Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. marec 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/260/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114203325
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3114203325.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu PELLENC s.r.o. so sídlom Kočovská
18, Nové Mesto nad Váhom, IČO 36 310 212, zast. KRALIK & PARTNERS, s.r.o., Mickiewiczova
9, Bratislava, IČO 50 061 151 proti žalovanému AAF International s.r.o. so sídlom Bratislavská 517,
Trenčín, IČO 36 342 297, zast. JUDr. J. U., advokátka, T. X, W. W., o zaplatenie
12 675,26 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.
36Cb/29/2014-228 zo dňa 15. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi 12
675,26 Eur s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 17.12.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V rozhodnutí
uviedol, že žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 12 675,26 Eur s 8,25%
ročným úrokom z omeškania od 17.12.2013

do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako nájomca uzavrel dňa
15.02.2007 s predchádzajúcim vlastníkom nebytových priestorov na adrese X. O. 5 v Q. J. Q. T. -
spoločnosťou „AMT Automatizácia montážnych technológii“, spol. s r.o. so sídlom X. 5, Q. J. nad T.,
IČO 31 408 354 ako prenajímateľom Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 01/2007
v znení jej neskorších dodatkov. Dňa 08.02.2013 uzavrela „AMT Automatizácia montážnych technológii“,
spol. s r.o. so žalobcom kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckych práv k nebytovým
priestorom na adrese X. X v Q. J. Q. T., na základe ktorej sa novým vlastníkom týchto priestorov stal

žalobca. V zmysle
§ 680 ods. 2 Obč. zák. teda žalobca vstúpil do práv a povinností pôvodného prenajímateľa nebytových
priestorov - spoločnosti „AMT Automatizácia montážnych technológii“,
spol. s r.o.. Na základe predmetnej nájomnej zmluvy vystavil žalobca dňa 02.12.2013 žalovanému
faktúru č. 11300823, splatnú 16.12.2013 v sume 12 675,26 Eur, ktorou vyfakturoval nájomné za
predmetné nebytové priestory na adrese X. X v Q. J. Q. T.. Žalovaný uvedenú faktúru doteraz neuhradil.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení zo dňa 14.03.2014 žalovaný poukazoval
na to, že listom zo dňa 18.12.2013 vyzval žalobcu na úhradu sumy
24 623,- Eur, ktorá predstavuje hodnotu technického zhodnotenia prenajatých nebytových priestorov na
náklady žalovaného. Následne dňa 30.12.2013, po dohode so žalobcom ako prenajímateľom, odstránilz predmetu nájmu časť hnuteľných vecí, ktoré tvorili súčasť odsúhlaseného technického zhodnotenia.
Odstránením časti hnuteľných vecí sa znížila hodnota technického zhodnotenia prenajatých priestorov
na sumu 18 761,- Eur. Listom zo dňa 31.12.2013 vyzval žalobcu na úhradu sumy 18 761,- Eur do

06.01.2014. Žalovaný
o započítaní pohľadávky jednostranným právnym úkonom, vykonaným listom nazvaným „Započítanie
vzájomných pohľadávok“ zo dňa 28.01.2014, informoval žalobcu o skutočnosti, že v súlade s § 580
Obč. zák. započítal svoju pohľadávku v celkovej výške 18 761,- Eur voči pohľadávke žalobcu v sume
12 675,26 Eur a trval na úhrade svojej pohľadávky v sume

6 085,74 Eur. Vzhľadom k tomu, započítaním vzájomných pohľadávok došlo k zániku žalovanej
pohľadávky žalobcu.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu Ing. U. X., poverenej
zástupkyne žalobcu Y. X., svedkov Z.. W. J. a D. F., listinami - žaloba, faktúra č. 11300823 zo dňa
02.12.2013, Zmluva

o nájme nebytových priestorov č. 01/2007 zo dňa 15.02.2007, Dodatky č. 1 a 2 k uvedenej
nájomnej zmluve, výzva na zaplatenie zo dňa 17.01.2014, upomienka č. 1 zo dňa 03.01.2014,
písomné vyjadrenia žalovaného zo dňa 14.03.2014, 06.08.2015, 31.08.2016, 03.11.2016, 02.02.2017,
Započítanie vzájomných pohľadávok zo dňa 28.01.2014, Výzva na ukončenie nájomného vzťahu a
odovzdanienebytovýchpriestorovzodňa16.12.2013,poštovýpodacílístokzodňa28.01.2014,súhrnné

karty dlhodobého majetku inventárne číslo 6700025,
č. 0700034, č. 0800050, č. 1000057, č. 1000059, č. 1200061, písomné vyjadrenia žalobcu
zo dňa 07.07.2016, 26.09.2016, sťažnosť žalobcu zo dňa 30.11.2016, emailami zo dňa 27.12.2013,
23.12.2013, list žalovaného zo dňa 27.12.2013, fotografie, prehľad technického zhodnotenia vyhotovený
žalovaným, vrátane k nemu pripojených fotografií.

