Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. marec 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517010766
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517010766.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Magdalény

Blažovej a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému T. A., stíhaného pre prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/204/2017 zo dňa 13.12.2017, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 22. marca 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp.
zn. 0T/204/2017 zo dňa 13.12.2017 vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému T. A., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom W., E.
č. 3, na slobode,

u k l a d á

podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zák. trest odňatia slobody vo
výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu podmienečne
odkladá a určuje sa skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
každého druhu vo výmere 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/204/2017 zo dňa 13.12.2017 bol
obžalovaný T. A. uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §

289 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že

dňa 12.11.2017 v čase o 22:20 hod. v Bratislave po U. ulici v smere na N. ulicu viedol osobné vozidlo
zn. Peugeot 306 s evidenčným číslom: BA-XXXRP, kde zišiel s vozidlom z cesty a narazil do stromu,
čim spôsobil škodu na vozidle patriacemu jeho otcovi- pošk. O. A., trvalé bytom E. 3, W., vo výške
neprevyšujúcu škodu malú, na čo bol následne kontrolovaný hliadkou PZ, pri ktorej bol v čase o 22:50
hodine podrobený dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu s pozitívnym výsledkom nameranej

hodnote 0,87 mg/1, následnou skúškou v čase o 23:13 hodine v hodnote 0,96 mg/1 a skúškou v čase
o 23:32 hodine v nameranej hodnote 0,91mg/l.
Za to mu bol podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 2, § 57 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, § 36
písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák. uložený peňažný trest vo výmere 600 (šesťsto) euro a podľa § 57 ods.3 Tr. zák., pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd obžalovanému
uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace. Zároveň bol obžalovanému podľa §
61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po

dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry. Prokurátor
podal odvolanie v neprospech obžalovaného a to len do výroku o treste. Namietal, že obžalovanému
nemal byť uložený peňažný trest, ale podmienečný trest odňatia slobody v kombinácii s trestom zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá. V tejto súvislosti poukázal na kriminálnu minulosť obžalovaného, ktorý
bol v roku 2009 odsúdený pre trestný čin podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na
trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov. Skúšobná doba podmienečného prepustenia mu uplynula
v auguste roku 2016. Už počas skúšobnej doby sa dopustil v troch prípadoch protiprávneho konania
kvalifikovaného ako priestupok a to priestupkov proti cestnej premávke a v roku 2016 priestupku
proti majetku. Na základe uvedeného je možné prijať záver, že obžalovaný sa z predchádzajúcich

sankcií nepoučil a naďalej pácha protiprávnu činnosť. Hodnota alkoholu, ktorá bola pri skutku nameraná
predstavuje takmer 2 promile, t. j. dvojnásobok minimálnej hodnoty pre posúdenie tohto konania ako
trestného činu. O enormnom ovplyvnení obžalovaného alkoholom svedčí aj to, že nedokázal udržať
vozidlo na vozovke a narazil s ním do stromu mimo cesty. Bolo veľkým šťastím, že svojím konaním
nespôsobil ešte väčšiu škodu na majetku, či ujmu na zdraví inej osobe. V kontexte uvedeného považuje

prokurátor uložený trest za neprimerane mierny a navrhuje, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody s trestom zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 roky.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že navrhuje, aby

krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol spôsobom, že obžalovanému
uloží podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky a zároveň trest zákazu
činnosti v trvaní 3 roky.

Obhajca obžalovaného uviedol, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa za správny a trest za

primeraný. Navrhuje odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný uviedol, že je mu ľúto, čo sa stalo. Prišiel o vodičské oprávnenie, čo značným spôsobom
ovplyvnilo jeho pracovnú pozíciu, avšak po skončení tohto trestu sa bude môcť vrátiť k svojmu
zamestnávateľovi.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že podané odvolanie prokurátora je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok ak je uložený trest
neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 2 Tr. por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z
dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové
rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený,
alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Odvolací súd konštatuje, že odvolanie prokurátora bolo zamerané len do výroku o treste s tým, že
výrok o vine nadobudol právoplatnosť už v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý prijal vyhlásenie
obžalovaného o vine. Obžalovaný T. A. bol teda rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn.
0T/204/2017 zo dňa 13.12.2017 právoplatne uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil tak, že dňa 12.11.2017 viedol

motorové vozidlo pod vplyvnom alkoholu (namerané hodnoty boli 0,87 mg/l, 0,96 mg/l a 0,91 mg/l),
pričom zišiel z cesty s motorovým vozidlom a narazil do stromu.Pokiaľ ide o výrok o treste, tak odvolací súd sa stotožnil s odvolacími námietkami prokurátora v tom
smere, že trest uložený súdom prvého stupňa je neprimerane mierny (§ 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por.)
Táto skutočnosť bola apelačným dôvodom na zrušenie výroku o treste. V tomto smere odvolací súd

konštatuje, že neprimeraným trestom v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. sa rozumie trest, ktorým
svojím druhom a výmerou síce formálne neporušuje ustanovenia Trestného zákona, ale v konkrétnom
prípade nezodpovedá hľadiskám rozhodným pre ukladanie trestu (§ 34 ods. 4 Tr. zák.).

