,
aby súd konal v jej neprítomnosti a navrhovateľka svoju neúčasť neospravedlnila. Prvé nariadené
pojednávanie bolo odročené z dôvodu procesného návrhu na strane navrhovateľky na prerušenie

konania zo dňa 12.11.2013 dôvodiac, že v prejednávanej veci nebolo ústavne konformným spôsobom
vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na prejednanie a rozhodnutie nestrannému
súdu. Totožný návrh na prerušenie konania podala navrhovateľka aj pred vykonaním druhého
pojednávania, nariadeného na 14.7.2014 žiadajúc o zrušenie nariadeného pojednávania. Nakoľko
bolo o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania právoplatne rozhodnuté (č.k.: 2Co/149/2014-98 z

31.3.2014) ako aj vzhľadom na skutočnosť, že Ústavný súd o sťažnostiach navrhovateľky viažucich sa
k prejednávanej veci rozhodol tak, že sťažnosť pre nedostatok právomoci zamietol, nemal daný dôvod
na opätovné rozhodovanie o totožnom procesnom podaní navrhovateľa. Návrh navrhovateľky tak ako
nepreukázaná a nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešnej odporkyni
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila.Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie navrhovateľka. Žiadala, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konania
s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ a f/ O. s. p. Súdu prvého

stupňa vyčítala prejednanie veci v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľky, nakoľko vo veci
neboli splnené podmienky podľa § 101 ods. 2 O. s. p., keď navrhovateľka riadne a včas
požiadalazdôležitýchdôvodov,ktorýchexistenciupreukázalapriloženýmilistinnýmidôkazmi,ozrušenie
nariadeného pojednávania a vyslovila, že trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na predmetnom
pojednávaní. Uvedeným spôsobom mal navrhovateľke odňať možnosť konať pred súdom.

Opätovne navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že sudcu, ktorému bola vec pridelená náhodným
výberom na prejednanie a rozhodnutie veci, je potrebné z konania vylúčiť. Len samotná skutočnosť,
že krajský súd nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľky a
objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Podľa navrhovateľky
je tomu tak aj preto, že rozhodnutie krajského súdu o námietke zaujatosti je v rozpore s ustálenou

rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach (napr. uznesenie
Krajského súdu v Trnave zo dňa 17. 10. 2012, sp. zn. 11NcC/46/2012-24). Z uvedeného dôvodu
navrhovateľka napadla aj vecnú správnosť výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky na prerušenie
konania. Meritórne rozhodnutie veci vylúčeným sudcom pritom neprichádzalo v čase jeho vydania
do úvahy aj z dôvodu, že v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľky na

prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p.

V ďalšom navrhovateľka tvrdila, že vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. V
situácii, kedy bolo vo veci potrebné vykonať dokazovanie listinami založenými v exekučnom spise a za
stavu, kedy navrhovateľka nemala možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam odporkyne, z ktorých súd vychádzal

vo svojom rozhodnutí a ktoré zachytil v odôvodnení rozhodnutia. Konajúci súd mal navrhovateľke
umožniť uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam nastoleným samotným
súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody a ak tak neurobil a vo
veci s konečnou platnosťou meritórne rozhodol, porušil právo navrhovateľky na kontradiktórny súdny
proces. Naviac z odôvodnenia rozhodnutia nie je poznateľný pôvod listín, oboznámením ktorých bolo

vykonané dokazovanie, t.j. či sa skutočne jednalo o listiny založené v exekučnom spise. Prvostupňový
súd tiež ignoroval ust. § 153b O. s. p. a vo veci nerozhodol kontumačným rozsudkom, ktorého základom
by bol navrhovateľkou tvrdený skutkový stav.

V časti nepriznanej náhrady majetkovej škody navrhovateľka označila napadnuté rozhodnutie za

nepreskúmateľné a arbitrárne, keď z odôvodnenia rozhodnutia vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd
dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda navrhovateľke nevznikla.
Súdu vyčítala aj skutočnosť, že napriek jedinečnosti skutkového základu v tomto konaní, súd prvého
stupňa odôvodnil svoje zamietavé rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami
ako v iných svojich rozhodnutiach, v ktorých vystupuje navrhovateľka a odporkyňa, avšak v ktorých boli

rozdielne skutkové okolnosti. Pri dodržiavaní práva navrhovateľky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia
nemožno ústavnoprávne akceptovať, že súd vytvára odôvodnenia rozsudkov formulárovým spôsobom.

