Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/9/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311218100
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2311218100.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Ing. I. D., C.., nar. XX. N. XXXX, bytom G. XXXX/XX,
U., správca konkurznej podstaty úpadcu: N. G., nar. XX. I. XXXX, bytom U. XX, proti odporkyni: J. G.,
nar. XX. N. XXXX, bytom U. XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní
odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 4. apríla 2013 č. k. 26C/191/2011-125, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že: I. určil, že do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov patria veci uvedené pod bodom 1 až 19 zoznamu, II. určil, že z vecí patriacich
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa do výlučného vlastníctva úpadcu N. G. prikazujú 1.
rodinný dom súp. č. XX v Obci U., pozemky registra C evidované na katastrálnej mape zapísané na
LV č. XXX k. ú. U., postavený na prac. M. „XXXX/XXX“ SK K. o výmere 538 m2, záhrada 2313/52

o výmere 962 m2, okres K., obec XXX XXX U., k.ú. XXXXXX U. v hodnote 110.000 eur, 2. osobný
automobil AUDI A6 QUATRO, VIN: P ŠPZ: K. XXX CI, farba: šedá metalíza v hodnote 10.000,- eur,
3.nákladný automobil AVIA A80 L, Vin: U ŠPZ: GZ. XXX CG, farba: červená v hodnote 1.400 eur,
4.nákladné vozidlo - ťahač návesu STEYR 19 S 36 OKO, Vin: D ŠPZ: K. XXX AN, farba: biela v
hodnote 7.000,- eur, 5.nákladné vozidlo VOLKSWAGEN LT 46, Vin: P ŠPZ K. XXX CG, farba: biela v
hodnote 4.000 eur, 6.traktorový príves BSS PS 2 10.08, Vin: XXXXX, ŠPZ: K. XXX YE, farba: červená

v hodnote 2.000 eur, 7.traktorový príves BSS PS 2 09.07, Vin: XXXX, ŠPZ: K. XXX YE, farba: hnedá
v hodnote 2.000 eur, 8.pongratz LPA 206 U prívesný vozík, Vin: O ŠPZ: K. XXX YB, farba: strieborná
metalíza v hodnote 400 eur, 9.štvorradličný pluh JUPITER, farba červená, 4 radlice, rok výroby 1999
v hodnote 200 eur, 10.mikrovlnná rúra Whirpool VIP34, farba biela, s rozmermi 55 x 45 x 31, výrobné
číslo neznáme v hodnote 30 eur, 11.chladnička Whirpool, farba biela, s rozmermi 60 x 55 x 140, výrobné
číslo neznáme v hodnote 50 eur, 12.mraznička SKANDILUX, farba biela, s rozmermi 103 x 60 x 80,

výrobné číslo neznáme v hodnote 75 eur, 13. spálňa - dvojposteľ s kvetinovým vzorom, jedna štvorskriňa
s posuvnými zrkadlovými dverami, drevená, farba borovica v hodnote 200 eur, 14.televízor ORAVA,
strieborná farba, uhlopriečka 68 cm, výrobné č.: 294299200447 v hodnote 50 eur, 15.zariadenie kuchyne
- kuchynská linka hnedá pozostávajúca zo 7 skriniek, kuchynský stôl rozkladací hnedý, 4 kuchynské
stoličky tapacírované, sporák MORA COMBI 816, biela farba, digestor v hodnote 200 eur, 16.rohová
sedacia súprava, oranžová farba, semišová v hodnote 100 eur, 17. konferenčný stolík so skleneným

povrchom, strieborno - sivé nohy stolíka v hodnote 50 eur, 18. pračka Whirpool AWG 640 Aqua Program,
výrobné číslo nezistiteľné v hodnote 100 eur, 19. vysávač ZEPTER, farba: sivo-červená, so sacou
trubicou, výrobné číslo neznáme v hodnote 10 eur; III. úpadcovi N. G. uložil povinnosť po speňažení
majetku prikázaného do jeho výlučného vlastníctva zaplatiť odporkyni polovicu z ceny, ktorá sa dosiahne
jeho speňažením; IV. odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške
34,25 eur do troch dní; V. o náhrade trov konania štátu nerozhodol s tým, že tak učiní samostatným