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 15.02.2007 uzavrela obchodná
spoločnosť „AMT Automatizácia montážnych technológii“, spol. s r.o. so sídlom X. 5, Q. J. nad T., IČO
31 408 354 ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom Zmluvu o nájme nebytových priestorov č.
01/2007, ktorej predmetom bol nájom nebytových priestorov, nachádzajúcich sa v stavbe súp. č. XXXX

(hala), zapísanej na LV
č. XXXX, k.ú. Q. J. Q. T.. Poukázal na čl. III bodu 3.10 nájomnej zmluvy, podľa ktorého prenajímateľ
vyhlasuje, že nehnuteľnosti, v ktorých sa nachádzajú prenajaté nebytové priestory, sú poistené v takom
rozsahu, aby v prípade poistnej udalosti bolo pokryté ich uvedenie do pôvodného stavu. V prípade
zvýšenia hodnoty nebytových priestorov v dôsledku ich technického zhodnotenia sa prenajímateľ

zaväzuje zvýšiť bez zbytočného odkladu poistné krytie na zvýšenú poistnú hodnotu nebytových
priestorov, na čl. III bodu 3.13 nájomnej zmluvy, podľa ktorého najneskôr v deň skončenia nájmu je
nájomca povinný odovzdať nebytové priestory prenajímateľovi v stave, v akom ich prevzal, spôsobilom
na ďalšie riadne užívanie, s prihliadnutím na schválené zmeny a úpravy a ich obvyklé opotrebenie, na
čl. III bodu 3.18 nájomnej zmluvy, podľa ktorého zmluvné strany sa dohodli, že technické zhodnotenie

nebytových priestorov vykonané nájomcom môže odpisovať nájomca. Prenajímateľ sa zaväzuje
zabezpečiť, že vlastníci nebytových priestorov nezvýšia nadobúdaciu cenu nebytových priestorov
o náklady takéhoto technického zhodnotenia, na čl. IV bodu 4.3. nájomnej zmluvy, podľa ktorého
prenajímateľ je oprávnený účtovať úrok
z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania nájomcu s úhradou nájomného.

Uviedol, že dňa 25.01.2008 uzavreli zmluvné strany Dodatok č. 1 a dňa 15.06.2010 Dodatok č. 3 k
Zmluve o nájme nebytových priestorov č. 1/2007 a dňa 08.02.2013 uzatvorila obchodná spoločnosť
„AMT Automatizácia montážnych technológii“, spol. s r.o. so sídlom Kočovská 5, Nové Mesto nad
Váhom, IČO 31 408 354 ako predávajúci
so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k

predmetných nebytovým priestorom. Faktúrou č. 11300823 zo dňa 02.12.2013, splatnou 16.12.2013,
vyfakturoval žalobca žalovanému nájomné za nájom predmetných nebytových priestorov, na základe
Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 1/2007, za december 2013 v sume 12 675,26 Eur. Žalovaný
túto faktúru doteraz žalobcovi neuhradil. Dňa 28.06.2013 žalovaný doručil žalobcovi výpoveď Zmluvy
o nájme nebytových priestorov č. 1/2007, na základe čoho nájomný vzťah strán sporu zanikol dňom

31.12.2013.Listomzodňa28.01.2014žalovanýjednostrannezapočítalvočižalovanejpohľadávkesvoju
pohľadávku titulom technického zhodnotenia predmetu nájmu, a to do výšky žalovanej pohľadávky.Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil § 261 ods. 1, 8, 9, § 358, § 369 ods. 1, 2 Obch. zák., § 580,
§ 663, § 667 ods. 1, 2, § 680 ods. 2 Obč. zák. a § 1 písm. a), § 3 ods. 1, § 7, § 13 zák.č. 116/1990 Zb.
o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že „AMT Automatizácia
montážnych technológii“, spol. s r.o. so sídlom Kočovská 5, Nové Mesto nad Váhom, IČO 31 408 354
ako prenajímateľ uzatvorila so žalovaným ako nájomcom v zmysle
§ 3 ods. 1, 3 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších

predpisov Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 01/2007 v znení jej neskorších dodatkov, ktorou
prenajímateľ prenechal nájomcovi na užívanie predmetné nebytové priestory a nájomca sa v zmysle § 7
zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov zaviazal
platiť dohodnuté nájomné.
V dôsledku zmeny vlastníctva predmetných nebytových priestorov na základe kúpnej zmluvy zo dňa
08.02.2013, uzavretej medzi „AMT Automatizácia montážnych technológii“, spol.

