Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Péter Nagy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15Csp/213/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216215866
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216215866.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: SWAN, a.s., IČO: 47
258 314, so sídlom Borská 6, Bratislava, právne zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, proti žalovanému: Q. W.Ö., K.. XX.XX.XXXX, O. R. P. W., o zaplatenie 164,77 eur s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 51,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 21,10 eur od 29.04.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 15,68 eur od 19.05.2015 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 14,99 eur od 18.06.2015 do zaplatenia, to všetko
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.10.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k
zaplateniu sumy 164,77 eur s príslušenstvom a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že

dňa 23.03.2015 uzavreli žalobca so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom
ktorej bolo poskytovanie elektronických komunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických
komunikáciách v platnom a účinnom znení. Žalobca sa zaviazal poskytovať žalovanému
elektronické komunikačné služby a žalovaný sa zaviazal platiť cenu za využívanú službu v zmysle
dojednaných podmienok bližšie špecifikovaných v Objednávke služieb SWAN Multimedia zo dňa
23.03.2015, ktorá ako neoddeliteľná súčasť zmluvy tvorila jej prílohu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
boli aj Všeobecné podmienky na poskytovanie verejných služieb žalobcu. Žalovaný neuhradil ku dňu

podania žaloby cenu za poskytnuté služby spolu 51,77 eur, vyúčtovanú 3 faktúrami splatnými
28.04.2015, 18.05.2015 a 17.06.2015, zmluvnú pokutu vo výške 45,- eur uplatnenú za porušenie
zmluvnej povinnosti vrátiť po skončení zmluvy poskytnuté zariadenie podľa bodu 6.3 zmluvy a čl. 10 bod
10.3 VOP, vyúčtovanú faktúrou splatnou 08.10.2015, a doplatok zľavy z mesačného poplatku za
obdobieposkytovaniaslužiebod10.04.2015do30.06.2015azaktivačnéhopoplatkuspoluvovýške68,-
eur, uplatnený podľa bodu 6.2 zmluvy a čl. 10 bodu 10.2 Všeobecných podmienok, vyúčtovaný faktúrou

splatnou 08.10.2015. Nakoľko sa žalovaný s plnením svojho peňažného dlhu dostal do omeškania a
svoje splatné záväzky neuhradil ani na žalobcove výzvy, žalobca listom zo dňa 21.08.2015 odstúpil odzmluvy, pričom v žalobe si uplatnil úroky z omeškania v zákonnej výške samostatne z každej faktúry odo
dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej-ktorej faktúry.

2. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo
dňa 23.03.2015, objednávku služby SWAN Multimedia, odovzdávací protokol, Všeobecné podmienky
na poskytovanie verejných služieb spoločnosti SWAN, a.s., 5 faktúr a odstúpenie od zmluvy zo
dňa 21.08.2015 s kópiou doručenky.

3. Žalobu a jej prílohy spolu s ďalšími písomnosťami (poučenia, výzva na vyjadrenie) súd doručoval
žalovanému po neúspešnom šetrení jeho pobytu postupom podľa ust. § 116 ods. 2 (§ 106 ods. 3)
C.s.p. - zverejnením oznámenia o podanej žalobe a ďalších písomnostiach na úradnej tabuli súdu
a na webovej stránke súdu dňa 23.01.2017. Žaloba sa preto považuje za doručenú po 15 dňoch od
zverejnenia oznámenia. Žalovaný sa k žalobe s prílohami písomne nevyjadril a uplatnený nárok nijakým
spôsobom nesporoval.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá C.s.p. keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Rozsudok bol
verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. Miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote,
strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

5. Súd sa oboznámil so žalobou a s podstatným obsahom spisu, vo veci vykonal dokazovanie vyššie
uvedenými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a právny stav veci: Žalobca dňa 23.03.2015 uzavrel

so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. G., predmetom ktorej bolo
poskytovanie elektronických komunikačných služieb v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách. Žalovaný sa zaviazal riadne užívať služby elektronickej komunikácie a platiť za ne cenu
uvedenú v Objednávke. Žalovaný porušil svoje povinnosti zo zmluvy, najmä povinnosť uhrádzať cenu za
poskytované služby. Celková pohľadávka žalobcu voči žalovanému predstavuje sumu 164,77 eur, ktorá

