Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. február 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/131/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211222704
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7211222704.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Československá obchodní banka, a.s., Radlická
333/150, Praha 5, Česká republika, IČ: 00 001 350, zastúpeného Mgr. Romanom Ambrožom, usadeným
euroadvokátom, Mikulášska 29, Bratislava, proti žalovanému K. K., R.. XX.X.XXXX, D. S. X, J. v konaní o
zaplatenie (530,85 eur) 15.992,48-Kč s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice
II zo dňa 30.04.2012 č.k. 29C/108/2011-67 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania
a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 15.024,49 Kč so zmluvným úrokom vo výške 10,9 % ročne zo sumy 9.793,34 Kč za obdobie od
20.7.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne z čiastky 9.793,34 Kč za obdobie

od 20.7.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. O náhrade
trov konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania 265,45 eur, ktoré
pozostávajú zo súdneho poplatku v sume 39,50 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 225,95 eur,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.

Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal proti žalovanému

zaplatenia sumy 15.992,48 Kč, so zmluvným úrokom vo výške 10,9 % ročne zo sumy 10.761,33 Kč
od 20.7.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 10.761,33 Kč od
20.7.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Nárok uplatňoval na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere číslo XXXXXXXXXR, v zmysle ktorej poskytol žalovanému dňa 13.6.2008 sumu 30.000,- Kč, ktorú
sa žalovaný zaviazal uhradiť spolu s úrokmi z úveru vo výške 10,9 % ročne a poplatkami za správu
úveru v 12 mesačných splátkach vo výške 2.648,- Kč splatných vždy k 10. dňu príslušného kalendárneho

mesiaca, so splatnosťou prvej splátky dňa 10.7.2008 a poslednej splátky dňa 10.6.2009. Uviedol, že
žalovaný nesplnil svoju povinnosť riadne a včas hradiť splátky poskytnutého úveru a preto v zmysle
zmluvy o spotrebiteľskom úvere ho vyzval na úhradu celej dlžnej sumy ku dňu 10.6.2009. Žalovaná
suma pozostávala z nesplatenej istiny úveru vo výške 9.793,34 Kč, ďalej zo zmluvných úrokov z úveru ku
dňu 19.7.2011 vo výške 2.522,19 Kč, úrokov z omeškania vo výške 15 % ročne z dlžnej sumy úverovej
istiny a poplatkov ku dňu 19.7.2011 v sume 2.708,96 Kč a poplatkov vo výške 967,99 Kč. Žiadal priznať

dohodnuté úroky 10,9 % ročne z úverovej istiny a poplatkov v sume 10.761,33 Kč od 20.7.2011 do
zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 15 % ročne z úverovej istiny a poplatkov v sume 10.761,33
Kč od 20.7.2011 do zaplatenia.

Súd prvého stupňa na základe zisteného skutkového stavu veci a jeho právneho posúdenia v zmysle §
52 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1, § 2 písm. a) prvá veta, § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 321/2001

Z.z. ako aj ust. § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 497 ObZ, § 502 ods.
1 ObZ, § 503 ods. 1, 2 ObZ, § 504 ObZ a dospel k záveru, že v konaní bolo predloženými listinnýmidôkazmi preukázané, že žalobca so žalovaným platne uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou
úveru podľa § 497 a nasl. ObZ, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške
30.000,- Kč, ktoré bol žalovaný povinný uhradiť spolu s poplatkami a dohodnutým úrokom vo výške

10,9 % z dlžnej sumy ročne v 12 mesačných splátkach vo výške 2.648,- Kč, ktoré boli splatné vždy
do 10. dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 10.7.2008 a poslednej splátky dňa 10.6.2009.
Ďalej mal za preukázané, že žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o úvere, keď prestal
uhrádzať splátky úveru, v dôsledku čoho sa v zmysle zmluvných dojednaní, na základe výzvy žalobcu
stal splatným celý dlžný úver ku dňu 10.06.2009. Žalovaný dlžnú sumu v lehote splatnosti neuhradil,

pričom ku dňu 19.7.2011 predstavovala dlžná istina zo zmluvy o úvere sumu 9.793,34 Kč.