s r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, v zmysle § 680 ods. 2 Obč. zák. vstúpil
do právneho postavenia prenajímateľa žalobca. Žalovaný nájomné za december 2013, fakturované
faktúrou č. 11300823, doteraz neuhradil. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd prvej inštancie
za preukázanú žalovanú pohľadávku v sume 12 675,26 Eur s 8,25% ročným úrokom z omeškania od
17.12.2013 do zaplatenia, ktorú žalovaný v konaní nerozporoval. Žalovaný v konaní namietal zánik

žalovanej pohľadávky jej jednostranným započítaním s pohľadávkou žalovaného proti žalobcovi v
sume 18 761,- Eur titulom zhodnotenia predmetu nájmu žalovaným. V konaní však nebola preukázaná
pohľadávka žalovaného proti žalobcovi v sume 18 761,- Eur, spôsobilá na započítanie v zmysle § 358
Obch. zák., a preto súd prvej inštancie nemal za preukázaný zánik žalovanej pohľadávky
v zmysle § 580 Obč. zák. jej započítaním, ktoré mal vykonať žalovaný listom zo dňa 28.01.2014, a to

z nasledovných dôvodov:

6. Z čl. III bodov 3.10, 3.13 a 3.18 nájomnej zmluvy vyplýva, že jej zmluvné strany predpokladali stavebné
úpravy predmetu nájmu, pričom prenajímateľ nemal voči zmenám predmetu nájmu námietky. Sporným
medzi stranami bol však rozsah zmien predmetu nájmu, z ktorými prenajímateľ súhlasil. Z označených

zmluvných ustanovení nevyplýva súhlas prenajímateľa ako prejav jeho vôle so všetkými zmenami
priestorov, ktoré mal vykonať žalovaný. Svedok D. F., ktorý bol zástupcom riaditeľa a konateľom „AMT
Automatizácia montážnych technológii“, spol. s r.o., vo svojej výpovedi potvrdil dohodu medzi uvedenou
obchodnou spoločnosťou a žalovaným o tom, že zmeny žalovaný spraví na vlastné náklady a nebudú
to trvalé zásahy, ale odstrániteľné (veci, čo si môžu doniesť

a odniesť), pričom išlo o ústny súhlas. Svedok Z.. W. J., správca budov u žalobcu (od 10/2013) nevedel
o žiadnej dohode, na základe ktorej by sa mali robiť zmeny predmetu nájmu. Súhlas prenajímateľa
so zmenou predmetu nájmu dostatočne nepreukazuje ani výpoveď poverenej zástupkyne žalobcu
Y. X., ktorá sa na pojednávaní dňa 29.07.2016 vyjadrila iba k otázke následného riešenia investícií
pri skončení nájmu. Vzhľadom k uvedenému mal súd výpoveďou svedka D. F. za preukázané, že

prenajímateľ udelil nájomcovi súhlas s odstrániteľnými zmenami predmetu nájmu, a to na náklady
nájomcu. V konaní nebolo preukázané, že by sa prenajímateľ zaviazal na úhradu akýchkoľvek nákladov
vynaložených nájomcom na zmenu predmetu nájmu, takýto záver nevyplýva ani z výpovede svedka
D. F., ktorý odsúhlasené zmeny výslovne vymedzil pojmom „odstrániteľné“. Takéto tvrdenie žalovaného
nepotvrdzuje ani list žalobcu zo dňa 16.12.2013, z ktorého nevyplýva prejav vôle žalobcu, ktorým by

schválil zmeny predmetu nájmu, ani tvrdenie žalobcu o tom, že by všetky zmeny boli odsúhlasené
predchádzajúcim prenajímateľom. V konaní tiež nebolo preukázané tvrdenie žalovaného
o vedomosti prenajímateľa o konkrétnych zmenách nebytových priestorov, ktoré mal realizovať nájomca,
ani o vedomosti žalobcu o skutočnosti, že by zmeny nehnuteľnosti boli odsúhlasené vlastníkom. Podľa
názoru súdu prvej inštancie, v tomto prípade ani skutočnosť, že prenajímateľ prevzal predmet nájmu po

skončení nájmu aj s vykonanými zmenami veci, nemožno posúdiť ako súhlas prenajímateľa so zmenami
predmetných nebytových priestorov.