Navrhovateľka nesúhlasila ani s tvrdením súdu prvého stupňa, že náklady na správu pohľadávky počas
nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný). V prípade, ak by došlo k rozhodnutiu súdu o návrhu v

zákonnej lehote, náklady na správu by prešli na súdneho exekútora a boli by časom transformované
do podoby trov exekúcie. Dlžník však nemôže byť zaťažený plnením náhrady nákladov tam, kde tieto
vznikli z iného právneho titulu než je výkon exekúcie pre nezaplatenie pohľadávky veriteľovi. Pravým
právnym titulom je v danej veci nesprávny úradný postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť
zodpovednosť. Nemôže byť teda ani tým, kto by znášal náklady spojené so správou pohľadávky, ktoré

vznikli vykonaním nesprávneho úradného postupu.

Navrhovateľka na vykonanom pojednávaní chcela predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a to
aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečila. Súd prvého stupňa však
dokazovanieskrátillennadôkazyvykonávanéexoffo,navrhovateľkupodľa§120ods.4O.s.p.nepoučil

a neoznámil jej, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej. Namietol, že súd prvého stupňa nevykonal
dostatočné dokazovanie oboznámením s predloženým znaleckým posudkom č. 1/2014 o vzniknutej
výške škody. Zo znaleckého posudku majú vyplývať konkrétne náklady vynaložené navrhovateľkou
vynaložené so správou a vedením pohľadávky. Mala tak za preukázané všetky zákonné podmienky prevznik nároku na náhradu škody, a to vznik škody, existenciu nesprávneho úradného postupu a príčinnú
súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou.

K návrhom uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy uviedla, že súd žiadnym spôsobom nevysvetlil,
prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj práv na prejednanie veci v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a
práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Za irelevantné označila úvahy súdu o tom, aké

spôsoby judikovania pohľadávky si navrhovateľka zvolila, naviac keď súdne rozhodnutia všeobecných
súdov sú rovnocenné s rozhodnutiami rozhodcovských súdov, rovnako za irelevantné mala aj úvahy
súdu o podstate a rozsahu podnikateľského rizika, ktoré nemožno pre existenciu čl. 2 ods. 2 Ústavy
SR vzťahovať na možnosť vopred predpokladať porušovanie zákona štátnym orgánom a úvahy súdu
o udržiavaní kontaktu súdneho exekútora, keď tento nemôže byť činný, kým nezíska poverenie na
vykonanie exekúcie od súdu.

Záverom odvolania namietala, že rozhodnutím o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súčasne s
rozhodnutím vo veci malo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky v zákonom stanovenej lehote nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení
účinnom od 1. júna 2014, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.
s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia §
214ods.lO.s.p.(nebolopotrebnézopakovaťalebodoplniťdokazovanie,súdprvéhostupňanerozhodol

bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania
a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 20. októbra 2015 podľa § 211
ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci
a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na správne a dostatočne zistenom
skutkovomstaveveci,ktorýpoprávnejstránkesprávneposúdilasvojeúvahy,ktorýmisaprirozhodovaní
riadil, aj náležite a presvedčivo odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Odvolací súd sa plne stotožňuje so
záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého navrhovateľka v konaní nepreukázala splnenie všetkých
zákonom kumulatívne stanovených podmienok pre založenie objektívnej zodpovednosti odporkyne za

škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu v exekučnom konaní v zmysle zák. č.
514/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase (existencia nesprávneho úradného postupu, vznik
majetkovej škody, resp. nemajetkovej ujmy a kauzálny nexus medzi vzniknutou škodou a nesprávnym
úradným postupom).

Z vykonaného dokazovania súdu prvého stupňa vyplynulo, že v spojených konaniach, 41C/171/2012,
exekučné konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava V, sp. zn.: 36Er/2545/2010 a 41C/
172/2012, exekučné konanie vedené pod sp. zn.: 37Er/8039/2008 exekučný súd rozhodol o návrhu
súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v 15-dňovej lehote podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, v spojenom konaní, 41C/195/2012, exekučné konanie vedené pred totožným

