Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/239/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217210701
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2217210701.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

HýbelovejaMgr.KatarínyArnouldovej,vovecistarostlivostisúduomaloletédieťa:J.J.,nar.XX.X.XXXX,
zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa
rodičov: matka: W. J., nar. XX.X.XXXX, bytom M. X. XX, K. a otec: J. J., nar. X.XX.XXXX, bytom T. XX,
K., o uloženie výchovného opatrenia, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
zo dňa 28. júla 2017, č.k. 5P/36/2017-16, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že ukladá maloletému a jeho
rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko -

psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, v rozsahu 10 hodín,
po dobu 3 mesiacov, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie uložil maloletému a jeho rodičom podrobiť
sa inému odbornému poradenstvu - odborné poradenstvo s odborným tímom na výchovné opatrenia v
zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie
súd odôvodnil tým, že uloženia výchovného opatrenia tohto druhu sa domáhal kolízny opatrovník

maloletého v konaní vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. 6PPOm/2/2016, a súd
rozhodol o vylúčení návrhu na samostatné konanie. Súd k návrhu vypočul oboch rodičov, ktorí zhodne
potvrdili, že medzi nimi po rozvode manželstva neexistuje konštruktívna komunikácia. Súd preto podľa
§ 37 ods. 2 psím. d) nariadil výchovné opatrenie, ktorým uložil dieťaťu a jeho rodičom podrobiť sa
poradenstvu v záujme zlepšenia komunikácie medzi rodičmi, keď takúto úpravu považoval za primeranú
pri akceptovaní záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Súd mal za to, že jednostranná aktivita zo strany matky za súčinnosti dieťaťa

pri konzultácii s odborníkom je nepostačujúca, pokiaľ sa jeho súčasťou aktívne nestane aj otec dieťaťa.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá nesúhlasila s podrobením sa
výchovnému opatreniu, uviedla, že maloletý má vlastného psychológa v Šamoríne, takisto aj matka má
vlastného psychológa a pokiaľ ide o zdravý psychický a fyzický maloletého, alebo o problémy v rodine
či v spoločnosti, táto problematika je u matky vyriešená. V prípade potreby preto nech otec maloletého
navštevuje psychológa sám. Zároveň uviedla, že po rozvode zapríčinenom jeho zavinením, sa s otcom

maloletého nedá komunikovať, manželstvo bolo rozvedené z dôvodu násilia a hádok. Navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

3. Otec ani kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba - matka dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1

Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v zásade vecne správne,
treba ho však čiastočne pozmeniť.

5. Podľa § 37 ods. 1 Zákona o rodine, nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností
rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý
oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto
orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv
a povinností.

6.Podľa§37ods.2Zákonaorodine,akjetopotrebnévzáujmemaloletéhodieťaťa,súdmôžerozhodnúť
o uložení týchto výchovných opatrení:
a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím
správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,

b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa
umiestnené,
c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie
škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého

obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,
d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému
odbornému poradenstvu.

7. Podľa § 37 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné

opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej
starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti
podľa § 45 alebo § 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa
§ 103, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému dieťaťu
na účely

a) zabezpečenia odbornej diagnostiky pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku, najdlhšie
na šesť mesiacov,
b) zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo zabezpečenia úpravy rodinných a
sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobyt v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov,
c) zabezpečenia resocializácie drogových a iných závislostí pobyt v zariadení, ktoré vykonáva

resocializačné programy pre drogovo a inak závislých.

8. Podľa § 37 ods. 7 Zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti
s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.

9. Podľa § 37 ods. 8 Zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak,
aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu
výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého
dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného
vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia

rozhodujeoopakovanomuloženívýchovnéhoopatreniapodľaodseku3aleboouloženíinéhovhodného
výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže
dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.

10. Z pripojeného spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 6PPom/2/2016 odvolací súd zistil,

že dňa 9.8.2016 podal otec na tamojší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal
maloletého zveriť do jeho dočasnej osobnej starostlivosti s odôvodnením, že z dôvodu zhoršujúceho sa
psychického stavu matky maloletého musel podať na súd návrh na zmenu zverenia maloletého ( vec
vedená pod sp.zn. 9P/26/2016), pretože matka dlhodobo vystupuje agresívne voči svojmu okoliu ajmaloletému, na ktoré správanie otec už upozorňoval príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Vzhľadom na obsah e-mailových správ, ktoré mu matka maloletého dňa 7.8.2016 zaslala vyplýva, že
jej psychický stav je veľmi zlý a mala by čo najskôr vyhľadať odbornú pomoc. Z obavy o život, zdravie

a priaznivý vývoj maloletého podal preto otec aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd
uznesením, právoplatným dňa 1.9.2016 návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol,
majúc za to, že nebolo osvedčené, že by život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletého bol vážne
ohrozenýalebonarušený.Zpredloženejkomunikácievyplýva,žekomunikáciamedzirodičmimaloletého
je dlhodobo problematická, avšak e-maily adresované matkou dieťaťa otcovi dieťaťa sami o sebe

nepreukazujú, že by sa matka skutočne voči maloletému správala spôsobom ohrozujúcim jeho zdravý
vývoj a zo správy pracovníkov sociálnej kurately ani nevyplýva, že by sa matka o dieťa riadne nestarala.

