Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. máj 2012

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 3T/17/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711010076
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Harmóci
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2012:7711010076.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Slavomír Harmóci, na hlavnom pojednávaní, konanom dňa
3.5.2012 v Michalovciach, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

S. N. - rod. G., nar. X.X.XXXX v A., trvale bytom G. t.č. vo väzbe v inej veci v ÚVV a ÚVTOS Košice,

j e v i n n ý

v skutkoch 1, 2 rozsudku z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák.

p r e t o ž e

1/ dňa 19.4.2010 okolo 18.00 h telefonicky zavolal na mobilný telefón U. A., nar. XX.X.XXXX,. ktorý sa
v tom čase nachádzal v penzióne „W.“ v obci N., súpisné č. 452, okres Michalovce, ktorý prevádzkuje,
ktorému do telefónu povedal, že penzión im predali podvodným spôsobom a že on je majiteľom tohto
penziónu, potom vrieskajúcim hlasom uviedol, že dopadnú zle a on ich dá poriešiť a že nemajú mu ísť
do cesty, pričom okolo 17.00 h opäť telefonicky zavolal na mobilný telefón U. A., ktorému za použitia
vulgárnych slov povedal, že on skončí, lebo on vie, kde sa pohybujú a že si začali s nesprávnym
človekom, lebo nevedia kto je on a že on nemá problém, že ho aj zabije a celé to podpáli, že oni skončia
veľmi zle. Uvedeným konaním vzbudil u poškodeného Ladislava Puškáša dôvodnú obavu o jeho život
a zdravie, že obvinený svoje vyhrážky uskutoční,

2/ dňa 20.4.2010 v dopoludňajších hodinách telefonicky zavolal na mobilný telefón U. A., nar.
XX.X.XXXX, ktorému v súvislosti s penziónom „W.“ v obci N., okres Michalovce, doslovne uviedol:
„Zlatý môj, teraz si už skončil dočista...“ a potom ďalej mu povedal, že či vie s kým rozpráva, že on je v
Košiciach v podsvetí neviem čo a že on vie na akom aute chodí, že on to podpáli a s celým penziónom
zhoria, čím u poškodeného U. A. vzbudil dôvodnú obavu o jeho život a zdravie a že obvinený uvedené
vyhrážky uskutoční,

t e d a

v skutkoch 1, 2 rozsudku inému sa vyhrážal smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže
vzbudiť dôvodnú obavu,

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 56 ods. 1,2 Tr. zák., k peňažnému trestu
vo výmere 1.000,- (tisíc) €.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd pre prípad úmyselného marenia výkonu peňažného trestu ukladá
obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 285 písm. a/Tr. por. súd obžalovaného S. N., rod. G., nar. X.X.XXXX v A., bytom G. spod skutku
obžaloby pre prečin násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1, 2 písm. c/Tr. zák., ktorého sa
mal dopustiť tým,

ž e

3/ dňa 20.4.2010 v čase medzi 12.00 - 13.00 h, v Košiciach, v priestoroch kancelárie BONUS 7, s.r.o.
na ul. Krivej č. 23, ktorej majiteľkou je JUDr. I. G., nar. X.X.XXXX, začal v prítomnosti Ing. U. A., nar.
XX.X.XXXX a S. C., nar. X.XX.XXXX, vyhrážať sa arogantným a agresívnym spôsobom JUDr. I. G. a na
adresu jej dcéry I. G., nar. XX.X.XXXX a jej priateľa U. A., nar. XX.X.XXXX, v súvislosti s penziónom
„W.“ v obci N., okres Michalovce, že on to tak nenechá, lebo oni aj s osobou S. urobili naňho podvod,
že oni nevedia kto je on, že akých vplyvných ľudí má za sebou, že jemu je jedno čo urobí, ale použije
všetky prostriedky nato, keď bude treba, aby tú nehnuteľnosť získal naspäť, lebo tá je jeho, lebo on má
ostrú povahu a silných ľudí za sebou a sú schopní použiť kedykoľvek tvrdú fyzickú silu, že nech mu nič
nestojí v ceste a nikto, lebo on má šialenú povahu a radšej to podpáli, akoby to mal mať niekto druhý a
že toho kto mu bude stáť v ceste, tak ho zlikviduje, nasilu vysťahuje a zničí, čím u poškodenej JUDr. I.
G. vzbudil dôvodnú obavu o život jej a jej blízkych, že obvinený svoje vyhrážky uskutoční, o s l o
b o d z u j e, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodenú I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom N. s nárokom na náhradu škody
odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 11.2.2011 podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Michalovciach obžalobu na S. N. pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. a prečin násilia proti skupine obyvateľov podľa
§ 359 ods. 1, 2 písm. c/Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedený vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný S. N. vykonal vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1
písm. a/Tr. por. o tom, že je nevinný, kde následne vo svojej výpovedi poprel spáchanie skutkov, ktoré
sa mu kladú za vinu. Uviedol, že nikomu sa nevyhrážal. V tom čase mu C. oznámil, že má problém
s penziónom, preto zavolal S., ktorý mu oznámil, že vybavil úver 2.000.000,- Sk, za ktorý požadoval
ručením penziónom a trojizbovým bytom, ktorý získal C. za svoj rodinný dom, pričom byt bol napísaný na
firmu DAGSHER. S. obžalovaného uistil, že žiaden problém s penziónom nie je, ani nebude. Obžalovaný
poprel, aby sa nejakým spôsobom vyhrážal A., pričom prvýkrát ho videl osobne až na polícii. Rovnako
poprel, aby sa vyhrážal dňa 20.4.2010 v prítomnosti A. a C. JUDr. G., ako aj jej dcére a jej priateľovi. V
závere svojej výpovede uviedol, že problém okolo penziónu, ktorý nastal chcel riešiť iba právnou cestou,
kde podal aj návrh na predbežné opatrenie a následne podal aj trestné oznámenie na pána S. a pani
S.. Keď mal v ruke predbežné opatrenie súdu, podal trestné oznámenie aj na firmu Erika - Direct.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul svedka U. A., ktorý v rámci výpovede uviedol, že obžalovaného
v podstate nepoznal a prvýkrát sa s ním stretol na polícii, avšak od tohto mal už v minulosti predtým
telefonáty, že penzión zakúpil podvodným spôsobom s tým, aby ho ďalej neprevádzkoval. Telefóny
následne pokračovali, kde obžalovaný volal opätovne a vyhrážal sa, že je potrebné penzión vypratať,
nakoľko keď to neurobí, urobí to obžalovaný. Po tejto vyhrážke obžalovaný skutočne došiel do penziónu
spoločne s A. a C., kde sa preukázali nejakým papierom s tým, že do 24 hodín mal byť penzión
vyprataný. Svedok vtedy v penzióne prítomný nebol. Rovnako svedok nevedel uviesť, akým papierom
sa obžalovaný preukázal. K vyhrážkam obžalovaného uviedol, že tieto spočívali v tom, že obžalovaný
podpáli penzión, pričom neskôr uvádzal vyhrážky v tom smere, že „vie na akom aute chodím“. Svedok
potvrdil, že z uvedených vyhrážok obžalovaného mal strach. Na vysvetlenie prečo podal svedok trestné
oznámenie na obžalovaného až s odstupom dvoch mesiacov po prvých vyhrážkach, tento uviedol, že
po prvých vyhrážkach obžalovaného sa v podstate nič nedialo, až následne začali títo chodievať do