exekučným súdom pod sp. zn.: 37Er/788/2011 exekučný súd vzhľadom na exekučný titul podľa § 41
ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku nebol viazaný 15- dňovou lehotou na vydanie poverenia,
pričom o návrhu súdneho exekútora rozhodol v primeranej lehote (67dní). V spojených konaniach, sp.
zn.: 41C/178/2012, exekučné konania vedené pod sp. zn.: 37Er/2472/2010 a sp. zn.: 41C/183/2012,
exekučné konania vedené pod sp. zn.: 37Er/2968/2010 exekučný súd nerozhodol o vydaní poverenia

v lehote podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, navrhovateľka však neuniesla dôkazné bremeno
vzniku skutočnej škody či nemajetkovej ujmy vzniknutej eventuálnym nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu s tým, že uvedené omeškanie exekučného súdu vzhľadom na hromadnosť podaní
navrhovateľky nedosiahlo kvalitu porušenia práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaných v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, zakladajúcu nárok na priznanie náhradu nemajetkovej ujmy.

Navrhovateľka tak v konaní relevantným spôsobom nepreukázala, že by jej v príčinnej súvislosti s
nesprávnym úradným postupom zo strany exekučného súdu vznikla skutočná škoda a nemajetková
ujma. Súd prvého stupňa správne zhodnotil, že dôkazné bremeno preukázania výšky spôsobenejškody a príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom súdu zaťažuje
navrhovateľku, ktorá nemôže výšku škody v tom- ktorom konaní odvodzovať od paušálne určených
administratívnych výdavkov. Rovnako navrhovateľka nepreukázala ani dôvodnosť uplatnenej náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pre úspešnosť navrhovateľky v tejto časti návrhom uplatneného nároku
nepostačuje len samotná okolnosť nedodržania zákonom stanovenej lehoty pre rozhodnutie súdu,
ale ako uviedol súd prvého stupňa, navrhovateľku zaťažuje povinnosť preukázať dopad nesprávneho
úradného postupu na navrhovateľku v rôznych oblastiach jej pôsobenia, a to predovšetkým na jej dobrú
povesť. Navrhovateľka ani v tejto časti svoje všeobecné tvrdenia neodložila relevantnými dôkazmi.

Vzhľadom k skutočnosti, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s vyššie uvedenými závermi súdu
prvého stupňa a ich odôvodnením v napadnutom rozhodnutí, svoje rozhodnutie v súlade s § 219 ods.
2 O. s. p. obmedzil na konštatovanie ich správnosti.

Pre zdôraznenie správnosti postupu a záverov prijatých súdom prvého stupňa a v nadväznosti na

odvolacie námietky navrhovateľky odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

Vo všeobecnosti možno žiadosť o odročenie pojednávania možno považovať za podloženú dôležitým
dôvodom pre odročenie pojednávania vtedy, ak v nej účastník konania uvedie také skutočnosti, ktoré
sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t. j. také, ktoré mu

neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť, riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, a súčasne sú
vážne (dôležité, ospravedlniteľné), ako aj z hľadísk objektívnych i subjektívnych (viď rozhodnutie NS
SR sp. zn. 5Cdo/122/2010). V danej veci navrhovateľka svoju žiadosť o zrušenie termínu pojednávania
nariadeného na 12.11.2013 súdu prvého stupňa doručenú dňa 12.11.2013 (č.l. 55), a tiež pojednávania
nariadeného na 14.7.2014 žiadosťou doručenou dňa 14.7.2014 (č.l. 108) odôvodnila porušením zásady

nestrannosti konajúceho súdu a sudcu. Pojednávanie žiadala zrušiť a konanie prerušiť až do konečného
ústavne konformného rozhodnutia Ústavného súdu SR v otázke porušenia práva navrhovateľky na
prerokovanie veci pred nestranným súdom zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý
súdny proces garantovaného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil žiadosť navrhovateľky na odročenie pojednávania ako

nedôvodnú, nakoľko rozhodnutím Ústavného súdu SR zo dňa 10. 07. 2013, II. ÚS 392/2013-9 odpadol
dôvod, pre ktorý navrhovateľka žiadala pojednávanie odročiť. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje
aj na skutočnosť, že o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľkou v priebehu konania bolo podľa
§ 16 ods. 1 O. s. p. rozhodnuté nadriadeným súdom, a to uznesením Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 22. októbra 2012, č.k.: 6NcC/82/2012-21, ktorým nebola zákonná sudkyňa, JUDr. Ivana Jahnová a

ďalší vo výroku uznesenia uvedení sudcovia Okresného súdu Bratislava V s výnimkou sudkyne, JUDr.
Ivice Blecharžovej, vylúčení z prejednávania a rozhodovania danej veci a otázku či vo veci rozhodoval
vylúčený sudca môže preskúmať len súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe
riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov a nie ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti
navrhovateľa.

