Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. marec 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 1T/16/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111010194

Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roland Kemény

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1111010194.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava 1, samosudca JUDr. Roland Kemény, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
14.03.2012 v Bratislave takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:

S. Y. B. T. S. W. Z., nar. XX.XX.XXXX D. H.,
trvale bytom H., N. XX

j e v i n n ý, ž e

dňa 25. Augusta 2008 o 10.15 hod. v Bratislave po Nábreží armádneho generála Ludvíka Svobodu v

smere von z centra mesta viedol osobné motorové vozidlo Škoda Favorit, evidenčného čísla H. XXX
I., pričom pred Fakultou telesnej výchovy a športu UK v rozpore s ustanovením § 4 odsek 2 písmeno
f), § 10 odsek 1 zákona číslo 315/1996 Zbierky zákona o premávke na cestných komunikáciách v
znení neskorších predpisov narazil do zľava po priechode pre chodcov idúceho chodca I.. S.Z. Q., ktorý
následkom zrážky utrpel ťažké zranenia, ktorým dňa 6.9.2008 podľahol,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (porušením dôležitej
povinnosti uloženej mu podľa zákona),

č í m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138
písmeno h) Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 149 odsek 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a), § 50 odsek 1 Tr. zák. súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá

na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.Podľa § 61 odsek 1, 2 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému aj trest zákazu činnosti riadenia motorových
vozidiel všetkého druhu na dobu 5 (päť) rokov.

Podľa § 288 odsek 1 Tr por. sa poškodená N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., Y. H. X so svojím nárokom
na náhradu škody odkazuje na občiansko-súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní prehlásil, že je nevinný. Uviedol, že keď sa blížil k prechodu pre
chodcov rýchlosťou 60 km/hod, tak plynule prešiel do ľavého jazdného pruhu, nakoľko chcel odbočiť.
Keď sa blížil k zastávke videl skupinu asi 8-10 ľudí, ktorí čakali na prechode. Pred ním aj za ním a takisto

v pravom jazdnom pruhu išli autá. Zrazu videl, ako mu jeden pán skočil do vozovky. Obžalovaný začal
intenzívne brzdiť, nemohol sa vynúť ani doľava ani doprava.

Svedok V.. N. I. v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní uviedol, že po prejdení asi 100
metrov od križovatky vo vnútornom zrkadle zaregistroval vozidlo, vodič ktorého naňho vyblikoval.

Svedok pokračoval plynule v jazde rýchlosťou 60 km/hod (na hlavnom pojednávaní uviedol 50 km/ hod,
možno o niečo viac) v ľavom jazdnom pruhu. Po pravej strane zaregistroval, ako ho predbieha vozidlo
obžalovaného a rýchlo sa vzďaľoval. V záujme zistiť, akou rýchlosťou obžalovaný ide, zvýšil svedok
rýchlosť na 80 km/hod. Aj pri tejto rýchlosti sa mu obžalovaný vzďaľoval. Svedok potom znížil rýchlosť
na 60 km/ hod. Asi na úrovni začiatku zastávky električiek sa obžalovaný náhle preradil z pravého do

ľavého jazdného pruhu. Na miesto nehody svedok prišiel asi za 30 sekúnd alebo 1 minútu.

Svedok A. G. uviedol, že videl staršieho muža, ktorý prechádzal na druhú stranu cesty tak, že na vozovku
vstúpil na priechode a šikmo doľava začal prechádzať cez vozovku. K zrážke došlo tesne za priechodom
pre chodcov asi v strede ľavého jazdného pruhu. Pred priechodom pre chodcov stálo viacero ľudí, ktorí

zrejme chceli prejsť na druhú stranu ulice. Vozidlo obžalovaného sa nachádzalo vo vzdialenosti asi 2 -
3 metre priechodom pre chodcov , keď svedok počul pískanie pneumatík.

Svedok B. R. v prípravnom konaní uviedol, že buď jazdil za križovatkou v ľavom jazdnom pruhu
rýchlosťou 60 km/ hod. Zaregistroval po pravej strane, ako ho predchádza vozidlo obžalovaného. Pred

začiatkom zastávky električiek sa obžalovaný preradil do ľavého jazdného pruhu. Keď bol svedok na
úrovni začiatku zastávky, zbadali ako na priechod pre chodcov vstúpil starší muž. Obžalovaný sa podľa
odhadu svedka nachádzal vo vzdialenosti asi 20 - 25 metrov od vozidla svedka. Chodec zostal stáť
na priechode pre chodcov, pričom sa pozrel na prichádzajúce vozidlo a nachádzal sa asi 1 meter od
okraja vozovky. Asi 1 sekundu od tej doby ako vstúpil na vozovku, svedok počul intenzívne brzdenie

a potom videl náraz.

