Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. december 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/358/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116218025
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116218025.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a
členov senátu - sudcov Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: Intrum
Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom H. XX, L., proti žalovanej: B. H., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, t.č. P.
X/XX, W., K. o zaplatenie 409,91 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovanej proti rozsudku

Okresného súdu Žilina, č. k. 7Csp/9/2016-50 zo dňa 23.8.2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e v časti o určení lehoty splatnosti - do troch dní
od právoplatnosti (tohto) rozsudku - povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 346,64 eur a úrok z
omeškania vo výške 8,5 % ročne z tejto sumy od 29.7.2013 do zaplatenia.

Rozsudok súdu prvej inštancie z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o uložení povinnosti žalovanej

zaplatiť žalobcovi sumu 346,64 eur a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne z tejto sumy od 29.7.2013
do zaplatenia (mimo lehoty splatnosti), vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a vo výroku o
trovách prvoinštančného konania.

Žiadna zo sporových strán n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 346,64 eur s úrokom
z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 346,64 eur od 29.7.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní
po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Vychádzal zo spotrebiteľského charakteru
uzavretého zmluvného vzťahu založeného zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretou dňa 21.11.2012,
na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úver vo výške 600 eur. Žalovaná
zaplatila na splatenie úveru sumu 253,36 eur.

2.Nadväzne súd prvej inštancie konštatoval absenciu zákonnej náležitosti uzavretej zmluvy o úvere
v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. (citovaného v napadnutom rozsudku) o
spotrebiteľských úveroch, a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, t.j. údaja o výške, termíne
splátky istiny a úroku (ako i neurčitý údaj o termíne konečnej splatnosti), v dôsledku čoho nastupuje
zákonný nedostatok (§ 11 ods. 1 písm. b/ toho istého zákona) v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru. Dodal, že je mu známe rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie č. C-42/15, o výklade

smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere.
Konštatoval však, že prejudiciálny rozsudok je spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva Únie,
ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzný pre vnútroštátny súd, ktorý podal prejudiciálnu otázku, ako aj pre
súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných prostriedkoch. Nakoľko nastal konflikt smernice
a vnútroštátneho zákona, skúmal, či môže smernici priznať priamy alebo nepriamy účinok. V sporoch
medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, smernica je priamo záväzná pre

členský štát. V konkrétnom prípade súd nemohol smernici priznať ani nepriamy účinok, nakoľko nie
je možný eurokonformný výklad citovaného ustanovenia zákona, keďže by ním súd prakticky nahradil/vypustil toto ustanovenie. Jednalo by sa o výklad contra legem a takýto postup je v rozpore s princípom
právnej istoty.
3.Na základe opísaného okresný súd považoval žalobu za dôvodnú v rozsahu zostatku istiny úveru (600

eur - 253,36 eur), t.j. ohľadne čiastky 346,64 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
4.Súčasne dospel k záveru, že sa žalovaná tým, že neuhradila zosplatnenú istinu úveru v lehote
stanovenej právnym predchodcom žalobu vo výzve na splatenie celého dlhu, dostala sa nasledujúcim
dňom do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu. Výška úroku z omeškania bola uplatnená v
súlade s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013,

nakoľko záväzkový vzťah medzi stranami vznikol pred týmto dátumom. Súd preto priznal žalobcovi úrok
z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a vo zvyšku žalobcu na zaplatenie úroku
z omeškania zamietol.
5.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca mal v konaní väčší
úspech,pretomávočižalovanejnároknanáhradutrovkonaniavpomernejčasti.Jehoúspech,t.j.pomer
uplatneného nároku k priznanej sume, je 84,56 %, neúspech 15,44 %. Čistý úspech žalobcu vo veci tak

predstavuje 69,12 %. V tejto časti súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania, pričom o ich
výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

6.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná. Uviedla, že je už dlhší čas bez zamestnania a
finančných prostriedkov, na základe čoho žiada 6 mesačné odloženie zaplatenia súdom priznanej sumy.

Uvedená doba zodpovedá predpokladanej dobe jej liečenia.
7.Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu

danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutými ponechal odvolaním nenapadnuté časti
výroku, t.j. okrem určenej lehoty splatnosti) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387
ods. 1 CSP.

9.Východiskovo odvolací súd pripomína, resp. zdôrazňuje svoju principiálnu viazanosť odvolacími
dôvodmi, ako aj rozsahom predostretého odvolania. Z opísaného hľadiska je zrejmé, že odvolateľka
napáda len stanovenú lehotu splatnosti priznanej sumy, t.j. trojdňovú lehotu od právoplatnosti rozsudku.
V danej spojitosti však rovnako, ako i v rámci rozhodnutia vo veci samej platí, že okrem povinnosti
tvrdenia zaťažuje sporovú stranu (tu odvolateľku) povinnosť dôkazná. V priebehu celého konania pred

okresným súdom, ako ani počas dovolacieho konania, však žalovaná nepredložila žiaden dôkazný
prostriedok preukazujúci nedostatok finančných prostriedkov, stratu zamestnania, prípadne okolnosť
zdravotných problémov vyžadujúcich liečbu. Dôsledkom konštatovaného je neunesenie dôkazného
bremena vo vzťahu k tvrdeniam požadujúcim zmenu stanovenej splatnosti, čoho procesným prejavom
je vyhodnotenie podaného odvolania ako nedôvodného.

10.O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s 396 ods. 1 CSP.
Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, preto by protistrane - žalobcovi inak patrila náhrada trov
odvolacieho konania v celom rozsahu. Nakoľko však, , žalobcovi žiadne trovy v spojení s opravným
prostriedkom žalovanej nevznikli, krajský súd rozhodol o trovách odvolacieho konania súhrnne tak, že

žiadna zo sporových strán nemá nárok na ich náhradu.

11.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

: Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,

že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.