Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. máj 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/231/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414214108
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4414214108.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: O. O., nar. XX.X.XXXX, bytom
P., B. V. XX, proti žalovaným: 1./ Dražobná spoločnosť, a.s., so sídlom Bratislava, Gunduličova 3,
IČO: 35849703, zastúpený: STANĚK VETRÁK & PARTNERI s.r.o., so sídlom Bratislava, Vlčkova 18,
IČO: 36795038, 2./ Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Bratislava, Michalská 18, IČO:

36854140 a 3./ DIAMONDY, s.r.o. so sídlom Nové Zámky, Žerotínova bašta 1, IČO: 46759867, o určenie
neplatnosti dražby, o odvolaní žalovaného v 1./ rade proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo
dňa 23. októbra 2015, č. k. 17C/185/2014-294, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť
žalovanému v 1/ rade náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 ako súd prvej inštancie v zmysle § 12
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 23. októbra 2015,
č. k. 17C/185/2014-294 návrh (ďalej len „žaloba“ v zmysle § 131 CSP) zamietol. Navrhovateľovi (ďalej

len „žalobcovi“ v zmysle § 60 CSP) uložil povinnosť zaplatiť odporcovi v 1./ rade (ďalej len „žalovanému v
1./ rade v zmysle § 60 CSP) titulom náhrady trov konania sumu 337,94 eura k rukám právneho zástupcu
žalovaného v 1./ rade, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovanému v 2./ a žalovanému v
3./ rade náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 11 ods. 4, § 12 ods. 1, 2, § 16 ods. 6, § 21 ods.

2, 4, § 22 ods. 1, § 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „ZoDD“) a §
80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

3.1. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca sa svojou žalobou
doručenou Okresnému súdu Bratislava I. dňa 12. 03. 2013, ktorá bola Okresnému súdu Nové Zámky
postúpená a doručená dňa 09. 07. 2014, domáhal voči žalovaným v 1./ až 3./ rade určenia neplatnosti

dražby.

3.2. Žalobu odôvodňoval skutočnosťami, že zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č.
XXXX/XXXXXX/XXXX/USUXX zo dňa 18. 08. 2006 uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným v 2./
rade bolo zabezpečenie poskytnutého úveru vo výške 550 000,- Sk Správou katastra v B. Z. zapísané
záložné právo dňa 04. 01. 2007 pod V XXXX/XX k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu, ktoré boli

vedené na LV č. XXX, parc. reg. „C“ pre obec P., katastrálne územie W. U., parc. č. XXX/X. - zastavané
plochy o výmere 172 m2, parc. č. XXX/X- zast. plochy o výmere 91 m2, parc. č. XXX/X - zastavanéplochy o výmere 81 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy o výmere 48 m2, parc. č. XXX/X - záhrady
o výmere 1147 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy o výmere 46 m2, parc. č. XXX - orná pôda o
výmere 1956 m2 a stavby - dom so súp. č. XXXX postavený na parc. č. XXX/X, garáž so súp. č. XXXX

postavený na parc. č. XXX/X, letná kuchyňa so súp. č. XXXX postavená na parc. č. XXX/X a sklad so
súp. č. postavený na parc. č. XXX/X.

3.3. Vzhľadom k tomu, že žalobca nesplácal úver poskytnutý žalovaným v 2./ rade, tento si uplatnil
záložnéprávoformoudobrovoľnejdražby,ktorej1.kolobolokonanédňa 02.03.2011,najnižšiepodanie

bolo stanovené na sumu 21 300,- eur vychádzajúc zo znaleckého posudku znalca N.. L. L., č. 92/2010
z 14. 11. 2010, proti ktorému žalobca podal na Okresnom súde Bratislava I dňa 14. 02. 2011 návrh na
nariadenie predbežného opatrenia. Tento návrh súd zamietol. Toto kolo dražby bolo neúspešné. Druhé
kolo dražby sa uskutočnilo dňa 18. 10. 2011, odhad ceny nehnuteľnosti bol stanovený znalcom N.. L. L.
znaleckým posudkom č. 92/2010 s doplnením č. 104/2011 z 29. 07. 2011 na sumu 34 900,- eur, najnižšie
podanie bolo stanovené na sumu 26 175,- eur, o 25 % menej ako udáva znalecký posudok. Dražba bola

neúspešná. Pred 3. kolom dražby dal žalovaný v 1. rade vypracovať znalecký posudok znalcovi N.. J. U.
č. znaleckého posudku 67/2011 z 30. 12. 2011 a cena nehnuteľností stanovená uvedeným posudkom
bola 37 600,- eur, uvedený posudok pri dražbe použitý nebol. Tretie kolo dražby sa uskutočnilo dňa
13. 12. 2012. Odhad ceny nehnuteľnosti bol stanovený znalcom Ing. O. G., znaleckým posudkom č.
147/2012 z 04. 09. 2012 na sumu 29 300,- eur. Najnižšie podanie bolo stanovené na sumu 26 975,-