uznesením. Výrok III. a IV. písomného vyhotovenia rozsudku sa nestotožňuje s vyhláseným výrokom
rozsudku na pojednávaní dňa 4.4.2013 v znení „o náhrade trov konania a trov konania štátu súdrozhodne samostatným uznesením“. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil vecne len tým, že
uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 38K/3/2011-101 zo dňa 6.6.2011 právoplatným dňa 30.6.2011
bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz a do času vyhlásenia konkurzu bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov úpadcu a odporkyne nezaniklo ani nebolo vyporiadané, navrhovateľ uviedol majetok tvoriaci
masu BSM bližšie označený vo výroku pod bodmi 1 až 19 a odporkyňa vyjadrila súhlas s masou
BSM. Dôvodil, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu a odporkyne vychádzajúc z
ustanovení Občianskeho zákonníka a rešpektujúc rovnosť podielov manželov úpadcu a odporkyne a
prihliadnuc na existenciu prebiehajúceho konkurzu na majetok úpadcu a jeho účel, návrhu vyhovel v

plnomrozsahu.Právnesvojerozhodnutieodôvodnilustanovením§149ods.1,§ 150O.z.(z.č.40/1964
Zb. - Občiansky zákonník) a § 53 ods. 1 a 2 z. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. O trovách
konania v písomnom vyhotovení rozhodol tak, že v konaní plne úspešnému navrhovateľovi priznal právo
na náhradu trov konania v sume 34,25 eur a to za cestovné náklady na účasť na pojednávaní dňa
19.1.2012 a dňa 4.4.2013 Trnava - Galanta a späť.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa. Dôvodila,
že súd prikázal do výlučného vlastníctva úpadcu N. G., nehnuteľný i hnuteľný majetok a úpadcovi
uložil povinnosť zaplatiť jej polovicu z ceny, ktorá sa dosiahne jeho speňažením a že napriek tomu,
že s takýmto návrhom správcu súhlasila podáva voči nemu odvolanie, keďže súd prvého stupňa pri
vyporiadaní BSM úpadcu a odporkyne údajne rešpektoval rovnosť podielov manželov, ale vo svojom

rozhodnutí nesprávne posúdil vec, keďže nevzal do úvahy skutočnosť, že k speňaženiu majetku úpadcu
v konkurznom konaní dôjde formou dražby, kedy v zmysle zákona môže dôjsť k zníženiu ceny v druhom
a následnom kole a v dôsledku tejto situácii by jej ako manželke úpadcu bola v zmysle rozhodnutia
súdu prikázaná polovica z ceny, ktorá sa dosiahne jeho speňažením čo však nebude reálna hodnota
jej náležiaceho podielu. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou

prikázal úpadcovi N. G. zaplatiť odporkyni polovicu z ceny a aby vydal rozhodnutie, ktorým zaviaže
úpadcupospeňaženímajetkukvyplateniuodporkynifinančnéhoobnosurovnajúcemusapolovicireálnej
ceny celkovej hodnoty majetku manželov zistenej nezávislým znaleckým posudkom.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba, účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce

vmedziachdanýchrozsahomadôvodmiodvolania(§212ods.1O.s.p.)adospelkzáveru,žeodvolanie
odporkyne je dôvodné, pretože napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa došlo k odňatiu možnosti
účastníkom konať pred súdom a je potrebné ho zrušiť (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.).

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 26C/191/2011 je zrušenie a
vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetom odvolacieho konania
je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola určená masa bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (BSM) a úpadcovi uložená povinnosť po speňažení majetku prikázaného do
jeho výlučného vlastníctva zaplatiť odporkyni polovicu z ceny dosiahnutej speňažením.

Odvolací súd mal síce v prejednávanej veci zhodne ako súd prvého stupňa za preukázané, že úpadca a
odporkyňasúmanželia,namajetokúpadcu(dlžníka)boluznesenímzo6.júna2011č.k.38K/3/2011-101
vyhlásený konkurz a vyhlásením konkurzu došlo k zániku úpadcovho bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Vzhľadom na to, že do času vyhlásenia konkurzu toto nebolo vyporiadané, je potrebné jeho