pozostáva z neuhradenej ceny za služby vo výške 51,77 eur s príslušenstvom, zo zmluvnej pokuty
zanevráteniezariadeniavovýške45,-eurazdoúčtovaniamesačnýchpoplatkovaaktivačnéhopoplatku
vo výške poskytnutej zľavy z nich spolu vo výške 68,- eur. Žalovaný sa s plnením svojich peňažných
záväzkov zo zmluvy dostal do omeškania, pričom ich neuhradil ani na žalobcove výzvy, preto žalobca
listom zo dňa 21.08.2015 odstúpil od zmluvy a predmetnou žalobou si popri istine uplatňuje aj úroky z

omeškania z dlžných súm odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr.

Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom
vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa ust. § 488 a § 494 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým
vzťahom je vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi
vzniká povinnosť splniť záväzok. Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa
zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa ust. § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona.

Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má
právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa ods. 12 písm. a/, písm. b/ účastník je povinný

používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní
verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a
ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

6. Zmluvný vzťah zo zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským

(žalobca poskytoval verejné služby v rámci svojho podnikania a žalovaný tieto služby neprijímal a
nevyužíval na takéto účely - § 52 Občianskeho zákonníka), preto sa na daný právny vzťah vzťahujú aj
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách.Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 a 3 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje

inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa ust. 517 ods. 1 OZ /prvá veta/ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
OZ v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím a skutočnosť, že sa jedná o právny

vzťah, ktorý vznikol po 01.02.2013) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

7. V predmetnom konaní si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie ceny služieb spolu vo výške 51,77

eur vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 28.04.2015, faktúrou č. XXXXXXXXXX so
splatnosťou 18.05.2015, faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 17.06.2015, všetko za elektronické
komunikačné služby, ktoré žalobca žalovanému riadne poskytol na základe zmluvy o poskytovaní
verejných služieb č. G. uzavretej medzi stranami sporu dňa 23.03.2015 podľa § 44 zákona č. 351/2011
Z.z. o elektronických komunikáciách. Žalovaný nárok žalobcu po vecnej (skutkovej), ani po právnej

stránke nesporoval (podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné) a neuviedol žiadnu takú okolnosť, ktorá by spochybňovala
právo žalobcu na zaplatenie ceny ním poskytnutých elektronických komunikačných služieb
v období uvádzanom vo faktúrach. Nakoľko teda žalobca vyúčtované elektronické komunikačné služby
riadne dodal, pričom žalovaný ich prijal a nezaplatil za ne, súd mal s poukazom na citované zákonné

ustanovenia v celom rozsahu preukázaný nárok žalobcu na zaplatenie ceny týchto služieb stanovenej
v zmluve. Súd preto žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 51,77 eur vrátane nároku na úroky z
omeškania z tejto sumy, ktorý bol uplatnený v súlade s § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z. odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej-ktorej faktúry (výrok I).

8. Súd však žalobe vo zvyšnej časti uplatneného nároku, t.j. nároku na zmluvnú pokutu za
nevrátenie zariadenia vo výške 45,- eur a nároku na doúčtovanie mesačných poplatkov a
aktivačného poplatku vo výške poskytnutej zľavy z nich spolu vo výške 68,- eur nevyhovel. Podľa názoru
súdu je z umiestnenia oboch dojednaní v bodoch 6.2 a 6.3 zmluvy (tesne za sebou), ako aj
z ich obdobného obsahu a účelu (obidve tieto dojednania sankcionujú spotrebiteľa pre porušenie jeho

povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti fixnými peňažnými sumami) je zrejmé, že
aj nárok na doplatenie mesačných poplatkov a aktivačného poplatku vo výške poskytnutej
zľavy z nich má povahu zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody
a je aj sankciou pri neplnení zmluvných povinností. V danom prípade žalobca ponúka svoje služby
spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené (formulár) a v ktorých

spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu nijakým spôsobom ovplyvniť. Žalovaný ako spotrebiteľ mal
síce zrejme možnosť oboznámiť sa s predmetnými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy,
ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v predmetnej zmluve
preto nemožno považovať za individuálne dojednané (§ 53 ods. 2 OZ ). Je nesporné, že žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť
ovplyvniť ani obsah vopred dodávateľom navrhnutého a v predloženej zmluve fixne formulovaného
dojednania o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa

teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať,
že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. §
53 ods. 3 Občianskeho zákonníka bolo na
žalobcovi zastúpenom v konaní advokátom (vtedy platí ust. § 160 ods. 3 C.s.p.) Žalobca ale v konaní
individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal, a preto bolo nevyhnutným v súlade s § 53

ods. 3 OZ predmetnú zmluvnú podmienku
nepovažovať za individuálne dojednanú.