eur. Uvedenej dražby sa zúčastnili dvaja záujemcovia a nehnuteľnosť bola vydražená za cenu 26 200,-
eur žalovaným v 3. rade. Žalobca dôvodil, že dražobník konal s neprimeranou pohnútkou pri výkone
záložného práva a snažil sa nehnuteľnosť predať za cenu, ktorá by pokryla výšku dlhu a v tomto zmysle
aj inštruoval objednaných znalcov na vypracovanie znaleckého posudku. Podľa žalobcu vyvolávacia
cena dražených nehnuteľností mala byť podstatne vyššia, tak ako je primeraná v danej lokalite (pričom

poukázal na zásady o spôsobe predaja a prenájmu pozemkov vo vlastníctve Mesta P. z 20. 05. 2011 )
a patričnej informovanosti potencionálnych záujemcov o kúpu.

3.4. Ďalej dôvodil, že podľa notárskej zápisnice spísanej na notárskom úrade Y.. Q. L. č. N 4/2007,
Nz782/2007z09.01.2007došlomedzioprávnenouapovinnouosoboukdohodeooprávnenízáložného

veriteľa predať založené nehnuteľnosti exekúciou podľa z. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti, a preto výkon záložného práva mal byť uskutočnený práve touto formou. Uviedol,
že žalovaný v 3. rade mu ponúkol nájom v týchto nehnuteľnostiach za neprimerane vysokú cenu
250,- eur mesačne alebo spätné odkúpenie nehnuteľností za cenu o 10 000,- eur vyššiu oproti tej,
za akú nehnuteľnosti vydražil, a preto bol nútený vypratať tieto nehnuteľnosti. Z uvedených dôvodov

žalobca nadobudol presvedčenie, že všetky vykonané dražby predmetných nehnuteľností boli neplatné
a žalovaní konali po vzájomnej dohode s pohnútkami, ktoré sa nezlučujú s dobrými mravmi, pričom ich
snaha predať nehnuteľnosť nesmerovala k získaniu primeranej ceny aká je obvyklá v danej lokalite a
svojím konaním tak žalobcovi spôsobili značnú ujmu.

4. Uznesením Okresného súdu Bratislava I z 31. 07. 2013, č. k. 7C/52/2013-34 súd priznal žalobcovi
oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.

5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie, že v danom prípade je žaloba žalobcu nedôvodná. Z
predloženej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXX/XXXXXX/XXXX/USUXX z 16.

08. 2006, uzatvorenej medzi záložným veriteľom (žalovaným v 2./rade) a záložcom (žalobcom) mal súd
za preukázané, že v zmysle čl. II. uvedenej zmluvy bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve záložcu uvedeným v čl. III. zmluvy, a to rodinnému domu na parc. č. XXX/X so súp. č. XXXX,
garáž na parcele XXX/X súp. č. XXXX, letná kuchyňa na parc. č. XXX/X so súp. č. XXXX, sklad na parc.
č. XXX/X so súp. č. XXXX, parcela S. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 172 m2, parcela

S. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 91 m2, parcela S. č. XXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 81 m2 a parcela S. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 48 m2, parcela
S. č. XXX/X- záhrady o výmere 1147 m2 a parcela S. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
46 m2, parcela S. č. XXX - orná pôda o výmere 1956 m2 zapísané na LV č. XXX vedenom Správou
katastra B. Z., obec P., W. územie W. U. na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi

vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytnutí Úveru reg.č.XXXX/XXXXXX/XXXXUSUXX, uzatvorenej dňa 18.
08. 2006 vo výške 550 000,- Sk, a to zabezpečenie splatenia istiny úveru a príslušenstva ako aj spôsoby
realizácie záložného práva.6. Žalobca vo svojom návrhu zo dňa 07. 03. 2013 namietal znalecké ohodnotenie dražených
nehnuteľností, keď uvádzal, že žalovaný v 1. rade konal s neprimeranou pohnútkou pri výkone
záložného práva nehnuteľnosti predať za cenu, ktorá by pokryla výšku dlhu a v tomto zmysle inštruoval

objednaných znalcov na vypracovanie znaleckých posudkov. Z predložených notárskych zápisníc, ako
aj predložených doručeniek a znaleckých posudkov bolo preukázané uskutočnenie troch kôl dražieb. Z
predložených dôkazov mal súd za preukázané, že žalovaný v 1./ rade v súvislosti s vykonanými tromi
kolami dražby zabezpečil postup pri realizácii dobrovoľnej dražby v súlade s ustanoveniami ZoDD a
zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby v súlade s § 12 ods. 1 cit zákona, o čom svedčia predložené

znalecké posudky, a to č. 92/2010 vypracovaného znalcom N.. L. L. dňa 14. 11. 2010 a jeho doplnenie
č. 104/2011 k znaleckému posudku č. XX/XXXX vypracovaný znalcom Ing. L. L. dňa 29. 07. 2011, ďalej
č. 67/2011 vypracovaného znalkyňou N.. J. U. z 01. 12. 2011 a znalecký posudok č. 147/2012
vypracovaný znalcom N.. O. G. z 06. 08. 2012, ktoré vypracovali nestranní a nezávislí znalci v zmysle
vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a zákona č. 382/2004 o
znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, pričom znalec priamo zodpovedá za stanovenie všeobecnej

hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom, pričom znalecký posudok v deň konania dražby
nesmie byť starší ako 6 mesiacov, v dôsledku čoho bolo následne potrebné vypracovať nový znalecký
posudok pre účely dražby.

