Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. október 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/127/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216207938
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216207938.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: Š. G.Ö., T.. XX.XX.XXXX, U. H. R. O. XX,
U. R., o zaplatenie 935,18 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 171,79 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5,5 % ročne zo sumy 94,29 eur od 26.05.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania
vo výške 5,5 % ročne zo sumy 77,50 eur od 26.06.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému sa nepriznáva p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.05.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k
zaplateniu sumy 935,18 eura s príslušenstvom a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho
právny predchodca - spoločnosť Slovak Telekom, a.s., s ktorou žalobca uzavrel Zmluvu o postúpení
pohľadávok zo dňa 20.11.2014, ktorej predmetom bola aj pohľadávka žalovaná v
tomto súdnom konaní, so žalovaným uzavrel dňa 18.02.2013 Zmluvu č. XXXXXXXXXZXXX, predmetom
ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách

v platnom a účinnom znení. Postupca poskytoval žalovanému telekomunikačné služby špecifikované v
cit. zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal
platiť za poskytnuté služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Žalovaný neuhradil ku dňu podania
žaloby cenu za poskytnuté služby celkovo vo výške 256,18 eur, vyúčtovanú 3 faktúrami
splatnými 25.04.2013, 25.05.2013 a 25.06.2013, a zmluvnú pokutu vo výške 679,- eur vyúčtovanú
faktúrou splatnou 25.04.2013. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania,
čím žalobcovi okrem nároku na úhradu dlžnej sumy vznikol aj nárok na úhradu úroku z omeškania z

dlžnej sumy.

2. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo
dňa 18.02.2013, dodatok k nej z toho istého dňa, zmluvu o kúpe iPhone zariadenia z toho istého dňa,
Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete spoločnosti
Slovak Telekom, a.s., cenník, faktúry vystavené žalovanému:

- číslo XXXXXXXXXX zo dňa 08.04.2013 na sumu 84,39 eura, s dátumom splatnosti 25.04.2013,
- číslo XXXXXXXXXX zo dňa 08.05.2013 na sumu 94,29 eura, s dátumom splatnosti 25.05.2013,
- číslo XXXXXXXXXX zo dňa 08.06.2013 na sumu 77,50 eura, s dátumom splatnosti 25.06.2013,- číslo XXXXXXXXXX zo dňa 08.04.2014 na sumu 679,- eur, s dátumom splatnosti 25.04.2014,
podrobné mesačné výpisy a zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2014 so špecifikáciu
pohľadávky.

3. Žalobu a jej prílohy spolu s ďalšími písomnosťami súd doručil žalovanému po
neúspešnom (rozsiahlom) šetrení jeho pobytu postupom podľa ust. § 116 ods. 2 C.s.p. - zverejnením
oznámenia o podanej žalobe a ďalších písomnostiach na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu
dňa 22.11.2016. Žaloba sa preto považuje za doručenú po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia.

Žalovaný sa k žalobe s prílohami písomne nevyjadril a uplatnený nárok nijakým spôsobom nesporoval.

4. Podľa ust. § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa ust. § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

6. Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a
spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

7. Podľa ust. § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o

otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá C.s.p. keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové

tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Rozsudok bol
verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. Miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote,
strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

9. Súd sa oboznámil so žalobou, vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ako aj s obsahom
celého spisu a zistil tento skutkový a právny stav veci:

10. Žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu dňa 18.02.2013 zmluvu o poskytovaní verejných
služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronických komunikačných služieb v zmysle zákona

č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať služby
elektronickej komunikácie a platiť za ne riadne a včas cenu dohodnutú v aktuálnom Cenníku podľa
zvoleného programu služieb. Žalovaný porušil svoje povinnosti zo zmluvy, najmä povinnosť uhrádzať
cenu za poskytnuté služby. Celková pohľadávka žalobcu v čase postúpenia bola 935,18 eura, ktorá
pozostávala z cien za neuhradené služby vo výške 256,18 eur s príslušenstvom a zo zmluvnej

pokuty vo výške 679,- eur s príslušenstvom. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal
do omeškania, čím žalobcovi vznikol aj nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy.

11. Podľa ust. § 488 a § 494 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým
vzťahom je vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká

povinnosť splniť záväzok. Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

12. Podľa ust. § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva
však nesmie odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona.

13. Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik
má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa ods. 12 písm. a/, písm. b/ účastník je povinný
používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaníverejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a
ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

14. Zmluvný vzťah zo zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
je vzťahom spotrebiteľským (právny predchodca žalobcu poskytoval verejné služby v rámci
svojho podnikania a žalovaný tieto služby nevyužíval na takéto účely - § 52 Občianskeho zákonníka),
preto sa na daný právny vzťah vzťahujú aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“) o spotrebiteľských zmluvách.

15. Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16.Podľa§544ods.1OZakstranydojednajúpreprípadporušeniazmluvnejpovinnostizmluvnúpokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi

porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne aj
v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

17. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva

s ňou spojené.

18. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa ust. 517 ods. 1 OZ /prvá veta/ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

20. Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
OZ v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím a skutočnosť, že sa jedná o právny
vzťah, ktorý vznikol po 01.02.2013) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

22. Podľa § 298 ods. 1 C.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade

súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

23. Podľa § 298 ods. 2 C.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v
iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

24. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 1.5.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.25. V zmysle citovaného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. je povinnosťou súdu z úradnej
povinnosti prihliadať k premlčaniu. K tomuto zákonnému ustanoveniu neboli prijaté žiadne prechodné
ustanovenia a keďže zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní

služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol novelizovaný zákon č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa, nadobudol účinnosť 1.5.2014, je možné použiť ustanovenie § 5b aj na
doterajšie právne vzťahy vzniknuté a posudzované pred jeho prijatím.

26. V predmetnom konaní si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie ceny služieb 256,18 eur a na zmluvnú
pokutu 679,- eur.

27. Žalobca sa v danom prípade domáha plnenia zo zmluvy. K časti o zaplatenie ceny služieb je
potrebné uviesť, že žalovaný v konaní neuviedol žiadnu okolnosť spochybňujúcu pohľadávku žalobcu
na zaplatenie ceny vyúčtovaných telekomunikačných služieb za uvádzané obdobie. Právny predchodca

žalobcu tieto služby dodal a žalovaný ich prijal, pričom za ne nezaplatil. Cena služieb bola dohodnutá
a súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali platnosť právneho úkonu v časti ceny služieb.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 žalobca tiež preukázal, že žalovaná pohľadávka
bola na neho platne postúpená zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s.. Súd však zároveň zistil, že nárok
na zaplatenie ceny služieb vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.04.2013 na sumu 84,39

eur, s dátumom splatnosti 25.04.2013, je premlčaný, nakoľko žaloba bola podaná 18.05.2016, teda až
po trojročnej premlčacej dobe podľa § 100 a § 101 OZ. Na základe tohto skutkového stavu súd žalobe
čiastočne vyhovel a žalobcovi priznal nárok na zaplatenie cien za poskytnuté služby - okrem ceny 84,39
eur, pri ktorej už bol tento nárok premlčaný - keďže žalovaný ako dlžník má povinnosť z platného
záväzku zaplatiť cenu služieb (§ 494 OZ), a to v celkovej výške 171,79 eur podľa faktúr č. XXXXXXXXXX

zo dňa 08.05.2013 na sumu 94,29 eur, s dátumom splatnosti 25.05.2013, a č. XXXXXXXXXX zo dňa
08.06.2013 na sumu 77,50 eur, s dátumom splatnosti 25.06.2013. Súd zároveň priznal žalobcovi
podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. aj nárok na úroky z omeškania z
uvedených súm vo výške 5,5 % odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr, vzhľadom na to, že žalovaný
sa preukázateľne dostal s plnením svojho záväzku do omeškania (výrok I). Súd zároveň žalobu zamietol

v časti nároku na zaplatenie ceny za poskytnuté služby vo výške 84,39 eur s príslušenstvom, a to z
dôvodu premlčania tohto nároku (súčasť výroku II).

28. Žalobe v časti nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 679,- eur s
príslušenstvom však nebolo možné vyhovieť. Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie tejto zmluvnej

pokuty, bol by porušený princíp proporcionality uplatňovaný v súkromnom práve, a navyše by
došlo aj k porušeniu zákona. Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre

strany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.Smernicazároveňvprílohevypočítava
pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych
predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku
spotrebiteľa“.Súčinnosťouod01.januára2008bolaneprimeranásankciaexplicitnezapracovanámedzi
neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

29. Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k/ a 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

30. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl.
Bolo by v rozpore so zameraním Smernice, keby bol pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ
chránený a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je
objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. (čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného
práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora
je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa

alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.) Cieľ
článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre
spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej
povahe takých podmienok. Účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť len ak súd prehlási, že má
právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh. Opatrenia proti nečestným klauzulám

musia byť efektívne a odradzujúce (čl. 7 ods. 1 Smernice). Riešením by nebolo ani konštatovanie
len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, pretože by bolo obtiažne určiť výšku zmluvnej pokuty tak,
aby plnila účel pre dodávateľa a zároveň nepoškodzovala spotrebiteľa. Žalobcu by podľa súdu navyše
neodradilo takéto rozhodnutie, pretože zmluvná pokuta by bola len sporadicky zmoderovaná (§ 545a
OZ), predsa by len zostala a naďalej by neprimerane regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov.

31. Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou pri neplnení zmluvných
povinností (v súlade s tvrdením žalobcu). V danom prípade žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom
prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené (formulár) a v ktorých spotrebitelia
zmluvné podmienky nemôžu nijakým spôsobom ovplyvniť. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme
možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne

nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v predmetnej zmluve preto nemožno
považovať za individuálne dojednané (§ 53 ods. 2 OZ ). Je nesporné, že žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť
obsah vopred dodávateľom navrhnutého a v predloženej zmluve fixne formulovaného dojednania o
zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i

dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie
o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka bolo na žalobcovi zastúpenom v
konaní advokátom (vtedy platí ust. § 160 ods. 3 C.s.p.) Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie
zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s § 53ods. 3 OZ predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne
dojednanú. Žalobca žiada od spotrebiteľov zaplatiť zmluvnú pokutu vždy v nezmenenej výške bez
ohľadu na to, aký čas zostáva „účastníkovi“ pri porušení podmienok do konca doby viazanosti.
Tu môže nastať prípad, kedy k porušeniu zmluvných podmienok zo strany „účastníka“ môže
dôjsť v poslednom mesiaci viazanosti, pričom žalobca si voči nemu uplatní zmluvnú pokutu v plnej

výške, rovnako, ako voči „účastníkovi, ktorý porušil zmluvné podmienky po dvoch mesiacoch od
začiatku zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dojednáva zmluvnú pokutu v štandardných
zmluvách, nerešpektujú skutočnosť, aká miera porušenia povinnosti účastníka zmluvného vzťahu tu
nastala, čo nepochybne poškodzuje spotrebiteľa. Predmetné zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute
spôsobuje zjavnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, pretože vyžaduje od neho, aby zaplatil neprimerane prísnu sankciu bez ohľadu na rozsah
porušenia jeho povinností. V tomto smere sa súdna prax už ustálila v názore, že odstupňovanie zmluvnej
pokuty podľa rozsahu a intenzity uvedeného porušenia je v rámci spotrebiteľských vzťahov dôležité,
pretože tu treba rozlišovať situácie, kedy a za akých podmienok, v akom rozsahu dôjde k neplneniu
povinností spotrebiteľa (porovnaj rozsudok ESD vo veci X.-XXX/XX).

32. Pozornosti súdu tiež neuniklo, že pre prípad porušenia zmluvných povinností mobilného operátora
ako dodávateľa (poskytovateľ) nie je v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb vôbec
dojednaný prípadný nárok žalovaného ako spotrebiteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty mobilným
operátorom ako dodávateľom. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvná pokuta v danom prípade len

jednostranne zaťažuje spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinností, a tak i z tohto dôvodu
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
ktorého povinnosťou je zotrvať v zmluvnom vzťahu s mobilným operátorom po celú dobu 24 mesiacov
a platiť riadne a včas cenu poskytnutých elektronických komunikačných služieb.

33. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že zmluvné dojednanie v dodatku k zmluve o
poskytovaní verejných služieb zo dňa 18.02.2013 o zmluvnej pokute je v zmysle § 53 ods. 1, ods.
4 písm. k/ a 5 OZ neplatné. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie
a žalovanému povinnosť plniť, preto súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. Zuvedeného dôvodu sa s touto sumou žalovaný ani nemohol dostať do omeškania, preto aj v tejto časti
bola žaloba zamietnutá (súčasť výroku II). Súd zároveň uvádza, že vzhľadom na to, že žalobca je už
právnym nástupcom pôvodného veriteľa, v dôsledku čoho rozsudok vo veci v zmysle § 228 ods. 1

C.s.p. nemôže byť záväzný pre samotného
dodávateľa podľa spotrebiteľskej zmluvy, bolo by nedôvodné i neúčelné postupom podľa § 298 ods. 1,
2 C.s.p. vyslovovať ex offo vo výroku rozsudku neplatnosť dotknutej zmluvnej podmienky z
dôvodu jej neprijateľnosti.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 2
C.s.p. pričom dospel k záveru, žalovaný by mal právo na náhradu trov konania v rozsahu 63,26 %, keďže
žalovaný bol úspešný na 81,63 % a neúspešný na 18,37 %, t.j. čistý úspech žalovaného predstavuje
63,26 %. Nakoľko však žalovanému preukázateľne žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu z dôvodu
hospodárnosti konania právo na náhradu trov konania podľa uvedených ustanovení nepriznal (výrok III).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).