Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Galanta
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marianna Hosťovecká
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/192/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313208487
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2313208487.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej
veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Česká republika, 130 00 Praha 3, K Červenému dvoru
3269/25A, IČO: 264 29 705, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova
4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: E. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX J., Q. B. XXX/XX, o
zaplatenie 996,- eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu zamieta.
Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca tlačivom A - žalobou na uplatnenie pohľadávky (vzor je prílohou nariadenia európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.1.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu) žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške
996,- eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 996,- eur od 22.5.2009 do zaplatenia, 6
% ročného úroku zo sumy 996,- eur od 25.9.2009 do zaplatenia a žiadal priznať aj zmenkovú odmenu
vo výške 1/3 % zmenkovej sumy vo výške 3,32 eura a náhradu trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavil žalovaný dňa 20.1.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ s tým, že disponuje len originálom zmenky a teda nemá
informácie o akýchkoľvek iných potencionálne existujúcich vzťahoch žalovaného a predchádzajúceho
majiteľa zmenky, ktorá bola v tomto konaní uplatnená. Do textu zmenky bol poňatý záväzok žalovaného
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 996,- eur spolu s
0,25 % denným zmenkovým úrokom od 22.5.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo pôvodného
zmenkového veriteľa spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25.
3. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom žalovaný doposiaľ uhradil 0,- eur. Keďže zmenková
suma je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal skutočnosť predloženia zmenky na
platenie zistiť verejnou listinou.
4. Súd mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre aplikáciu nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu.
5.Podľačl.2ods.1citovanéhonariadeniasatotižtotonariadenieuplatňujevobčianskychaobchodných
veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota
pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálunepresahuje2000,-eurbezakýchkoľvekúrokov,výdavkovanákladov.Neuplatňujesanajmänadaňové,
colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.
6. Podľa čl. 3 ods. 1 citovaného nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor,
v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom
štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.
7. Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o
to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že
vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.
8.Podľačl.5ods.2citovanéhonariadenia,podoručenísprávnevyplnenéhotlačivanávrhunauplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené v prílohe III.
9. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s
vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú
do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.
10. Podľa čl. 5 ods. 3 citovaného nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu
na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď,
pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.
11. Podľa čl. 5 ods. 4 citovaného nariadenia, do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo
tribunál odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.
12. Podľa čl. 7 ods. 1 citovaného nariadenia, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo
navrhovateľa v lehotách ustanovených v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s čl. 9 alebo,
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.
13. Podľa čl. 7 ods. 2 citovaného nariadenia, súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od
uskutočnenia ústneho pojednávania alebo po doručení všetkých potrebných informácií na vydanie
rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s čl. 13.
14. Podľa čl. 7 ods. 3 citovaného nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď´ dotknutej
strany v lehote ustanovenej v čl. 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
proti pohľadávke.
15. Po doručení vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súdu, jeho kópiu aj s prílohami a
vzorovým tlačivom C na odpoveď súd doručil žalovanému dňa 12.12.2013, ale tento vyplnené tlačivo
na odpoveď súdu nepredložil.
16. Tunajší súd uznesením zo dňa 5.2.2016 pod č. k. XC/XXX/XXXX - XXX, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňom 10.3.2016, čiastočne zastavil konanie na základe čiastočného späťvzatia žaloby (v
časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 996,- eur od 22.5.2009 do zaplatenia).
17. V Uznesení Krajského súdu v Trnave pod č.k. 10NCb/6/2013 - 19 zo dňa 25.6.2013. súd poukázal
na to, že aj keď si žalobca svojou žalobou uplatnil zaplatenie pohľadávky zo zmenky, prioritou je ochrana
práv spotrebiteľa, preto sa súdy musia dôsledne zaoberať všetkými okolnosťami prejednávaného
prípadu.18. Súd sa oboznámil s obsahom spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. 17Er/674/2010, ako aj ďalším
spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
19. Dňa 20.1.2009 bola uzatvorená písomná úverová zmluva č. 2560218, ktorou veriteľ - spoločnosť
Pohotovosť, s.r.o. poskytol v prospech žalovaného ako fyzickej osoby - spotrebiteľa spotrebiteľský úver
vo výške 500,- eur, ktorý sa tento zaviazal splatiť v celkovej sume 984,- eur v 12 mesačných splátkach
po 82,- eur počnúc dňom 17.2.2009. V zmluve nie je uvedený úrok, iba výška poplatku 484,- eur, bez
jeho konkretizácie a uvedenia RPMN, ako aj priemernej hodnoty RPMN. Spotrebiteľský úver prevzal
žalovaný dňa 20.1.2009.