7.1. Z dražobných listov považoval súd za preukázané, že žalovaný v 1./ rade v súlade s § 11 ods. 4

ZoDD inzeroval dražbu predmetných nehnuteľností a v súlade s § 16 a § 22 tohto zákona vykonal všetky
tri kolá dražieb a zabezpečil ich riadny priebeh. Cena dosiahnutá vydražením zodpovedala súčinnosti
vlastníka a výška najnižšieho podania a suma dosiahnutá vydražením zodpovedala ustanoveniam §
16 ods. 6 ZoDD, pričom súd nezistil pri výkone vyššie uvedených dražieb vykonaných dražobníkom
porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a predovšetkým v konaní nemal

za preukázané, že by žalovaní v 1./ a v 2./ rade konali pri výkone dražby s úmyslom pôsobiť na
osoby znalcov pri vypracovaní znaleckých posudkov a že by znalcov nejakým spôsobom ovplyvňovali.

7.2. Zároveň súd poukázal na to, že žalobca dostatočne nepreukázal naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej 13. 12. 2013, pretože v návrhu z 07. 03. 2013 namieta len

výšku ceny určenej znaleckým posudkom, ktorá je východiskom pre stanovenie najnižšieho podania a
vo svojom návrhu ani neuviedol, porušením ktorých ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách mal
byť dotknutý na svojich právach. Za určenie hodnoty nehnuteľnosti znaleckým posudkom dražobník a
ani žalobca dražby nezodpovedá, pretože jediným zodpovedným za vypracovanie znaleckého posudku
je znalec sám. Žalovaný v 2./rade disponuje vykonateľným exekučným titulom - platobným rozkazom

Okresného súdu Nové Zámky 13RO/450/2011 z 13. 01. 2012, na základe ktorého podal dňa 27. 11.
2014 návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Y. T., ktorý dňa 30. 03. 2015 vydal
poverenie na vykonanie exekúcie a ak by aj súd určil, že dražba nehnuteľností je neplatná, žalobca by
sa nezbavil záväzku voči žalovanému v 2./ rade, či nemožnosti vykonania opätovnej dražby.

8.1. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 142 ods. 1 OSP. Poukázal na to, že
žalovaný v 1./ rade si uplatnil trovy konania vo výške 2 054,60 eura za 4 úkony právnej služby, keď pri
určení odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z tarifnej hodnoty vo výške ceny vydraženia
predmetných nehnuteľností dosiahnutej v dobrovoľnej dražbe, t. j. 26 200,- eur. Žalovanému v 1./ rade
úspešnému v konaní priznal súd náhradu trov konania vo výške 337,94 eura, ktoré pozostávajú z trov

právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci, a to prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej
porady z 12. 09. 2013, vyjadrenie k žalobnému návrhu z 13. 09. 2013, doplňujúce vyjadrenie z 30. 06.
2015 a z 20. 10. 2015, a to v zmysle § 13a ods. 1 písmeno a/, c/ Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky
(keď predmetom konania je určovacia žaloba) po 60,07 eura za rok 2013 a 64,54 eura za rok 2015, 2

x 7,81 eura režijný paušál za rok 2013 a 2 x 8,39 eura režijný paušál za rok 2015 v zmysle § 16 ods. 3
vyhlášky. Odmenu a režijný paušál bolo potrebné navýšiť o 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky.

8.2. Žalovaným v 2./ a 3./ rade súd náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnili a ani
im žiadne nevznikli.