7. Prenajímateľ teda dal síce nájomcovi súhlas s odstrániteľnými zmenami predmetu nájmu, ale
nezaviazal sa na úhradu nákladov, a preto v zmysle § 667 ods. 1 Obč. zák. mohol nájomca požadovať

po skončení nájmu iba protihodnotu toho, o čo sa odstrániteľnými zmenami, ktoré po skončení nájmu
neboli odstránené, zvýšila hodnota veci (predmetných nebytových priestorov). Žalovaný však v konaní
neuniesoldôkaznébremeno,keďženepreukázalvýškuzhodnoteniapredmetnýchnebytovýchpriestorov
ku dňu skončenia nájmu. Žalovaný špecifikoval zmeny predmetu nájmu najmä v písomnom vyjadrenízo dňa 08.08.2015 a v prehľade technického zhodnotenia, ku ktorému pripojil fotografie priestorov.
Taktiež svedkovia potvrdili, že žalovaný na predmete nájmu vykonával zmeny. V konaní však žalovaný
nepreukázal (ani predloženými fotografiami a projektovou dokumentáciou), že zmeny uvedené v

prehľade na predmete nájmu boli skutočne vykonané, keďže v konaní nebol preukázaný stav predmetu
nájmu v čase uzavretia nájomnej zmluvy, v dôsledku čoho nebolo možné porovnať stav priestorov v čase
uzavretia nájomnej zmluvy so stavom v čase skončenia nájmu, a ani nebolo preukázané, že plnenia
uvedené v prehľade technického zhodnotenia, boli skutočne zrealizované na predmete nájmu, a čo
konkrétne bolo ich predmetom, keďže neboli predložené v prehľade označené faktúry, príp. dodacie

listy a iné dôkazy. Taktiež nebolo preukázané, že predmetné zmeny priestorov vykonal žalovaný. Súd
prvej inštancie podotkol, že z výpovede svedka D. F. vyplýva, že, okrem žalovaného bol v predmetnej
budove aj iný nájomca. V konaní nebolo tiež preukázané, že pri vykonaných zmenách išlo o také
odstrániteľné zmeny predmetu nájmu, ku ktorým dal prenajímateľ súhlas (v konaní nebol preukázaný
súhlas prenajímateľa so všetkými zmenami, ktoré mal nájomca vykonať). Žalovaný nepreukázal výšku
zhodnotenia aj z toho dôvodu, že ním špecifikované položky v prehľade technického zhodnotenia

predstavujú náklady, ktoré mal vynaložiť v súvislosti so zmenami predmetu nájmu, avšak nepredstavujú
protihodnotu toho, o čo sa ku dňu skončenia nájmu zvýšila hodnota predmetných nebytových priestorov.
Okrem toho, žalovaný nepreukázal ani to, že špecifikované náklady skutočne vynaložil. Predložené
súhrnné karty dlhodobého majetku ako účtovné doklady súd nepovažoval za dôkazy postačujúce na
preukázanie uvedených skutočností.

8. Vzhľadom ku skutkovým zisteniam a právnym záverom uvedeným v bode 16.3 odôvodnenia, súd
prvej inštancie, pokiaľ sa týka dokazovania, nevykonal dokazovanie súkromným znaleckým posudkom,
v ktorom by znalec zodpovedal otázku, o akú hodnotu by boli predmetné nebytové priestory zhodnotené,
ktorú vymedzil žalovaný na pojednávaní dňa 29.07.2016 a ustálil, že odpoveď znalca na uvedenú

otázku by nepostačovala na preukázanie tvrdení a skutočností podstatných pre rozhodnutie vo veci
samej v zmysle bodu 16.3 odôvodnenia rozsudku, a teda takýto súkromný znalecký posudok by ako
dôkaz nebol spôsobilý privodiť iný výsledok konania. Je potrebné vziať na zreteľ, že žalovaný nenavrhol
určiť zhodnotenie predmetu nájmu ku dňu skončenia nájmu. Taktiež v konaní neboli preukázané také
odstrániteľné zmeny predmetu nájmu, ku ktorým dal prenajímateľ nájomcovi súhlas, a teda ktoré by mal

znalec vziať do úvahy pri vyčíslení zhodnotenia predmetu nájmu. Je potrebné prihliadnuť na to, že pri
posudzovaní charakteru zmien, teda či sú odstrániteľnými, ide predovšetkým o právnu otázku, ktorú nie
je znalec oprávnený posúdiť. Okrem toho, otázka na znalca sa týkala všetkých zmien predmetu nájmu
a nezohľadňovala výsledky vykonaného dokazovania, ktorým bol preukázaný súhlas prenajímateľa iba
s odstrániteľnými zmenami predmetu nájmu. Súd prvej inštancie podotkol, že vzhľadom k tomu, že