penziónu a to pán N., ako aj pán C. s tým, že ako nový majitelia majú penzión opustiť. Poprel, aby ním
podané trestné oznámenie malo nejaký súvis s predbežným opatrením, ktoré bolo v tejto veci vydané.

V rámci vykonanej konfrontácie medzi obžalovaným a A. svedok A. do očí obžalovaného potvrdil, že
tento sa mu telefonicky vyhrážal zabitím, podpálením a podobne. Rovnako potvrdil, že z vyhrážok mal
strach a obavu o svoj život a zdravie. Obžalovaný v rámci konfrontácie poprel uvádzané tvrdenia svedka
A..

Svedkyňa JUDr. I. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že čo sa týka samotného penziónu, v tomto bol
nájomca pán A., ktorý bol v tom čase priateľom jej dcéry, kde po nejakom čase dostala jej dcéra ponuku
na možné odkúpenie tohto penziónu zo strany pána S. a pani S., ktorí sa riadne preukázali ako vlastníci
penziónu. Z tohto dôvodu, keďže sa títo preukázali listom vlastníctva sa zmenilo aj platenie nájmu, kde
nájomné sa platilo S.. Vzhľadom k tomu, že dcéra svedkyne mala záujem na odkúpení penziónu, avšak
nedisponovala potrebnou hotovosťou, bol vybavený úver a po jeho získaní sa previedol penzión na firmu
Erika - Direct, ktorej vlastníčkou je dcéra svedkyne. Po odkúpení penziónu a jeho prepise nasledovali
telefonické vyhrážky zo strany N., o čom ju informovala dcéra, ako aj jej priateľ, pričom vyhrážky spočívali
v tom, že penzión je N. a tento použije všetky prostriedky a silu, aby ho získal späť. Po týchto vyhrážkach
sa u svedkyne ohlásili N., A. a C., kde stretnutie sa aj uskutočnilo, na ktorom jej N. cez A. oznámil, že
penzión bol odkúpený podvodne a požaduje vrátenie. Po celý čas sa svedkyňa rozprávala s A., nakoľko
N. nevedel dobre rozprávať po slovensky. Dodala, že počas rozhovoru N. nebol agresívny a rozhovor
prebehol normálne. Svedkyňa zúčastnených odporúčila s ich problémom na manželov S.. Po prvom
stretnutí nasledovalo ďalšie stretnutie, na ktorom N. pristúpil k ráznejším vyjadreniam a v podstate sa
vyhrážal tým, že chce penzión späť a využije všetky prostriedky nato, aby ho získal. Na presné znenie
vyhrážok si svedkyňa nevedela spomenúť, avšak v celom rozsahu zotrvala na svojej pôvodnej výpovedi,
kde uviedla presné vyjadrenia, ktoré vzbudili jej dôvodnú obavu o život, zdravie a majetok. V závere
upresnila, že obžalovaný sa jej vyhrážal podpálením penziónu, kde túto vyhrážku jej povedal aj pán C.
do telefónu. Dodala, že strach nadobudla z toho, že celý rozhovor bol veľmi emotívny, ako aj z toho, že
vyhrážky sa opakovali, pričom N. sám uviedol, že „ ani nevieme, akých vplyvných ľudí má za sebou“.