9.1. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o náhrade trov konania žalovanému v 1./ rade podal v
zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. /rade, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti zmenil tak, že žalobca je povinný uhradiť žalovanému v 1./ rade trovy konania predsúdom prvej inštancie vo výške 1 540,60 eura na účet právneho zástupcu žalovaného v 1./ rade do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

9.2. Ďalej žiadal, aby odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť uhradiť žalovanému v 1. rade náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 514,22 eura na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

10.1. Odvolateľ namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd na určenie základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta
za úkony právnej služby aplikoval § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pričom vychádzal z toho, že
hodnotu veci nie je možné vyjadriť v peniazoch. Dodal, že súd prvej inštancie sa formalisticky priklonil
k uvedenému ustanoveniu bez toho, aby sa zaoberal tým, či sú splnené podmienky na aplikáciu § 11
ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky, a to že nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch alebo
ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

10.2. Odvolateľ konštatoval, že pri vyčíslovaní odmeny advokáta za právne služby poskytnuté
žalovanému v 1./rade v konaní o neplatnosť dražby bola ako tarifná hodnota veci použitá peňažná suma
zodpovedajúca výťažku dražby, resp. hodnota udeleného príklepu, a to 26 200 eura. V danej veci možno
hodnotu nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania vyjadriť v peniazoch, a teda aplikácia § 11 ods. 1

písm. a/ je vylúčená. Do pozornosti odvolacieho súdu dal uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 04. 07.
2012 sp. zn. II. ÚS 226/2012 a nález Ústavného súdu SR zo dňa 16. 05. 2012 sp. zn. I. ÚS 119/2012. Z
uvedenýchrozhodnutívyplýva,ženiejevecnesprávne,keďsúdvychádzavkonaníourčenieneplatnosti
dobrovoľnej dražby pri vyčíslovaní náhrady trov právneho zastúpenia z tzv. neurčitku. V nadväznosti na
judikatúru Ústavného súdu SR bola vykonaná zo strany Ministerstva spravodlivosti zmena § 10 ods. 2

cit. vyhlášky, a to vyhláškou MS SR 184/2013 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 01. 07. 2013.

10.3. Vychádzajúc z osobitného charakteru konania o neplatnosť dražby považoval žalovaný v 1./ rade
za hodnotu veci cenu dosiahnutú vydražením, t. j. hrubú hodnotu príklepu, ktorá je dôsledkom verejného
dražobného procesu. V danom prípade je táto hodnota suma 26 200 eur, čo umožňuje objektívne

stanoviťhodnotuvecinielenvovzťahukžalobcoviakopôvodnémuvlastníkovi,aleajvovzťahukžalobou
ohrozenému dobromyseľnému vydražiteľovi, ktorý túto sumu za predmet dražby riadne zaplatil.

10.4. Ďalej odvolateľ poukázal na § 10 ods. 2 cit. vyhlášky v zmysle novely tohto ustanovenia účinnej
od 01. 07. 2013, z dikcie ktorého ustanovenia vyplýva, že je rozdiel, ak advokát poskytuje svoje služby v

konaní,ktoréhopredmetmázanedbateľnúhodnotuavoveci,kdejehodnotapredmetukonaniavovýške
26200eur.Vdanejvecisavediesporoneplatnosťdražby,atedasporsatýkapriamovlastníckehopráva
k nehnuteľnosti o vlastníctvo ktorých sa strany sporia a ktoré nadobudol vydražiteľ príklepom licitátora.
Toto vlastnícke právo je viazané na konkrétnu nehnuteľnosť, ktorej cenu je možné určiť bez akýchkoľvek
ťažkostí. Vzhľadom k uvedenému tam, kde sa vedie spor o nehnuteľnosti, ktorých vlastnícke právo môže

byť rozhodnutím súdu priamo dotknuté, je správne, aby bola odmena určovaná s ohľadom na hodnotu
veci, ku ktorej hrozí vydražiteľovi strata vlastníckeho práva, pretože s tým je vyššia aj zodpovednosť
advokáta za kvalitu poskytovaných právnych služieb.

11.Záveromsiodvolateľvyčísliltrovyodvolaciehokonaniavzmysle§10ods.2cit.vyhláškyvychádzajúc

pritom z tarifnej hodnoty vo výške ceny dosiahnutej vydražením v dobrovoľnej dražbe, t. j. 26 200 eur,
a teda odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 419,94 eura bez DPH. odvolacie trovy
si vyčíslil za písomné podanie na súd, ktorým je odvolanie, t. j. vo výške 419,94 eura + režijný paušál
vo výške 8,58 eura + 20 % DPH, čo je celkovo 514,22 eura. Trovy konania pred súdom prvej inštancie
si uplatnil za 3 úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady

s klientom, vyjadrenie k žalobnému návrhu zo dňa 13. 09. 2013 a doplňujúce vyjadrenie zo dňa 30.
06. 2015, režijný paušál 2 x 7,81 eura a 1 x 8,39 eura. Žalovaný v 1. rade si uplatnil aj 20 % DPH.
Celkovo trovy konania pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom predstavujú podľa vyčíslenia
sumu 2 054,82 eura.

12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, §
380 CSP prejednal odvolanie žalovaného v 1./ rade bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods.1 CSP a contrario a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej častivýroku o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému v 1/ rade náhradu trov konania je vecne správny, preto
ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

13. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca podal dňa 12. 03. 2013 na Okresnom
súde Nové Zámky žalobu, ktorou sa proti žalovaným domáhal začatia konania o určenie neplatnosti
dražby.Žiadalsúdprvejinštancie,abyurčil,žedražbanehnuteľnostíevidovanýchnaLVč.XXXvedenom
Správou katastra v B. Z. pre obec P. a katastrálne územie W. U., vedená dražobníkom - žalovaným v
1./ rade je neplatná.