Žalovaný bol okrem toho povinný v zmysle zmluvy hradiť žalobcovi až do zaplatenia úveru úroky z
úverovej istiny vo výške 10,9% ročne a keďže bol v omeškaní so zaplatením úverovej istiny, bol povinný
hradiť žalobcovi aj dohodnuté úroky z omeškania vo výške 15 % z dlžnej sumy ročne (§ 365 a 369 ods.
1 ObZ). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 15.024,49 Kč, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny úveru vo výške 9.793,34 Kč, ďalej
zo zmluvných úrokov z úveru ku dňu 19.7.2011 vo výške 2.522,19 Kč a z úrokov z omeškania vo výške
15 % ročne ku dňu 19.7.2011 v sume 2.708,96 Kč.

Žalovaného taktiež zaviazal zaplatiť žalobcovi z nesplatenej úverovej istiny vo výške 9.793,34 Kč aj

zmluvne dohodnuté úroky vo výške 10,9% ročne za obdobie od 20.7.2011 do zaplatenia a dohodnuté
úroky z omeškania vo výške 15% ročne za obdobie od 20.7.2011 do zaplatenia.

Výrok o zamietnutí nároku v prevyšujúcej časti sa týka nároku žalobcu na zaplatenie poplatkov vo výške
967,99 Kč, ktorý podľa súdu prvého stupňa žalobca skutkovo ani právne nezdôvodnil a tento nárok ani

nevyplýval zo žalobcom predložených listinných dokladov. Žalobca preto svoj nárok v časti na zaplatenie
poplatkov nepreukázal a preto súd prvého stupňa žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní neúspech
len v pomerne nepatrnej časti uplatneného nároku (žaloba bola zamietnutá v časti o zaplatenie sumy

967,99 Kč, čo predstavuje len 6 % uplatneného nároku), patrí právo na náhradu trov konania v celom
rozsahu. Trovy konania žalobcu pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 39,50 eur a
z trov právneho zastúpenia vo výške 225,95 eur v zmysle ich vyčíslenia a špecifikácie podľa vyhl. č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým súd žalobu zamietol
z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. Navrhoval, aby odvolací súd v súlade s § 220 O.s.p. zmenil
rozsudok v zmysle jeho návrhu.

V dôvodoch odvolania vytýkal súdu prvého stupňa skutočnosť, že dospel na základe predložených

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho zamietol jeho nárok na zaplatenie dlžných
poplatkov vo výške 967,99 Kč. Poukazoval na čl. I.5 Zmluvy o úvere, v zmysle ktorej bol za správu
úveru účtovaný mesačný poplatok vo výške 30,- Kč, čo vyplýva aj z listinného dôkazu priloženého k
žalobe zo dňa 08.08.2011 označeného ako relevantná časť histórie úverového účtu, z ktorej vyplýva,
že platbou žalovaného zo dňa 08.04.2009 boli uhradené poplatky žalovaného, ktorý dlžil k danému

dňu, v dôsledku čoho došlo k vynulovaniu dlžných poplatkov. Z listinného dôkazu označeného ako
Oznámenie o zosplatnení úveru vyplýva, že zmluvný vzťah zanikol ku dňu 10.06.2009. Keďže poplatok
vo výške 30,- Kč za správu úveru bol žalovanému účtovaný vždy k 10. dňu v mesiaci, od dátumu
poslednej platby započítanej na poplatky (08.04.2009), do dňa zániku zmluvného vzťahu (10.06.2009)
bol odvolateľ oprávnený účtovať odporcovi poplatok za správu úveru za 3 mesiace, t.j. poplatok spolu

vo výške 90,- Kč. Z výpisu je zároveň zrejmé, že odvolateľ účtoval dňa 13.04.2009 žalovanému poplatok
vo výške 500,- Kč za zaslanie opakovanej výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 13.04.2009 a dňa
10.05.2009 poplatok vo výške 500,- Kč za zaslanie poslednej výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa
10.05.2009. Spolu tak dlžné poplatky tvorili sumu 1.090,- Kč. Podľa výpisu žalovaného svojimi platbami
zo dňa 29.04.2009 znížil výšku dlžných poplatkov celkovo o sumu 122,01 Kč, a teda celková výška

dlžných poplatkov ku dňu podania žaloby tvorí sumu 967,99 Kč. Avšak podľa Sadzobníka poplatkov v
časti úverových produktov pre fyzické osoby - nepodnikateľov, ktorý bol priložený k žalobe vyplýva, že
odvolateľ mal žalovanému za každú výzvu účtovať poplatok vo výške 400,- Kč. Vzhľadom na to mal
odvolateľzato,ževpodanejžalobedošlokchybeaodvolateľmalžiadaťzaplateniedlžnýchpoplatkovvovýške 767,99 Kč. Odvolateľ mal ďalej za to, že tento nárok dostatočne zdôvodnil a predložil okresnému
súdu listinné dôkazy, z ktorých jednoznačne vyplýva tento nárok odvolateľa a okresný súd mal rozhodnúť
v súlade s predloženými listinnými dôkazmi. Uviedol, že jeho žaloba mohla byť zamietnutá iba v časti