11. Súd však uznesením zo dňa 9.8.2016 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým nad výchovou
maloletého dočasne nariadil dohľad vykonávaný za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda v dvojtýždňových intervaloch, majúc za

to, že napriek tomu, že otcom predložené e-maily napísané matkou maloletého sami o sebe síce
nepreukazujú, že by sa matka voči maloletému skutočne správala agresívne, súd však komunikáciu
matky považuje za nevhodnú a preukazujúcu, že samotná komunikácia medzi rodičmi dieťaťa je vážne
narušená, čo sa môže negatívne odzrkadliť aj na zdravom vývoji maloletého dieťaťa. Preto považoval
za potrebné nariadiť vo veci dohľad.

12. Na základe uvedeného Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda začal vykonávať
v pravidelných intervaloch šetrenia v rodine matky maloletého a podával súdu písomné správy zo
šetrení. Takto bolo zistené, že matka s maloletým bývajú na adrese jej rodičov, maloletý zdieľa s matkou
spoločnú izbu, pričom podmienky, vybavenie a hygiena je na dobrej úrovni. Maloletý je zdravý, má iba

bežné detské choroby. Pri návštevách pôsobí šťastne, spokojne, a kolízny opatrovník u maloletého
za celú dobu výkonu dohľadu nezistil zanedbanie starostlivosti. Matka však verbálne i neverbálne
prejavovala nespokojnosť s kontrolami pracovníkom sociálnej kurately, ktorých opakovane fyzicky
napádala, vulgárne im nadávala, vyhadzovala ich z bytu, hádzala po nich predmety, takže viackrát
znemožnila vykonať dohľad v domácnosti maloletého. Takto napr. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

vo svojom vyjadrení z 15.11.2016 oznámil súdu, že matka napáda ľudí zjavne bez udania dôvodu a to
aj na ulici a vo verejných budovách, jej správanie je agresívne a nevypočítateľné a je tu obava z citovej
lability matky. Sociálni pracovníci majú vedomosť o tom, že otec sa s maloletým nestretáva pravidelne,
pričom otec deklaroval, že je to pre neho ako pre otca ťažké, aby svoje dieťa pravidelne nevyhľadával,
nechce sa však dostávať do konfliktu s matkou pred ich synom. Preto sa ho bojí navštíviť dokonca

aj v škole práve z dôvodu, aby maloletý nemusel matke klamať a aby si matka na dieťati nevybíjala
svoju zlosť. Kolízny opatrovník má za to, že prístup z matkinej strany sa v záujme maloletého musí do
budúcna zmeniť a musí si uvedomiť, že jej agresívne správanie, pre ktoré sa jej už stránia aj susedia
a jej vlastná matka sa o nej vyjadruje, že ju občas nezvláda, svojmu synovi nepomôže a do budúcna
môže viesť k prehlbovaniu a opakovaniu porúch psychického a sociálneho vývinu maloletého. Sociálni

pracovníci majú záujem matke ponúknuť spoluprácu referátu psychologickej poradne, aby dokázala
najmä ona spracovať svoje negatívne zážitky z minulosti a aby bola schopná láskyplne a pozitívne
vplývať na maloletého. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda navrhol dňa 10.11.2016
súdu, aby uložil matke povinnosť podrobiť sa psychiatrickému liečeniu, resp. psychologickému výcviku
pre zvládanie stresu a vysporiadanie sa s problémami.

13. Dňa 8.12.2016 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda napokon navrhol súdu, aby
zrušil nariadený dohľad nad maloletým. Uviedol, že matke nemožno uprieť riadnu bežnú starostlivosť o
maloletéhoaajzozisťovaníškolyvyplýva,žematkasaodieťastaráriadne. Trebavšakriešiťproblémyv
správaní matky voči okoliu. Sociálni pracovníci ju viackrát navštívili, snažili sa s ňou spolupracovať, bola

predvolaná na príslušný úrad práce, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, kde
sa však nedostavila a pri pravidelných návštevách sa opakovane nezdržiavala doma, pričom viackrát
oznámila, že tam pracovníkov sociálnej kurately nechce vidieť. Nariadený dohľad preto neplní svoj
účel a bolo by vhodné, aby súd začal konanie vo veci uloženia výchovného opatrenia a to povinnosti
maloletému a jeho rodičom podrobiť sa odbornému poradenstvu s odborným tímom na výchovné

opatrenia.14. Na základe uvedených skutočností uznesením sp.zn. 6PPom/2/2016-98, právoplatným dňa
21.2.2017, súd zrušil nariadený dohľad majúc za to, že matka sa o dieťa riadne stará a problémy v
správaní matky voči okoliu dohľad nedokáže vyriešiť.

15. Návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, na uloženie výchovného opatrenia
v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine súd vylúčil na samostatné konanie vedené pod sp.zn.
5P/36/2017 a začal o ňom konať. Matka nesúhlasila s uložením žiadneho výchovného opatrenia, so
žiadnym odborným poradenstvom, podľa nej psychika dieťaťa nie je ohrozená.