14. Dôvodil tým, že zmluvou o zriadení záložné práva k nehnuteľnosti č.
XXXX/XXXXXX/XXXX/USUXX zo dňa 18. 08. 2006 , uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným v 2./
rade bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam evidovaným na vyššie uvedenom liste vlastníctva,
a to na zabezpečenie poskytnutého úveru vo výške 550 000,- Sk. Záložné právo bolo zapísané dňa 04.
01. 2007 pod č. V XXXX/XX. Žalobca uviedol, že nehnuteľnosti boli v dražbe predané pod cenu, ktorá je

primeraná predaju uvedených nehnuteľností a poukázal na skutočnosť, za akú cenu predávalo mesto P.
svoje nehnuteľnosti. Podľa jeho názoru dražobník vo veci konal s neprimeranou pohnútkou pri výkone
záložného práva a snažil sa nehnuteľnosť predať za cenu, ktorá by pokryla len výšku dlhu a v tomto
smere inštruoval aj znalcov, ktorý v predmetnej veci vypracúvali pri výkone dražby znalecké posudky
na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Mal za preukázané, že vyvolávacia cena uvedených

nehnuteľností mala byť podstatne vyššia. Poznamenal, že žalovaný v 3. rade mu ponúkol možnosť bývať
v nehnuteľnosti za nájom, ktorý je neprimeraný alebo mohol nehnuteľnosti spätne odkúpiť za cenu o 10
000,- eur vyššiu ako ich žalovaný v 3. rade vydražil. S poukazom na uvedené skutočnosti mal žalobca
za to, že vykonaná dražba je neplatná a žalovaní konali po vzájomnej dohode s pohnútkami, ktoré sa
nezlučujú s dobrými mravmi, pričom ich snaha predať nehnuteľnosť nesmerovala k získaniu ceny, aká

je obvyklá v danej lokalite, čím bola žalobcovi spôsobená značná ujma.

15. Žalovaní v 1./ a 2./ rade sa k podanej žalobe vyjadrili a žalobu žiadali zamietnuť z dôvodu, že dražba
prebehla v súlade so zákonom a neboli porušené žiadne ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách.

16. Súd prvej inštancie následne vykonal dokazovanie, z ktorého vyplýva, že neprišlo k žiadnemu
porušeniu zákona pri výkone dražby nehnuteľností, ktoré boli predmetom záložného práva na
zabezpečenie úveru žalobcu poskytnutého žalovaným v 2./ rade a v dôsledku uvedeného žalobu
žalobcu v celom rozsahu zamietol. Rozsudok vo výroku o veci samej je už právoplatný a nie je
predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Predmetom odvolacieho konania bol odvolaním žalovaného

v 1./ rade napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie o povinnosti žalobcu zaplatiť náhradu trov konania
žalovanému v 1./ rade v sume 337,94 eura.

17. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania žalovaného v 1./ rade nevykazuje žiadne

nedostatky odôvodňujúce procesný postup v zmysle § 389 ods. 1 CSP, teda, že by odvolací súd v
dôsledku podaného odvolania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania
a nové rozhodnutie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť
žalovanému v 1./ rade trovy konania vo výške 337,94 eura je vecne správne.

18. S účinnosťou od 1. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

19. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.Podľa § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za

vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 OSP platného a účinného do 30. 06. 2016, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,

súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal.

Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré

vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

20. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

21. Civilný sporový poriadok zavádza novú definíciu trov konania, pričom za trovy konania sa podľa

novej právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t.j. v období od začatia konania
(pozri § 156 CSP) do jeho skončenia. Je teda irelevantné, že určité výdavky vznikli v bezprostrednej
súvislosti s týmto konaním, no pred jeho začatím (napr. v súvislosti s predžalobnou výzvou), pretože je
vylúčené takéto výdavky považovať za trovy konania, keď nevznikli počas prebiehajúceho konania. Ak
strana mala takéto výdavky, tieto by mohli byť v niektorých sporoch posúdené ako náklady spojené s

uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ.

22. Nová právna úprava druhy trov konania nevymedzuje ani príkladným výpočtom, ako to bolo v
ustanovení § 137 OSP. Trovami konania spravidla budú hotové výdavky strán a ich zástupcov ako
cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy

dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní
vznikli, mohli považovať za trovy konania, musí byť splnená aj ďalšia požiadavka, a to, že musia byť
preukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévsúvislostisuplatňovanímalebobránenímprávavtomto
konaní. Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania
a priznať ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262

CSP. by mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním
alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti s procesným
postojom strany k predmetu konania; ich vynaložením sa musí sledovať buď procesné presadzovanie
uplatneného nároku, alebo procesná obrana proti takémuto nároku (pozri nález Ústavného súdu SR z
31. júla 2008, sp. zn. IV. ÚS 147/08).

