Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. február 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15Pc/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317218256
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317218256.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom vo veci

navrhovateľa ako osoby povinnej z vyživovacej povinnosti: M. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, proti
oprávnenému: G. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. K. XX, o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti na
plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd dňom 27.9.2017 zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi, ktorá mu bola
uložená rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 16C/12/2005-30 zo dňa 5.12.2005.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.9.2017 domáhal zrušenia vyživovacej
povinnosti k plnoletému synovi, ktorý ukončil štúdium a je zárobkovo činný. Z uvedeného dôvodu,
navrhovateľ mal za to, že oprávnený je schopný sám sa živiť a jeho vyživovacia povinnosť zanikla.

2. Oprávnený vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa 16.11.2017 vyjadril súhlas so zrušením
vyživovacej povinnosti, pričom poukázal na to, že navrhovateľ si svoju vyživovaciu povinnosť aj tak
neplnil.

3. Súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa,
ktorý doručenie predvolania mal riadne vykázané, na pojednávanie sa ale nedostavil a svoju neúčasť

neospravedlnil.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ako aj obsahom spisu tunajšieho súdu
16C/12/2005 a ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a
právny stav veci:

5. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči synovi, t.j. oprávnenému bola určená rozsudkom Okresného

súdu Galanta, č.k. 16C/12/2005-30 zo dňa 5.12.2005, ktorým rozhodnutím súd schválil aj dohodu
rodičov, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal prispievať na výživu svojho syna sumou 33,19 Eur
(1.000,- Sk) mesačne. Oprávnený dňa 14.3.2010 nadobudol plnoletosť, pričom ukončil štúdium dennou
formou a následne sa riadne zamestnal.

6. Na pojednávaní konanom dňa 6.2.2018 oprávnený vyjadril súhlas, aby bola vyživovacia povinnosť
navrhovateľa voči nemu zrušená, pretože momentálne je zamestnaný a začal študovať externe. Žiadal

však, aby navrhovateľ uhradil zameškané výživné, ktoré je predmetom exekučného konania.7. Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine (ďalej len ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.

8. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

11. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy

na mesiac dopredu.

13. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je
schopné samo sa živiť. Dieťa je schopné samo živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje
potreby. Schopnosť dieťaťa samo sa živiť, nezávisí od dosiahnutia určitej vekovej hranice; niet teda

dôvodu na to, aby bolo plnenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu obmedzované pred dosiahnutím
určitej vekovej hranice dieťaťa (napr. nadobudnutím plnoletosti). (Pozri R 100/1967).

14. Procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia
rozhodnutia. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách.

Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu
v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. Nie je vylúčené, aby sa
ako zmena pomerov posúdil aj vzniknutý rozpor s dobrými mravmi. Zo znenia ustanovenia § 78 ZR
vyplýva, že prichádza do úvahy jednak zrušenie a jednak zmena, ktorou možno rozumieť zníženie
alebo zvýšenie výživného. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje

ku dňu začatia súdneho konania. Konanie o zmene rozsudku o výživnom je návrhové konanie. Právna
úprava vychádza z koncepcie zmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v prípade zmeny pomerov, a
to v dôsledku uplatnenia klauzuly rebus sic stantibus. Nové rozhodnutie bude reflektovať zmenené
pomery, bez potreby riešiť uvedené prostredníctvom systému opravných prostriedkov. Pri rozhodovaní
súdu o zmene právoplatného rozsudku nejde o nové rozhodnutie, ale len o porovnanie stavu v čase

pôvodného rozhodovania s neskoršími okolnosťami za účelom posúdenia toho, či sa zmenili okolnosti,
ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Pri zmene takéhoto rozsudku už súd nemôže preskúmavať
správnosť pôvodného rozsudku, môže sa zaoberať len otázkou, či došlo k zmene rozhodujúcich
pomerov. Civilný mimosporový poriadok však pod pojmom "zmena pomerov" rozumie len zmenu
podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých

skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ pôvodného rozhodnutia.

15. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že u oprávneného nastala taká zmena skutočností, ktorá
odôvodňuje zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči nemu. Súd vykonal dôkazy tak, aby
zostala zároveň zachovaná zásada rovnosti účastníkov konania, pričom zistil, že oprávnený je toho času

riadne zamestnaný. S poukazom na túto skutočnosť, súd mal za preukázané, že zákonné podmienky
na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči plnoletému synovi boli v danom prípade splnené.
Oprávnený so zrušením vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči svojej osobe súhlasil.

16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak

ako je uvedené v prvej výrokovej vete tohto rozhodnutia a vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči
oprávnenému dňom 27.9.2017 zrušil.17. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).