Rovnako neobstojí ani námietka porušenia práva na kontradiktórny súdny proces. Zo spisu je zrejmé,
že právnemu zástupcovi navrhovateľky bolo dňa 31. júla 2013 doručené vyjadrenie k žalobe odporkyne
spolu. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa odvolací súd nemá zrejmé, že navrhovateľka označila
dôkaz, znalecký posudok č. 1/2014, ktorý tak v konaní pred súdom prvého stupňa nebol vykonaný, z

ktorého dôvodu odvolací súd na námietku jeho nevykonania podľa § 205a O. s. p. neprihliadol. V tejto
súvislosti odvolací súd okrajovo poukazuje aj na skutočnosť, že manudukačná (poučovacia) povinnosť
zo strany súdu sa v zmysle ust. § 5 ods. 2 O. s. p. nevzťahuje na účastníka v konaní zastúpeného
advokátom. Navrhovateľka, resp. jej právny zástupca si tak mala a musela byť vedomá následkov
spojených so súdom neospravedlnenou neprítomnosťou na pojednávaní. Navrhovateľka bola preto

riadne a s dostatočným predstihom informovaná o obrane odporkyne v spore a nič jej nebránilo zaujať
k nej stanovisko. Bezdôvodnou neúčasťou na pojednávaní, na ktoré bola navrhovateľka riadne a včas
predvolaná, si sama navrhovateľka zmarila možnosť dôsledne uplatňovať svoje práva a chrániť svoje
záujmy.

Rovnako nedôvodnou je aj námietka arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia, ktoré plne zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozsudku uvedeným v ust.
§ 157 ods. 2 O. s. p., a preto nemôže zakladať odvolací dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.
(odňatie možnosti konať pred súdom). Odvolaciemu súdu sa javia byť bez akéhokoľvek racionálnehozákladu aj tvrdenia navrhovateľky v tom smere, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je poznateľné, či išlo
o listiny (ktorými bolo vykonané dokazovanie) založené v exekučnom spise. Zo zápisnice o pojednávaní
súdu prvého stupňa dňa 14.7.2014 je bez akýchkoľvek pochybností zjavné, že dokazovanie bolo súdom

prvého stupňa vykonané oboznámením s listinnými dôkazmi tvoriacimi exekučné spisy Okresného súdu
Bratislava V, a to sp. zn.: 36Er 2454/2010, exekučného spisu, sp. zn.: 37Er/8039/2008, exekučného
spisu, sp. zn.: 37Er/2472/2010, exekučného spisu, sp. zn.: 37Er/2968/2010 a exekučného spisu, sp. zn.:
37Er/788/2011 (č.l. 115), ktorých oboznámenie požadovala samotná navrhovateľka. Inú skutočnosť nie
je možné vyvodiť ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

Záverom odvolací súd pripomína, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva síce povinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak len
potiaľ, pokiaľ majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, I. ÚS 352/6, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV.
ÚS 163/08). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na
spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1
a § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko jej žiadne nevznikli.

Napadnutýmuznesením,č.k.:41C/171/2012-9zodňa3.10.2012súdprvéhostupňanavrhovateľkeuložil

povinnosť zaplatiť súdny poplatok za námietku zaujatosti vo výške 66,- eur, a to podľa § 5 ods. 1 písm. g/
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v spojení s položkou 17a Sadzobníka súdnych poplatkov,
ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. za vznesenie námietky zaujatosti.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala dňa 25.10.2012 odvolanie navrhovateľka. Žiadala, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Podľa § 57 ods. 3 O. s. p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Podľa § 204 ods. 1 O. s. p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvého stupňa zistil, že napadnuté uznesenie bolo navrhovateľke
doručené dňa 09. októbra 2012 (č. l. 10). Ďalej odvolací súd zistil, že odvolanie navrhovateľky bolo
osobne podané na súde prvého stupňa dňa 25.10.2012 (č. l. 24), a teda po uplynutí 15-dňovej lehoty
na podanie odvolania podľa § 204 ods. 1 O. s. p. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolanie

navrhovateľa podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. ako oneskorene podané odmietol.