23.Každú jednu zložku výdavkov, teda aj každý úkon právnej služby, ak je strana (či iný subjekt)
zastúpená advokátom, musí súd posudzovať samostatne. Dôležitou je tiež požiadavka, aby výdavky,
ktoré majú byť považované za trovy konania, boli aj skutočne vynaložené v konaní, teda nemôže ísťnapríklad len o pohľadávku štátu na zaplatenie súdneho poplatku; vyrubený súdny poplatok na to, aby
mohol byť považovaný za trovy konania, musí byť aj zaplatený. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania
splnenia predpokladov pre posudzovanie výdavkov ako trov konania leží na strane sporu.

24. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Zmyslom
a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane náhradu
tých trov konania, ktoré účelne vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť
nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon; tieto sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých
zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov
konania podľa § 257 CSP (porovnaj napr. II. ÚS 31/04). Pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle §
255 CSP v spojitosti s § 251 CSP platí, že sa hradia len preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky a že sa právo na náhradu trov konania riadi mierou procesného úspechu.

25. Trovy vynaložené účastníkom konania (pozn. - teraz stranou) v spore musia byť v príčinnej
súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné
presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť
sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s
ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a

trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na
účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok, a to aj keď má účastník
(pozn. - teraz strana) nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon
alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne; to platí aj pre trovy právnej služby (Uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 481/2015 zo 6. októbra 2015).

26. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

27. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmal dôvodnosť podaného odvolania,
pričom dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový

stav veci a v nadväznosti na zistené skutočnosti vo veci správne rozhodol, keď procesne úspešnému
žalovanému v 1./ rade priznal náhradu trov konania vo výške 337,94 eura, na náhradu ktorých zaviazal
žalobcu, ktorý nebol v konaní procesne úspešný. Odvolací súd sa v ďalšom konaní obmedzil len na
posúdenie námietok žalovaného v 1. rade uvedených v odvolaní.

28. Podľa § 9 ods. 1 a 2 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z.“), základná sadzba tarifnej
odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov
právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Základná sadzba
tarifnej odmeny sa môže znížiť alebo zvýšiť v prípadoch uvedených v tejto vyhláške.

Podľa § 10 odsek 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., ak nie je ustanovené inak, základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je

do 165,97 eura 16,60 eura,

nad 165,97 eura do 663,88 eura 16,60 eura
+ 1,66 eura
za každých aj začatých 33,19 eura
prevyšujúcich sumu 165,97 eura,
nad 663,88 eura do 6 638,78 eura 41,49 eura

+ 9,96 eura
za každých aj začatých 331,94 eura
prevyšujúcich sumu 663,88 eura,
nad 6 638,78 eura do 33 193,92 eura 220,74 eura
+ 16,60 eura

za každých aj začatých 1 659,70 eura
prevyšujúcich sumu 6 638,78 eura,
nad 33 193,92 eura 486,29 eura
+ 6,64 euraza každých aj začatých 3 319,39 eura
prevyšujúcich sumu 33 193,92 eura.
Podľa§10ods.2vyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanie

právnych služieb, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia
alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej
služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej
vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo
práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového

základuzakaždýúkonprávnejslužby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,aksanajejnáhrade
s klientom osobitne nedohodol.

Podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného

predpisu.

29.Žalovanýv1./radesivpodanídoručenomsúduprvejinštanciedňa22.10.2015vyčísliltrovykonania
celkovo vo výške 2 054,60 eura. Trovy konania pozostávajú z odmeny za 4 úkony právnej služby, a to
prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 12. 09. 2013, podanie písomného

vyjadrenia k žalobnému návrhu zo dňa 13. 09. 2013, písomné podanie na súd ako doplňujúce vyjadrenie
zo dňa 30. 06. 2015 a písomné podanie na súd ako doplňujúce vyjadrenie zo dňa 20. 10. 2015. Ďalej si
uplatnil režijný paušál za rok 2013 vo výške 2 x 7,81 eura a za rok 2015 vo výške 2 x 8,39 eura. Právny
zástupca žalovaného v 1. rade určil tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby vo výške 419,94 eura,
vychádzajúc pritom z hodnoty príklepu 26 200,- eur (§ 10 ods. 1 cit. vyhlášky). Právny zástupca si ďalej

uplatnil aj DPH vo výške 20 %.

30. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania mal za preukázané, že právny zástupca
žalovaného v 1./ rade si náhradu trov konania nevyčíslil v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, keď pri výpočte odmeny za jeden

úkon právnej služby vychádzal z § 10 ods. 1 cit. vyhlášky. Súd prvej inštancie zastáva ten právny
názor, že vzhľadom k predmetu konania, ktorým je určenie neplatnosti dražby je predmet konania, ktorý
nemožno vyčísliť v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Vychádzajúc z
uvedeného súd prvej inštancie vychádzal pri stanovení tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z
§ 11 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky, a to že tarifná odmena je vypočítaná ako 1/13 z výpočtového základu.