žalovaný nepreukázal ním vykonané konkrétne zmeny predmetu nájmu, ani súd nemohol posúdiť ich
charakter, pričom svedok, okrem toho, že uviedol, že malo ísť o veci, ktoré možno odniesť a odniesť,
bližšie nekonkretizoval, ku ktorým konkrétnym zmenám bol daný súhlas prenajímateľa, ani nedefinoval
pojem „odstrániteľné“ zmeny. V písomnom vyjadrení zo dňa 31.08.2016 žalovaný zároveň navrhol v
rámci znaleckého dokazovania aj

s ohľadom na listiny doručené súdu prvej inštancie žalovaným 30.08.2016. Vzhľadom
k tomu, že dňa 30.08.2016 bol súdu doručený prehľad technického zhodnotenia obsahujúci súpis faktúr,
ktorými mali byť fakturované práce, príp. dodávky tovaru (materiálu) na zmeny predmetu nájmu, a
ku ktorému boli pripojené fotografie, súd považoval takto navrhnuté dokazovanie za nadbytočné a
predčasné, nakoľko označené faktúry neboli súdu predložené. Okrem toho, pre posúdenie reálnosti

fakturovaných položiek, v tomto štádiu dokazovania neboli potrebné vedecké poznatky, nakoľko plnenia
bolo možné preukázať aj inými dôkazmi, a to faktúrami, dodacími listami, dokladmi o úhrade faktúr
a pod., pričom stále je potrebné mať na zreteli to, že žalovaný v konaní nepreukázal jeho právo na
úhradu nákladov vynaložených na zmeny veci, ale v prípade odsúhlasených odstrániteľných zmien
predmetu nájmu iba právo na protihodnotu toho, o čo sa takýmito odstrániteľnými zmenami zhodnotil

predmet nájmu. Vzhľadom k tomu, že dôvodom nevykonania dokazovania súkromným znaleckým
posudkom nebolo jeho nepredloženie žalovaným v súdom stanovenej lehote, a teda ani uplatnenie
zásady sudcovskej koncentrácie konania v zmysle § 153 CSP, súd považoval námietku žalobcu o tom,
že súkromný znalecký posudok nebol predložený
vsúdomstanovenejlehote,zaprávneirelevantnúvovzťahukpredmetukonania.Onáhradetrovkonania

rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal náhradu 100% trov konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol
odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu

prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie alebo aby ak by boli splnené podmienky rozhodol tak,
že napadnutý rozsudok v súlade s ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a
žalovanému prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Žalovaný v odvolaní uviedol, že s rozsudkom súdu prvej inštancie nesúhlasí, jeho rozhodnutie považuje
za nesprávne a nespravodlivé z dôvodu: že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností - ide o dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP; súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam - podľa § 365 ods. 1 písm.
f) CSP; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - ide o
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia v bode 16.3 uviedol, že žalovaný v konaní neuniesol
dôkazné bremeno, keď nepreukázal výšku zhodnotenia predmetných nebytových priestorov ku dňu

skončenia nájmu a taktiež žalovaný nepreukázal, že pri vykonaných zmenách išlo o také odstrániteľné
zmeny predmetu, ku ktorým dal prenajímateľ súhlas. S týmto právnym záverom žalovaný nesúhlasí a
poukazuje na zápisnicu z pojednávania
zo dňa 29.07.2016, v ktorej sa konštatuje, že súd má predbežne za to, že podľa výpovede svedka
F. bol zo strany pôvodného prenajímateľa daný súhlas k zmenám stavby, ktoré sú odstrániteľné. V

súlade s týmto konštatovaním sa všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany žalovaným
uplatňovali a ako vyplýva z vykonania dôkazu - súkromným znaleckým posudkom za účelom určenia
výšky zhodnotenia zmien uskutočnených žalovaným na predmete nájmu možno konštatovať zo
záverov znaleckého posudku, že vykonané zmeny sú stavebne odstrániteľné. Návrh na vykonanie
dokazovania súkromným znaleckým posudkom vychádza zo záverov pojednávania zo dňa 29.07.2016.