Z dôvodu rozporov vo výpovedi svedkyne bola prečítaná jej pôvodná výpoveď z prípravného konania,
kde svedkyňa po jej prečítaní zotrvala na tejto prečítanej výpovedi a potvrdila vyhrážky, ktorými jej
obžalovaný mal hroziť.

V rámci vykonanej konfrontácie medzi obžalovaným a svedkyňou JUDr. G., svedkyňa do očí
obžalovanému potvrdila, že obžalovaný sa jej v prítomnosti A. a C. vyhrážal v náznakoch, pričom pri
druhom stretnutí sa vyhrážal priamo jej osobe, ako aj jej dcére a pánovi A.. Obžalovaný pri konfrontácii
poprel uvádzané vyhrážky.

Bola tiež vypočutá M. A., ktorá uviedla, že v penzióne pracovala v uvedenom čase ako výpomoc, kde
penzión mal v prenájme jej syn. Vtedy do penziónu došli traja chlapi, medzi nimi aj obžalovaný, ktorý
svedkyni povedal, aby sa do hodiny vysťahovali a ak tak neurobia, na druhý deň tam príde aj polícia.
Svedkyni odovzdal obžalovaný aj nejaký papier, avšak táto ho odmietla prevziať a podpísať. Jej osobne
sa obžalovaný nijakým spôsobom nevyhrážal.

Svedok Ing. U. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že celý problém vníma ako problém o nehnuteľnosť,
kde jeho známy prišiel o penzión. S obžalovaným sa pozná 10 rokov, kde je to človek, ktorý má zmysel
pre spravodlivosť. Keďže sa dozvedel o tomto probléme a bol zbehlý v právnych veciach, ponúkol svedok
obžalovanému pomoc, kde kontaktoval pána S.. S. však nechcel problém riešiť so svedkom ale priamo
s obžalovaným, pričom medzičasom bol penzión prepísaný na nových majiteľov. Z tohto dôvodu bol C.
vyzvaný k vysťahovaniu zo strany pána A.. Tento problém s vysťahovaním svedok riešil tak, že požiadal
známeho S., aby odišiel za A. a problém vyriešil, kde jeho úlohou bolo docieliť to, aby C. sa z hodiny na
hodinu neocitol na ulici. Svedok doplnil, že v uvedenom penzióne nikdy nebol. K stretnutiu s JUDr. G.
uviedol, že s touto sa stretol v sídle jej firmy za prítomnosti N. a C., kde stretnutie prebehlo korektne a
počas neho nepadli žiadne vyhrážky. V podstate sa všetci zúčastnení dohodli, že problém bude riešený
právnou cestou.

Súd vykonal taktiež konfrontáciu medzi svedkom Ing. U. A. a JUDr. I. G., kde svedkyňa JUDr. G. do
očí svedkovi A. popísala priebeh oboch stretnutí vo firme svedkyne, kde rovnako uviedla, že na druhom

stretnutí v prítomnosti A. sa N. vyhrážal, že penzión dostane naspäť do svojich rúk. Rovnako upresnila,
že následne boli na penzión privolané rôzne kontroly a na jej osobu bolo podané trestné oznámenie.
Svedok A. v rámci konfrontácie pripustil stretnutia u JUDr. G., kde uviedol, že N. bol skutočne rozhorčený
a reagoval podráždene, avšak jeho zlosť nebola mierená voči JUDr. G.. Svedok poprel, aby sa v jeho
prítomnosti N. nejakým spôsobom svedkyni vyhrážal, kde tvrdenie N., že za ním stoja nejaké osoby
myslel tak, že tento má nejakých právnikov, advokátov.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok S. C., ktorý uviedol, že so S. N. nie je v žiadnom
príbuzenskom vzťahu a nevie o žiadnych vyhrážkach, ktoré by mali odznieť zo strany S. N. v jeho
prítomnosti. Vyhrážky registroval iba voči svojej osobe a voči svojej sestre, ktorá spoločne so svedkom
bývala v penzióne, kde im spoločne sa vyhrážal pán A. s bratom I. G.. Títo sa im vyhrážali, že ak sa z
penziónu nevysťahujú, podpália sestre auto. K penziónu svedok uviedol, že majiteľom tohto penziónu bol
najprv on a následne ho odpredal spoločnosti DAGSHER, teda N.. Spoločnosť DAGSHER zastupoval
svedok na základe plnej moci, ktorú mu udelil N.. Táto spoločnosť si vzala od S.ver 2.000.000,- Sk, kde
penzión sa prepísal na pána S.. V tom čase bol A. nájomcom v penzióne a spočiatku platil nájomné
svedkovi a následne S.. V súvislosti s poskytnutým úverom S. urobil podvod a penzión odpredal. Penzión
mal slúžiť ako zábezpeka poskytnutého úveru. K stretnutiu, ktoré sa uskutočnilo u JUDr. G. svedok
uviedol, že nikto sa nikomu nevyhrážal, kde pri stretnutí bola aj asistentka JUDr. G. a ak by sa jej niekto
vyhrážal, táto mohla kľudne privolať políciu. Svedok rovnako poprel, aby v rámci telefonátu N. s A. sa
tento nejako A. vyhrážal. V závere výpovede svedok poprel, aby sa on osobne vyhrážal JUDr. G..