16. S týmto názorom matky odvolací súd nesúhlasí. Na základe vyššie opísaného skutkového stavu
dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď uložil maloletému aj jeho
rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu, pretože z obsahu spisu nepochybne vyplýva,
že matka má vážne problémy so správaním. Jej reakcie sú neprimerané, nevhodné a nevyspytateľné,
dôsledkom čoho sú narušené vzťahy s okolím, ľudia sa jej obávajú a vyhýbajú. Vzhľadom k tomu,

že matka má maloletého zvereného do svojej starostlivosti, takéto správanie môže mať nepochybne
negatívny dopad aj na maloletého, ktorý sa tak nechtiac stáva svedkom nevhodných situácií, ktoré
vzhľadom na svoj vek nedokáže psychicky spracovať, odhliadnuc od skutočnosti, že rodič, s ktorým
dieťa žije, je pre dieťa prirodzeným vzorom. Takto sa maloletý napríklad stal svedkom situácie, kedy
matka dieťaťa na ulici verbálne a fyzicky napadla starú matku dieťaťa. Z úradného záznamu zo dňa

3.10.2016 vyplýva, že stará matka maloletého sa dostavila na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, aby
uviedla, že dňa 29.9.2016 na ulici začula krik a svoje meno a to matka maloletého na ňu kričala, že ju
zabije, chytila ju za kabát, skočila jej na nohu, stará matka spadla na zem, matka maloletého ju bila,
rozbila jej aj mobilný telefón, pričom stará matka nechápe, prečo sa matka dieťaťa takto správa a to aj
za prítomnosti maloletého J., ktorý tiež na matku kričal aby prestala. Pre uvedený skutok stará matka

podala na matku dieťaťa trestné oznámenie na OO PZ Šamorína a musela vyhľadať aj pohotovosť.
Podľa udania starej matky, osoby ktoré matku dieťaťa poznajú, sa jej boja a každému z príbuzných otca
maloletého sa na ulici vyhráža.

17. Okrem týchto negatívnych vplyvov správania matky na maloletého treba ďalej vziať do úvahy,

že otec pre neschopnosť matky normálne komunikovať, nemôže riadne realizovať svoje rodičovské
práva k maloletému a s dieťaťom sa pravidelne stýkať. V konaní bolo bezpečne preukázané, že
rodičia maloletého nedokážu spolu konštruktívne komunikovať, čo je vážnou prekážkou fungovania
pravidelných stykov otca s maloletým, čím je porušované právo dieťaťa byť vychovávaným oboma
svojimi rodičmi. V osobe otca ide pritom o rodiča, ktorý má k svojmu synovi silné citové väzby a

má eminentný záujem podieľať sa na osobnej starostlivosti a výchove svojho dieťaťa. Pokiaľ nebude
odstránenábariéravkomunikáciírodičov,nebudetentoproblémvyriešený,vzťahyvrodinesanezlepšia,
dôsledkom čoho môže byť vážne narušenie až pretrhnutie citových väzieb medzi otcom a maloletým,
čo je v rozpore so záujmami maloletého. Ak aj matka v odvolaní namietala, že ona aj dieťa už majú
vlastného psychológa, odvolací súd uvádza, že toto je nepostačujúce, pretože správanie matky napriek

tomu nezaznamenalo zatiaľ žiadny výrazný posun k lepšiemu ( z obsahu spisu nič také nevyplýva) a
problémy v komunikácií medzi ňou a otcom dieťaťa pretrvávajú.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení mal odvolací súd zhodne so súdom prvoinštančným za to,
že záujem maloletého J. vyžaduje v tomto prípade uloženie výchovného opatrenia v zmysle § 37 ods.

2 písm. d) Zákona o rodine, ktoré bude spočívať v povinnosti oboch rodičov aj maloletého podrobiť sa
odbornému psychologickému poradenstvu s tým, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí upresnil, že toto
bude prebiehať na Referáte poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
vDunajskejStredeatovrozsahu10hodínpodobu3mesiacov,počnúcprávoplatnosťoutohtorozsudku.

19. Preto odvolací súd za použitia ust. § 388 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania
(prvoinštančného aj odvolacieho) podľa ustanovení § 52 CMP v spojení s § 58 CMP a ust. § 396 ods.
2 CSP.

20. Záverom odvolací súd poznamenáva, že rodičia si musia byť vedomí toho, že povinnosťou súdu je aj
v tomto prípade sledovať vykonávanie uloženého výchovného opatrenia a to najmä vyžiadaním si správ
od Referátu poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej
Strede, z týchto vyhodnotiť, či výchovné opatrenie splnilo svoj účel a v prípade zistenia, že tomu taknebude, má súd možnosť prijať buď opakovane obdobné opatrenie ( napr. na dlhšiu dobu, alebo v inom
zariadení), alebo prijať iné opatrenie v zmysle ust. § 37 Zákona o rodine.

21. Uvedené rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať

návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.