vyporiadanie vykonať. Oprávnenie podať návrh na jeho vyporiadanie má správca konkurznej podstaty
úpadcu,ktorýtak(resp.predchádzajúcasprávkyňaIng.M.C.)ajučinilnávrhom(vovecisamej)podaným
dňa 1. augusta 2011. Vyhlásením konkurzu v súlade s § 53 ods. 1 z. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii zaniklo úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a je potrebné vykonať jeho
vyporiadanie, takéto oprávnenie má v súlade s § 53 ods. 2 vyššie cit. z. č. 7/2005 Z. z. správca, dohodu

o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je správca oprávnený uzatvoriť len vo forme
zmieru schváleného príslušným súdom. Zo zápisnice z pojednávania zo 4.4.2013 vyplynulo zotrvanie
navrhovateľa na návrhu a súhlas odporkyne s návrhom, ktoré ale zrejme súd prvého stupňa neposúdilako dohodu, ktorú by bolo možné schváliť vo forme súdneho zmieru (§ 99 ods. 2 O.s.p. súd rozhodne
o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi).

Súd prvého stupňa bez akéhokoľvek výsluchu účastníkov k jednotlivým položkám tvoriacim masu BSM,
k ich existencii, k ich hodnote, vo veci rozhodol a svoje rozhodnutie vo veci odôvodnil jedinou vetou
„Súd pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu a odporkyne rihliadnuc na existenciu
prebiehajúceho konkurzu na majetok úpadcu a jeho účel návrhu vyhovel v plnom rozsahu a rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia“. Podobou takéhoto písomného vyhotovenia rozsudku

súd prvého stupňa zaťažil konanie vadou podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. spočívajúcou v odňatí
účastníkom reálnej možnosti konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, ak účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v ustanovení § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. citovanom zhora odvolacím
súdom je potom vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na
spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky
okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúce Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon SNR č.
460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). I
podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993,
sťažnosť č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS
226/03) a tiež Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4 Cdo

171/2005) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku
súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky vymedzuje ustanovenie § 157 ods. 2 O. s.
p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov,
ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré

skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom
aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom
takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s už uvedenými požiadavkami je v rozpore
nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho

nesúladumedziprávnymizávermisúduajehoskutkovýmizisteniami,resp.prípad,keďprávnezáveryzo
skutkovýchzistenívžiadnejmožnejinterpretáciinevyplývajúanapokonilenvšeobecnésúhrnnézistenia
bezšpecifikáciejednotlivýchdôkazov,zktorýchmalibyťtietozisteniavyvodenéakoajvšetkyimnaroveň
postaviteľnéprípadyvnútornejnesúdržnostiodôvodneniarozsudkučirozpornostijehojednotlivýchčastí.
Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a

presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
účastníka); porušením uvedeného práva účastníka konania na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych

opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením
práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa §
221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným takýmto
ustanovením.

O taký prípad šlo aj v prejednávanej veci, keď pri charakteristike odôvodnenia napadnutého rozsudku
súdu prvého stupňa najprimeranejšími výrazmi boli by zrejme prídavné mená: stručné, nedostatočné,
nepreskúmateľné.

Neposkytnutietakmeržiadnychkonkrétnychvlastnýchzáverovčiúvahsúduprvéhostupňavpredmetnej

veci muselo byť i dôvodom, pre ktorý odvolací súd nemal možnosť sa ani vyjadriť k prípadnej správnosti
okresným súdom zvoleného spôsobu rozhodnutia, pretože by tu v skutočnosti musel všetky otázky,
majúce sa najskôr zodpovedať v konaní pred súdom prvého stupňa, zodpovedať sám a prakticky tým
suplovať všetku činnosť okresného súdu a tým by porušil i zásadu dvojinštantnosti konania.Vyššie spomenuté vady tak bránili tomu, aby sa napadnutý rozsudok mohol stať predmetom
rozhodovania o ňom odvolacím súdom s konečnou platnosťou a odvolaciemu súdu preto neostávalo

iné, než o odvolaní rozhodnúť spôsobom podávajúcim sa z výroku tohto jeho uznesenia.

Odvolací súd pre ďalšie konanie pred súdom prvého stupňa dáva účastníkom a najmä súdu prvého
stupňa do pozornosti nižšie uvedené.

