Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. október 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/316/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815206201
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5815206201.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa
(plnoleté dieťa): M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., ul. C. č. XX/XX, prechodne H., R. č. XXXX/
XX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom D., ul. O.
č. XXX/X, proti otcovi navrhovateľa: M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., ul. C. č. XX/XX, zastúpený

splnomocneným zástupcom JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom W. G., ul. F. č. XXXX, o
určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní otca navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Námestovo č. k. 5C/296/2015-158 zo dňa 05. mája 2017 , takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu vo výroku II., ktorým súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Vo výroku I., ktorým súd konanie zastavil, zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo uznesením č. k. 5C/296/2015-158 zo dňa 05.05.2017 konanie zastavil
(výrok I.). Dôvodom bolo, že späťvzatím návrhu navrhovateľ prejavil vôľu, aby súd vo veci nekonal
a vo veci meritórne, teda o výživnom, nerozhodoval. Postupoval podľa § 29 ods. 1 zák. č. 161/2015
Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „C. m. p.“, keďže nezistil žiaden dôvod, pre ktorý

by súd nemal konanie zastaviť. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania (výrok II.). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 C. m. p., podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V
mimosporových konaniach platí, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v
konaní platil. Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb je upravené v ust. § 154 až § 156 C. m. p.,
ide o mimosporové konanie, na ktoré dopadá režim ustanovení Civilného mimosporového poriadku, či

už ide o ustanovenia upravujúce zastavenie konania alebo ustanovenia upravujúce nárok na náhradu
trov. Vzhľadom na späťvzatie návrhu, ktorého dôsledkom je zastavenie konania, súd o návrhu na zmenu
účastníka na strane odporcu (ďalej „otca navrhovateľa“) ako osoby povinnej, nerozhodoval.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec navrhovateľa prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu, a to do výroku II., ktorý navrhol zmeniť tak, že uloží navrhovateľovi povinnosť nahradiť mu

trovy konania v rozsahu 100 %, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti výroku II.
v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Otec navrhovateľa uviedol, že v prejednávanej veci je jednoznačné, že z procesného hľadiska
zastavenie konania zapríčinil navrhovateľ, ktorý zobral späť návrh na jeho začatie. Súd prvého stupňa
preto rozhodol arbitrárne, keď mu nepriznal náhradu trov konania podľa § 54 C. m. p., resp. s prípadnou
aplikáciou ust. § 55 C. m. p. Napadnuté uznesenie je preto nezákonné, nesprávne a vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.Okrem toho uviedol, že pre záver súdu o nepriznaní náhrady trov konania, ktorý nie je dostatočne,
konkrétne, jasne a zrozumiteľné zdôvodnený, len samotné konštatovanie o aplikácii § 52 C. m. p. bez
náležitej argumentácie a tiež bližšieho zdôvodnenia aplikácie a interpretácie ďalších okresným súdom

citovaných zákonných ustanovení vo vzťahu k skutkovému stavu je nutné vyhodnotiť odôvodnenie
napadnutého rozsudku (správne uznesenia - poznámka odvolacieho súdu) ako nedostatočne
napĺňajúcenáležitostivyžadovanéust.§220ods.2anasl.zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporového
poriadku, ďalej len „C. s. p.“. Podľa otca navrhovateľa v odôvodnení napadnutého rozsudku (správne
uznesenia - poznámka odvolacieho súdu) súd nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Neuviedol, prečo v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa,
ktoré konanie môže začať iba na návrh, a ktoré konanie skončilo z dôvodu späťvzatia žaloby zo strany
navrhovateľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ust. § 52 C. m. p.
Navrhovateľ ako dôvod späťvzatia uviedol, že návrh berie späť z dôvodu, že na neho bolo v priebehu
konania začaté konkurzné konanie. Takéto tvrdenie je podľa otca navrhovateľa ale nepravdivé, nakoľko
konkurzné konanie na jeho majetok bolo začaté na základe uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa

02.12.2014 sp. zn. 4K/21/2014. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené dňa 08.12.2014 v
Obchodnom vestníku č. 234/2014 s právnymi účinkami od 09.12.2014. Navrhovateľ návrh podal až po
vyhlásení konkurzu, a to dňa 02.11.2015, pričom bol pri podaní návrhu právne zastúpený advokátom,
ktorý by mal poznať ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ zákona
o konkurze“) a poznať účinky vyhlásenia konkurzu na majetok povinnej osoby. Podľa názoru otca

navrhovateľa v súdenom prípade by mu neboli vznikli žiadne trovy konania, pokiaľ by navrhovateľ nebol
podal neoprávnený a neodôvodnený návrh na určenie vyživovacej povinnosti. Jednoznačne existujú
okolnosti v zmysle ust. § 55 C. m. p., nakoľko pokiaľ navrhovateľ je schopný platiť si advokáta, je
spravodlivé od neho požadovať, aby mu nahradil trovy konania, ktoré mu vznikli len a výlučne z dôvodu,
že navrhovateľ podal návrh na určenie vyživovacej povinnosti. Vznik týchto trov jednoznačne zavinil

navrhovateľ, nakoľko vzal svoj návrh späť predtým než došlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci.

3. Navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu
navrhol uznesenie okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť.
Uviedol, že súd nesprávne označil účastníka na strane odporcu v uznesení, nakoľko na pojednávaní dňa

11.01.2017 pripustil uznesením zmenu účastníka na strane otca navrhovateľa, a to Mgr. Imrich Šimulák,
so sídlom kancelárie T., Z. XX, správca úpadcu M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, H.. On navrhol
zmenu účastníka z dôvodu, že na otca navrhovateľa bol vyhlásený konkurz pričom účastníkom konania
namiesto úpadcu je správca. Z opatrnosti poslal na súd oznámenie k zmene návrhu zo dňa 11.01.2017.
Podľa navrhovateľa, preto odvolanie podala neoprávnená osoba.

Ďalej navrhovateľ uviedol, že dňa 01.03.2017 zobral žalobný návrh v celom rozsahu späť, keďže návrh
na určenie výživného na plnoleté dieťa zákon č. 7/2005 Z. z. účinný do 28.02.2017 neupravoval a ďalším
konaním by vznikli ďalšie výdavky. Ďalej navrhoval, aby súd nepriznal otcovi navrhovateľa náhradu
trov právneho zastúpenia, nakoľko by išlo o porušenie dobrých mravov (je nemajetný, nevlastní žiadny
hnuteľný a nehnuteľný majetok, je študentom vysokej školy denného štúdia a jeho pravidelným príjmom

je výživné, ktoré mu poskytuje matka). Ďalej má vedomosť, že správca úpadcovi - otcovi navrhovateľa
nerobil zrážky z príjmu podľa § 72 zák. č. 7/2005 Z. z., nakoľko tento si od vyhlásenia konkurzu od roku
2014 nenašiel prácu a až v roku 2016 od novembra mal začať pracovať v spoločnosti EuroExpolmo,
s.r.o., kde jeho mesačný príjem v čistom je cca 62,09 eur, pričom platí výživné ďalším dvom maloletým
deťom. Okrem toho napriek tomu, že otec navrhovateľa nemá od vyhlásenia konkurzu t.j. od r. 2014

žiadny príjem je právne zastúpený advokátom. Konanie a správanie otca navrhovateľa nezodpovedá
poctivému zámeru dlžníka preukázať zámer poskytnúť veriteľovi čo najvyššiu mieru uspokojenia a
nezodpovedá ani jeho tvrdeniu o nemajetnosti. Pokiaľ by súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia
otcovi navrhovateľa mal za to, že by to bolo v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že práve on svojim
nezodpovedným konaním s financiami sa ocitol v konkurze a nezabezpečoval mu žiadnu finančnú

výpomoc.
Navrhovateľ navrhol preto, aby súd nepriznal otcovi navrhovateľa náhradu trov konania podľa § 257 C.
s. p., nakoľko mal za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa a pokiaľ by súd priznal trovy právneho
zastúpenia, bol by nútený sa zadlžiť.