V nadväznosti na vyčíslenie trov konania súd priznal žalovanému v 1. rade odmenu za 2 úkony právnej
služby (prevzatie a príprava veci, vyjadrenie sa k žalobnému návrhu) v roku 2013 (2 x 60,07 eura) + 2x
režijný paušál á 7,81 eura a odmenu za 2 úkony právnej služby (2x doplňujúce vyjadrenie k žalobnému
návrhu) v roku 2015 (2 x 64,53 eura) + 2x režijný paušál á 8,39 eura. Ďalej súd priznal aj nárok na
priznanie 20 % DPH v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhlášky. Vychádzajúc z uvedeného súd celkovo priznal

náhradu trov konania vo výške 337,94 eura.

31. Žalovaný v 1./ rade poukazujúc na vyčíslenie trov konania a následné priznanie výšky trov konania
súdom prvej inštancie sa domnieva, že prišlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď súd prvej
inštancie pri výpočte tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z ust. § 11 ods. 1 písm.

a/ cit. vyhlášky.

32. Odvolací súd vychádzajúc z ustanovení Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb a z ustanovení Civilného sporového poriadku, prihliadnuc
pritom na rozhodovaciu a ustálenú prax súdov konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej

inštancie.

33. V každom konkrétnom prípade je však potrebné skúmať, či možno predmet právneho úkonu oceniť
a v súvislosti s tým určiť i výšku náhrady trov konania. Odvolací súd reagujúc na námietku žalovanéhov 1./ rade uvádza, že predmetom konania bol určovací petit- určenie neplatnosti dražby. Konanie o
určenie neplatnosti právneho úkonu, resp. právnej skutočnosti súd prvej inštancie správne vyhodnotil
ako predmet konania, ktorý nemožno vyčísliť v peniazoch.

34. V tomto smere ďalej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 18/2008 z 30.
novembra 2009, v ktorom sa uvádza, že výpočet trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z odmeny
advokáta a náhrad jeho hotových výdavkov sa spravuje vyhláškou č. 655/2004 Z. z., ktorá sama však
otázku možnosti určenia hodnoty sporu v prípade konania o určenie platnosti alebo neplatnosti právnych

úkonov na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nerieši. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (tzv. stará advokátska vyhláška) túto otázku výslovne upravovala vo svojom ustanovení § 13 ods.
7, podľa ktorého vo veciach určenia platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov, vo veciach určenia,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, pri preskúmavaní rozhodnutí iných orgánov, ak je ich
predmetom vec, právo alebo plnenie oceniteľné peniazmi, patrí základná sadzba tarifnej odmeny určená

podľa odseku 1 z hodnoty tejto veci, práva alebo výšky tohto plnenia. Ustanovenie § 13 ods. 7 vyhl.
č. 163/2002 Z. z. však nemožno aplikovať na výpočet odmeny advokáta podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z.,
platnej a účinnej v čase celého konania vo veci. V zmysle ustálenej súdnej praxe, ako
aj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky, sa základ pre výpočet trov právneho
zastúpeniaurčujenazákladerovnakýchkritérií,akozákladprevýpočetsúdnehopoplatkuvyrubovaného

vo veci. Tento postup reflektuje jednotu základu pre všetky druhy trov konania, ktorých výška sa odvíja
od hodnoty sporu.

35. V danej veci však nemožno opomenúť, že predmetom konania je určenie neplatnosti dražby, teda
určenie neplatnosti právnej skutočnosti, pričom toto konanie zahŕňa posúdenie, či je preskúmavaná

skutočnosť urobená v súlade s príslušnými právnymi predpismi, čo predstavuje skutočnosť objektívne
neoceniteľnú peniazmi. Pri výpočte trov právneho zastúpenia je v prípade sporov o určenie neplatnosti,
resp. platnosti právneho úkonu vychádzať zo základu tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 cit. vyhlášky.
Odvolací súd zastáva ten právny názor, že rovnako ako v prípade, kde je predmetom konania určenie
neplatnosti právneho úkonu, napr. kúpnej zmluvy, a ide o predmet neoceniteľný peniazmi, je tomu tak

rovnako aj v konaní o určenie neplatnosti dražby.