Podľa § 154 ods. 1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Vo vzťahu k rozhodnosti stavu pre súd v čase vyhlasovania ním rozsudku síce konanie o vyporiadanie
BSM vykazuje určité odchýlky od zákonom definovaného pravidla, z ktorých najdôležitejšou je zásadná
povinnosť vyporiadavania vecí a iných majetkových hodnôt podľa stavu k času zániku BSM, teda k
času často podstatne predchádzajúcemu rozhodnutiu o vyporiadaní, keď v tejto súvislosti tunajší súd

už neraz zdôraznil (tu por. napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave zo 6. marca 2002 vo veci sp. zn.
11 Co 224/01), že vyporiadať (prikázaním tomu - ktorému účastníkovi rozsudkom súdu) možno len veci
existujúce nielen k času zániku BSM, ale aj k času rozhodovania súdu o jeho vyporiadaní (čiže veci do
BSM patriace a v ňom sa i naďalej nachádzajúce), pričom na ostatné veci a iné hodnoty (vrátane tých,
ktorí už opustili masu BSM v čase medzi zánikom BSM a jeho vyporiadaním) je možné prihliadnuť len

(nanajvýš) v rámci tzv. širšieho vyporiadania.

Možnosť vyporiadania (prikázania niektorej strane sporu) len niektorých z vyššieho počtu v minulosti
existujúcich vecí (tvoriacich súčasť tzv. masy BSM k času jeho zániku) nemá za následok, žeby v rámci
širšieho vyporiadania (teda v rámci rozhodovania o povinnosti na vyrovnanie) nemala byť zohľadnená aj

hodnota vecí už nevyporiadavaných a prospech z toho získaný (resp. na druhej strane sporu stratený)
tým - ktorým účastníkom konania (užívajúcim vec z BSM až do opustenia ňou takejto majetkovej sféry).
Opačný výklad dovedený ad absurdum by totiž mohol viesť aj ku konštrukcii, pri ktorej by manžel
užívajúci všetky veci z BSM po ich vyvedení z rámca BSM nemal byť povinný poskytnúť druhému
manželovi žiadnu náhradu.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci pochybil tým, že pri vyporiadaní nehnuteľných i hnuteľných vecí
napadnutým rozsudkom prakticky žiadne dokazovanie nevykonal na otázku existencie vecí majúcich sa
takto vyporiadať k času jeho rozhodovania a ich aktuálneho držiteľa. Ako už bolo totiž spomenuté vyššie,
existencia vecí aj v čase rozhodovania súdu bola (a je) rozhodujúcou z hľadiska možnosti vyporiadať

tieto veci alebo už len (v rámci tzv. širšieho vyporiadania) hodnoty takto z masy vyvedených vecí (s
ich samozrejmým pripísaním na vrub toho účastníka, ktorý príslušnú vec užíval a prípadne ešte pred
vyporiadaním ju aj určitým spôsobom realizoval) a osoba držiteľa potom z hľadiska potreby pripísania
aj straty hodnoty (tzv. amortizácie) na vrub jej doterajšieho užívateľa (čo inak prakticky má význam
len v prípade prikázania veci tomu z manželov, ktorý ju pred vyporiadaním neužíval). Pri oceňovaní

(hnuteľných a nehnuteľných) vecí patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza zo stavu veci ku
dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu (viď R 42/1972).

V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa vyššie uvedenými zásadami dôsledne neriadil, keď
vyporiadanie v časti nehnuteľných i hnuteľných vecí založil len na záveroch vyplývajúcich z návrhu.

Súdu prvého stupňa bolo treba vytknúť ďalej i to, že z odôvodnenia rozsudku nevyplýva ako prišiel
k záveru o prikázaní všetkých vecí navrhovateľovi, keď takto zvolený spôsob vyporiadania znamenal
zásadný odklon od pravidla, podľa ktorého vyporiadaním by sa mali medzi účastníkov rozdeliť najmä
nimi nadobudnuté majetkové hodnoty a to či už bez povinnosti na výplatu alebo s minimalizovaním výšky

sumy určenej na výplatu protistrany v spore.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 226 O. s. p. viazaný, bez ďalšieho meškania vykonať a doplniť dokazovanie podľa
§ 132 O. s. p. náležite zhodnotiť výsledky celého konania a až potom opätovne rozhodnúť o veci, o

trovách konania a podľa § 224 ods. 3 O. s. p. a tiež o trovách tohto odvolacieho konania. A
samozrejmou povinnosťou súdu prvého stupňa bude nové rozhodnutie vypraviť dostatočne podrobným
a presvedčivým odôvodnením.Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.