Súd vykonal tiež konfrontáciu medzi svedkom S. C. a svedkyňou JUDr. I. G., kde táto v rámci konfrontácie
do očí svedkovi potvrdila, že v rámci ich prvého stretnutia v jej firme obžalovaný N. na jej adresu uviedol
náznaky vyhrážok v tom smere, že mu nikto nebude stáť v ceste a penzión mu bude vrátený a v penzióne
nezostane kameň na kameni, čo jej uviedol aj svedok C..
Svedok S. C. poprel akékoľvek vyhrážky z jeho strany alebo zo strany N..

Svedok N. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že do penziónu W. došiel N., C. a ešte jeden pán, ktorého
nepoznal, kde títo požadovali stretnutie s pani Kováčovou, pričom N. hovoril niečo v tom zmysle, že sa
G. má vysťahovať z penziónu, nakoľko penzión patrí naďalej jemu.
Z dôvodu rozporov vo výpovedi svedka bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, kde tento
na vysvetlenie rozporov uviedol, že do penziónu došli skutočne štyria ľudia, teda okrem N. a C. ešte
dvaja neznámi muži. Rovnako dodal, že N. mu doručil nejaký papier, ktorý mal doručiť G., avšak tento
nečítal, ani jeho prevzatie nijako nepodpisoval. V závere výpovede svedok uviedol, že osobne nebol
prítomný pri žiadnych vyhrážkach zo strany N. voči A. alebo Kováčovej.

Svedok H.O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného S. N. pozná, kde od jeho spoločnosti
DAGSHER kúpila manželka svedka penzión, pričom túto spoločnosť na základe plnej moci zastupoval
svedok. Následne bol penzión predaný pani G.. Predaj penziónu spoločnosťou DAGSHER bol plne
zákonný, kde N. obdržal kúpnu cenu, resp. predajnú cenu skoro 2.000.000,- Sk, o čom bolo vystavené
aj potvrdenie overené u notára. Svedok ďalej uviedol, že po odpredaní penziónu C. zostal v penzióne
bez právneho titulu, kde manželka svedka tohto nechala bývať v penzióne aj naďalej a to preto, aby
penzión nespustol a nevykradli ho. Až následne sa dozvedeli, že C. bez dovolenia penzión prenajíma.
Po kontakte s prenajímateľmi bola dohodnutá zmluva o odpredaji, kde po zmene vlastníka penziónu
bol C. vyzvaný, aby sa z penziónu vysťahoval. Tento ihneď kontaktoval N., kde malo dôjsť k určitému
incidentu, kedy C. mal odovzdať telefón A. a N. mal mať nejaké nemiestne poznámky na adresu A.. Čo
však konkrétne do telefónu uvádzal, svedok uviesť nevedel. V závere výpovede svedok uviedol, že N.
v minulosti požičiaval peniaze viackrát. Svedok poprel, aby obžalovanému poskytol pôžičku vo výške
2.000.000,- Sk a penzión bol iba zábezpekou. Rovnako poprel, aby C. jemu alebo jeho manželke platil
nejaké nájomné. Svedok rovnako uviedol, že bol prítomný pri telefonickom rozhovore N. a A., pričom
A. po určitej chvíli zapol telefón na hlasitý odposluch, kde počas telefonátu zazneli určité invektívy na
adresu A., avšak on osobne ich ako vyhrážky nevnímal.

Vzhľadom k rozporom vo výpovedi svedka, súd prečítal výpoveď z prípravného konania, kde tento v
celom rozsahu zotrval na pôvodnej výpovedi.

Súd vykonal konfrontáciu medzi svedkami H.O. a S. C., kde obaja zotrvali na svojich pôvodných
výpovediach.

Svedkyňa O.O. na hlavnom pojednávaní uviedla, že penzión W. odkúpila od spoločnosti patriacej N., kde
pri predaji túto zastupoval pán S. na základe plnej moci podpísanej pánom N.. Po odkúpení v penzióne
nechali bývať C., ktorý zato nič neplatil hoci to prisľúbil. Po určitom čase sa svedkyňa dozvedela, že C.
bez súhlasu penzión prenajíma A. a slečne G.. Následne sa s týmito svedkyňa dohodla na prenájme
penziónu, kde sa podpísala nová nájomná zmluva, kde prenájom bol uhrádzaný svedkyni. Po určitom
čase bol dohodnutý odpredaj penziónu nájomcom. Po zmene vlastníka slečna Kováčová oznámila C.,
že je novou vlastníčkou a tento sa má vysťahovať. Vtedy začali problémy, keď C. zatelefonoval N. a
vzápätí zazvonil telefón A., ktorému volal N., kde v rámci telefonátu sa mu vyhrážal a nadával mu.

Z dôvodu rozporov vo výpovedi svedkyne, súd prečítal jej výpoveď z prípravného konania, kde táto v
celom rozsahu zotrvala na svojej pôvodnej výpovedi.