4. Otec navrhovateľa v písomnej reakcii na vyjadrenie navrhovateľa (replike) prostredníctvom svojho
splnomocneného zástupcu uviedol, že tvrdenia a skutočnosti uvádzané navrhovateľom sú v celom
rozsahu účelové, zavádzajúce a nepravdivé. Súd na pojednávaní dňa 11.01.2017 vôbec nerozhodoval
o návrhu navrhovateľa na pripustenie zmeny účastníkov konania na strane odporcov, ale rozhodovaluznesením o návrhu navrhovateľa na pripustenie zmeny žalobného návrhu tak ako ho špecifikoval
právny zástupca navrhovateľa na tomto pojednávaní. Uvedené je zrejmé z obsahu zápisnice o
pojednávaní zo dňa 11.01.2017. S prihliadnutím na to je právna argumentácia navrhovateľa o tom, že

odvolanie nepodala oprávnená osoba, právne irelevantná a objektívne nepravdivá. Pokiaľ navrhovateľ
uvádza, že je nemajetný a že z toho dôvodu nie je možné uložiť mu povinnosť na náhradu trov konania
tak takéto tvrdenie rovnako nemôže obstáť, nakoľko je navrhovateľ zastúpený advokátom, ktorý mu
poskytuje právne služby za odmenu. Argumenty navrhovateľa obsiahnuté vo vyjadrení považuje otec
navrhovateľa za snahu právneho zástupcu navrhovateľa vyhnúť sa zodpovednosti za škodu spôsobenú

jeho klientovi (navrhovateľovi) v súvislosti so zastupovaním navrhovateľa v tomto konaní podľa § 26 a
nasl. zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Neexistuje preto akýkoľvek dôvod na to, aby mu súd nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

5. Navrhovateľ na repliku otca navrhovateľa písomne nereagoval.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom

konania (§ 362 ods. 1 C. s. p., § 7 C. m. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 357 písm. m/ C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s.
p.), preskúmal rozhodnutie podľa § 379 C. s. p., § 66 C. m. p. a dospel k záveru, že odvolanie otca
navrhovateľa je dôvodné, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ C. s. p., z nasledovných dôvodov:

7.Podľa§1C.m.p.,podľatohtozákonasúdyprejednávajúarozhodujúveciustanovenévtomtozákone.

8. Podľa § 2 ods. 1 C. m. p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia C. s. p., ak tento
zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 57 C. m. p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhodne
súd len na návrh.

10. Podľa § 29 C. s. p., navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to

celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví (ods. 1). Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je
potrebné v konaní pokračovať (ods. 2). Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí (ods. 3).

11. V danom prípade navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného zástupcu dňa 02.03.2017 doručil
súdu späťvzatie žalobného návrhu v zmysle § 144 C. s. p., ktorým navrhol zastaviť konanie a otcovi
navrhovateľa nepriznať náhradu trov konania s poukazom na ust. § 257 C. s. p. Následne súd
napadnutým uznesením č. k. 5C/296/2015-158 zo dňa 05.05.2017 konanie zastavil (výrok nadobudol
právoplatnosť dňa 30.05.2017) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Súd prvej inštancie nepostupoval správne, nakoľko návrh na späťvzatie zasiela súd na vyjadrenie
ostatným účastníkom konania, a to primárne v dôsledku právnej istoty ostatných účastníkov vo vzťahu k
predmetu konania. Po späťvzatí návrhu navrhovateľa bol súd preto povinný vyzvať otca navrhovateľa na
vyjadrenie či so späťvzatím súhlasí a to s poukazom na § 29 ods. 3 C. m. p. V dôsledku toho súd odňal
otcovi navrhovateľa jeho právo uplatniť si nárok na náhradu trov konania s poukazom na ust. § § 57

C. m. p. Nesprávny procesný postup súdu znamenal porušenie práva otca navrhovateľa na spravodlivý
proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

12. Náhrada zaplatených trov konania účastníkovi je v mimosporových konaniach zásadne vylúčená,
a teda žiaden z účastníkov nemá voči ostatným účastníkom nárok na náhradu trov konania (§ 52 C.