20. Žalovaný dňa 20.1.2009 vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 996,- eur a zmenkový úrok vo
výške 0,25 % denne z tejto sumy od 22.5.2009. Uvedená zmenka bola vystavená ako vistazmenka a
bola opatrená doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a za
miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa a to spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že uvedená spoločnosť túto zmenku indosovala na rad žalobcu.
Z uvedenej listiny vyplýva, že ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto
vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis, pričom zmenková suma je vyjadrená
číslicami, ako aj slovami a dátum začiatku úročenia je v listine uvedená odlišným tlačeným písmom ako
zvyšok vzorového tlačiva.
21. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru obsahujú dohodu o vyplnení zmenky, v ktorej sa uvádza,
že na zabezpečenie dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z úverovej zmluvy voči veriteľovi
ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ.
Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy
sa v zmysle bodu 17 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4
po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo
časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal
splatný celý dlh.
22. Pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v
predmete poskytovania spotrebiteľských úverov a zmenka, na základe ktorej si navrhovateľ uplatňuje
svoj nárok, má v tomto prípade zabezpečovací charakter pôvodného právneho vzťahu majúceho povahu
vzťahu spotrebiteľského. Zmluva o úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporcom spĺňa všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy v súlade s ustanovením § 52 a nasledujúcich OZ,
nakoľko zo samotnej zmluvy vyplýva, že táto nebola uzatvorená s odporcom v rámci jeho podnikateľskej
činnosti, keďže v zmluve sa neuvádza obchodné meno či IČO odporcu, ale sú v nej uvedené iba údaje
odporcu ako fyzickej osoby - nepodnikateľa. Keďže spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
mal súd za preukázané, že odporca mal v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, na základe ktorej bola
vystavená predmetná zmenka, postavenie spotrebiteľa.
23. Keďže predmetom konania je spor zo zmenky, súd v prvom rade skúmal, či táto spĺňa všetky
náležitosti zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Zb. a to predovšetkým formálne náležitosti
zmenky uvedené v ustanovení § 75 citovaného zákona. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia
vlastná zmenka musí obsahovať:
1. označenie, že ide o zmenku, ktoré musí byť pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku,
v ktorom je táto listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.24. Nakoľko označenie zmenka je pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná, nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub odporcu zaplatiť určitú peňažnú sumu a je v nej
uvedenýúdajozročnosti,akoajúdajmiesta,kdesamáplatiť,tiežmenonakohoradsamáplatiť,vrátane
dátumu, miesta vystavenia zmenky a podpisu vystaviteľa, mal súd za to, že predmetná zmenka spĺňa
všetky formálne náležitosti zmenky predpokladané ustanovením § 75 zmenkového a šekového zákona.
Z rubovej strany zmenky bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ túto nadobudol indosamentom od
pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.
25. Na základe vyššie uvedených skutočností mal preto súd za preukázané, že zmenka slúži ako
zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu a preto napriek tomu, že v danom
prípade ide o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou
súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa (rozsudok Európskeho súdneho dvora pod sp.zn.
C - 419/2011 zo dňa 14.3.2013, Česká sporiteľňa, a.s. proti Geraldovi Feichterovi). Bez ohľadu na
skutočnosť, že predmetom konania sú nároky zo zmenky, súd sa musí zaoberať kauzálnymi vzťahmi
pôvodného zmenkového veriteľa a žalovaného. Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z, v súvislosti s
poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto
odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Spotrebiteľovi
musí byť poskytnutá ochrana pred neprijateľnými podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo
zmenky a je stále potrebné aplikovať článok 1 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž nemá
obligatórne náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 ZoSÚ čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov a teda spotrebiteľ by mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka túto skutočnosť
nezohľadňuje, dokonca umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne
(v danom prípade po čiastočnom späťvzatí vo výške 0,06 % denne, t.j. 21,9 % ročne). Takýto zmenkový
úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť v súlade s ustanovením
§ 39 a § 3 OZ. Dohoda o vyplňovacom práve zmenky je uvedená vo všeobecných úverových
podmienkach, teda vo formulári, ktorý spracoval právny predchodca navrhovateľa a odporca ich obsah
nemalmožnosťakokoľvekovplyvniť.Tátopodmienkatedanebolaindividuálnedojednanáanepochybne
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, keďže
nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje vymáhať i plnenia, ktoré sú uplatňované v rozpore so
zákonom.
26. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, (1)
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
27. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k) a ods. 5 OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.28. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
29. Podľa § 4 ods. 1 až 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
(3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
(4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.
30. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že na úverovú zmluvu uzatvorenú medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzatvorenú dňa 20.1.2009 pod č. XXXXXXX je potrebnéaplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej
uzatvorenia, v danom prípade od 20.1.2009.
31. Zmluva o spotrebiteľskom úvere v súlade s ust. § 4 citovaného zákona, musí mať písomnú formu s
tým, že každá zmluvná strana dostane aspoň jedno jej vyhotovenie zmluvy.
32.Zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostimusíobsahovaťajďalšiepodmienky
uvedené v ust. § 4 ods. 2 a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský
úver platnej ku dňu podpisu zmluvy.
33. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
34. Dohodu o vyplňovacom práve zmenky súd vyhodnotil za neprijateľnú zmluvnú podmienku
spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch účastníkov spotrebiteľského vzťahu
v neprospech spotrebiteľa.
35. Vyššie uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola vystavená predmetná
zmenka, neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle ust. § 4 ods. 2, ako je uvedené vyššie, teda sa
poskytnutý úver na základe tejto zmluvy v súlade s ust. § 4 ods. 3 citovaného zákona považuje za
bezúročný a bez poplatkov a teda žalovanému vznikla povinnosť iba vrátiť istinu poskytnutého úveru.
36. Zmenka túto skutočnosť nezohľadňuje, práve naopak umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške
0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Plnenie v uvedenej výške súd považuje za rozporné so
zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť v súlade s ust. § 39 OZ v spojení s ust. § 3 OZ.
37. Čiastočné späťvzatie žaloby nemá vplyv na posúdenie platnosti vystavenej zmenky, nakoľko súd
posudzuje platnosť ku dňu jej vystavenia.
38. Nakoľko súd dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyhodnotil za neprijateľnú podmienku s
poukazom na ust. § 53 ods.1 OZ, majúc za to, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú a
nepochybne spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech
spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom, bez
zohľadnenia práv spotrebiteľa. Ide o dojednanie neplatné v súlade s ust. § 53 ods. 5 OZ. V prípade ak
je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka, čo korešponduje aj
s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR zo dňa 6.5.2008 pod sp.zn. 4 Obo 161/2007.
Najvyšší súd v odôvodnení uviedol, že z neplatnej úverovej zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého
poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považoval zmluvu za priečiacu sa
dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku, nemohlo navrhovateľovi vzniknúť právo na
vyplnenie blankozmenky. Skutočnosť, že právny predchodca žalobcu postupuje v rozpore so zásadami
spotrebiteľského práva, preukazuje aj samotný list Európskej komisie z 25.4.2013 pod č. 2012/4165
adresovaný Slovenskej republike s upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského práva Európskej
únie s uvedením praktik obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., ktorá vymáha nezákonné pohľadávky
založené na nekalých podmienkach s konkrétnym uvedením blankozmeniek, zameraných na vyhýbanie
sariadnejjustičnejkontrole.Podľazáverovuvedenéholistuobchodnícivypĺňajúdoblankozmenieksvoju
nárokovanú sumu, hoci to právne predpisy o spotrebiteľských úveroch nedovoľujú a napriek skutočnosti,
že tieto pohľadávky nemajú oporu v právnych predpisoch a sú založené na nekalých podmienkach,
rozhodcovské súdy vynášajú rozsudky aj na základe uvedených zmeniek.
39. Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo
inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo
šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskomúvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.
40. Keďže predložená zmenka bola vystavená v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., pretože
presahuje najvyššiu prípustnú výšku, je absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na § 39 OZ.
Na absolútnu neplatnosť súd musí prihliadať ex offo.
41.NapodporutohtonázorujemožnépoužiťajpripomienkyEurópskejkomisiezodňa12.2.2014voveci
C-558/2013, kedy v bode 17 uviedla, že Smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje v prejednávanej veci,
nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia jej článku 9 jednoznačne
vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu
spotrebiteľa, pod ktorou je potrebné chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa zahŕňajúceho aj
povinnosť vnútroštátnych súdov, ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok.
42. Podľa bodu 19 spomínaných pripomienok, rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky by bolo
podľa komisie neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu, v
zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom
alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu
ochranu, ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá. Zároveň
navrhla aby na predloženú prejudiciálnu otázku Súdny dvor poskytol odpoveď, že článok 6 Smernice
Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a článok 4, 9 a 14
Smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych
opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, sa majú vykladať v tom zmysle,
že im odporuje právna úprava členského štátu akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá
vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky neumožňuje v zásade v žiadnej
fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej
podmienky a tiež prípadne porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia ročnej percentuálnej
miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla.