Svedkyňa I. G. uviedla, že penzión W. v obci N. sa rozhodol prenajať pán A. od C., ktorý sa vydával
za oprávneného vlastníka, resp. držiteľa penziónu, pričom skutočne došlo k podpisu nájomnej zmluvy
medzi C. a spoločnosťou P.U.L.A., s.r.o. A. spoločne so svedkyňou mali záujem prevádzkovať uvedený
penzión, kde v októbri 2009 do penziónu došli pán S. a pani S., ktorí im oznámili, že sú majiteľmi
penziónu, teda nájomná zmluva, ktorú majú uzavretú je neplatná. Z tohto dôvodu bola dohodnutá nová
nájomná zmluva s manželmi S., ktorým bolo riadne uhrádzané nájomné. S odstupom času asi pol roka
bola podpísaná kúpnopredajná zmluva penziónu, pričom vlastníčkou penziónu sa stala svedkyňa. Po
zmene vlastníka bolo potrebné riešiť pána C., ktorý v penzióne býval, avšak za bývanie neplatil. Z tohto
dôvodu bol C. vyzvaný, aby sa odsťahoval spoločne so sestrou, ktorá tam taktiež bývala, kde vtedy
C. znervóznel a v podstate o chvíľu zazvonil telefón A., ktorému volal N., kde tento sa mu vyhrážal a
nadával na neho. Takto mal A. 3 až 4 telefonáty, kde vyhrážky spočívali v tom, že N. penzión vypáli alebo
podpáli. Svedkyňa v závere upresnila, že v súvislosti s vysťahovaním C. došli v čase jej neprítomnosti
a v neprítomnosti A. štyri osoby, medzi ktorými bol N. a C., kde komunikovali s N. O. a A. matkou,
pričom im hovorili, aby sme sa z penziónu vysťahovali, lebo inak nás z penziónu vysťahujú oni. Rovnako
dodala, že dňa 10.6.2010 podala trestné oznámenie na N., nakoľko sa bála, keďže do penziónu začali
chodiť rôzni ľudia, parkovali tam neznáme autá z čoho mala strach. Túto obavu nadobudla potom, čo
sa jej začali vyhrážať vypálením a do penziónu začali chodiť divní ľudia. Trestné oznámenie podala s
odstupom času preto, nakoľko sa domnievala, že celá vec sa nejako vyrieši, avšak všetko sa stupňovalo,
preto sa tak rozhodla.

Z dôvodu rozporov vo výpovedi svedkyne, súd prečítal jej výpoveď z prípravného konania, kde táto
uviedla, že vyhrážky obžalovaného spočívali v hrozbe vypálenia a podpálenia penziónu. Rovnako tak
uviedla, že v rámci rozhovoru N. s A., ktorý počula na hlasitý odposluch, počula aj vyhrážky zo strany
N. na adresu A..

Napokon bola vypočutá svedkyňa V. C., ktorá uviedla, že osobu S. N. pozná z videnia, kde vie, že tento
bol aj majiteľom penziónu W., v ktorom určitú dobu bývala spoločne s bratom a to až dovtedy, pokiaľ sa
majiteľmi nestali pán A. a pani G.. Svedkyňa uviedla, že nebola svedkyňou žiadneho incidentu medzi N.
a A.. Upresnila, že ona osobne mala incident s A. a to vtedy, keď jej A. a G. oznámili, že sa má spoločne
s bratom vysťahovať, kde v neprítomnosti brata ju obaja napádali a to slovne, čo bolo veľmi nepríjemné.
Dodala, že U. A. pozná ako alkoholika, nakoľko bol stále opitý. V závere výpovede svedkyňa uviedla, že
incident s A. prerástol do fyzického vysťahovania z penziónu, kde tento vysťahoval všetky veci svedkyne
bez jej súhlasu, kde aj pri tom bol vulgárny a nadával na svedkyňu, ako aj na jej rodinu.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané výpovede svedkov D. A., z ktorej je zrejmé, že tento v penzióne
W. prostredníctvom spoločnosti VBN, s.r.o. Prešov prevádzkoval hracie automaty, pričom niekedy v apríli
2010 mu telefonoval S. N. a požadoval telefónne číslo na U. A.. So súhlasom A. mu telefónne číslo dal.

Súd tiež prečítal výpoveď svedka M. S., z ktorej je zrejmé, že tento niekedy v lete bol požiadaný
svojim známym s prezývkou „Bono“, aby požiadal prevádzkovateľa penziónu pána A. o ponechanie C.
v penzióne. Svedok dodal, že nebol svedkom žiadnych vyhrážok.

Bola prečítaná výpoveď svedka T. X., ktorý sa vyjadril k aktivácii SIM-karty s telefónnym číslom XXXX
XXX XXX, ktorú aktivoval na svoje meno na požiadanie troch neznámych mužov a tieto im po aktivácii
odovzdal, začo obdržal 10,- €.

Napokon súd prečítal výpoveď svedka H. C., z ktorej je zrejmé, že tomuto koncom roka 2009 zavolal
U. A. a požiadal ho o pomoc s problémom v penzióne W. v N., kde svedok požiadal svojho biletára M.
S., aby uvedený penzión navštívil a informoval sa o probléme. Svedok potvrdil, že o žiadnom konflikte
medzi obžalovaným a poškodeným nevedel.

