Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. marec 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815213845
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3815213845.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom
Žilina, Hodžova č. 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: C. Y., trvale bytom I. cesta XX/X, R., t.č. v A.
na výkon trestu odňatia slobody S. nad D., o zaplatenie 4.907,39 EUR s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 30. novembra 2016, č.k. 18C/271/2015- 87, v

spojení s opravným uznesením, č.k. 18C/271/2015-95 zo dňa 5. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti vo
výroku I. čo do splatnosti peňažného plnenia p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 4.907,39 EUR, poplatky za poistenie 5,68 EUR, úrok 221,11 EUR, úrok z omeškania 2,96 EUR,
poplatok 60,- EUR, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4.907,39 EUR a zo sumy 221,11
EUR od 04.06.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania v mesačných splátkach po 10,- EUR, vždy
do posledného dňa v kalendárnom mesiaci, s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti
tohto rozsudku až do 31.12.2018 a v mesačných splátkach po 150,- EUR vždy do posledného dňa

v kalendárnom mesiaci, s účinnosťou od 01.01.2019 do zaplatenia, pod následkom straty výhody
splátok v prípade omeškania s jednou mesačnou splátkou, kedy sa stáva splatným celý dlh; výrokom II.
žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %; výrokom III. vo zvyšku
žalobu zamietol a výrokom IV. konanie v časti o zaplatenie úroku 1,90 EUR, úroku z omeškania 0,71
EUR, úroku 13,90 % ročne zo sumy 4.907,39 EUR od 06.04.2015 do 03.06.2015, úroku z omeškania
5,00 % ročne zo sumy 4.907,39 EUR a zo sumy 223,01 EUR od 06.04.2015 do 03.06.2015 zastavil.

2. Na odôvodnenie svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že dňa 15.01.2015 uzavreli účastníci
úverovú zmluvu č. 0000000000183092, na základe ktorej banka poskytla žalovanému peňažné
prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru za podmienok uvedených v zmluve, a to výške
úveru 5.000,- EUR, s fixnou úrokovou sadzbou 13,9 % ročne, výškou anuitnej splátky 115,78 EUR,
termínom splatnosti prvej splátky 27.01.2015, počtom splátok 60, splátky boli dojednané mesačne,

konečná splatnosť úveru k 27.12.2019, výškou RPMN 17,79 %, priemernou RPMN ku dňu podpisu
úverovej zmluvy 18,66 %, celkovou čiastkou, ktorú musí klient zaplatiť 7.196,80 EUR, výškou úroku
z omeškania v 5% p.a., okrem iných poplatkov aj s poplatkom za upomienku 15,- EUR, poplatkom
za výzvu 30,- EUR. Z výpisu z účtu žalovaného v bankovom systéme vyplýva, že bol poskytnutý dňa
15.01.2015 úver 5000,- EUR a žalovaný uhradil len sumu 92,61 EUR dňa 27.01.2015. Z výzvy na
predčasné splatenie úveru z 03.06.2015 vyplýva, že žalobca vyzýval žalovaného k zaplateniu celého

zostatku úveru 5.197,14 EUR s prísl. z dôvodu predčasnej splatnosti úveru do 13.06.2015, táto výzva
bola spoplatnená sumou 30,- EUR. Z druhej upomienky z 07.04.2015 vyplýva, že táto bola spoplatnenásumou 15,- EUR. Z rozúčtovania pracovnej odmeny žalovaného v ústave na výkon trestu vyplýva, že
za rok 2015 bola výška zárobku u žalovaného 56,33 EUR, z toho dostal vreckové 20,46 EUR a v roku
2016 zárobok - pracovná odmena 125,37 EUR a vyplatené mu v tomto roku bolo 65,84 EUR. Vo svojej

výpovedi na pojednávaní dňa 17.08.2015 uviedol, že sa chcel zúčastniť pojednávania, lebo sa chcel
dohodnúť so zástupcom žalobcu. Zmluvu uzavrel. Predložil súdu rozúčtovanie svojej pracovnej odmeny
za celý rok. Uviedol, že z dosahovanej pracovnej odmeny vo výkone trestu dlh nemôže splácať ani
formou mesačných splátok, resp. len v minimálnych splátkach. Mohol by dočasne platiť dlh po cca 10
EUR mesačne. Je to suma, o ktorej si je istý, že ju v ústave zarobí mesačne. Toto je jediný dlh, ktorý

má, iné dlhy nemá. Preto požiadal o možnosť splatiť dlžnú sumu formou dočasne nízkych splátok po
10 EUR a to do konca roka 2018, kedy by mohol byť podmienečne na žiadosť prepustený z výkonu.
Do času, kedy na výkon trestu nastúpil, bol riadne zamestnaný, pracoval vo firme TUBAU, so sídlom v
Žiline a vie súdu, ako aj žalobcovi doložiť vyhlásenie zamestnávateľa, že hneď po prepustení ho príjme
späť do pracovného pomeru. Po 01.01.2019 by bol schopný platiť aj dvojnásobok dohodnutej mesačnej
splátky tak, aby tento dlh čím skôr urovnal, toho času však nie je v jeho finančných možnostiach zaplatiť

dlžnú sumu naraz. Dlh prestal platiť vtedy, keď nastúpil na výkon trestu.

3. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval súd
žalobu za čiastočne dôvodnú. V konaní bolo žalobcom tvrdené a preukázané, že žalovaný po poskytnutí
úveru v sume 5.000,- EUR úver v dohodnutých splátkach vo výške 115,78 EUR mesačne nesplácal.

Súd preskúmal obsahové náležitosti úverovej zmluvy zo dňa 15.01.2015 a zistil, že zmluva obsahuje
všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1,2 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy vyplýva, že žalovaný bol povinný úver splácať v mesačných
splátkach po 115,78 EUR v počte splátok 60 a celkom mal zaplatiť 7 196,80 EUR, v ktorom je zahrnutý
aj poplatok za poistenie schopnosti splácať úver. V zmluve je uvedená splatnosť prvej splátky,

periodicita a termín splatnosti splátok k 27.dňu v mesiaci a údaj o konečnej splatnosti 27.12.2019.
Súd považoval určenie počtu, výšky splátok a termíne splátok istiny a úrokov za dostatočne určené
a prehľadné. Žalovaný úver riadne nesplácal, v dôsledku čoho žalobca pristúpil listom z 06.03.2015 k
zosplatneniu celého úveru a vyzval žalovaného k zaplateniu dlhu 5197,14 EUR s prísl. do 13.06.2015.
Vzhľadom na uvedené žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zosplatnenú a neuhradenú časť úverovej

istiny 4.907,39,- EUR a zosplatnené a neuhradené zmluvné úroky 221,11 EUR, ktoré sú v uvedenej
sume vyčíslené ku dňu zosplatnenia. Žalobca uplatnil úrok z omeškania z úverovej istiny a zmluvného
úroku, preto súd priznal tento nárok ako opodstatnený, a to v rozsahu zosplatneného úroku, ktorý
uplatňuje ako sankčný úrok z omeškania 2,96 EUR vypočítaný do dátumu spísania žaloby a ďalej
úroku z omeškania od 04.06.2015 do zaplatenia, kedy bola splatná aj úverová istina a aj úrok. Súd

priznal žalobcovi aj uplatnený poplatok za poistenie ako vedľajšie plnenie dohodnuté v zmluve, a
to v rozsahu uplatnenom v žalobnom návrhu t.j. v sume 5,68 EUR. Pokiaľ ide o zmluvný úrok 13,90
% ročne, ktorý uplatnil žalobca z nezaplatenej istiny 4907,39 EUR od 04.06.2015 do zaplatenia, súd
zamietol návrh v tejto časti. Je preukázané, že účastníci si dojednali zmluvný úrok 139,90% ako fixný
do doby splatnosti úveru. Žalobca však v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého

úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru podľa názoru súdu žalobcovi
zmluvný úrok z omeškania odo dňa účinkov zosplatnenia navrhovateľovi nepatrí. Súd pritom vychádzal
z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012. Súd s poukazom na aktuálnu nepriaznivú finančnú situáciu
žalovanéhoumožnilpriznanúsumusplatiťvmesačnýchsplátkachpo10,-EURdo31.12.2018apo150,-
EUR s účinnosťou od 1.1.2019 do úplného zaplatenia v súlade s § 232 ods.4 CSP s tým, že v prípade

omeškania sa s jednou mesačnou splátkou sa stáva splatným celý dlh. Žalobca v podaní z 10.10.2016
ponechal priznanie možnosti plnenia dlhu v splátkach na úvahu súdu a požiadal aby o výške splátky
bolo rozhodnuté najmä s prihliadnutím na dôkazy o zlej finančnej situácii žalobcu. Žalovaný je t.č. vo
výkone trestu odňatia slobody a preto je v jeho aktuálnych možnostiach platil po 10,- eur mesačne do
konca roka 2018, kedy má byť podmienečne prepustený z výkonu trestu, od 1.1. 2019 mu súd umožnil

dlh platiť v splátkach po 150,- eur mesačne. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1
CSP, v konaní bol v takmer celom rozsahu úspešný žalobca ( s výnimkou nepriznaného príslušenstva
po zosplatnení úveru), preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške rozhodne
samostatným uznesením vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
4. Proti tomuto rozsudku, do výroku o splatnosti peňažného plnenie, podal včas odvolanie žalobca.

