Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. február 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/113/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116212736
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116212736.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s.,
so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, p r o t i žalovanej: K., o zaplatenie X.XXX,XX Eur a
prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 16C 37/2016-58 zo dňa 1.6.2017
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania.

Žalovanej sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi

istinu 4.460,98 Eur spolu s úrokom vo výške 211,18 Eur, úrokmi z omeškania vo výške 1,84 Eur ako aj
úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne z nezaplatenej istiny 4.460,98 Eur od 26.2.2016 do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Ďalej rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100% zo zaplateného súdneho poplatku, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.6.2016
domáhal zaplatenia istiny vo výške 4.460,98 eur, zmluvného kapitalizovaného úroku vo výške 211,18
eur, kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 1,84 Eur, žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške
5 % ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených kapitalizovaných úrokov od 26.2.2016 do zaplatenia.
Nárok uplatnil z úverovej zmluvy zo dňa 19.1.2015, ktorou poskytol žalovanému úver vo výške 4.700 Eur.
Žalovaný úver riadne nesplácal, preto listom zo dňa 25.2.2016 došlo k predčasnému zosplatneniu úveru.

3. Oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené dňa 21.2.2017, doposiaľ sa však žalovaný k žalobe
nevyjadril.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 19.1.2015
bola uzavretá písomná úverová zmluva medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom.
Žalovanému bol poskytnutý úver 4.700 eur s úrokovou sadzbou 13,90 % ročne. Žalovaný sa zaviazal
úver uhradiť 120 mesačnými splátkami po 72,50 Eur, pričom splatnosť prvej splátky bola stanovená na

22.1.215 a poslednej na 23.12.2024. Celkove mal žalovaný zaplatiť žalobcovi 8.935 Eur. V zmluve je
uvedená aj RPMN 16,62 % , predpoklady pre jej výpočet a jej priemerná hodnota 17,33 %.
5. Listom zo dňa 28.12.2015 označeným ako druhá upomienka žalobca žiadal žalovaného o zaplatenie
dlžnej sumy vo výške 169,51 eur najneskôr do 2.1.2016.6. Listom zo dňa 25.2.2016 žalobca úver predčasne zosplatnil a vyzval žalovaného na úhradu dlhu
vyčísleného na sumu 4.734 Eur s príslušenstvom najneskôr do 6.3.2016.

7. Z výpisu splátok a prehľadu úhrad žalovaného vyplýva, že tento na istinu doposiaľ uhradil 491,84 eur
a na úroky 239,02 eur.

8. Doručovanie v spomínaných VOP je upravené v časti 19.8 a podľa tohto článku písomnosť banky

adresovaná klientovi sa považuje za doručenú tretím dňom po jej odoslaní prostredníctvom poštového
podniku.

9. Súd prvej inštancie po preskúmaní predmetnej spotrebiteľskej zmluvy konštatuje, že táto má všetky
náležitosti tak, ako to predpokladá zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný v čase
uzavretia zmluvy, teda vyhovel žalobe, v časti zaplatenia istiny 4.460,98 Eur spolu s kapitalizovaným

úrokom v sume 211,18 Eur, kapitalizovaným úrokom z omeškania v sume 1,84 Eur a úrokom z
omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatenej istiny 4.460,98 Eur od 26.2.2016 do zaplatenia.

10. Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania, na ktoré má žalobca má nárok podľa § 517
ods. 1, 2 OZ.

11. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

12.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

13. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. Žalovaný sa dostal do omeškania po zosplatnení úveru listom zo dňa 25.2.2016 odo dňa 26.2.2016,
nakoľko týmto listom bol vyzvaný na úhradu dlhu. K zosplatneniu úveru došlo v súlade s § 565 OZ a
dohodnutýmizmluvnýmipodmienkami.Kudňu26.2.2016výškaúrokovzomeškaniačinila5,00%ročne,
súd prvej inštancie priznal úroky z omeškania v uplatnenej výške.

15. Súd prvej inštancie zamietol žalobu o úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatených
kapitalizovaných úrokov zo sumy 211,18 eur, nakoľko je toho názoru, že veriteľ nemá právo požadovať
od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva, pretože ani Občiansky ani Obchodný zákonník mu túto
možnosť nepriznávajú. Úročí (úrokom z omeškania) sa teda len istina, nie príslušenstvo pohľadávky. V

opačnom prípade by sa vytvorila nová kategória príslušenstvo z príslušenstva, čo by aj napriek prípadnej
dohode zmluvných strán bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Navyše citovaný § 121 ods. 3 OZ
presne definuje, že príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a
náklady spojené s jej uplatnením, teda nie úroky z omeškania z úrokov.

16. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vo veci mal žalobca
plný úspech (žalovaný mal úspech len v zanedbateľnej časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne
z nezaplatených kapitalizovaných úrokov v sume 211,18 eur), preto mu vzniklo právo na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100 % zo zaplateného súdneho poplatku, nakoľko len tieto trovy v
prípade úspechu žalobca v žalobe požadoval.

19. Žalobca v podanom odvolaní proti výroku rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol,
navrhol , aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku zmenil a žalobe vyhovel v plnom rozsahu.20. Namietal, že rozhodnutie súdu v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
365 ods. 1 písm. h/ CSP).

21. V podanom odvolaní poukázal najmä na ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, z ktorého
vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných
prostriedkov. Uvedené podľa názoru odvolateľa potvrdzuje aj ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Úroky z
omeškania treba vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením celého nároku veriteľa, teda požičanej

istiny a aj zmluvných úrokov, nakoľko do omeškania sa dlžník dostane ak neplní riadne a včas.

22. Napokon odvolateľ poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 27.3.2008 sp. zn.
4Cob/62/2007.

23. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku

preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

24. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

25. Čo sa týka odvolateľom prezentovanej aplikácie ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka
na danú vec k tomu treba uviesť nasledovné.

26. Občiansky zákonník ako základný právny predpis upravujúci spotrebiteľské vzťahy, ktorý je v
súčasnosti v súlade s ustanovením § 52 ods. 2 veta tretia priamo aplikovateľný i na úverovú zmluvu
uzatvorenú podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, umožňuje veriteľovi po lehote
splatnosti pohľadávky priznať iba úroky z omeškania jedine z pohľadávky a nie aj z jej príslušenstva.

27. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.2015 doplnila ust. § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskehozákonníka,ajkeďbysainakmalipoužiťnormyobchodnéhopráva.Právnypredpis,ktorého
súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne

vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva z rozsudku
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa
ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.

28. Vo veci 8 MCdo /13/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky priamo skonštatoval, že aj bez riešenia
otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť
posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé, že aj keby
Najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konania musel by prvoinštančný súd vziať zreteľ na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch so spotrebiteľskej zmluvy bol povinný
prihliadnuť na zákonný dôvod , ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť
ustanovenie § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právny predpis, ktorých súčasťou sú oba tieto

ustanovenia nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred účinnosťou týchto právnych predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade
zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvej inštancie posudzoval plynutie
premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v
rozsudku, ktorý generálny prokurátor navrhuje zrušiť.

29. Vo vzťahu k tvrdeniu odvolateľa, že úroky z omeškania treba vnímať ako sankciu za omeškanie s
plnením celého nároku veriteľa, teda požičanej istiny a aj zmluvných úrokov odvolací súd poukazuje na
nasledovné.30. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z..

31. Za čas po splatnosti úveru patrí veriteľovi iba právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej
všeobecne záväzným právnym predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva

do rozporu so zákonom. Takýmto neprípustným navyšovaním úrokov z omeškania je aj navyšovanie
úrokov z omeškania o úroky za úver po lehote splatnosti úveru.

32. Občiansky zákonník v ustanovení § 559 ods. 2 ukladá povinnosť dlžníkovi dlh splniť riadne a včas.
Riadne a včasné nesplnenie dlhu má za následok omeškanie dlžníka čo je zrejmé z ustanovenia § 517
ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. Pri omeškaní s plnením peňažného dlhu v zmysle ustanovenia

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniká veriteľovi iba právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky
z omeškania vo výške stanovenej vykonávacím predpisom.

33. Pojmu plnenie použitom v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka bez akýchkoľvek
pochybností zodpovedá pojem pohľadávka. Vychádzajúc z ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka

záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka)
od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Príslušenstvo pohľadávky je definované v
ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a sú ním úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

34. Ak Občiansky zákonník úroky definuje len ako príslušenstvo pohľadávky a veriteľovi umožňuje pri
omeškaní s plnením peňažného dlhu, teda s plnením pohľadávky požadovať od dlžníka popri plnení
aj úroky z omeškania je zrejmé, že takáto možnosť sa vzťahuje iba na pohľadávku a nie aj na úroky
tvoriace iba príslušenstvo pohľadávky.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok v
jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

36. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca

a žalovaný v odvolacom konaní úspech nemali.

37. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).