Súd prvej inštancie uznesením č.k. 36Cb/29/2014-196 zo dňa 16.11.2016 uložil žalobcovi v lehote
15 dní poskytnúť znalcovi Ing. Miroslavovi Margušovi potrebnú súčinnosť. Vykonané boli 2 obhliadky
predmetu nájmu, ktoré sa uskutočnili dňa 16.12.2016 a 09.01.2017 za účasti zástupcov účastníkov
konania. Súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie na deň 02.12.2016, pričom žalovaný dňa 28.11.2016
požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu vykonania obhliadky na predmete nájmu. Súd prvej

inštancie žiadosti žalovaného vyhovel a pojednávanie odročil, zároveň vytýčil pojednávanie na deň
15.12.2017. Vzhľadom k tomu, že k tomuto dňu nebol vypracovaný znalecký posudok zo strany
znalca, žalovaný opätovne požiadal o odročenie pojednávania a vytýčenie nového pojednávania.
Dôvodom nevypracovania znaleckého posudku bola tá skutočnosť, že zo strany žalobcu neboli znalcovi
predložené podklady nevyhnutné k vypracovaniu znaleckého posudku tak, ako to bolo dohodnuté na

obhliadke dňa 09.01.2017. O týchto skutočnostiach bol súd prvej inštancie informovaný. Na žiadosť o
odročenie pojednávania odpovedal súd prvej inštancie žalovanému e-mailom zo dňa 06.02.2017 tak, že
pojednávanie nebude odročené, nakoľko súd nezistil dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Takýto
postup bol pre žalovaného prekvapujúci, a to aj z dôvodu, že prekážky pri vypracovaní súkromného
znaleckého posudku zapríčinil žalobca a preto konanie žalobcu nemôže byť na ujmu žalovaného. K

odvolaniu žalovaný predložil aj dôkaz, a to znalecký posudok a dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že
vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné ustáliť, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno.
Žalovaný sa nestotožnil ani so skutkovým zistením súdu prvej inštancie, že rozsah zmien na predmete
nájmu, s ktorým prenajímateľ súhlasil, je medzi stranami sporný. Poukázal na to, že žalobca rozsah
zmien počas konania nenamietal a túto skutočnosť nenamietal ani pri ohliadke predmetu nájmu za

účelom vypracovania znaleckého posudku. Rozsah zmien podľa žalovaného bol preukázaný svedeckou
výpoveďou pána F., ktorý uviedol „dohoda bola medzi žalovaným a AMT, že ak si to spravia a bude to na
vlastné náklady a nebudú trvalé zásady, ale odstrániteľné, tak mohli si to urobiť“. Žalovaný uviedol, že z
vyššie uvedeného vyplýva, že mal súhlas na všetky uskutočnené odstrániteľné zmeny, čo vyplýva aj zo
znaleckého posudku - a boli vykonané žalovaným. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 151 ods. 1 CSP,

podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

10. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatuje, že prenajímateľ dal súhlas
so zmenami predmetu nájmu, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov. Poukázal na str. § 667
ods. 1 Obč. zák. posledná veta, podľa ktorého ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal

sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa
zvýšila hodnota vecí. Pre posúdenie výšky uplatneného nároku dáva záver práve znalecký posudok,
pričom žalovaný zdôraznil, že rozsah zmien nebol medzi účastníkmi sporný. Pokiaľ súd prvej inštanciežalovanému vytýkal, že nepredložil faktúry a iné listiny a na druhej strane uviedol, že žalovaný má nárok
len na protihodnotu zhodnotenia predmetu nájmu, si protirečí.

11. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi náhradu
trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným existoval zmluvný
vzťah založený nájomnou zmluvou, existencia a platnosť ktorého nebola v prvoinštančnom konaní
žalovaným nikdy spochybnená. Rovnako v konaní nebola spochybnená ani výška nájomného vrátane

príslušenstva. Jedinou argumentáciou žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie bolo, že listom
zo dňa 18.12.2013 vyzval žalobcu na úhradu sumy vo výške 24 623 Eur (po odstránení časti hnuteľných
vecí sa hodnota znížila na sumu 18 761 Eur, teda po odstránení tých vecí, ktoré vedel doniesť a odniesť).
Obrana žalovaného teda spočívala iba v tom, že svoju pohľadávku chce započítať s pohľadávkou
žalobcu v časti, v ktorej sa vzájomne kryli. Podľa žalobcu ide iba o umelo vykonštruovanú pohľadávku
pozostávajúcu z údajného technického zhodnotenia predmetu nájmu.

12. Odvolaciemu súdu dal do pozornosti, že žalovaný v odvolaní účelne zavádza a uvádza nové
tvrdenia a dorába nové dôkazy. Tretia položená otázka znalcovi je otázkou, ktorú musel žalovaný doplniť
až po vyhlásení rozsudku, pričom takáto otázka je neprípustná a nemala by byť odvolacím súdom
posudzovaná. Pokiaľ sa týka argumentácie žalovaného o nevpustení znalca do priestorov, tak uvádza,