Následne po vydaní opravného uznesenia doplnil odvolanie v zákonnej lehote. Uviedol, že s argumentmi
súdu prvej inštancie sa nestotožňuje a považuje rozsudok v napadnutej časti za nesprávny. Vzhľadom k
tomu, že má za to, že rozsudok nie je náležite odôvodnený, dáva do pozornosti konštantnú judikatúru vo
vzťahu k náležitému a správnemu odôvodňovaniu súdnych rozhodnutí. Napr. Uznesenie NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.5Cdo201/2010zodňa9.11.2010.Mázato,ženiejemožnépovažovať
súdne rozhodnutie za dostatočne odôvodnené, jasné a určité, ak súd priznáva plnenie v splátkach,
avšak svoj názor súd nepodloží náležitou právnou argumentáciou a nepodloží riadne vykonaným

dokazovaním. Súd povolil žalovanému splácať dlh v splátkach po 10 EUR mesačne a od. 01.01.1019
po 150 EUR. Má za to, že priznaním možnosti plnenia dlhu v splátkach súd postupoval v rozpore
splatným a účinným zákonom. Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať
jednu zo strán na úkor druhej. Namiesto určitej sankcie za to, že si žalovaný neplnil svoje zmluvné
povinnosti, bol teda žalovaný touto formou za porušenie zmluvy ,,odmenený". Takéto rozhodnutie

súdu môže byť motiváciou pre klientov banky, aby porušovali svoje zmluvné povinnosti, pretože ich
porušením v konečnom dôsledku získajú opätovne možnosť splácať dlh v splátkach. Výkon práva, ktorý
motivuje k neplneniu si zmluvných povinností, nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených
práv zakotvenou civilným sporovým poriadkom. Poukázal na aktuálnu judikatúru, a to na rozsudok
Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/322/2016-85 zo dňa 1.3.2017, na rozsudok Krajského súdu v Žiline
č k. 11Co/91/2017 138 zo dňa 16.5.2017. Poukázal na to, že súd sa vôbec nezaoberal komplexnou

majetkovou situáciou žalovaného. Vzhľadom na uvedené poukázal na uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici č k. 15Co/185/2017 136 z 27.9.2017. Posúdenie finančných možností žalovaného pre
účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu
súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovaného a jednak k voľbe
najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Pritom pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu

vhodného spôsobu jej vymoženia by mali byť rozhodujúce celkové majetkové pomery žalovaného.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má za to, že jeho odvolanie je dôvodné, keďže je daný
odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/ Civilného sporového poriadku. Navrhoval,
aby odvolací súd v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu zmenil a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku a zároveň, aby žalobcovi priznal aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplateného
súdneho poplatku za podané odvolanie.
5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

6. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné v napadnutej časti vo výroku o splatnosti peňažného plnenia ako vecne správny potvrdiť podľa
§ 387 ods. 1 CSP.

7. Odvolaním žalobcu bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie iba v uvedenej časti, preto odvolací

súd, viazaný rozsahom odvolania žalobcu /§ 379 CSP/ preskúmaval iba túto odvolaním žalobcom
napadnutú časť rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti sa stal právoplatným a týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu je nedotknutý /§ 367 ods. 3 CSP/.

8. V predmetnom spore súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom a to výrokom I. uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.907,39 EUR, poplatky za poistenie 5,68 EUR, úrok 221,11 EUR,
úrok z omeškania 2,96 EUR, poplatok 60,- EUR, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy
4.907,39 EUR a zo sumy 221,11 EUR od 04.06.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania v mesačných
splátkach po 10,- EUR, vždy do posledného dňa v kalendárnom mesiaci, s účinnosťou od mesiaca
nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku až do 31.12.2018 a v mesačných splátkach po 150,-

EUR vždy do posledného dňa v kalendárnom mesiaci, s účinnosťou od 01.01.2019 do zaplatenia, pod
následkom straty výhody splátok v prípade omeškania s jednou mesačnou splátkou, kedy sa stáva
splatným celý dlh.

9. Čo sa týka odvolania žalobcu v časti splatnosti peňažného plnenia, odvolací súd nepovažoval

odvolanie žalobcu za opodstatnené.