Súd vykonal ďalšie dokazovania oboznámením listinných dôkazov a to výpisom hovorov U. A., U. A., I.
G. st. a S. N., ako aj správami spoločnosti O2, Orange a Telekom. Rovnako súd oboznámil zmluvu o kúpe
nehnuteľnosti uzavretou medzi O.O. a Erika - Direct, s.r.o., s odovzdávajúcim a preberajúcim protokolom
a rozhodnutím Správy katastra o povolení vkladu, výpisom LV č. 2712 a výpisom z obchodného registra
spoločnosti Erika - Direct, s.r.o. Ďalej súd oboznámil zmluvu o úvere uzavretou medzi Poštovou bankou,
a.s. a spoločnosťou Erika - Direct, s.r.o., ako aj zmluvou o zriadení záložného práva a dohodou o
vydaní a vyplnení bianko zmenky. Rovnako bolo oboznámené uznesenie Okresného súdu Michalovce
sp. zn. 10C/67/2010 o nariadení predbežného opatrenia, ktorým bolo zakázané spoločnosti Erika -
Direct, s.r.o., akékoľvek nakladanie s penziónom Delfín v obci Budkovce. Súd oboznámil návrh na
nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľa DAGSHER, s.r.o. proti Erika - Direct, s.r.o., ako aj
odvolanie voči uzneseniu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 10C/67/2010 zo dňa 18.5.2010. Ďalej
súd oboznámil kúpnu zmluvu uzavretú medzi S. C. a spoločnosťou DAGSHER, s.r.o. zo dňa 7.7.2008,
ako aj kúpnu zmluvu uzavretú medzi spoločnosťou DAGSHER s.r.o. a O.O. zo dňa 5.12.2008. Bolo
tiež oboznámené splnomocnenie S. N. pre H.O., ako aj potvrdenie o vyplatení finančnej hotovosti zo
strany H.O. v prospech S. N.. Súd ďalej oboznámil výpisy z LV č. 850 a 2712, ako aj splnomocnenie
spoločnosti DAGSHER s.r.o. v prospech S. C. zo dňa 2.7.2008. Ďalej bola oboznámená dohoda uzavretá
medzi spoločnosťou DAGSHER, s.r.o. a S. C. zo dňa 2.7.2008, ako aj nájomná zmluva uzavretá
medzi DAGSHER, s.r.o. a S. C. zo dňa 10.7.2008. Ďalej súd oboznámil zmluvu o nájme nebytových
priestorov medzi spoločnosťou DAGSHER, s.r.o. a spoločnosťou P.U.L.A., s.r.o. zo dňa 29.9.2009, výpis
z obchodného registra, ako aj pripojený trestný rozkaz Obvodného súdu Košice I. sp. zn. 6T/103/96
zo dňa 24.6.1996. Súd tiež oboznámil uznesenie o začatí trestného stíhania č. OÚJP-725/20-K3-2003
zo dňa 2.7.2003, ako aj obžalobu podanú na S. N. Okresnej prokuratúry Košice I. sp. zn. 2Pv 1036/03
zo dňa 19.12.2003, ako aj uznesenie Okresného súdu Košice I. o zastavení trestného stíhania sp. zn.
5T/164/2003 zo dňa 7.1.2004, ako aj uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To/14/2004 zo dňa
22.1.2004 o zamietnutí sťažnosti Okresného prokurátora. Napokon súd oboznámil aj obsah pripojeného
spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 19C/68/2010 o určenie vlastníckeho práva medzi žalobcom
DAGSHER, s.r.o. a Erika - Direct, s.r.o., z ktorého je zrejmé, že rozsudkom sp. zn. 19C/68/2010 zo dňa
29.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/71/2011 zo dňa 26.10.2011,
bol návrh žalobcu na určenie vlastníckeho práva zamietnutý.

Po vyhodnotení takto vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne súd dospel k
jednoznačnému záveru, že obžalovaný S. N. svojim konaním v skutku pod bodmi 1,2 rozsudku naplnil
všetky znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. tak po
objektívnej, ako aj subjektívnej stránke, nakoľko sa inému vyhrážal smrťou a inou ťažkou ujmou takým
spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu.