9. V § 544 ods. 2 Obč. zák. sa kogentne ustanovuje, že na platnosť záväzku o zmluvnej pokute sa
vyžaduje písomná dohoda zmluvných strán, v ktorej musí byť určená výška zmluvnej pokuty alebo
určený spôsob jej určenia. Zároveň je však nepochybné, že v samotnej dohode o zmluvnej pokute

musí byť určená aj povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje. Písomnosť prejavu vôle spočíva v
tom, že obsah prejavu vôle je zachytený v texte listiny, celý právny úkon musí byť pojatý do jednej listiny
a písomnosť tak musí predstavovať navonok jeden celok. Celistvosť listiny je zachovaná i vtedy, ak
je jednota listín spoznateľná z hľadiska obsahu právneho úkonu a spolunáležitosť listín je nesporná.
V danom prípade zmluva o poskytovaní verejných služieb odkazuje na Všeobecné

podmienky, pričom práve tieto všeobecné podmienky obsahujú v bodoch 12.5 a 4.1 písm. o), resp. v
čl. 10 bod 10.2 ustanovenia o určení tých povinností, ktorých dodržanie zmluvná pokuta zabezpečuje.
Predmetné Všeobecné podmienky však neboli spotrebiteľom podpísané a žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že sa s nimi žalovaný pri podpise zmluvy podrobne oboznámil a súhlasil s ustanoveniami
o povinnostiach, ktorých dodržanie zabezpečuje zmluvná pokuta. Predmetné Všeobecné podmienky na

poskytovanie verejných služieb spoločnosti SWAN a.s. sú pritom napísané veľmi malým a hustým
písmom a dojednania o povinnostiach zabezpečovaných zmluvnou pokutou nie sú žiadnym spôsobom
zvýraznené. Existuje tak nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť
textu obsahujúcu podstatné dojednanie o povinnosti zabezpečovanej zmluvnou pokutou. V súvislosti
s uvedeným mal súd za to, že dohoda o zmluvnej pokute, čiastočne obsiahnutá v bodoch 12.5 a 4.1

písm. o) a v čl. 10 bod 10.2 žalovaným nepodpísaných Všeobecných podmienok, nebola platne písomne
dojednaná v súlade s ustanovením § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V danom prípade teda
nebol splnený zákonný predpoklad dojednania zmluvnej pokuty v písomnej forme podľa §
40 ods. 3 Občianskeho zákonníka (chýba tam podpis konajúcej osoby, čo je podmienkou platnosti tohto
písomného úkonu), nesplnenie ktorej má za následok absolútnu neplatnosť dojednania zmluvnej pokuty

v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto súd žalobcovi nárok na zaplatenie súm 45,- eur a
68,- eur s príslušenstvom nemohol priznať a žalobu v tejto časti zamietol (výrok II). Pokiaľ by súd vyhovel
nároku na zaplatenie predmetných zmluvných pokút, došlo by k porušeniu zákona a zároveň by
bol porušený aj princíp proporcionality uplatňovaný v súkromnom práve tak ako je to uvedené v ďalších
odsekoch odôvodnenia.

10. Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre

strany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.Smernicazároveňvprílohevypočítava
pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych
predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“.
S účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi
neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

11. Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k/ a 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.12. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl.
Bolo by v rozpore so zameraním Smernice, keby bol pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ

chránený a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je
objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. (čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,
ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného
práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora
je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa

alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.) Cieľ
článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre
spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej
povahe takých podmienok. Účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť len ak súd prehlási, že má
právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh. Opatrenia proti nečestným klauzulám
musia byť efektívne a odradzujúce (čl. 7 ods. 1 Smernice).