10. Ustanovenie § 232 ods. 3 CSP upravuje lehotu, v ktorej je potrebné splniť povinnosť uloženú v
rozsudku. Základná zákonná lehota je tri dni a začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Zákonná
úprava tejto lehoty však pripúšťa výnimku, keď v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu,

čozahŕňaajmožnosťurčiť,žepeňažnéplneniesamôževykonaťvsplátkach,ktorýchvýškuapodmienky
zročnosti určí súd, pričom súd súčasne môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 CSP).11. Je zrejmé, že povolenie splátok povinnému subjektu (žalovanému) je vždy zásahom do práva
oprávneného subjektu (žalobcu) na dosiahnutie priznaného plnenia, avšak tento zásah je vyvážený
právom povinného na zachovanie dôstojných životných podmienok. Tu odvolací súd

nemôže súhlasiť s tvrdením žalobcu, že preskúmanie majetkových pomerov žalovaného patrí až do
štádia konania o výkon rozhodnutia. Je síce pravda, že v rámci exekúcie súdny exekútor posúdi, ktorá
forma výkonu rozhodnutia bude najvhodnejšia aj vzhľadom na majetkové pomery povinného, to však
neznamená, že by posúdenie majetkových pomerov žalovaného bolo možné výlučne v exekučnom
konaní. Ustanovenie § 232 ods. 3 CSP umožňuje súdu aj v základnom (nachádzacom) konaní určiť

dlhšiu než trojdňovú lehotu na plnenie, teda aj určiť mesačné splátky, pričom na účely tohto určenia je
nevyhnutné posúdiť majetkové pomery žalovaného. Napokon aj pre žalobcu je prijateľnejšie dosiahnuť
dobrovoľné plnenie, hoci postupne, než byť odkázaný na neistý výsledok exekučného konania v prípade
neschopnosti povinného zaplatiť priznané plnenie naraz.

12. Pri určovaní výšky splátok je potrebné prihliadnuť na príjmy a výdavky, resp.

majetkové pomery povinného, na výšku priznaného plnenia, ale aj na hľadisko ochrany oprávneného,
teda, či zdržaním v plnení súdom ustanovenej povinnosti nebudú nad primeranú mieru dotknuté záujmy
oprávneného.
13. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku a zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie
vyššie uvedené okolnosti riadne preskúmal. Civilný sporový poriadok ustanovuje, že skutkové tvrdenia

strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1
CSP).Ajpredchádzajúciprocesnýpredpisumožňovalsúduosvojiťsiskutkovétvrdeniastrany(účastníka
konania), ktoré ostatní účastníci nepopreli (§ 120 ods. 3, 132 Občianskeho súdneho poriadku).
V predmetnom konaní žalovaný na pojednávaní predložil súdu rozúčtovanie svojej pracovnej odmeny
za celý rok. Uviedol, že z dosahovanej pracovnej odmeny vo výkone trestu dlh nemôže splácať ani

formou mesačných splátok, resp. len v minimálnych splátkach. Mohol by dočasne platiť dlh po cca
10 EUR mesačne. Je to suma, o ktorej si je istý, že ju v ústave zarobí mesačne. Preto požiadal o
možnosť splatiť dlžnú sumu formou dočasne nízkych splátok po 10 EUR a to do konca roka 2018,
kedy by mohol byť podmienečne na žiadosť prepustený z výkonu. Do času, kedy na výkon trestu
nastúpil, bol riadne zamestnaný, pracoval vo firme TUBAU, so sídlom v Žiline a vie súdu, ako aj

žalobcovi doložiť vyhlásenie zamestnávateľa, že hneď po prepustení ho príjme späť do pracovného
pomeru. Po 01.01.2019 by bol schopný platiť aj dvojnásobok dohodnutej mesačnej splátky tak, aby
tento dlh čím skôr urovnal, toho času však nie je v jeho finančných možnostiach zaplatiť dlžnú sumu
naraz. Dlh prestal platiť vtedy, keď nastúpil na výkon trestu. Keďže tieto tvrdenia uviedol žalovaný na
pojednávaní, na ktoré bol riadne predvolaný aj žalobca, mal žalobca možnosť na tieto tvrdenia reagovať.

To, že sa žalobca rozhodol nezúčastniť sa na pojednávaní (pričom sa vopred písomne ospravedlnil), je
jeho slobodné rozhodnutie, avšak musel si byť vedomý, že tým sa vzdáva možnosti reagovať na vývoj
procesnej situácie, ktorý nastane na pojednávaní, vrátane možnosti reagovať na tvrdenia žalovaného.
Pokiaľ teda žalobca nespochybnil tvrdenia žalovaného, súd prvej inštancie postupoval správne, keď
tvrdenia žalovaného uvedené na pojednávaní považoval za dostačujúce pre osvedčenie žalovaného

príjmov a výdavkov na účely rozhodnutia o povolení splátok.

14. Odvolací súd teda dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne, správne
aplikoval ustanovenie § 232 ods. 3 CSP, ktoré tiež správne interpretoval. Odvolacia námietka žalobcu,
že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda nebola dôvodná.

15. Preto bol v konečnom dôsledku rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s oparavným uznesením v
napadnutej časti ako vecne správny potvrdený.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu

trov odvolacieho konania proti žalobcovi, nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázane
nevznikli.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).