Obžalovaný je zo spáchania vyššie uvedenej trestnej činnosti usvedčovaný najmä výpoveďou
poškodeného U. A., ktorý v rámci svojej výpovede tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom
pojednávaní potvrdil, že potom, čo došlo k zmene vlastníka penziónu Delfín v obci Budkovce a tento
odkúpila I. G., bol vyzvaný S. C. k opusteniu, resp. k vysťahovaniu z penziónu, keďže v ňom býval bez
právneho dôvodu, mal poškodený telefonát od obžalovaného S. N., ktorý sa v rámci prvého telefonátu
predstavil svojim menom, kde tento sa mu v rámci telefonátu vyhrážal zabitím, podpálením penziónu,
ako aj tvrdením „že nevie s kým si začal, kto za ním stojí“ a pod. Uvedené vyhrážky sa opakovali v rámci
ďalších telefonátov aj dňa 20.4.2010, kedy celkovo obžalovaný telefonoval poškodenému asi 6 až 7 krát,
kde okrem vyhrážok sa na jeho adresu vyjadroval aj vulgárne. Tieto skutočnosti v rámci svojej výpovede
potvrdila aj svedkyňa I. G. ml., ktorá uviedla, že
o týchto vyhrážkach, ktoré mal v rámci telefonátu obžalovaný adresovať U. A. - jej priateľovi, sa
dozvedela priamo od neho, pričom bola sama osobne svedkom jedného telefonátu medzi obžalovaným
a A., kedy hovor zapol A. na hlasitý odposluch, kde počula ako obžalovaný sa v rámci telefonátu
A. vyhrážal a tomuto vulgárne nadával. Uvedené vyhrážky nepriamo potvrdila vo svojej výpovedi aj
svedkyňa JUDr. I. G., ktorá sa o nich dozvedela bezprostredne od svojej dcéry I. G. a jej priateľa U. A..
Rovnako vyhrážky a vulgárne nadávky v rámci telefonátu obžalovaného s U. A. potvrdili aj svedkovia

O.O. a H.O., ktorí boli bezprostrednými svedkami tohto telefonátu spoločne s I. G., kedy U. A. tento hovor
zapol na hlasitý odposluch. Obžalovaného ďalej nepriamo usvedčujú aj listinné dôkazy a to zmluva o
kúpe nehnuteľností uzavretá medzi O.O. a Erika - Direct, s.r.o. zo dňa 12.4.2010, ako aj odovzdávajúcim
a preberajúcim protokolom zo dňa 19.4.2010, z ktorých je zrejmé, že na základe vyššie uvedenej zmluvy
došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, okrem iného aj penziónu Delfín v obci Budkovce,
ktorého vlastníctva sa domáhal S. N. s tým, že tento mal byť podvedený H.O. a O.O.. Z uvedeného
protokolu je zrejmé, že vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 19.4.2010, teda uvedený deň
prešlo vlastnícke právo na priateľku poškodeného U. A. I. G., ktorá je konateľkou spoločnosti Erika
- Direct, s.r.o. Rovnako obžalovaného nepriamo usvedčujú aj ďalšie listinné dôkazy a to zmluva o
poskytnutí úveru Poštovou bankou spoločnosti Erika - Direct, s.r.o., ako aj zmluva o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti, kde na základe týchto dôkazov je zrejmé, že spoločnosť Erika - Direct, s.r.o.
nadobudla vlastnícke právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam.

V rámci hodnotenia dôkazov sa súd zaoberal aj obranou obžalovaného, ktorý v rámci svojej výpovede
poprel, aby sa poškodenému U. A. nejakým spôsobom vyhrážal, kde pripustil telefonáty s poškodeným,
v rámci ktorých bol podráždený z odpredaja penziónu v prospech spoločnosti Erika - Direct, s.r.o.
Uvedenú obranu však súd vzhľadom k vyššie uvedeným dôkazom považoval za účelovú a vyvrátenú
uvedenými dôkazmi, kde z vyššie uvedených dôkazov je zrejmé, že spoločnosť Erika - Direct, s.r.o., v
ktorej jedinou konateľkou bola I. G. ml. na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi O.O. a spoločnosťou
Erika - Direct, s.r.o. zo dňa 12.4.2010, nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam okrem iného aj
penziónu Delfín v obci Budkovce, ktorý obžalovaný odpredal na základe kúpnej zmluvy zo dňa 5.12.2008
O.O., pričom spoločnosť DAGSHER s.r.o., ktorej jediným konateľom bol S. N. bola pri uvedenom predaji
zastúpená H.O. na základe plnej moci zo dňa 27.11.2008, pričom obžalovaný S. N. zato obdržal aj
finančnú hotovosť, čo je zrejmé z potvrdenia zo dňa 16.1.2009.
Je teda zrejmé, že spoločnosť Erika - Direct, s.r.o. nadobudla vlastnícke právo k penziónu Delfín v obci
Budkovce a to povolením vkladu do katastra nehnuteľností dňa 19.4.2010. Táto skutočnosť podľa názoru
súdu preukazuje aj motív obžalovaného S. N., ktorý ho viedol ku konaniu, ktorý je uvedený v skutku pod
bodom 1,2 rozsudku, kde takto obžalovaný reagoval na prevod vlastníckeho práva, ku ktorému došlo
práve v uvedený deň, keďže tento sa cítil podľa vlastného vyjadrenia podvedený H.O. a O.O..

