Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. február 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/252/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716205935
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7716205935.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.

Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova č. 25, IČO: 35807598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom
v Malinove, Slnečná č. 765/3, IČO: 42174902, proti žalovanej N. S., P.. X.X.XXXX, Y. J. Y. P. A.
Č.. XX, o zaplatenie 169,34 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k.
11C/138/2016-57 zo dňa 24.1.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol a stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanej zaplatenia zmluvného úroku v sume
34,79 eur, poplatku vo výške 112,27 eur, zmluvnej pokuty 22,28 eur a náhrady trov konania. Po
vykonanom dokazovaní súd zistil, že žalobca uzavrel so žalovanou ako dlžníčkou dňa XX.X.XXXX
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č XXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý bezúčelový

spotrebiteľský úver v hotovosti vo výške 300 eur žalobcom - veriteľom s tým, že žalovaná - spotrebiteľ
sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom vo výške 288 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 588 eur (čl.1 Zmluvy). Z
čl.2 Zmluvy vyplýva, že celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené
súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 117,45
eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 170,55 eur (administratívny poplatok). Žalovaná

sa zaviazala zaplatiť žalobcovi celkovú čiastku 588 eur do XX.X.XXXX, ak nie je dohodnuté inak na
účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo
v hotovosti mandatárovi. Doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
nastane XX.X.XXXX. V čl. 3 Zmluvy je uvedené, že spotrebiteľ berie na vedomie, že výška RPMN
sa vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 96% a zároveň berie na vedomie, že
výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania

Zmluvy je vo výške 49,13%. Dňa XX.X.XXXX bola uzavretá medzi stranami sporu aj Dohoda o
plnení v splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX V. I. XX.X.XXXX, v ktorej sa
spotrebiteľ zaviazal uhradiť dohodnutú splátku riadne a včas v súlade s touto dohodou (čl.1 Dohody).
V čl. 2 je uvedené, že sa strany dohodli, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX V. I.XX.X.XXXX sa mení nasledovne: Spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi uhradiť celkovú čiastku 588 eur
v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 49 eur vždy k 20. kalendárnemu dňu v mesiaci
počnúc dňom XX.XX.XXXX. Spotrebiteľ berie na vedomie, že výška RPMN sa vypočítala v zmysle

zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru a je vo výške 300,29 %.

3. Po právnom posúdení veci podľa § 52 až § 54, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 2, § 9 ods.
1, 2, 6, § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase

uzavretia úverovej zmluvy, konštatoval, že zmluva o poskytnutí úveru je zmluvou spotrebiteľskou a táto
zmluva obsahuje viaceré dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa - žalovanú nevýhodnejšie než ako to
upravuje zákon. Neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne
považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a
mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranou,
a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje

úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým
sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 26. apríla 2012 sp.zn. 5Cdo 26/2011). Mal za to, že dohodnutá výška úrokov v zmluve, ktorú si
dohodli účastníci a to ročnú úrokovú sadzbu úveru vo výške 39,15% prevyšujú mieru obvyklú z praxe
peňažných ústavov v čase uzavretia zmluvy, t.j. XX.X.XXXX. Súd zistil z internetovej stránky NBS, že

pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 1 roka v septembri 2013 predstavoval 13,18%. Z toho je
zrejmé, že úrok určený žalobcom v danom prípade bol niekoľkonásobne vyšší a súd ho považuje za
úžernícky. Súd z uvedených dôvodov považuje dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú, teda
zmluvu v tejto časti za neplatnú (v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka). V časti 2. Zmluvy je
uvedené, že celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku

vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 117,45 eur a administratívnych
nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j. spolu 170,55 eur (ďalej
len administratívny poplatok). Súd poukazuje na to, že ide o sumu, ktorá predstavuje viac ako 50%
sumy poskytnutého úveru (300 eur) čo považuje za neprimerané a ide o zrejmý rozpor so zákonom v
neprospech spotrebiteľa. V súlade s § 3 ods. 10 zákona o spotrebiteľských úverov a v súlade s údajmi

z internetovej stránky Ministerstva financií SR súd zistil, že v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere bola stanovená maximálna výška RPMN pri spotrebiteľských úveroch od 6 do 12 mesiacoch
do 1 500 eur vo výške 32,37%. V prejednávanom spore bola dohodnutá RPMN vo výške 300,29%
(bod 2. Dohody o plnení v splátkach) takže viac ako bolo určené, preto aj v tejto časti súd považuje
Zmluvu za neplatnú. Zmluvnú pokutu vo výške 22,28 eur pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti

žalovanoupreprípadneuhradeniacelovejčiastkyúveruvlehotedohodnutejvzmluvesúdtiežpovažoval
za neprimeranú vzhľadom k výške požičanej sumy. V závere súd uviedol, že výzvou na predčasné
splatenie dlhu zaniká zmluva ako celok, teda aj platnosť všetkých zmluvných dojednaní. Preto po
tomto dátume si už žalobca nemohol uplatňovať úrok, ale len zákonný úrok z omeškania. Predložená
zmluva je navyše formulárový typ zmluvy a tak sa jednotlivé body tejto zmluvy nemôžu považovať

za individuálne dojednané. Poukazujúc na ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom- žalobcom a spotrebiteľom- žalovanou sa nepovažujú zo
zákona za individuálne dojednané, ak žalobca nepreukáže opak. Žalobca súdu nepreukázal, že so
žalovanou individuálne prerokoval a dohodol obsah jednotlivých ustanovení Všeobecných podmienok
ani zmluvy, preto tieto nemožno považovať za individuálne dohodnuté. Súd žalobu zamietol hlavne z

dôvodu, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa, preto poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov
podľa § 11 ods. 1 písm. a/ b/ zákona č. 129/2010 Z.z.

4. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám náhradu trov konania

nepriznal, pretože úspešná žalovaná nežiadala ich náhradu voči neúspešnému žalobcovi.

5. Proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho
dôvodupodľa§365ods.1písm.f/CSP,t.j.žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej

inštancie v jeho napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Navrhol zrušiť rozsudok
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zopakoval, že výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
a preto nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,lebo žalovaná sa zaviazala v zmluve k úhrade jednej splátky vo výške 588 eur s termínom splatnosti
dňa XX.X.XXXX a až následne požiadala v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára a
uzavrela Dohodu o plnení v splátkach, s ktorou bola dňa XX.X.XXXX oboznámená, na znak čoho ju

žalovaná podpísala, a tak mala vedomosti aj o existencii náležitostí, ktoré v nej boli uvedené. Tvrdil, že
RPMN vo výške 300,29% bola vypočítaná správne a „v zmysle platných právnych predpisov“ a zákon v
časeuzatvoreniazmluvynestanovilmaximálnemožnúprípustnúvýškuodplaty.Podčiarkol,žeuplatnený
nárok v podobe úroku vo výške 39,15 % ročne bol dohodnutý v bode 2. zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období podstatne neprevyšoval výšku odplaty (úroku) v

obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami pri istom
druhu finančných produktov, poplatok vo výške 170,55 eur predstavuje administratívne náklady na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čomu platný právny poriadok nebráni,
nakoľko aj samotný zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne niektoré poplatky spomína. V závere
uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nedostatočne odôvodnenie.

6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je
spravodlivé a nespochybnila ho.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. h/ a f/ a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcu nie je možné vyhovieť.

8. Napadnutý rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 7.2.2018 o 13.00 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 215, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

10. Žalobca v odvolaní namietal odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j.
rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveciasúdprvejinštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú
i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický

rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 191 až § 194 CSP.

12. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil

iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.14. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie

rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú
vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené

zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho
práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako
i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Napadnutému rozhodnutiu nemožno vytknúť ani nedostatočné
zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že

by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné
ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada v
zmysle § 365 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

15. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody napadnutej časti rozsudku, a preto sa
v súlade s § 387 ods. 2 CSP obmedzuje na konštatovanie tejto správnosti a majúc za to, že súd prvej
inštancie sa v dôvodoch rozsudku v podstate vyporiadal aj s odvolacími námietkami žalobcu, preto len
na zdôraznenie správnosti rozsudku odvolací súd dodáva:

16. Z predložených listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu plynie, že sporové strany uzatvorili dňa
XX.X.XXXX žalobcom vopred predtlačenú formulárovú zmluvu o úvere, ktorou žalobca ako veriteľ
poskytol žalovanej ako dlžníčke bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti vo výške 300 eur, ktorý sa
žalovaná zaviazala žalobcovi vrátiť spolu s nákladmi žalobcu vo výške 288 eur, t.j. celkovo sumu 588
eur, v termíne do XX.X.XXXX a v zmysle Dohody o plnení v splátkach zo dňa XX.X.XXXX k zmluve o

spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, v 12 mesačných splátkach po 49 eur, splatných do 20. dňa v
kalendárnom mesiaci, počnúc dňom XX.XX.XXXX. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie
v jeho závere, že v danom prípade ide o spotrebiteľský úverový právny vzťah, pretože zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. V danom prípade je z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé, že dôvodom, prečo súd prvej
inštancie zamietol žalobu žalobcu je jeho právny názor o tom, že označená úverová zmluva obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky a to výšku úrokov z úveru a výšku ročnej percentuálnej miery nákladov
(RPMN). Výška úrokov z úveru vo výške 39,15% ročne je v rozpore s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho

zákonníka, pretože podstatne prevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa
pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ
dohodnutý úrok z úveru v prejednávanom spore porovnával s úrokovými sadzbami požadovanými v
rozhodnom období bankami za poskytovanie obdobných úverov. Pokiaľ súd pri tomto porovnávaní z
relevantných zdrojov (z internetovej stránky Národnej banky Slovenska) zistil, že výška úrokovej sadzby

určená pri spotrebiteľských úveroch pre domácnosti poskytovaných na dobu do 1 roka v septembri 2013
(v čase uzavretia zmluvy) bola 13,18 % ročne a úroky dohodnuté v úverovej zmluve predstavujú 39,15
%, čo trojnásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu, preto je nepochybne takáto dohoda v rozpore
s dobrými mravmi, a teda neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Už len táto samotná
skutočnosť má za následok neplatnosť zmluvy v časti dojednaného úroku, a preto žalovaná už bez

ohľadu na skutočnosť, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov aj vzhľadom na jej chýbajúce
náležitosti, je povinná uhradiť iba reálne vypožičanú sumu (t.j. 300 eur), ako to správne uzavrel súd
prvej inštancie. Navyše ako uviedol aj súd prvej inštancie predmetný spotrebiteľský úver je bez úrokov
a poplatkov aj preto, že RPMN v zmluve uvedená je niekoľko násobne vyššia, ako umožňujú slovenské
právne predpisy (zákon o spotrebiteľských úveroch - vyššie podrobne definované), preto súd poplatok

za úver vo výške 112,27 eur žalobcovi nepriznal. Na dôvažok odvolací súd dodáva, že k nepriznaniu
zmluvnej pokuty vo výške 22,28 eur sa odvolateľ nevyjadril.18. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku súdu
prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, rozsudok ako vecne správny spolu s výrokom o
trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, avšak
trovy odvolacieho konania jej v odvolacom konaní nevznikli, preto súd rozhodol, že stranám sporu nárok
na náhradu trov odvolacieho nepriznáva (§ 255 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).