m. p.). Výnimky sú ustanovené v § 53 až § 55. V konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach
vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci
úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať (§ 53 C m. p.). Ak
účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, nezavinil trovy konania, ktoré by
inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť (§ 54 C. m. p.). Podľa ust. § 55 C. m. p. súd môže náhradu trov

konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Pri hodnotení kritériá, že je
to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, by nemal súd ako jediné kritérium zohľadňovať osobné a
majetkové pomery účastníkov. Relevantné by mali byť práve okolnosti prejednávanej veci. Rozhodnutieo náhrade trov konania podľa tohto ustanovenia musí byť s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu
akceptovateľné z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti.
13. Základné právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby postup a rozhodnutia všeobecných súdov boli

preskúmateľné, aby ich rozhodnutia obsahovali dostatok relevantných dôvodov objasňujúcich výroky a
súčasne aby také rozhodnutia neboli arbitrárne (§ 220 ods. 1 C. s. p.). Rozhodnutie súdu musí uviesť
dostatočné dôvody, na ktorých je založené. Výrok súdneho rozhodnutia, ktorý je záväzný, totiž nemožno
vnímať oddelene od odôvodnenia súdneho rozhodnutia, nakoľko práve z odôvodnenia má vyplývať na
základe akých skutkových a právnych dôvodov bol výrok rozhodnutia prijatý.

14. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu vymedzenom v odvolaní
odvolateľa (otca navrhovateľa), musí odvolací súd konštatovať, že jeho odôvodnenie, pokiaľ ide o
rozhodnutie o trovách konania nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia vyžadované ust. § 220 ods.
1 C. s. p.. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva len, že súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol
podľa § 52 C. m. p. s poukazom na režim mimosporových konaní, v ktorých platí zásada, že žiadny z

účastníkovnemánároknanáhradutrovkonania,ktorésivkonaníplatí.Súdprvejinštancievodôvodnení
napadnutého uznesenia vôbec neuviedol dôvody, pre ktoré na daný prípad neaplikoval moderačné
právo súdu pri náhrade trov konania v zmysle § 55 C. m. p., hoci ide o mimosporové konanie. V
odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa preto vôbec nevysporiadal so vzťahom medzi stranami sporu
ani s dôvodmi, pre ktoré došlo k zastaveniu konania, ale len prevzal citáciu ustanovenia § 52 C. m. p.

Predpoklad, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci,
za predpokladu, že si účastník konania alebo iná osoba uplatnila nárok na náhradu trov konania a nejde
o konania vymenované v § 53 C. m. p., t.j. o konanie vo veciach rodičovstva a konanie vo veciach
notárskych úschov. Nie je povinnosťou súdu vždy aplikovať dané ustanovenie, ale je povinnosťou súdu
zaoberať sa okolnosťami prípadu a náležite odôvodniť svoje rozhodnutie, aby nevyvolávalo pochybnosti

o správnosti aplikácie jednotlivých ustanovení zákona. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto v
napadnutej časti nepreskúmateľné, z ktorého dôvodu nemohol odvolací súd posúdiť ani dôvodnosť
odvolacích námietok otca navrhovateľa.

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o

trovách konania zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa bude musieť
vyporiadať s návrhom otca navrhovateľa na náhradu trov konania predloženým v odvolaní a dôvodmi v
ňom uvedenými. V novom rozhodnutí okresný súd zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 C. s. p.).

16. Na námietku navrhovateľa vo vyjadrení k odvolania ohľadom podania odvolania otcom navrhovateľa
ako neoprávnenou osobou odvolací súd neprihliadol. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd
nerozhodol o návrhu navrhovateľa na zmenu účastníka na strane otca navrhovateľa prednesenom
na pojednávaní dňa 11.01.2017. Rozhodoval len o návrhu navrhovateľa na pripustenie zmeny návrhu
(č.l. 144 p.v. spisu) ohľadom zmeny splatnosti navrhovaného výživného v znení prednesom právnym

zástupcom navrhovateľa na pojednávaní (č.l. 145 p.v. spisu). Napokon aj z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že súd vzhľadom na späťvzatie návrhu, ktorého dôsledkom je zastavenie konania,
o návrhu na zmenu účastníka na strane otca navrhovateľa ako osoby povinnej, nerozhodoval.

17.VovýrokuI.,ktorýmsúdkonaniezastavil,zostávauznesenieokresnéhosúdunedotknutélebonebolo

napadnuté odvolaním.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).