týkajúcej sa nároku odvolateľa na zaplatenie dlžných poplatkov vo výške 200,- Kč.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej

lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. v jeho napadnutej časti, t.j.
vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, ako aj konanie mu predchádzajúce, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre
potvrdenie ani pre zmenu rozsudku v jeho napadnutej, zamietajúcej časti.

Rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§

206 ods. 1, 3 O.s.p.), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.

V odvolacom konaní je súd pri prieskume napadnutého výroku rozhodnutia viazaný tak rozsahom
odvolania, ako aj dôvodmi odvolania. V posudzovanej veci žalobca odôvodnil odvolanie odvolacím
dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., t.j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Odvolací súd ale zistil naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., ktorý je
odôvodnený nepreskúmateľnosťou rozsudku a kedy odvolací súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi
realizáciu konkrétnych procesných práv priznaných mu procesnými predpismi za účelom zabezpečenia
spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k
odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza,

ale aj rozhodnutím samým. Takýmto rozhodnutím je aj rozsudok, ktorý je nepreskúmateľný pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia.
V súlade s cit. ust. je povinnosťou súdu v rozhodnutí uviesť dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
je založené, tak po skutkovej, ako i právnej stránke veci. Z odôvodnenia rozsudku musí vyplývať vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi

na strane druhej, ktoré musia byť v súlade so skutkovými zisteniami. Odôvodnenie musí byť úplné v tom
zmysle, že sa vyporiada so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami súvisiacimi s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Z judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. II. ÚS 383/06)
vyplýva, že ak sa súd nedostatočným (neúplným) spôsobom vyporiada s argumentáciou účastníka

týkajúcou sa skutkovej a právnej stránky rozhodovanej veci, takým postupom vo svojich dôsledkoch
odníma účastníkovi právo konať pred súdom a porušuje jeho právo na súdnu ochranu a spravodlivý
súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a
slobôd (ústavný zák. č. 23/1991 Zb.) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, lebo v takom prípade účastník objektívne nemá možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť

rozhodnutia, príp. postupu súdu, a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má
odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.O nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje alebo sú nezrozumiteľne podané, alebo
ak z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, resp. keď sú právne závery v extrémnom

nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú.
Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne alebo obsahuje
nezrozumiteľnédôvody,prichádzadoúvahyibazrušenierozhodnutiaavrátenievecisúduprvéhostupňa
na ďalšie konanie.

V odôvodnení napadnutého rozsudku chýbajú dostatočné skutkové a právne závery, ktoré viedli súd
prvého stupňa k zamietnutiu žaloby v prevyšujúcej časti. Uvedený nedostatok v odôvodnení rozsudku
zakladá jeho nepreskúmateľnosť, preto prichádzalo do úvahy iba zrušenie rozsudku v napadnutom
výroku, nakoľko neuvedenie zrozumiteľných a presvedčivých dôvodov neumožnilo odvolaciemu súdu
preskúmať jeho vecnú správnosť.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku týkajúceho sa zamietavej časti iba uviedol, že výrok o
zamietnutí nároku v prevyšujúcej časti sa týka nároku žalobcu na zaplatenie poplatkov vo výške
967,99 Kč, ktorý žalobca skutkovo ani právne nezdôvodnil a tento nárok ani nevyplýval zo žalobcom
predložených listinných dokladov. Preto konštatoval, že žalobca svoj nárok v časti na zaplatenie
poplatkov nepreukázal a preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

Tento záver súdu prvého stupňa je ale nepreskúmateľný v zmysle jeho odôvodnenia.