V posudzovanom prípade je nutné najmä vzhľadom na spôsob spáchania trestného činu, jeho možné

následky, mieru zavinenia obžalovaného a osobu obžalovaného považovať uloženie peňažného trestu
pri dolnej hranici trestnej sadzby za neprimerane mierny trest, ktorý nedokáže viesť obžalovaného k
tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Krajský súd konštatuje, že pri ukladaní druhu trestu nie
je možné izolovane vychádzať iba zo skutočnosti, že obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti
priznal a jej spáchanie oľutoval, ale ukladaný druh trestu a jeho výmera musí zohľadňovať aj spôsob
spáchania činu, zavinenie obžalovaného, či predchádzajúce páchanie protiprávnych konaní zo strany

obžalovaného.

Odvolací súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého bol
obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom
v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 289 ods. 1 Tr. zák.) v rozpätí až na

jeden rok.

Krajský súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaný sa k
spáchaniu trestného činu priznal a svoj čin ľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a jednu priťažujúcu okolnosť
spočívajúcu v tom, že obžalovaný bol v minulosti právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného

trestného činu (§ 37 písm. m/ Tr. zák.). Vzhľadom k uvedenému nedošlo zákonom predpokladanej
úprave trestnej sadzby, t. j. k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby alebo k zvýšeniu dolnej hranice
trestnej sadzby o jednu tretinu.

Odvolací súd pri ukladaní druhu a výšky trestu vychádzal najmä z okolností prípadu, teda hlavne z

toho, že obžalovaný sa dopustil stíhaného trestného činu tak, že jazdil značne pod vplyvom alkoholu
(takmer dve promile), pričom obžalovaný vedel, že vedie motorové vozidlo po tom, ako užil alkoholické
nápoje. Obžalovaný teda vedome ignoroval pravidlá cestnej premávky (zákon č. 8/2009 Z. z.), ktoré
zakazujú vodičom jazdu bezprostredne potom, ako užívali alkoholické nápoje, respektíve v prípadoch,
kedy by mohli byť ešte ovplyvnení alkoholickými nápojmi. Z tohto pohľadu je bez významu, aké okolnosti

ho k vedomému porušeniu zákazu viesť motorové vozidlá pod vplyvom alkoholických nápojov viedli
(relevantnou okolnosťou by bolo len konanie v krajnej núdzi, o krajnú núdzu však v posudzovanom
prípade celkom zjavne nešlo). Odvolací súd pri zvažovaní druhu trestu vychádzal aj z toho, že v
priestupkovom konaní už bola v roku 2015 obžalovanému ukladaná majetková sankcia za priestupok
na úseku cestnej dopravy, ktorá však evidentne nemala žiadny prevýchovný účinok na obžalovaného,

keďže obžalovaný opätovne porušil pravidlá cestnej premávky a to úmyselne a navyše jeho ovplyvnenie
alkoholickými nápojmi bolo značné.

Pokiaľ ide o jazdu obžalovaného pod vplyvom alkoholu, tak výška nameranej hodnoty alkoholu v
dychu (cez 1 promile) bola tak vysoká, že vylučovala spôsobilosť obžalovaného riadne sa venovať

riadeniu vozidla a dostatočne rýchlo reagovať na iných prípadných účastníkov cestnej premávky.
Krajský súd v tejto súvislosti pripomína judikatúru Najvyššieho súdu, podľa ktorej vedenie motorového
vozidla vodičom, ktorý požil väčšie množstvo alkoholu, je potrebné považovať za činnosť, kde možnosť
ohrozeniachránenýchzáujmovvyplývaužzpovahyvozidla,ktorésvojouváhouamotorickousiloumôže
spôsobiť vážne deštrukčné účinky (R I/1966). V súdnej praxi sa pritom spravidla považuje za trestný čin

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky taký stupeň opojenia vodiča alkoholom, ak je vodičovi v čase
jazdy nameraná hladina alkoholu najmenej 1 promile (R 12/1985). Alkohol je pritom vo všeobecnosti
považovaný za návykovú látku, ktorá je spôsobilá nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho
ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie (§ 130 ods. 5 Tr. zák.). Obžalovaný
mal určite vedomosť o týchto účinkoch alkoholu, pretože na takéto poznanie nie je potrebné medicínske

vzdelanie, ale postačí len laická vedomosť kombinovaná s vedomosťou každého vodiča, že viesť
motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu je zakázané a takéto konanie môže spôsobiť vážne dopravné
nehody.Odvolací súd práve s poukazom na uvedené okolnosti prípadu úmyselné vedenie motorového vozidla
výrazne pod vplyvom alkoholu), ako aj na osobu obžalovaného (v minulosti sa už dopustil priestupku
na úseku cestnej premávky a bol už aj súdne trestaný za spáchanie závažného trestného činu na