Svedok I. X. uviedol, že po prejdení križovatky sa obžalovaný preradil do pravého jazdného pruhu a
začal predchádzať pred ním jazdiace vozidlo. Svedok sa takisto preradil do pravého jazdného pruhu.
Jazdil rýchlosťou okolo 60 km/hod a vozidlo obžalovaného sa rýchlo vzďaľovalo, potom sa na začiatku

zastávky električiek preradil do ľavého jazdného pruhu. Potom svedok zaregistroval dym z pneumatík.
Poškodená N. Q. sa k priebehu nehody vyjadriť nevedela. Uviedla, že zdravotný stav manžela bol dobrý,
nebral žiadne lieky. Od detstva mal poškodený sluch na pravom uchu nosil stále strojček. S orientáciou
v priestore nemal nikdy žiadne problémy. Nosil okuliare do diaľky, na ktorých mal 2,5 až 3 dioptrie. Bol
vo veľmi dobrej fyzickej kondícií.

Znalkyňa z odboru cestnej dopravy Ing. Elena Koblíšková vo svojich znaleckých posudkoch uviedla, že
miesto zrážky sa nachádzalo mimo priechodu pre chodcov, ale v jeho tesnej blízkosti, cca 1,00 metra
od ľavého jazdného pruhu v smere jazdy vozidla obžalovaného. Rýchlosť jazdy vozidla obžalovaného
bola v čase tesne pred nehodou cca 66,70 km/ hod, t.j. vyššie, ako je maximálne povolená 60,00

km/hod. V okamihu reakcie vodiča sa chodec pravdepodobne nachádzal na začiatku priechodu pre
chodcov, tade vstúpil do vozovky do vzdialenosti cca 0,50 metra. Asi vo vzdialenosti cca 1,00 metra
zostalchodeczneznámychpríčinstáťatýmvytvorilkolíznusituáciu.Vodičreagovalnaprechádzajúceho
(stojacieho) chodca intenzívnym brzdením, nárazová rýchlosť vozidla do chodca bola cca 50 km/ hod.
Na základe analýzy nehodového deja znalkyňa skonštatovala, že technika jazdy obžalovaného nebola

správna, pretože sa na začiatku nehodového deja pohyboval rýchlosťou cca 66,70 km/ hod, kde jemaximálna dovolená rýchlosť 60,00 km/ hod. Čo sa týka možnosti účastníkov zabrániť dopravnej
nehode, znalkyňa uviedla, že obžalovaný by zabránil nehode pri jazde rýchlosťou cca 50 km/ hod, ak by
reagoval tak, ako počas nehodového deja. Chodec mal možnosť zabrániť zrážke ak by opustil koridor

pohybu vozidla a to tiež by pohybu vozidla cca 66,70 km/ hod. Technickou príčinou dopravnej nehody
sú tie prvky nehodového deja, ktoré vznikli v rozpore s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky
a ktorá buď vyvolila kolíziu situáciu, alebo znemožňovali zabrániť dopravnej nehode. Prvou technickou
príčinou bol pohyb chodca po vozovke v rozpore s piatymi právnymi predpismi i pretože prechádzajúci
chodec smie prechádzať cez vozovku, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich

vozidiel nedonúti ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy. Chodec po vstupe do koridoru
pohybu vozidla zistil z neznámych príčin stať a vytvoriť tak kolíznu situáciu, ktorú vodič nemal možnosť
odvrátiť. Druhá technická príčina zostáva na právnom posúdení, či bola jazda obžalovaného na počiatku
nehodového deja t.j. cca 66,70 km/ hod príčinu dopravnej nehody ihneď mu chodec svojím správaním
vytvoril náhlu prekážku, čím vytvoril kolíznu situáciu a znemožnil zabrániť dopravnej nehode. Ku kolízií
by došlo aj v prípade, keby vodič jazdil maximálne dovolenou rýchlosťou 60 km/ hod. Ku kolízií by

nedošlo, keby jazdil rýchlosťou cca 50 km/ hod na počiatku nehodového deja. Ak mal povinnosť jazdiť v
danomúsekutoutorýchlosťou,potomjehorýchlosťpočasnehodovéhodejabolatiežtechnickoupríčinou
dopravnej nehody. Svoj znalecký posudok s dodatkom potvrdila znalkyňa aj na hlavnom pojednávaní.

Zranenia,ktoréutrpelI..S.Z.Q.pridopravnejnehodesúopísanévznaleckomposudkuznalcovzodboru

zdravotníctva a farmácie, podľa ktorého tieto poranenia boli takého charakteru, že smrti nebolo možné
zabrániť ani poskytnutím vysoko odbornej lekárskej pomoci, ktorá bola poskytovaná v plnom rozsahu
tunajších poznatkov lekárskej vedy.

Z výsledkov šetrenia vyplýva, že ani u jedného z účastníkov dopravnej nehody nebol zaistený alkohol

v dychu ani v krvi.
O osobe obžalovaného súd zistil, že v minulosti nebol postihnutý pre priestupok ani súdne trestaný.