V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že pre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. sa vyžaduje, aby páchateľ takéhoto skutku
v rámci svojho konania sa inému vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví, alebo inou ťažkou ujmou
a to takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Následkom pôsobenia samotnej vyhrážky,
ktorá však musí byť vážne mienená, avšak nie z hľadiska úmyslu jej naplnenia, ale z hľadiska úmyslu
jej vyslovenia, teda, že ju človek chcel vysloviť a mala pôsobiť ako vyhrážka musí byť dôvodná obava z
naplnenia tejto vyhrážky. Postačí preto iba možnosť vzbudenia takejto dôvodnej obavy, nie je potrebné,
aby táto obava naozaj aj vznikla. V danom prípade má súd zato, že obžalovaný opakovanými telefonátmi
poškodenému U. A. v dňoch 19.4.2010 a 20.4.2010 naplnil všetky znaky vyššie uvedeného prečinu,
nakoľko vyhrážkami, ktorými hrozil, ako aj vulgárnymi nadávkami u poškodeného vzbudil dôvodnú obavu
o svoj život a zdravie. V danom prípade nie je preto rozhodujúce, či obžalovaný skutočne mienil aj
uvedené vyhrážky uskutočniť, ale je podstatné, že uvedené vyjadrenia na adresu poškodeného tomuto
adresoval ako vyhrážky, práve v úmysle u tohto vzbudiť dôvodnú obavu, aby tento upustil od ďalšieho
užívania penziónu, ktorý v tom čase nadobudla do vlastníctva jeho priateľka I. G.. Z uvedených vyhrážok
obžalovaného jednoznačne vyplynuli aj možné následky v prípade ich vykonania, pre ktoré poškodený
U. A. nadobudol dôvodnú obavu, teda obavu zo zabitia a podpálenia. Uvedené vyhrážky a nimi vyvolaná
dôvodná obava boli umocnené aj prítomnosťou ďalších osôb v prítomnosti obžalovaného, ktoré sa
spoločne s ním dostavili do penziónu Delfín dňa 4.6.2010, kedy vyzvali tam prítomných na vysťahovanie
sa z penziónu s tvrdením, ak tak neurobia do 12.00 h ďalšieho dňa, tak ich vysťahujú sami.

S poukazom na vyššie uvedené dôkazy súd o vine obžalovaného v skutkoch 1, 2 rozsudku nemal žiadne
pochybnosti.

Súd sa však nestotožnil s tvrdením obžaloby, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané v skutku
pod bodom 3 rozsudku, aby obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu
násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 359 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.
Vykonanými dôkazmi mal súd za preukázané, že skutočne dňa 20.4.2010 v čase medzi 12.00 h až 13.00
h v Košiciach v priestoroch kancelárie Bonus 7, s.r.o., na ulici Krivej 23, ktorej majiteľkou je JUDr. I. G.

st., došlo k stretnutiu obžalovaného a JUDr. I. G. za prítomnosti Ing. U. A. a S. C.. Vykonanými dôkazmi
však nebolo preukázané, aby v rámci tohto stretnutia došlo k akýmkoľvek vyhrážkam voči JUDr. I. G. zo
strany obžalovaného, čo v rámci svojich výpovedí potvrdili tak obžalovaný S. N., svedkovia S. C. a Ing. U.
A., ako aj samotná poškodená JUDr. I. G. st. Z výpovedí týchto svedkov, ako aj obžalovaného je zrejmé,
že uvedené stretnutie bolo iba prvým stretnutím, na ktorom zúčastnené osoby rokovali o vzniknutom
probléme s prevodom penziónu Delfín na spoločnosť Erika - Direct, s.r.o. a dohodli ďalší postup, kde na
uvedené stretnutie nadväzovalo ďalšie stretnutie, ktoré sa uskutočnilo s odstupom niekoľkých dní a to za
účasti JUDr. I. G. st., obžalovaného a Ing. U. A. už bez S. C., na ktorom mali podľa tvrdenia poškodenej
odznieť aj vyhrážky zo strany obžalovaného voči poškodenej JUDr. I. G. st. Je teda zrejmé, že na prvom
stretnutí dňa 20.4.2010 nedošlo ku konaniu zo strany obžalovaného, ktoré by naplnilo znaky žalovanej
trestnej činnosti, preto súd s poukazom na vyššie uvedené dôkazy a s prihliadnutím na vzniknuté
pochybnosti, ktoré vykladal v zmysle zásady in dubio pro reo, teda v prospech obžalovaného spod tohto
skutku obžaloby v zmysle ustanovenia § 285 písm. a/Tr. por. oslobodil, keďže nebolo dokázané, že sa
stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.

Obžalovaný S. N. je z miesta bydliska hodnotený všeobecne, pričom doposiaľ bol raz súdne trestaný,
avšak v skúšobnej dobe sa osvedčil a hľadí sa na neho, akoby súdne trestaný nebol.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na osobu
obžalovaného, na ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného
bude dosiahnutý uložením samostatného peňažného trestu vo výmere 1.000,- € za súčasného uloženia
náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov pre prípad úmyselného marenia výkonu
peňažného trestu. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, kde
žiadnu priťažujúcu ani poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného nezistil. Súd dospel k záveru, že takýto
trest aj s prihliadnutím k tomu, že obžalovaný je súkromným podnikateľom a teda je spôsobilý peňažný
trest zaplatiť, postačí na jeho nápravu a prevýchovu, aby si tento uvedomil následky svojho konania a
v budúcnosti sa obdobného konania nedopúšťal.

V trestnom konaní si poškodená I. G. uplatnila nárok na náhradu škody, kde súd vzhľadom k
oslobodzujúcemu rozsudku túto obligátorne odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne
konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a
aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku
sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho
výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou oprávnenou osobou môže byť vzaté
späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže vziať takéto odvolanie späť i bez
súhlasu obžalovaného.