13. Žalobca žiada od spotrebiteľov pri dobe užívania zariadenia do 12 mesiacov (v danom prípade
zmluva skončila po 5 mesiacoch) zaplatiť zmluvnú pokutu vždy v nezmenenej výške 100 % zo základu
bez ohľadu na to, aký čas zostáva „účastníkovi“ pri porušení podmienok do konca tejto doby (zmluvná
pokuta je 100 % zo základu tak pri dobe užívania zariadenia 1-6 mesiacov, ako aj pri dobe užívania

zariadenia 7-12 mesiacov). Tu môže nastať prípad, kedy k porušeniu zmluvných podmienok zo
strany „účastníka“ môže dôjsť v poslednom mesiaci 12-mesačnej doby, pričom žalobca si voči nemu
uplatní zmluvnú pokutu v plnej výške, rovnako, ako voči „účastníkovi“, ktorý porušil zmluvné podmienky
po jednom mesiaci od začiatku zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dojednáva
zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, nerešpektujú skutočnosť, aká miera porušenia

povinnosti účastníka zmluvného vzťahu tu nastala, čo nepochybne poškodzuje spotrebiteľa. Predmetné
zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute pri dobe užívania zariadenia do 12 mesiacov spôsobuje zjavnú
nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
pretože vyžaduje od neho, aby zaplatil neprimerane prísnu sankciu bez ohľadu na rozsah porušenia
jeho povinností. V tomto smere sa súdna prax už ustálila v názore, že odstupňovanie

zmluvnej pokuty podľa rozsahu a intenzity uvedeného porušenia je v rámci spotrebiteľských vzťahov
dôležité, pretože tu treba rozlišovať situácie, kedy a za akých podmienok, v akom rozsahu dôjde k
neplneniu povinností spotrebiteľa (porovnaj rozsudok ESD vo veci C-618/10). Predmetná zmluva pri
dobeužívaniazariadeniado12mesiacovvšakneobsahuježiadneodstupňovaniezmluvnejpokutypodľa
rozsahu a intenzity porušenia povinností účastníka práve počas tejto doby. Uvedené primerane platí aj

na povinnosť žalovaného doplatiť zľavu z aktivačného poplatku bez ohľadu na reálnu dobu poskytovania
a odoberania služieb.

14.Pozornostisúdutiežneuniklo,žepreprípadporušeniazmluvnýchpovinnostížalobcuakododávateľa
(poskytovateľa služieb) nie je v zmluve o poskytovaní verejných služieb vôbec dojednaný prípadný nárok

žalovaného ako spotrebiteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcom ako dodávateľom. Z uvedeného
je zrejmé, že zmluvná pokuta v danom prípade len jednostranne zaťažuje spotrebiteľa pre
prípad porušenia jeho povinností, a tak i z tohto dôvodu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorého povinnosťou je
zotrvať v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom služieb po celú dobu viazanosti a platiť riadne a včas cenu

poskytnutých elektronických komunikačných služieb.

15.Vzhľadomnauvedenésúddospelkzáveru,žepredmetnéustanoveniaozmluvnejpokutedojednané
v rámci zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 23.03.2015 by boli z hľadiska ich obsahu
neplatné aj v zmysle § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k/ a 5 OZ, pokiaľ by bola zachovaná ich povinná písomná

forma celého právneho úkonu. Z neplatnej zmluvnej podmienky by potom žalobcovi nevzniklo právo na
plnenie a žalovanému povinnosť plniť, čo by bolo dôvodom na zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie
zmluvných pokút aj z tohto dôvodu. V tejto veci však bola prvotným dôvodom zamietnutia žaloby v
časti nepriznaného nároku absencia povinnej písomnej formy celých dojednaní o zmluvnej pokute, čo
spôsobuje ich absolútnu neplatnosť, a preto tu nebol daný dôvod na postup podľa § 298 ods. 1, 2 C.s.p.,

t.j. vyslovovať ex offo vo výroku rozsudku neplatnosť dotknutej zmluvnej podmienky z
dôvodu jej neprijateľnosti.Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255
ods. 2 C.s.p. pričom dospel k záveru, že žalovaný by mal právo na náhradu trov konania v rozsahu
37,18 %, keďže žalovaný bol úspešný na 68,59 % a neúspešný na 31,41 %, t.j. čistý úspech žalovaného
predstavuje 37,18 %. Nakoľko však žalovanému preukázateľne žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu

z dôvodu hospodárnosti konania nárok na náhradu trov konania podľa uvedených ustanovení nepriznal
(výrok III).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.