nepodmienečný trest odňatia slobody) dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného, ktorý nedokáže
dlhodobo rešpektovať pravidlá cestnej premávky, čo vyvrcholilo tým, že viedol motorové vozidlo pod
vplyvom alkoholu, nebude postačovať len uloženie peňažného trestu (krajský súd opätovne pripomína,
že majetková sankcia bola v súvislosti s dopravným priestupkom ukladaná obžalovanému už v
minulosti v priestupkovom konaní a nemala na neho žiadny pozitívny vplyv). Uloženie peňažného

trestu obžalovanému súdom prvého stupňa bolo teda neprimerané a nedokáže obžalovaného viesť v
budúcnosti k tomu, aby viedol riadny život a nedopúšťal sa obdobných protiprávnych konaní. V tomto
smere preto neboli splnené podmienky na uloženie peňažného trestu v zmysle § 56 ods. 2 Tr. zák.,
nakoľko peňažný trest podľa tohto ustanovenia možno uložiť len vtedy, ak to umožňuje aj povaha
spáchaného prečinu, čo v posudzovanom prípade splnené nie je. Na strane druhej však odvolací súd
nemohol prehliadnuť typovú závažnosť spáchaného prečinu stanovenú zákonodarcom, ktorá v spojení

so zistenou poľahčujúcou okolnosťou vylučuje v danom prípade uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd uložil obžalovanému tzv. prevýchovný podmienečný
trestodňatiaslobodyvovýmere6mesiacovspodmienečnýmodkladomvýkonutrestunaskúšobnúdobu

v trvaní 18 mesiacov, pretože na takýto postup boli splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení
§ 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. (menšia závažnosť spáchaného prečinu, priznanie sa obžalovaného k
spáchanému skutku a jeho oľutovanie a predpoklad nápravy obžalovaného aj trestom odňatia slobody
nespojeným s jeho výkonom). Krajský súd uloženie uvedeného trestu kombinoval aj s uložením
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 roky, nakoľko prečin bol

spáchaný práve v súvislosti s vedením motorového vozidla, pričom výšku tohto trestu odvolací súd
stanovil pri dolnej hranici trestnej sadzby. Podľa názoru odvolacieho súdu tento druh trestu musel byť
v posudzovanom prípade uložený, nakoľko obžalovaný preukázal, že nerešpektuje dopravné predpisy
a vytvára tak ohrozenie pre ostatných účastníkov cestnej premávky. V tomto smere odvolací súd
primerane poukazuje aj na ustálenú judikatúru (napríklad R I./1966), ktorá konštatuje, že účelom trestu

zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu a preto jeho uloženie je plne
odôvodnené vtedy, keď páchateľ trestným činom v doprave vyvolá pochybnosť o svojej spoľahlivosti
alebo spôsobilosti k vedeniu motorových vozidiel. Závažným prejavom vodičskej nedisciplinovanosti je
najmä vedenie motorových vozidiel po požití alkoholu (či iných návykových látok), pričom spoločenský
záujem na ochrane ohrozených hodnôt vyžaduje, aby uloženie trestu zákazu činnosti bolo pravidlom

aj vtedy, ak nevznikne škodlivý následok, t. j. aj v prípadoch trestného činu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky. Neuloženie tohto druhu trestu páchateľom uvedeného trestného činu by malo byť len
výnimkou, odôvodnenou mimoriadnymi okolnosťami prípadu a doterajším spôsobom života páchateľa.
Odvolací súd konštatuje, že žiadne mimoriadne okolnosti prípadu v danej trestnej veci zistené neboli.

Odvolací súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery poukazuje aj na tzv. generálnu prevenciu trestu,
keď spoločnosť negatívne a pomerne citlivo vníma porušovanie dopravných predpisov nezodpovednými
vodičmi a to najmä porušenie zákazu viesť motorové vozidlá pod vplyvom alkoholických nápojov, či iných
návykových látok, ktoré často končia dopravnými nehodami so smrteľnými zraneniami iných účastníkov
cestnej premávky, ktorí sami pravidlá cestnej premávky žiadnym podstatným spôsobom neporušili. Trest

musí byť preto aj taký, aby odradil iných od páchania trestných činov, v danom prípade odradil iných
vodičov viesť motorové vozidlá pod vplyvom alkoholu.

Pokiaľ ide o námietky obžalovaného, že trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá mu sťaží život
ohľadne zamestnania, tak odvolací súd konštatuje, že týchto okolností si musel byť obžalovaný

vedomý aj v čase, keď úmyselne viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Ak tak aj napriek
tomu urobil, evidentne chcel podstúpiť riziko, že týmto konaním môže ohroziť svoje zamestnanie, či
vôbec skomplikovať si život stratou vodičského oprávnenia a tak prípadne ohroziť aj svoju finančnú
situáciu. Odvolací súd nevidí žiadny relevantný dôvod, prečo by mal k týmto okolnostiam prihliadnuť pri
určovaní druhu trestu, ak k nim neprihliadol ani obžalovaný, keď trestný čin páchal. Alebo povedané

inak, obžalovaný stratil vodičské oprávnenie a tým vystavil seba prípadným komplikáciám v obvyklom
spôsobe života nie v dôsledku trestu, ktorý mu je ukladaný v tomto konaní, ale v dôsledku toho, že ako
nezodpovedný vodič viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu.Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.