že v decembri 2016 sa bez ohlásenia objavil znalec na vrátnici spoločnosti, že ide obhliadať priestory.
Z dôvodu, že nebolo prítomné vedenie spoločnosti (vianočné sviatky a dovolenky), priamo na mieste
bol so znalcom dohodnutý náhradný termín, a to deň 09.01.2017. Znalec nadiktoval prítomným osobám
aká dokumentácia sa mu má pripraviť a žalobca všetku dokumentáciu na deň 09.01.2017 aj pripravil.
Dňa 09.01.2017 začal znalec požadovať ďalšiu dokumentáciu, ktorá sa nachádzala v archíve a znalec

nenotifikoval, že ju bude požadovať. Do pozornosti odvolaciemu súdu dáva tú skutočnosť, že žalovaný,
ale aj znalec v prvom rade mali záujem len obhliadnuť priestory a poskytnúť súčinnosť pri vstupe, až
dodatočne znalec žiadal dokumentáciu. Odvolací dôvod, že vypracovanie znaleckého posudku znalcom
zapríčinil žalobca sa nezakladá na pravde, pretože žalobca zabezpečil plynulé vykonanie obhliadky a
len na okrej uvádza, že žalovaný

so znalcom neboli na obhliadku pripravení, najmä s poukazom na fakt, že znalec ani nevedel, čo
potrebuje a čo chce. Oddialenie vyhotovenia posudku si podľa žalobcu privodil žalovaný sám. Žalobca
spochybňuje aj objektivitu súkromného znaleckého posudku, a to z dôvodu, že znalec v posudku
deklaruje, že rozsah vykonaných prác bol oboma stranami pri obhliadke potvrdený dňa 16.12.2016
a dňa 09.02.2016, keď žiadne deklarácie tohto typu zo strany žalobcu uskutočnené neboli, navyše

dňa 16.12.2016 sa žiadna obhliadka neuskutočnila, pretože znalec nebol ohlásený. Do pozornosti
odvolaciemu súdu ale tú skutočnosť, že žalovaný v konaní nenavrhol určiť zhodnotenie predmetu nájmu
ku dňu skončenia nájmu, v konaní len predkladal rozpisy a tabuľku, ktorými údajne zhodnotil predmet
nájmu. Podľa žalobcu zaujímavé je aj to, že v posudku predloženom k odvolaniu sa už znalec zaoberá
skutočnosťami, ktoré boli v odôvodnení rozsudku žalovanému pre neunesenie dôkazného bremena

vytknuté. Žalovaný nepreukázal ním vykonané konkrétne zmeny predmetu nájmu, ani kľúčový svedok
žalovaného D. F. okrem toho, že uviedol, že malo ísť o veci, ktoré možno doniesť a odniesť, bližšie
nekonkretizoval, ku ktorým zmenám bol daný súhlas prenajímateľa ani nedefinoval pojem odstrániteľné
zmeny. Ak si žalovaný neodstránil ním zabudované priečky, sám si spôsobil škodu a keďže podľa svedka
navrhovaného práve žalovaným sa malo jednať o veci, ktoré možno doniesť a odniesť, sadrokartónové

priečky medzi takého veci určite nepatria a na ich zabudovanie sa svedkom spomínaný ústny súhlas
definitívne nevzťahoval.

13.Podľažalobcužalovanýneuniesoldôkaznébremenopripreukázanísvojejpohľadávky,čododôvodu
a výšky ani to, či je vôbec spôsobilá na započítanie. Žalovaný má za to, že zhodnotenie nepreukázal

žalovaný, či sú alebo nie sú odstrániteľné, znalec síce v posudku uviedol, že ich možno považovať za
odstrániteľné, ale súd správne uviedol, že znalec nie je oprávnený posudzovať právne otázky tohto typu.
Navyše súkromný znalecký posudok je nový dôkaz predložený prvý krát až v odvolaní a ako takýto
dôkaz je neprípustný.

14. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.15. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1
CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa §

363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

16. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa

§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

17. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

18. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

19. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval v odvolacom konaní
v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP.

20. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s
poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a Zákona o
nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov žalobe vyhovel.

21. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom
prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením procesného
postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací
súd, preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné

vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 psím. a), b) CSP. Vychádzajúc z
obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy
upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore, o procesných právach a o procesných
povinnostiach a o predvolaní na nariadené pojednávanie za účelom prejednania veci. Postupom súdu
prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti strán sporu pred súdom, od 1.7.2016 k takému nesprávnemu

procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

22. V súlade s § 387 ods. 3 druhá veta CSP sa odvolací súd zaoberal podstatnými odvolacími tvrdeniami
žalovaného, za ktoré považoval tvrdenie, podľa ktorého súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,

keď zamietol návrh na vykonanie dôkazu, súkromného znaleckého posudku, ktorý bol spôsobilý objasniť
ďalšie relevantné skutkové zistenia a vyhodnotil ju ako nedôvodnú, bez opory v procesnom postupe
súdu prvej inštancie.

23. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie je názoru, že žalovaný v konaní nepreukázal

ním vykonané konkrétne zmeny predmetu nájmu, a ani svedok nekonkretizoval, ku ktorým zmenám
bol daný súhlas prenajímateľa. V konaní žalovaný nepreukázal o aké odstrániteľné zmeny malo ísť.
S názorom súdu prvej inštancie, že pre posúdenie zákonnosti fakturovaných položiek neboli potrebné
vedecké poznatky a tvrdenia žalovaného sa mohli preukázať v danom štádiu konania faktúrami,
dodacími listami a inými účtovnými dokladmi, sa odvolací súd stotožnil. Správny je aj záver súdu prvej

inštancie, že zodpovedanie otázky, o akú hodnotu by boli predmetné nebytové priestory zhodnotené, by
nepostačovalanapreukázanietvrdeníaskutočnostípotrebnýchprerozhodnutievovecisamej.Žalovaný
nenamietal určiť zhodnotenie predmetu nájmu ku dňu skončenia nájmu.24. Podľa § 209 ods. 1 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez
toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Podľa ods. 2, ak je spolu so žalobou predložený súkromný
znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec

si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto
dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Podľa ods. 3, ak sa súkromný
znalecký posudok vyhotovuje v priebehu konania, súd umožní znalcovi nahliadnuť do spisu alebo sa
inak oboznámiť s informáciami potrebnými na vypracovanie znaleckého posudku.

25. Od 01.07.2016 zákonom č. 160/2015 Z.z. vstúpilo do platnosti ustanovenie § 209 CSP, týkajúce
sa znaleckého dokazovania v sporovom konaní a zakotvenie znaleckého posudku zabezpečeného
stranou sporu mimo (alebo v priebehu) súdneho konania v systéme dôkazných prostriedkov. Jedná sa
o súkromný znalecký posudok, predložený stranou sporu bez toho, aby znalca ustanovil súd, pričom
o riešenie zodpovedajúce povahe kontradiktórneho sporu založeného na prejednávacom princípe, v
ktorom procesnú iniciatívu za výsledok sporu znášajú predovšetkým procesné strany. Ide o procesnú

aktivitu (teda nielen práva navrhovať dôkazy, ale aj povinnosť ich zabezpečiť) procesnej strany, a to aj
v oblasti zodpovedania otázky, ktorá sa v konaní rieši v súlade s princípami hospodárnosti, rýchlosti a
efektívnosti konania. Procesná aktivita v tomto smere bola na žalovanom a rozhodnutie vo veci samej
dňa 15.02.2017 v súlade s procesnými podmienkami konania a takýmto postupom nedošlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

Pokiaľ žalovaný spolu s odvolaním zaslal odvolaciemu súdu aj znalecký posudok č. 21/2017 zo dňa
18.05.2017 vypracovaný Ing. Miroslavom Margušom, J. B. Bagina č. 2297/9, Trenčín, tak odvolací súd
nemohol na tento prihliadnuť. Odvolací súd poukazuje na ust. § 154 CSP, podľa ktorého prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa dokazovanie končí. Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia
podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Odvolací súd konštatuje, že neboli
splnené podmienky citovaného ustanovenia. V danom prípade ide o nový dôkaz, predložený prvý krát
s odvolaním, a ako taký je neprípustný.

26. Pokiaľ sa týka uplatneného nároku žalobcu za prenajaté nebytové priestory - nájomné, tak obrana
žalovaného spočívala iba v tom, že chcel svoju pohľadávku započítať s pohľadávkou žalobcu v
časti vzájomného krytia. Samotné nájomné nebolo žalovaným namietané ani spochybnené a nebola
spochybnená ani výška nájomného. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel k
záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní svojej pohľadávky čo do dôvodu a

aj výšky a nepreukázal spôsobilosť započítania. Pred súdom prvej inštancie sa dokazovalo, či došlo
k technickému zhodnoteniu, ak áno, v akom rozsahu. Práve svedok žalovaného uviedol, že žalovaný
mal mať udelený ústny súhlas len na veci, ktoré si môže doniesť a odniesť. Správne konštatoval
súd prvej inštancie, že žalovaný „zhodnotenie“ nepreukázal t.j. či sú alebo nie sú odstrániteľné alebo
neodstrániteľné, a to vzhľadom už na vyššie uvedenú svedeckú výpoveď D. F. (svedok žalovaného).

Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj
vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc
zo zásady zodpovednosti za výsledok a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu, ako aj u
žalovaného. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu patrí proti žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).