Po takto vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov súd dospel k nasledujúcim záverom: Ako
vyplýva zo znaleckého posudku a výsluchu znalkyne miera zavinenia jednotlivými účastníkmi nehody je

právnaotázka.NajednejstranejetusprávaniesaI..Q.priprechodecezvozovku.Vzmysleust.§53zák.
NR SR č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách je chodec povinný sa pred vstupom
navozovkupresvedčiť,čitakmôžeurobiťbeznebezpečenstva.Lenčovstúpinavozovku,nesmiesatam
bezdôvodne zdržiavať alebo zastavovať. Chodci, ktorí prechádzajú na priechode pre chodcov, musia
brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel. V iných prípadoch chodci smú prechádzať vozovku, len

ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu
smeru alebo rýchlosti jazdy. I.. Q. prechádzal cez vozovku v podstate po priechode pre chodcov, kde
bola dobrá viditeľnosť. Následne prerušil svoju povinnosť, že zostal na ceste stáť a vytvoril tak kolíznu
situáciu, ktorú vodič v tom momente nemal možnosť odvrátiť. Je však otázkou, do akej miery prerušil
svoju povinnosť, prečo zostal stáť sa nepodarí objasniť, ale mohla to byť jeho podmienená reakcia na

rýchlo sa približujúce vozidlo.

Tu nastupuje druhá otázka a to správanie sa obžalovaného ako účastníka cestnej premávky. Súd nemá
dôvod pochybovať o počiatočnej rýchlosti vozidla obžalovaného vypočítanej znalkyňou na 66,70 Km/
hod., čím prekročil maximálnu povolenú rýchlosť 60 km/ hod. Podľa znalkyne by nehode obžalovaný

nemohol zabrániť ani pri maximálne povolenej rýchlosti 60 km/ hod., ale ku kolízií by nedošlo, keby jazdil
rýchlosťou 50 km/ hod., v ktorej by pri uvedenej reakcii zabrzdil vozidlo pred chodcom. Ustanovenie
zak. č. 315/ 1996 Z.z. ukladajú vodičovi mimo iného povinnosti:
- venovať sa plne vedeniu motorového vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke
- rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojím schopnostiach, vlastnostiam vozidla a nákladu,

poveternostným podmienkach a iných okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len takou
rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo vo vzdialenosti na ktorú má vzhľad
- dať prednosť chodcom prechádzajúcim cez priechod pre chodcov, pritom ich nesmie ohroziť ani
obmedziť, na ten účel je povinný zastaviť vozidlo
- pri jazde pozdĺž nástupného ostrovčeka alebo ochranného ostrovčeka treba dbať na zvýšenú

opatrnosť.

Rozhodujúcim momentom e skutočnosť, že obžalovaný mohol zabrániť dopravnej nehode, keby išiel
rýchlosťou 50 km/ hod. No je teda kľúčovým problémom, že obžalovaný prekročil maximálnu povolenúrýchlosť v danom úseku, ale otázka, či mal povinnosť ísť v danom mieste rýchlosťou nižšou, ako je
maximálne povolená, či že maximálne 50 km/ hod., vtedy by zabránil stretu s chodcom.

Z vyššie citovaných povinností vodiča jednoznačne vyplýva, že takúto povinnosť mal. Obžalovaný sa
blížil k miestu priechodu pre chodcov na zastávke MHD, pričom sa tam neschádzalo viac ľudí a mal
predpokladať vstup chodcov do vozovky a prispôsobiť rýchlosť a spôsob jazdy tejto alternatíve. Svojím
konaním obžalovaný porušil vyššiecitovanú povinnosť uloženú mu podľa zákona, a toto jeho porušenie
bolo v príčinnej súvislosti so spôsobenou dopravnou nehodou, pri ktorej bola spôsobená smrť I.. S. Q..

Súd teda dospel k jednoznačnému záveru, že sa skutok stal tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku a že sa ho dopustil obžalovaný, ktorý svojím konaním naplnil zákonné znaky uvedeného
trestného činu po subjektívnej i objektívnej stránke.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Na jednej strane súd prihliadol na
skutočnosť, že konaním obžalovaného došlo k nenapraviteľnému následku - smrti človeka. Na druhej
strane súd zobral do úvahy doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného a dobu, ktorá uplynula od spáchania
činu.

Po zvážení všetkých okolností prípadu súd dospel k záveru, že na obžalovaného postačí pôsobiť
hrozbou trestu spolu s prísnym trestom zákazu činnosti a preto mu trest odňatia slobody uložený na
spodnej hranici trestnej sadzby podmienečne odložil na najdlhšiu možnú skúšobnú dobu, zároveň mu
uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v strede trestnej sadzby.

Počas skúšobnej doby bude súd skúmať správanie sa obžalovaného a v prípade, že povedie riadny život
po jej uplynutí vysloví, že sa osvedčil , inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody a to prípadne
už v priebehu skúšobnej doby.

Keďže poškodená sa pripojila k trestnému stíhaniu s nárokom na náhradu škody, ale na hlavnom

pojednávaní ju bližšie nešpecifikovala, a na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo treba
vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd ju s jej
nárokom na náhradu škody odkázal na občiansko súdne konanie.

Podľa názoru súdu trest uložený obžalovanému splní svoj účel tak, ako to ma na mysl. ust. § 34 ods.

1 Tr. zák., podľa ktorého trest má zabezpečiť okrem spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na podpísaný

súd.
Poškodený môže podať odvolanie iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.