43. Prakticky žiaden nebankový úver nemôže byť zabezpečený zmenkou, ak je druhou stranou
spotrebiteľ. Ak jestvujú indície, že zmenka zabezpečovala úver/pôžičku pre spotrebiteľa, je treba
odmietnuť poskytnúť právnu ochranu lebo nový zmenečný veriteľ si mal preskúmať, či zmenka
zabezpečovala spotrebiteľský úver zvlášť za stavu, keď nadobudol desiatky či stovky takýchto zmeniek,
či ich nadobudol od subjektov, o ktorých je všeobecne známe, že sa ich predmetom činnosti je
poskytovanieúverov/pôžičiek(zneužitiepráva§17zmenkovéhoašekového zákona,neprípustnývýkon
práva).
44. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal aj z komentára k zákonu zmenkovému a šekovému od
Doc. Kotáska (Wolters Kluwer, 2012): „Výhod čl. I § 17 nepožívá ten věřitel, který směnku nezískal
řádným a poctivým způsobem. Vědomé jednání na škodu dlužníka není přitom jedinnou diskvalifikací
nového majitele směnky. Bez ohledu na subjektivní okolnosti bychom tak neměli přiznat postavení
chráněného majitele např. propojeným osobám (např. u indosace na dceřinou společnost). Podobné
odvážné závěry dovodila německý judikatura u tzv. spojených obchodů, při financování prodeje na
splátky prostřednictvím finanční instituce (tzv. C-Geschäft). Je zajímavé sledovat, jak ještě před úpravou
v zákoně o spotřebitelských úvěrech zohledňovala zájmy a specifické postavení spotřebitelů (přesněji
řečeno postavení každého dlužníka při koupi na splátky) německá směnečná judikatura. Uvedené
závěry byly převzaty i rakouskou judikaturou, a recepci stejných závěrů najdeme dokonce i v zemi
„konkurenčního“ směnečného systému - v USA. Rozhodnutí by mohlo být inspirací pro řešení některých
nešvarů, kterým čelí čeští spotřebitelé. V polovině šedesátých let v Německu nastavilo - byť velmi
odvážně - měřítka pro rozlišování „chráněných“ a „nechráněných“ převodů směnky. Nejde přitom o
samotnou aplikaci čl. I § 17. Soud nikde nedovozuje, že by indosatář - eskontní banka - jednala vědomě
na škodu dlužníka. Jádrem rozhodnut&iac ute; bylo věřitele vůbec k čl. I § 17 nepustit, neboť jeho jednání
při nabývání směnek obecně nemá požívat právní ochrany.“
45. Svoje rozhodnutie súd odôvodňuje aj jednoduchým matematickým porovnaním, keď žalovaný za
úver vo výške 500,- eur, ktorý je bezúčelový a bez poplatkov a teda jeho povinnosťou je vrátiť istinu 500,-eur, by mal na základe zmenky zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 996,- eur, zmenkový úrok vo výške
0,25 % denne (v dôsledku čiastočného späťvzatia potom len 0,06 %) zo sumy 996,- eura od 22.5.2009
do zaplatenia, úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 996,- eur od 25.9.2009 a aj zmenkovú odmenu vo
výške 3,32 eura, t.j. ku dňu rozhodnutia súdu celkovo 996,- eur + 6496,41 eura + 406,53 eura + 3,32
eura, t.j. 7902,26 eura (!!!), čo je nekalá praktika, ktorá nemôže požívať právnu ochranu.
46. Pre úplnosť súd poukazuje aj na nasledovnú skutočnosť´:
Súd pri skúmaní podmienok konania, na ktoré je podľa § 103 O.s.p. (účinný do 30.6.2016, s účinnosťou
od 1.7.2016 § 161 ods. 1 CSP) povinný prihliadať aj bez návrhu v každom štádiu konania zistil,
že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ ešte pred jej indosovaním uplatnil proti žalovanému
na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom Slovenskou rozhodcovskou, a.s. Rozsudkom č. k. J.
XXXXX/XX zo dňa 27.11.2009 rozhodcovský súd žalovanému uložil povinnosť, aby spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatil sumu 996,- eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne z
čiastky 996,- eur odo dňa 22.5.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy
996,- eur od 25.9.2009 do zaplatenia a trovy konania vo výške 264,34 eura. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť 14.12.2009 a dňa 17.12.2009 sa stal vykonateľným. Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37,
má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Vzhľadom
na to by rozhodcovský rozsudok zakladal prekážku právoplatne rozsúdenej veci, ktorá bráni súdu, aby
tú istú vec opätovne prejednal (§ 230 CSP).
47. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP,
pričom žalovaný bol v konaní úspešný, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli, preto mu ich náhradu
súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.