36. V súvislosti s námietkou odvolateľa, v ktorej uviedol, že predmetom konania sú nehnuteľnosti
a rozhodnutie súdu má priamo vplyv na vlastnícke právo k nim, je treba poznamenať, že pri podaní
určovacej žaloby je potrebné rozlišovať, neplatnosti čoho sa žalobca domáha a či sa vec týka

konkrétneho vlastníckeho práva. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré
je predmetom daného súdneho sporu peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje
za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práv k takejto veci, pretože
ustanovenia advokátskej tarify dôsledne rozlišujú situácie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, kedy
je predmet právneho sporu, o vlastníctve ktorého sa rozhoduje peniazmi oceniteľný a kedy nie je (nález

Ústavného súdu SR z 11. decembra 2014, sp. zn. II. 583/2013-31).

37. Ďalej odvolací súd poznamenáva, že ak ide o podanie určovacej žaloby, ktorou sa žalobca domáha
určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci, ktoré bolo oceniteľné peniazmi, potom
možnovychádzaťprirozhodovaníonáhradetrovzhodnotytýchtovecí.Akvšakideourčenieneplatnosti

právneho úkonu, čo je nepochybne iná právna skutočnosť ako určenie vlastníckeho práva, potom
predmetom konania nie je priame vyslovenie vlastníckeho práva k určitej peniazmi oceniteľnej veci
(ktorej hodnotu možno považovať za základ pre tarifnú odmenu), ale posudzovanie platnosti právneho
úkonu, kde hodnota právneho úkonu ako takého finančne vyčísliteľná nie je. V predmetnej veci teda
nemožno vychádzať z hodnoty príklepu ako hodnoty nehnuteľnosti za účelom stanovenia ceny pre

určenie tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby.

38. V súvislosti s poukazom odvolateľa na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 04. 07. 2012, sp. zn. II.
ÚS 226/2012 a Nález Ústavného súdu SR zo dňa 16. 05. 2012, sp. zn. I. ÚS 119/2012 odvolací súd
konštatuje, že pokiaľ ide o Nález Ústavného súdu SR zo dňa 04. 07. 2012, sp. zn. II. ÚS 226/2012, išlo

o konanie vyvolané určovacím návrhom žalobcov v zmysle § 80 písm. c) OSP, ktorého predmetom bolo
určenie, či zmluva o budúcej kúpnej zmluve je alebo nie je platná. Keďže priamym predmetom zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve bola budúca kúpna zmluva - budúci právny úkon, a nie predmet kúpy alebo
kúpna cena ako taká, nemožno vychádzať z budúcej kúpnej ceny nehnuteľností, ale ústavný súd sastotožnil s rozhodnutím krajského súdu, ktorý vychádzal z toho, že predmet konania nie je peniazmi
oceniteľný (Nález Ústavného súdu SR zo dňa 04. 07. 2012, sp. zn. II. ÚS 226/2012).

39. Pokiaľ ide o nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 119/2012 zo 16. mája 2012, na ktorý tiež odkazuje
na podporu právneho názoru o aplikácii § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky pri určení tarifnej hodnoty veci, ústavný
súd poukázal na svoje skoršie uznesenie sp. zn. III. ÚS 510/2015 z 20. októbra 2015, ktorým ústavný
súd rozhodoval o inej sťažnosti sťažovateľa namietajúceho aplikáciu § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky
v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. V predmetnom uznesení ústavný súd uviedol, že

jeho judikatúru nemožno posudzovať paušálne, bez toho, aby sa rozlišovalo, čo tvorí predmet sporu.
V uznesení z 20. októbra 2015 ústavný súd uviedol, že nález sp. zn. I. ÚS 119/2012 sa týkal nákladov
konania, ktorého predmetom bolo určenie vlastníckeho práva k určitej veci (osobnému automobilu) s
tým, že tarifnú hodnotu veci na účely výpočtu trov právneho zastúpenia je potrebné určiť podľa § 10
ods. 1 vyhlášky, vychádzajúc z hodnoty (ceny) veci, vo vzťahu ku ktorej sa určuje vlastnícke právo. Tieto
závery vzhľadom na odlišný predmet konania nemožno aplikovať v konaní o neplatnosť dobrovoľnej

dražby (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 650/2016 zo dňa 07. 09. 2016).

40. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd jednoznačne konštatuje, že odvolateľ poukázal na
Nálezy Ústavného súdu SR, ktoré nemožno aplikovať na predmetnú vec a ďalej dodáva, že súd prvej
inštancie správne ustálil, že predmetom konania je určenie neplatnosti právneho úkonu, resp. právnej

skutočnosti, ktorou je určenie neplatnosti dražby. S ohľadom na charakter konania nad mieru všetkých
pochybností aj s poukazom na vyššie uvedené je predmet konania peniazmi neoceniteľný, v dôsledku
čoho súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí správne vychádzal pri určení tarifnej odmeny za úkon
právnej služby z § 11 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky a námietka nesprávneho právneho posúdenia veci
je v danej veci absolútne neopodstatnená, preto odvolací súd o podanom odvolaní odvolateľa rozhodol

tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2, § 255
ods. 1 CSP a procesne úspešnému žalobcovi v tomto konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

42. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP
a § 3 ods.9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).