Žalobca podanou žalobou žiadal zaplatenie dlžnej čiastky vo výške 15.992,48 Kč s príslušenstvom, t.j.
spolu so zmluvným úrokom vo výške 10,9 % p.a. z čiastky 10.761,33 Kč za obdobie od 20.07.2011 do

zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 15 % p.a. z čiastky 10.761,33 Kč za obdobie od 20.07.2011
do zaplatenia. Svoj nárok odôvodňoval tým, že dňa 13.06.2008 uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXXR, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 30.000,-
Kč. Účastníci konania sa dohodli, že žalovaný bude splácať úver v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 2.648,- Kč a to vždy v 10. deň v mesiaci. V súlade s čl. I.5 zmluvy o úvere bol žalovanému za

správu úveru účtovaný mesačný poplatok vo výške 30,00 Kč. Dlžné poplatky vo výške 967,99 Kč boli
súčasťou požadovanej sumy vo výške 15.992,48 Kč, ako aj sumy, z ktorej odvolateľ požadoval priznať
príslušenstvo pohľadávky, t.j. sumu 10.761,33 Kč. S poukazom na výpis k úverovému účtu žalovaného
ku dňu 19.07.2011, na ktorý poukazoval aj žalobca v podanom odvolaní vyplýva, že ku dňu 19.07.2011
dlžná suma úverovej istiny predstavovala čiastku 9.793,34 Kč, výška zmluvných úrokov z úveru čiastku

2.522,15 Kč, výška úrokov z omeškania čiastku 2.708,96 Kč a výška dlžných poplatkov zo zmluvy o
úvere sumu 967,99 Kč. Taktiež poukazoval aj na čl. I.5 dohodnutej zmluvy o úvere v zmysle ktorej
bol žalovanému účtovaný za správu úveru mesačný poplatok vo výške 30,00 Kč, taktiež to vyplýva z
relevantnej časti histórie úverového účtu zo dňa 08.08.2011.

Odvolací súd udáva, že podľa § 122s ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ustanoveniami tohto
zákona sa od 10.6.2013 spravujú aj právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli pred 10.
júnom 2013; vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 10. júnom 2013 sa však
posudzujú podľa predpisov účinných do 9. júna 2013.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že žalobca ako banka bol do 10.06 2013 oprávnený
požadovať aj od spotrebiteľa odplatu za vedenie evidencie alebo správy úverového účtu. Z predmetnej
úverovej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 13.06.2008 vyplýva, že priamo v tejto
úverovej zmluve v bode I.5 si účastníci dohodli poplatok za správu úveru vo výške 30,00 Kč mesačne.
Takto dohodnutý poplatok za správu úveru nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku úverovej

zmluvy podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, ani zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
keďže v čase uzatvorenia tejto úverovej zmluvy dňa 13.06.2008 nebola vylúčená možnosť dohodnúť
takýto poplatok. Priamo v ust. § 2 písm. e/ zákona o spotrebiteľských úveroch sa za poplatky považuje
akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytnutím úveru alebo
úrokov. Teda aj zákon o spotrebiteľských úveroch počíta s takým poplatkom v súvislosti s poskytnutím

úveru a to až do 10.06 2013, kedy novela zákona o bankách v citovanom ustanovení § 37 ods. 21
zakázala banke požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov za vedenie, evidenciu, správu, zrušenie
účtu, na ktorom je vedený úver poskytnutý spotrebiteľom.Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zamietavom výroku, ako aj vo
výroku o trovách konania, keďže súvisí s rozhodnutím vo veci samej a v zmysle § 221 ods. 1 písm. h)
a f), ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého súdu opätovne posúdiť uplatnený nárok a svoje
rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám na rozhodnutie vyplývajúce z § 157
ods. 2 O.s.p. a aby bolo presvedčivé a úplné. V danom zmluvnom vzťahu bude nevyhnutné prihliadať
na to, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský so zvýšenou právnou ochranou žalovaného, ako spotrebiteľa

a starostlivo rozlišovať uplatnené nároky, vychádzajúc aj z ust. § 122s od. 1 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách, z ktorého vyplýva, že žalobca ako banka bol do 10.06.2013 oprávnený požadovať aj od
spotrebiteľa odplatu za vedenie evidencie alebo správy úverového účtu. Je preto potrebné aby súd
prvého stupňa prihliadol na horeuvedenú skutočnosť, ako aj na odvolaciu námietku odvolateľa týkajúca
sa tej skutočnosti, že mala byť zamietnutá žaloba iba v časti týkajúcej sa nároku odvolateľa na zaplatenie
dlžných poplatkov vo výške 200,- Kč v zmysle jej bližšieho odôvodnenia, keďže v podanej žalobe došlo

k chybe a odvolateľ mal žiadať zaplatenie dlžných poplatkov vo výške 767,99 Kč.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.